Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/111/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107229727 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8107229727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Nikolajom Bondom, advokátom so sídlom Martin, Škultétyho 4, proti odporcovi Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XX/X, o zaplatenie 1.153,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/155/2008-194 zo dňa 30.03.2012 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 640,64 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 640,64 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 88,47 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.007,67 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka návrhom žiadala zaviazať odporcu zaplatiť jej sumu 34.750 Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne z jednotlivých súm po 5.500 Sk od 01.05.2006, od 01.08.2006, od 01.09.2006, od 01.10.2006, od 01.12.2006 a od 01.03.2007 do zaplatenia. Návrh bol odôvodnený tým, že na základe nájomných zmlúv užíval odporca jej byt na ulici P. X v D.. Nájomné mal platiť v sume 5.500 Sk mesačne, čo neplnil pravidelne, preto mu vznikol dlh. Bolo uplatnené aj právo na zaplatenie poplatku z omeškania. V priebehu konania odporca uhradil dlžnú istinu v dvoch splátkach, a to vo výške 27.380 Sk dňa 08.12.2008 a sumu 244,64 Eur dňa 09.03.2009, čím bola zaplatená celá sporná istina. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci dňa 10.12.2010 tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.153,49 Eur ako istiny a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 2.245,56 Eur titulom zaplatenia poplatku z omeškania. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2011 potvrdený čo do výroku o zastavení konania a čo do výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.571,91 Eur. Predmetom ďalšieho konania ostalo zaplatenie sumy 673,65 Eur titulom poplatku z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne zo sumy 5.500 Sk za obdobie od 01.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 5.500 Sk za obdobie od 01.03.2007 do zaplatenia. Súd prvého stupňa citujúc ust. § 663, § 671 ods. 1, § 517 ods. 2, § 697 OZ a § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak aj § 3 a § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s poukazom na § 10a Nariadenia vlády SR č. 586/2008 skonštatoval, že za obdobie od 01.12.2006 titulom dlhu za mesiac november 2006 dlh odporcu činil len 5.000 Sk, nie 5.500 Sk, lebo v tento mesiac zaplatil elektrinu vo výške 500 Sk. Súd prvého stupňa preto priznal navrhovateľke právo na zaplatenie poplatku za omeškanie zo sumy 5.000 Sk za obdobie od 01.12.2006 do 07.12.2008, nakoľko došlo k zaplateniu istiny vo výške 27.380 Sk dňa 08.12.2008. Omeškanie odporcu s plnením peňažného záväzku za mesiac november 2006 trvalo od 01.12.2006 do 07.12.2008 a dlžná suma bola 5.000 Sk. Za uvedené obdobie poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne predstavuje sumu 9.225 Sk. Poplatok z omeškania zo sumy 5.500 Sk za obdobie od 01.03.2007 do zaplatenia súd posúdil tak, že vychádzal z toho, že splátkou zaplatenou dňa 08.12.2008 bol odporcom zaplatený dlh za mesiac február 2007 vo výške 380 Sk, omeškanie teda z uvedenej sumy 380 Sk trvalo od 01.03.2007 do 07.12.2008, čo je suma 615,60 Sk. Ďalšie omeškanie s plnením záväzku vo výške 5.120 Sk ako nezaplatenej časti dlhu za mesiac február 2007 trvalo od 01.03.2007 do 08.03.2009, kedy odporcom bola doplatená zvyšná časť záväzku. Za uvedené obdobie poplatok z omeškania predstavuje sumu 9.459,20 Sk. Súd prvého stupňa takto priznal navrhovateľke právo na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 19.299,80 Sk ( 9.225 Sk + 615,60 Sk + 9.459,20 Sk ), čo v prepočte predstavuje sumu 640,64 Eur. Keďže poplatok z omeškania bol navrhovateľkou uplatnený vo výške 673,65 Eur a bola priznaná suma 640,64 Eur, preto v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý ako čiastočne nedôvodný. Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., keďže k späťvzatiu návrhu došlo pre zaplatenie istiny po podaní návrhu. Súd preto priznal úspešnej navrhovateľke právo na náhradu trov konania vo výške 1.164,76 Eur. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.007,67 Eur a hotových výdavkov navrhovateľky vo výške 88,47 Eur na cestovnom a zaplatenom súdnom poplatku. V súvislosti so zastupovaním vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov za tieto úkony : prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 61,41 Eur, napísanie a podanie návrhu 61,41 Eur, vyjadrenie k odporu 61,41 Eur, účasť na pojednávaní v dňoch 29.10.2008, 09.01.2009 a 09.12.2009, teda 3 x 61,41 Eur, spolu úkony právnej služby vo výške 368,46 Eur. Za stratu času na ceste z Martina do Prešova a späť dňa 29.10.2008 za 2 x 7 polhodín x 317 Sk, čo je 4.438 Sk, t. j. 147,31 Eur, cestovné z D. do E. a späť uvedeného dňa 312 Sk x 2 + 12 + 12 čo je 648 Sk, t. j. 21,51 Eur, paušálny poplatok v roku 2007 po 178 Sk k dvom úkonom je 356 Sk, čo je 11,82 Eur, v roku 2008 po 190 Sk ku dvom úkonom čo je 380 Sk, t. j. 12,61 Eur, spolu náhrady 193,25 Eur. Strata času na ceste z D. do E. a späť 09.01.2009 - 2 x 7polhodín po 11,59 Eur, t. j. 162,26 Eur, cestovné z D. do E. a späť uvedeného dňa 9,68 Eur x 2 čo je 19,36 Eur, paušálny poplatok v roku 2009 po 6,95 Eur za úkon, spolu náhrady 09.01.2009 188,57 Eur. Strata času na ceste z D. do E. späť 09.12.2009 2 x 7 polhodín po 11,59 Eur, čo je 162,26 Eur, cestovné z D. do E. a späť 09.01.2009 - 9,68 Eur x 2 čo je 19,36 Eur, paušálny poplatok v roku 2009 po 6,95 Eur za 1 úkon. Súdny poplatok 2.082 Sk, t. j. 69,11 Eur, trovy za účasť na pojednávaní 09.01.2009 cestovné navrhovateľky z J. do E. a späť, 2 x 9,68 Eur, čo je 19,36 Eur, spolu trovy navrhovateľky 88,47 Eur. Za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 04.02.2010 a 31.01.2011 - 2 x 61,41 Eur + režijný paušál 7,21 Eur a 7,41 Eur. Súd nepriznal ako účelné úkony čiastočné späťvzatia návrhov a ich úpravy zo dňa 01.03.2009 a 26.05.2009, lebo tieto úkony neboli uplatnené pred pôvodným rozhodnutím súdu, napriek tomu, že toto bolo medzičasom zrušené s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O. s.p. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote, a to okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal odvolanie odporca. Uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne, lebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu vytýkal to, že sa nezaoberal jeho námietkami ohľadom vyčíslenia poplatkov z omeškania, a to konkrétne počtom dní omeškania. Súd podľa odvolateľa nerešpektoval zaužívané účtovné zvyklostí, podľa ktorých sa platba, ktorú nie je možné presne spárovať s pohľadávkou, započítava s najstarším záväzkom platiteľa. Správny výpočet poplatku z omeškania mal byť následovný: za október 2006 suma 4.500 Sk s omeškaním od 01.11.2006 do 08.12.2008 v počte dní 769 x 11,25 čo je 8.651,25 Sk. November 2006 suma 5.500 Sk omeškanie od 01.12.2006 do 08.12.2008 za 739 omeškaných dní x 13,75 čo je 10.161,25 Sk. December 2006 suma 5.500 Sk omeškanie od 01.01.2007 do 08.12.2008, t. j. 708 dní x 13,75, t. j. 9.735 Sk. Január 2007 suma 5.500 Sk omeškanie od 01.02.2007 do 08.12.2008 za 677 dní x 13,75, t. j. 9.308,75 Sk. Február 2007 suma 5.500 Sk omeškanie od 01.03.2007 do 08.12.2008 t. j. za 649 dní x 13,75 t. j. 8.923,75 Sk. Marec 2007 omeškanie sumy 5.500 Sk za obdobie od 01.04.2007 do 08.12.2008 ( 880 Sk ) a 01.04.2007 do 09.03.2009 ( 4.620 Sk ), t. j. 618 a 709 dní, 618 x 2,20, t. j. 1.349,60 Sk a 708 x 11,55, t. j. 8.188,95 Sk, spolu 9.548,55 Sk. Poplatok z omeškania tak predstavuje sumu 56.328,55 Sk čo je 1.869,77 Eur. Rozsudkom krajského súdu zo dňa 29.11.2011 bolo priznaných 1.571,91Eur, preto zostáva 297,86 Eur. Účelovým výpočtom dochádza k neoprávnenému navýšeniu o 342,78 Eur. Odvolateľ ďalej namietal, že čo sa týka priznaných trov konania, nebol rešpektovaný § 142 O. s. p. a namietal neúčelne vynaložené trovy konania v súvislosti s pojednávaniami dňa 09.01.2009 a 09.12.2009. Po pojednávaní dňa 29.10.2008 bola predbežná dohoda o riešení záležitostí cestou zmieru s tým, že odporca uhradí nespornú časť dlžného nájomného a právny zástupca dohodne s navrhovateľkou podmienky zmieru. Dňa 05.12.2008 odporca zaplatil nespornú časť dlžného nájmu. Po súhlase s podmienkami zmieru odporca navrhol, aby sa necestovalo na ďalšie pojednávanie a aby so súhlasom oboch strán bolo rozhodnuté bez prítomnosti účastníkov. Po tom, čo malo byť pojednávanie zrušené, navrhovateľka s právnym zástupcom aj tak na pojednávanie cestovali. Uvedené pojednávanie preto bolo zbytočné a náklady naň vynaložené neúčelné. Nie je možné uznať náklady na pojednávanie, o ktorom odporca ani nevedel, že sa uskutoční. Aj čo sa týka pojednávania z 09.12.2009, aj pred týmto pojednávaním odporca informoval právneho zástupcu navrhovateľky, že má zdravotné ťažkosti, pre ktoré požiadal súd o odročenie pojednávania. Napriek tomu sa právny zástupca navrhovateľky tohto pojednávania zúčastnil. Ak súd konštatoval, že mohlo sa pojednávať i v neprítomnosti odporcu, nakoľko išlo už len o potvrdenie trov konania, rovnako nebola potrebná i účasť právneho zástupcu navrhovateľky, teda jeho náklady boli vynaložené neúčelne. Odvolateľ ďalej ešte uviedol, že uplatnené poplatky z omeškania vo výške cca 90 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi. Ide o „úžeru požehnanú štátom“. Aj keď je to v súlade so zákonom je nemorálne. Práve pre hrozbu cca 90 % úroku ( t. j. 2,5 ‰ denne ) odporca uhradil spornú istinu, pritom na právne dôsledky úhrady nebol upozornený. Z uvedených dôvodov preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť čo do vyhovujúcej časti, opraviť čo do výroku o trovách konania, ktoré neboli priznané za 2 úkony právnej služby vo výške 136,72 Eur a žiadala priznať trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu v sume 51,45 Eur + paušálny poplatok 7,63 Eur, spolu teda 59,08 Eur. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila tak, že úhrady realizované odporcom v jednotlivých mesiacoch považovala za úhrady za príslušný mesiac podľa zmluvného dojednania. Uviedla, že ak by odporca nájom riadne platil, navrhovateľka by nemusela byt predať. Vyjadrila sa tak k námietke odporcu, že výška poplatku z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. K neúčelnosti pojednávania dňa 09.01.2009 uviedla, že odporca mohol realizovať procesný úkon smerujúci k uzavretiu súdneho zmieru. Návrh na zmier neakceptoval, preto súd musel konať. Na pojednávaní dňa 09.12.2009 boli právnym zástupcom navrhovateľky predkladané originálne doklady o doplatku nájmu. Ani do uvedeného dňa k dohode medzi účastníkmi nedošlo. Nie je preto možné považovať účasť právneho zástupcu navrhovateľky na troch pojednávaniach za zbytočnú. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj navrhovateľka, a to proti o výroku o trovách právneho zastúpenia v rozsahu nepriznanej odmeny za 2 úkony právnej služby s prislúchajúcou náhradou výdavku vo výške 136,73 Eur. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. s tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa totiž nepriznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to čiastočné späťvzatie návrhu a úpravu zo dňa 01.03. a 26.05.2009, teda 2 x 61,41 Eur, čo je 122,82 Eur + paušálny poplatok 2 x 6,95 Eur, čo je 13,90 Eur, spolu teda 136,72 Eur. Takýto postup prvostupňového súdu nie je v súlade so zákonom. Navrhovateľka podala svoj návrh oprávnene, a vzhľadom na to, že po podaní návrhu odporca uhradil dlžné sumy v dvoch platbách vykonaných 08.12.2008 a 09.03.2009, navrhovateľka nemala dôvod uplatňovať svoj návrh v pôvodnom znení, a preto ho musela zmeniť v súlade so zmeneným skutkovým stavom. Odvolateľka upriamila pozornosť na § 146 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné obidva úkony, ktorým došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu považovať za dôvodné a účelné. Ich uplatnenie je v súlade so zákonom. Tiež poukázala na ust. § 151 ods. 1 O. s. p. a uviedla, že pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci dňa 30.03.2012 riadne vyčíslila všetky trovy konania. Konanie by bolo skončené rozhodnutím prvostupňového súdu dňa 30.03.2012 za predpokladu, že bude právoplatné. Dňom 18.12.2009, kedy rozhodol prvostupňový súd sa konanie neskončilo. Konanie v tejto právne jednoduchej veci sa predlžilo z dôvodov na strane odporcu, ktorý sa o nárokoch navrhovateľky vyjadroval neprimerane, hoci sa navrhovateľka usilovala o dohodu s určitými ústupkami. Navrhla opraviť rozsudok v časti o výroku o trovách právneho zastúpenia, keďže ide o zrejmú nesprávnosť, lebo výrok nie je v súlade s odôvodnením tohto výroku. Pokiaľ vo výroku rozsudku je nesprávne uvedená celková výška trov právneho zastúpenia v sume 1.007,67 Eur, súčet priznanej odmeny a náhrad podľa odôvodnenia je suma 1.076,29 Eur. Aj keď súd prvého stupňa v odôvodnení uvádza, že priznáva za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 04.02.2010 a 31.01.2011 - 2 x 61,41 Eur + režijný paušál 7,21 Eur a 7,41 Eur, neuviedol správnu sumu. Došlo zrejme k chybe. Súdom prvého stupňa priznané trovy podľa odôvodnenia sú v sume 1.076,29 Eur ( 368,46 Eur + 193,25 Eur + 188,57 Eur + 188,57 Eur + 137,44 Eur ) a nie nesprávnu v sume 1.007,67 Eur. Tak navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a uložil odporcovi nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1.213,02 Eur, ak nebude vykonaná oprava výroku čo do trov konania. Navrhovateľka si zároveň uplatnila aj trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby vo výške 16,60 Eur za odvolanie v rozsahu nepriznaných trov právneho zastúpenia ( vo výške 136,72 Eur ) a paušálny poplatok v sume 7,63 Eur, spolu v sume 24,23 Eur. K odvolaniu navrhovateľky čo do trov konania sa vyjadril odporca tak, že vyslovil svoj súhlas s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorým neboli priznané trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a prislúchajúcej náhrady vo výške 136,72 Eur. Späťvzatie návrhu nebolo procesne nevyhnutné na to, aby spor mohol pokračovať. Poukázal na to, že ak by navrhovateľka pred pojednávaním vyčíslila dlžnú sumu, čo od nej požadoval, nemusel súdny spor vôbec byť. V dôsledku zastavenia konania o istine už odporca nemohol uplatniť svoje právo na riadne prejednanie prípadu. Navrhovateľka i právny zástupca si boli vedomí viac ako 90 % úroku z omeškania. Je preto toho názoru, že ak chcel právny zástupca navrhovateľky si uplatniť trovy za uvedené dva úkony, mal tak urobiť ešte pred prvotným rozsudkom Okresného súdu Prešov z 18.12.2009. Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli dňa 02.07.2013 zistil, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné a odvolanie odporcu dôvodné nie je. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý, preto tento výrok v zmysle ust. § 206 ods. 2 O. s. p. nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala zaplatenia 34.750 Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne z jednotlivých súm nájomného a služieb a žiadala priznať náhradu trov konania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania o sumu 1.153,49 Eur z dôvodu jej úhrady odporcom počas konania a ako aj po potvrdení rozsudku vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.571,91 Eur a zrušení rozsudku v prevyšujúcej časti, t. j. o sumu 673,65 Eur, predmetom konania ostalo zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne za obdobie od 01.12.2006 do 08.12.2008 a od 01.03.2007 do 08.03.2009, za omeškanie so zaplatením nájomného za mesiac november 2006 a za mesiac február 2007. Súd prvého stupňa po opätovnom rozhodnutí o predmete konania s poukazom na ust. § 663, § 671 ods. 1, § 517 ods. 2 a § 3 a § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 10a Nariadenia vlády č. 586/2008 ako aj § 697, § 40 ods. 2 OZ správne vyčíslil omeškanie odporcu so zaplatením nájomného, a to za mesiac november 2006 za obdobie od 01.12.2006 do 07.12.2008 vo výške 9.225 Sk a za mesiac február 2007 za obdobie od 01.03.2007 do 08.03.2009, celkom vo výške 9.459,20 Sk + 615,60 Sk, teda spolu celkom vo výške 19.299,80 Sk, čo predstavuje sumu 640,64 Eur. Čo sa týka správneho výpočtu poplatku z omeškania za uvedené obdobia odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenej časti s čím sa plne stotožňuje ( § 219 ods. 2 O. s. p. ). K odvolacím námietkam na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že až v štádiu odvolacieho konania z dôvodu, len aby vyčíslený poplatok z omeškania bol čo najnižší, odporca nemôže účelovo tvrdiť, že platby poskytnuté navrhovateľke bolo potrebné započítať na najstaršie záväzky. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že odporca bude platiť nájom vždy do 20-teho dňa v mesiaci za mesiac nasledujúci. Ak teda v zmysle tejto dohody boli započítané sumy uhrádzané odporcom na nájomnom bez toho, aby odporca určil pri zaplatení tej-ktorej sumy aj to, nájom za ktorý mesiac uhrádza, jeho námietku nie je možné akceptovať. Ak by odporca konkrétne sumy vyslovene určil ako úhradu za iné mesiace, ako to bolo dohodnuté v nájomných zmluvách, bolo by možné jeho odvolaciu námietku akceptovať. Ak uvedené jeho tvrdenie je obranou už iba v odvolacom konaní, a to za situácie, keď o istine nájomného, ako aj o značnej časti úroku z omeškania vypočítaného podľa pôvodných nájomných zmlúv bolo už právoplatne rozhodnuté, nie je možné vziať do úvahy. Takúto obranu odporcu je možné považovať za vyslovene účelové tvrdenie s cieľom vypočítať čo najnižší poplatok z omeškania. Z vyššie uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozsudok čo do povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 640,64 Eur, ako vo výroku vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí bol odvolacím súdom postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušený a postupom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Trovy konania bolo potrebné zrušiť v celom rozsahu, nie len v napadnutej časti čo do trov právneho zastúpenia priznaných právnemu zástupcovi navrhovateľky. Ide o trovy konania navrhovateľky, ktoré nie je možné oddeliť od jej osobných trov a od trov vzniknutých jej na právnom zastúpení. Zákonná povinnosť oddeliť tieto trovy konania je iba čo do ich zaplatenia advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. Je potrebné dať za pravdu navrhovateľke, že výrok o trovách konania je jednak nepreskúmateľný a jednak chýba správna právna kvalifikácia tohto výroku. Pokiaľ súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil iba ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., mohol tak postupovať iba čo sa týka nároku čo do istiny nájomného vo výške 1.153,49 Eur, o ktorom konanie bolo zastavené z dôvodu, že uvedenú sumu odporca počas konania uhradil. Vo vzťahu k poplatku z omeškania bolo potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 142 s príslušným odsekom O. s. p. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu o priznaní úroku z omeškania celkom vo výške 2.212,55 Eur a zamietnutí v prevyšujúcej výške, čo mal vyhodnotiť ako čiastočný neúspech navrhovateľky, čomu malo zodpovedať aj príslušné právne posúdenie rozhodnutia o trovách konania. Akékoľvek právne posúdenie uvedeného však v napadnutom rozsudku chýba. Navyše, rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do výroku o trovách konania je v jeho odôvodnení nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, lebo odôvodnenie nekorešponduje s výrokom, ktorým súd prvého stupňa vyčíslil trovy konania na strane navrhovateľky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky čo do výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že úkony za späťvzatie žaloby z dôvodu, že odporca počas konania realizoval dve úhrady na zaplatenie istiny, je potrebné považovať za úkony účelne vynaložené. Ak by totiž nedošlo k späťvzatiu žaloby po tom, čo istina bola počas konania uhradená, súd by musel žalobu o týchto nárokoch zamietnuť, čo by predstavovalo neúspech navrhovateľky. Po zaplatení istiny nebolo možné pokračovať v konaní aj o nároku navrhovateľky, ktorý bol odporcom uhradený. Bolo preto správne, ak boli navrhovateľkou realizované úkony smerujúce k späťvzatiu návrhu a následne konanie o tom bolo zastavené. Ide preto o účelné trovy konania na strane navrhovateľky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu čo do trov konania odvolací súd ešte uvádza, že odmena za úkony právnej pomoci za pojednávania v dňoch 09.01.2009 a 09.12.2009 sa zo spisu javí byť dôvodná. Argumentácia odporcu nie je namieste. Z obsahu spisu vyplýva, že práve odporca opakovane žiadal o odročenie pojednávaní, znemožňoval a sťažoval postup súdu pri prejednaní predmetnej veci, preto sám svojim konaním navyšoval vznik trov. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o trovách konania medzi účastníkmi konania tak, že dôsledne vyhodnotí, ktoré trovy a právne úkony boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie práva navrhovateľkou, konkrétne odôvodní, za ktoré úkony a na základe akej právnej úpravy ich navrhovateľke priznal, tieto podrobne vyčísli a riadne odôvodní tak, aby to zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa pri novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne aj o uplatnených odvolacích trovách konania postupom podľa § 224 ods. 3 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.