Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/209/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107229727 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8107229727.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/ XX, zastúpenej JUDr. Nikolajom Bondom, advokátom so sídlom Martin, Škultétyho 4, proti odporcovi Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XX/X, o zaplatenie 1.153,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. konania 10C/155/2018-232 zo dňa 13.09.2013 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu JUDr. Nikolaja Bondu, advokáta so sídlom v Martine, trovy odvolacieho konania vo výške 43,49 Eur a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 88,47 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.286,39 eur na účet jej právneho zástupcu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom sa navrhovateľka domáhala zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 34.750 Sk spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5% denne zo sumy 5.500 Sk od 01.05.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500 Sk od 01.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500 Sk od 01.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500 Sk od 01.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500 Sk od 01.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 5.500 Sk od 01.03.2007 do zaplatenia. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 10.12.2010 tak, že konanie v časti o zaplatenie 1.153,49 eur ako istiny bolo zastavené a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 2.245,56 eur, titulom poplatku z omeškania. Uvedené rozhodnutie bolo odvolacím súdom čo do výroku o zastavení konania a vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť sumu 1.571,91 eur potvrdené. Následne rozsudkom okresného súdu bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 640,64 eur a v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Rozsudkom krajského súdu bol uvedený rozsudok čo do zaplatenia sumy 640,64 eur potvrdený ale zrušený čo do výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa citujúc ustanovenie § 142 ods. 1, 3, § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. priznal navrhovateľke trovy konania vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1.153,49 eur odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 61,41 eur. Konanie o istine nájomného vo výške 1153,49 eur bolo zastavené z dôvodu jej úhrady odporcom počas konania. Vo vzťahu k poplatku z omeškania mala navrhovateľka neúspech iba nepatrne, preto postupom podľa § 142 ods. 3 O. s. p. vychádzajúc zo sumy 640,64 eur (súdom priznaná suma) bola vypočítaná tarifná odmena právnej služby vo výške 41,50 eur. Súdom prvého stupňa tak s poukazom na ustanovenie § 10 vyhlášky č. 655/2004 Zz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal navrhovateľke odmenu za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 61,41 €, 2. napísanie a podanie návrhu 61,41 €, 3. vyjadrenie k odporu 61,41 €, 4. účasť na pojednávaní dňa 29.10.2008 61,41 €, 5. účasť na pojednávaní dňa 09.01.2009 61,41 €, 6. čiastočné späťvzatie návrhu a úprava návrhu z 02.03.2009 61,41 € 7. čiastočné späťvzatie návrhu a úprava návrhu z 26.05.2009 61,41 € 8. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2009 61,41 € 9. vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti rozsudku z 18.12.2009 61,41 € 10. vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti rozsudku z 10.12.2010 61,41 11. odvolanie proti rozsudku z 30.3.2012 v časti výroku o trovách 16,60 € 12. vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti rozsudku z 30.03.2012 41,50 € spolu úkony právnej služby 672,20 €. Súd nepriznal navrhovateľke odmenu za úkon vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti rozsudku z 30.03.2012 vo výške 51,45 Eur, nakoľko súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. zo sumy 640,64 Eur a nie zo sumy 673,65 Eur, t.j. zo sumy, ktorá bola predmetom konania po právoplatnom zastavení časti konania, keďže o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Nakoľko si navrhovateľka za úkon odvolanie proti rozsudku z 30.03.2012 v časti výroku o trovách uplatnila odmenu len vo výške 16,60 Eur a k tomu prislúchajúci paušálny poplatok, súd priznal navrhovateľke odmenu len v požadovanej výške. Za stratu času a cestovné na z D. do E. a späť bola priznaná náhrada spolu vo výške 532,06 eur, a to za 29.10.2008 2 x 7 polhodín x 317,- Sk = 4.438,- Sk, t. j. 147,31 €, 29.10.2008 312,- Sk x 2+12+12= 648,- Sk, t. j. 21,51 €, 09.01.2009 2 x 7 polhodín x 11,59 € = 162,26 €, 09.01.2009 9,68 € x 2 =19,36 €, 09.12.2009 2 x 7 polhodín x 11,59 € 162,26 € 09.12.2009 9,68 € x 2 = 19,36 €, Spolu náhrady za stratu času a cestovné 532,06 € K odmene bol súdom prvého stupňa priznaný aj paušálny poplatok celkom vo výške 82,13 eur a to takto: v roku 2007 á 178,- Sk ku 2 úkonom 356,- Sk , t. j. 11,82 € v roku 2008 á 190,- Sk ku 2 úkonom 380,- Sk, t. j. 12,61 €, v roku 2009 á 6,95 € k 4 úkonom 27,80 €, v roku 2010 á 7,21 € k 1 úkonu 7,21 € v roku 2011 á 7,41 € k úkonu 7,41 € v roku 2012 á 7,63 € k 2 úkonom 15,26 € Navrhovateľke boli priznané trovy celkom vo výške 88,47 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.082 Sk, čo je 69,11 eur a trovy za účasť na pojednávaní 09.01.2009- cestovné z J. do E. a späť t. j. 2x á 9,68 eur spolu 19,36 eur. Súd prvého stupňa považoval všetky uvedené úkony za účelne vynaložené. Ak by navrhovateľka nevzala v časti uhradenej istiny späť svoj návrh, musel by súd návrh o týchto nárokoch zamietnuť, čo by predstavoval neúspech navrhovateľky. Rovnako aj za účasť navrhovateľky na pojednávaní považoval za účelne vynaložené trovy. Poukázal na to, že nie navrhovateľka, ale práve odporca opakovane žiadal o odročenie pojednávaní, čím navýšil vznik trov. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa nepostupoval a nerešpektoval § 142 O. s. p. a ďalej namietal neúčelne vynaložené trovy konania za pojednávanie dňa 29.10.2008 a za pojednávanie dňa 09.01.2009. Podľa odvolateľa na pojednávanie 29.10.2008 sa právny zástupca navrhovateľky dostavil bez klientky a nevedel sa vyjadriť na otázky sudcu s tým, že sa k uvedeným otázkam bude vedieť vyjadriť jeho mandantka. Preto muselo byť vytýčené ďalšie pojednávanie. Ak teda právny zástupca nebol schopný zabezpečiť účasť mandantky, mal požiadať o odročenie tohto pojednávania. Po uvedenom pojednávaní sa odporca s právnym zástupcom navrhovateľky predbežne dohodli o riešení záležitosti cestou zmieru, aby sa nenavyšovali trovy konania. K zmieru došlo cca týždeň pred pojednávaním dňa 09.01.2009. Ako právnik musel vedieť, že zmier je možné zaslať aj poštou, a súd môže rozhodnúť o ňom aj bez ich prítomnosti. On sa ďalšieho pojednávania nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov a bolo mu povedané asistentkou sudcu, že pojednávanie bude zrušené a aj napriek tomu právny zástupca navrhovateľky a navrhovateľka na pojednávanie cestovali. Toto pojednávanie preto bolo úplne zbytočné, a trovy vzniknuté na právnom zastúpení boli vynaložené neúčelne. Ak bola nutná výpoveď navrhovateľky, tak potom bolo neúčelné prvé pojednávanie. Aj napriek tomu, že sám upozornil právneho zástupcu navrhovateľky, že pojednávanie určené na deň 09.12.2009 pre jeho zdravotné ťažkosti požiadal o odročenie, napriek tomu na uvedené pojednávanie právny zástupca navrhovateľky ako aj navrhovateľka cestovali. Ak uvedené pojednávanie sa mohlo konať v neprítomnosti odporcu, rovnako nebola potrebná i účasť právneho zástupcu navrhovateľky, a teda jeho náklady sú neúčelné. Ak právnym zástupcom boli do spisu založené originálne doklady bolo to možné riešiť aj poštou. Aj keď súd uvádza vo svojom rozhodnutí, že zo spisu vyplýva, že odporca opakovane žiadal o odročenie pojednávaní, čím navyšoval trovy konania, ani jedna položka trov právneho zastúpenia navrhovateľky nesúvisela s jeho odročením pojednávania. Podľa odvolateľa trovy konania boli navyšované nekompetentnosťou sudcu, ktorý opakovane nejednal v súlade so zákonom, kedy dochádzalo k odvolaniam a rušeniu rozhodnutia. Trovy konania sa tak neúčelne a neprimerane navyšovali zo strany právneho zástupcu navrhovateľky. Z uvedených dôvodov odvolateľ požadoval napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci 1.374,86 eur (88,47 eur + 1286,39 eur) - vyjadrenie k odvolaniu v sume 71,37 eur a paušálny poplatok v sume 7,81 eur, teda spolu trovy odvolacieho konania vo výške 79,18 eur. Poukázala na to, že splnomocnila právneho zástupcu z dôvodu jej dlhodobejšej neprítomnosti na území SR. Jej právny zástupca preto musel preukázať skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo až po podaní návrhu z dôvodu zaplatenia žalovanej istiny odporcom. Právny zástupca preto nemal dôvod nezúčastniť sa pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný a bol sa aj povinný ho zúčastniť. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich s ustanovenia § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O. s. p.) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.). Súd prvého stupňa sa správne riadil vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami pri rozhodovaní o trovách konania, keď zohľadnil tú skutočnosť, že konanie v časti bolo zastavené pre správanie sa odporcu, ktorý počas konania žalovanú sumu uhradil. Taktiež správne súd postupoval, keď o trovách konania rozhodol berúc do úvahy iba nepatrný neúspech navrhovateľky v konaní (a to o sumu 33,01 eur). Správne preto bolo o trovách konania rozhodnuté súdom prvého stupňa tak, že tieto trovy boli navrhovateľke priznané v plnej výške. Správne súd prvého stupňa vyčíslil aj výšku trov tak u navrhovateľky ako aj u jej právneho zástupcu. Odvolací súd, vzhľadom na viazanosť dôvodmi odvolania odporcu, proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa čo do trov konania, a to namietané trovy za účasť na pojednávaniach dňa 29.10.2008 a 09.01.2009 zaoberal sa oprávnenosťou účtovania a priznania trov konania za uvedené úkony. Odvolací súd jednoznačne má za to, že odmenu a náhradu za právne služby poskytnuté účasťou na pojednávaniach v dňoch 29.10.2008 a 09.01.2009 je potrebné považovať za trovy účelne vynaložené a správne priznané. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na oboch pojednávaniach sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľky, pojednávanie bolo riadne uskutočnené, preto právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí zaň odmena a príslušná náhrada. Nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že nešlo o účelne vynaložené trovy konania vzhľadom na priebeh týchto pojednávaní. Nemôže obstáť a byť zohľadnené ani tvrdenie odvolateľa, že na pojednávanie dňa 09.01.2009 sa právny zástupca navrhovateľky riadne dostavil a to aj napriek tomu, že mu odporca oznámil, že sa ho nebude môcť zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Iba súd totiž môže vyhodnotiť dôvody, pre ktoré účastníci konania požiadajú o odročenie pojednávania, či ide o dôvody dôležité, pre ktoré je nevyhnutné pojednávanie odročiť. Ak súd takéto dôvody nezistí, nie je možné pojednávanie odročiť. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že trovy konania boli navyšované nekompetentnosťou sudcu a zo strany právneho zástupcu navrhovateľky. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že bol to práve odporca, ktorý opakovane žiadal súd o odročenie pojednávania (zo spisu zistené, že to bolo 8x) čím jednoznačne znemožňoval a sťažoval postup súdu pri prejednaní predmetnej veci a takto sám svojím konaním navyšoval trovy konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa prehodnotením dôvodov odvolania zistil, že uznesenie je potrebné postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť, lebo je vecne správne. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia a to za jeden úkon právnej pomoci vo výške 35,68 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur, všetko v zmysle § 13a ods. 2 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zz. o odmenách a náhradách advokátoch za poskytovanie právnych služieb. Trovy odvolacieho konania boli navrhovateľke priznané vo výške 43,49 eur pozostávajúce z advokátskej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 35,68 eur (§ 13a ods. 2 kedy odmena je vo výške1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny ak ide o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, nie vo veci samej) + paušál 7,81 eur t. j. spolu 43,49 eur v zmysle citovanej vyhlášky. Právnym zástupcom navrhovateľky bola nesprávne žiadaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 79,18 eur preto nebola v tejto nesprávnej výške priznaná, lebo predmetom odvolania bolo uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, nie vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.