Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109232172 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8109232172.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BYTOVÉ DRUŽSTVO PREŠOV, IČO: 173665, so sídlom Prešov, Bajkalská č. 32, zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, proti žalovanému: LONLER, s.r.o., IČO: 36454729, so sídlom v Sabinove, Nezábudova č. 31, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Sahuľom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 111, o zaplatenie 1.774,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 1.12.2010, č.k. 12C 257/09-99 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch s výnimkou výroku o zmluvnej pokute. II. M e n í výrok o priznaní zmluvnej pokuty tak, že v tejto časti žalobu zamieta. III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 66% z celkových trov; výška trov bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : V predmetnej veci sa žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov domáha proti žalovanému ako vlastníkovi jedného z priestorov splnenia povinnosti zo zmluvy o výkone správy vrátane príslušenstva a sankcii. Presnejšie ide o povinnosť vlastníka platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv, za plnenia spojené s užívaním priestorov a za správu priestorov. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 791,21 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 5.12.2007 do zaplatenia a sumu 1.721,34 eur. V časti o zmluvnú pokutu prvostupňový súd po moderácii vyhovel žalobe len čiastočne v rozsahu 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V dôsledku späťvzatia žaloby o 181,39 eur konanie v tejto časti zastavil a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania 730,52 eur. Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého „medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkov nebytového priestoru a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N., č. 101 o výmere 101 m2, pričom ide o priestor, ktorý je súčasťou obytného domu vedeného pod č.s. 865, stojaceho na parcele č. KNC 569/5. Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalovaný namietal vyúčtovanie mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december 2007, a to náklady na ústredné kúrenie, kde poukazoval v písomnom podaní zo dňa 10.6.2007 určenému Bytovému družstvu Prešov, že o úhrade nákladov za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné a stočné koná Okresný súd v Prešove, v konaní pod sp. zn. 7 C 54/2007 a do právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia neakceptuje úhradu nákladov, ktoré nespotreboval. Poukázal na to, že za priestor č. 101 roku 2007 uhradil 20.190,- Sk, náklady bez spotreby za dodávku tepelnej energie pre ÚK, dodávku tepelnej energie pre TÚV a vodné a stočné k 31.12.2007 predstavovali 12.165,43 Sk, takže k 31.12.2007 má preplatok vo výške 8.024,57 Sk. Žalobca žalovanému podaním zo dňa 4.7.2008 oznámil, že sa zaoberal námietkami k vyúčtovaniu za mesiace 1-12/2007 k bytovému priestoru a konštatoval, že k 31.3.2008 eviduje celkový dlh vo výške 74.066,60 Sk, poukazujúc na to, že vyúčtovanie za rok 2007 bolo správne vykonané a na tomto v celom rozsahu zotrval. Vo veci vedenej pod č. 21Cb 341/07 sa žalobca vyjadril a poukázal na to, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7 C 54/07 bol vypracovaný znalecký posudok na vyúčtovanie za rok 2006, z ktorého vyplýva, že žalobca iba v nepatrnej časti účtoval žalovanému na teplej úžitkovej vode o 131,57 Sk viac a na dodávke tepla účtoval o 2.072,32 Sk ako aj na studenej vode menej o 122,15 Sk. V priebehu konania však žalovaný už nenamietal samotné vyúčtovanie - správnosť vyúčtovaných položiek ani v tomto smere nenavrhoval vykonávať dokazovanie avšak poukazoval na to, že predmetné priestory proti jeho vôli užíva tretia osoba, pričom ohľadom jej vypratania je vedené konanie už niekoľko rokov. Žalovaný si však plní povinnosti vyplývajúce z vlastníctva priestoru č. 101. Z ročného vyúčtovania žalobcu ako správcu bytového domu (podľa Zmluvy z 1.1.2006) boli náklady na nebytový priestor č. 101 vo vlastníctve žalovaného za rok 2006 v sume 61.248,-Sk (čl. 6 21Cd 341/2007). Za tento rok žalobca žalobou uplatnil zálohovú platbu za mesiac december kde bol predpis v sume 7.021,-Sk. V roku 2006 vznikol preplatok v sume 18.953,53,-Sk ktorý bol odpočítavaný z uplatňovaných súm za jednotlivé zálohové platby, ktoré mal vykonať podľa predpisu v roku 2007 žalovaný. V celovej sume za december 2006 a január až november 2007 spolu v sume 42.790,50 ,-Sk po odpočítaní preplatku za rok 2006 v sume 18.953,-Sk = 23.837,-Sk t.j. 791,24 eur. V roku 2007 boli náklady na nebytový priestor č. 101 byt v celkovej sume 42.242,56,- Sk. V tomto roku žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 58.456,-Sk. V roku 2008 tvorili náklady sumu 50.008,71,-Sk, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 55.780,-Sk, zaplatil 435,52 eur. V roku 2009 tvorili náklady sumu 1.488,65 eur, žalovaný mal zaplatiť na základe predpisu zálohových platbách 1670,04 eur, zaplatil 562,64 eur. Za december 2007 predpis 151,83 eur bol požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou-117, 47eur a nasledujúce mesiace takto : Január 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur Február 2008 predpis 151,83 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 117, 47 eur Marec 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur Apríl 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur Máj 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur Jún 2008 predpis 162,21 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 127,86 eur Júl 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur August 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur September 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur Október 2008 predpis 142,97 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou - 99,01 eur November 2008 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur December 2008 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.63 eur Január 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Február 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.62 eur Marec 2009 predpis 163,59 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -119.6 eur Apríl 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Máj 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Jún 2009 predpis 126,61 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -82,64 eur Júl 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur August 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur September 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Október 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur November 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur December 2009 predpis 133,24 požadovaný rozdiel medzi zaplatenou úhradou -87,76 eur Spolu : 2.632,49 eur po odpočítaní preplatku - preplatok za rok 2007 -538,19 eur - preplatok za rok 2008 -191,57 eur - preplatok za rok 2009 - 181,39 eur čo predstavuje sumu za obdobie od decembra 2007 do decembra 2009 sumu : 1.721,34 eur. K takto špecifikovaným sumám istiny žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 791,24 od 5.12.2007 z istiny požadovanej za špecifikované obdobie nerealizovaných zálohových platieb od decembra 2006 do novembra 2007. A za obdobie nerealizovaných platieb za čas od 1.7.2008 do 7.12.2009 (špecifikácia čl. 4 spisu 12C 257/2009) požadoval zmluvnú pokutu v sume 1230,77 eur a to podľa zmluvy o výkone správy 0,25% denne. Z obsahu spisu mal súd zistené, že žalobca uzatvoril dňa 1.1.2006 s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov zmluvu o výkone správy, čo súd zistil z predmetnej zmluvy (č.l. spisu 29-56 21Cb 341/07). Ďalšia zmluva bola uzavretá dňa 14.12.2007, ktorá taktiež bola prijatá nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalovaný k zmluve nikdy nepristúpil, hoci mu to ukladá zákon č. 182/93 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa čl. II. bodu 2 zmluvy zo dňa 1.1.2006 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. II. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. II. bodu 4 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 tohto článku je vlastník povinný zaplatiť správcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Rovnako podľa čl. III. bodu 2 zmluvy zo dňa 14.12.2007 na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky a opráv bytového domu a preddavky na náklady spojené s užívaním bytu. Podľa čl. III. bodu 3 zmluvy o výkone správy, platby sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať spolu, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. III bodu 4 zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 14.12.2007 v prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 je vlastník povinný zaplatiť správcovi úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.“ Na základe uvedeného skutkového stavu prvostupňový súd považoval žalované nedoplatky za správne a za nesporné. Uviedol ďalej, že „podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu 15.11.1998, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou, alebo fyzickou osobou (ďalej len správca). Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Žalobcom žalované nedoplatky z vyúčtovaní sú vyúčtované správne. Uvedené žalovaný ani nenamietal. Žalovaným vznesené námietky ohľadne stále platnej Zmluvy o výkone správy a povinností žalobcu dbať na záujmy vlastníkov bytov s tým, že žiadal správcu o dopojenie (zrejme odpojenie, pozn. odvolacieho súdu) dodávky tepla, teplej a studenej vody nakoľko proti jeho vôli tieto boli užívané treťou osobou a táto aj spotrebováva predmetné energie súd považoval za účelové a irelevantné. Žalovaný sa stal vlastníkom priestorov označených ako byt č.1 nachádzajúcich sa na prízemí stavby v Sabinove na Nezábudovej č. 31, kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1998 od predávajúceho - ZŤS Sabinov, a.s. Sabinov, v budove slobodárne v tým, že v tejto zmluve predávajúci oboznámil kupujúceho s existenciou nájomného vzťahu na služobný byt na prízemí a ako vlastníkovi tým mu vznikli aj povinnosti vyplývajúce zo špeciálneho právneho predpisu zák. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zo zápisnice schôdze vlastníkov bytového domu Nezábudova č. 31, Sabinov, konanej dňa 14.12.2007 o 18.00 hod. ako aj z jeho písomnej výzvy vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, žiadal o odpojenie tepla, teplej a studenej vody privádzanej do nebytového priestoru č. 101. Avšak s poukazom na nižšie citované ustanovenie ide o úpravy bytu resp. nebytového priestoru, kde bol potrebný predovšetkým súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý mal zabezpečiť žalobca, rovnako ak mal záujem o takéto úpravy nebytového priestoru bolo potrebne zabezpečiť ďalšie požiadavky vyplývajúce z osobitného predpisu upravujúceho stavebné konanie ako vlastník nebytového priestoru. Bez týchto vyjadrení a príslušných povolení naopak správca bytového domu, by porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o vlastníctve bytov. Podľa § 11 ods. 1, 4 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. (zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku). Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Čo sa týka nároku žalobcu ohľadom príslušenstva a to v prvej časti výroku čo do uplatňovaného úroku z omeškania tu súd návrhu vyhovel, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením vymáhaných zálohových platieb od 5.12.2007. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z., v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania tvorí dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu s omeškaním plnenia dlhu. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty tu súd vychádzal z posúdenia skutočností, že aj zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 1 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd nepriznal žalobcovi žiadanú zmluvnú pokutu, pretože túto považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve podľa § 53 ods. 4, písm. k/ OZ, (v znení účinnom od 1.1.2008) keďže jej výška ročne predstavuje 91,25 % p.a., čo je neprimeraná sankcia za omeškania dlžníka (za obdobie od 1.7.2008 do 7.12.2009) a preto ju súd považoval za neprijateľnú, ktorý je zo zákona neplatná a v tejto časti návrh žalobcu v časti zamietol. Podľa § 545a OZ v znení účinnom od 1.1.2008 neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Podľa § 4 vyhl. č. 87/1995 v znení účinnom od 1.7.2010 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť. Súd sa preto spravoval pri určovaní neprimerane vysokej zmluvnej pokuty vyššie citovaným ustanovením ako merítkom a priznal z požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.230,77 eur 1/5 čo je 0,5 promile, t.j. 246,15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V časti o zaplatenie 181,39 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť. Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovanie výsluchom svedka p. G., nakoľko vo veci mal súd zistené z pripojených kópií rozhodnutí tunajšieho súdu a Krajského súdu v Prešove ako aj Najvyššie ho súdu SR, že tento užíva predmetný nebytový priestor, ktorého však je vlastníkom žalovaný a spor medzi žalovaným a touto osobou nič nemení na skutočnosti, že podľa § 10 ods. 1 zák. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na druhej strane domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že návrhu v časti o zaplatenie spolu bol 3.794,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 5.12.2007 zo sumy 791,21 eur do zaplatenia vyhovel a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške spolu 2.758,73 eur, úroku z omeškania, a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne v časti zamietol. Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. § 10 ods.1 § 14 ods. 1 písm. a/ c/ a § 16 ods. 3 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnou zástupkyňou žalobcu, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právna zástupkyňa žalobcu platiteľom). Za tieto úkony právnej služby: - príprava a prevzatie vo veci 21Cb 314/2008 .....51, 45 eur + 5,91 eur rež. Paušál, - podanie návrhu.................................................. 51, 45 eur + 5,91 eur rež. paušál, - vyjadrenie vo veci samej 7.10.2009 ................. 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál, - účasť na pojednávaní 24.11.2009...................... 51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál, - vyjadrenie vo veci samej 14.12.2009.................51, 45 eur + 6,95 eur rež. paušál, - príprava a prevzatie vo veci 12C 257/2009 .......121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál, - podanie návrhu....................................................121,16 eur + 6,95 eur rež. paušál, - účasť na pojednávaní 15.4.2010 bez prejednania vo veci samej 1 12,86 eur + 7,21 eur rež. paušál, - vyjadrenie žalobcu vo veci samej 4.5.2010..........141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál, - účasť na pojednávaní 22.6.2010 ..........................141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál, - účasť na pojednávaní 1.10.2010...........................141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál, - účasť na pojednávaní 12.11.2010.........................141,89 eur + 7,21 eur rež. paušál, Spolu 1.162,62 eur 19% DPH 220,90 zo sumy 1162,62 eur = 1.384,52 eur + zaplatený súdny poplatok (180 eur + 47,40eur) = 1611,92 eur Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 3.794,91 eur, čistý úspech žalobcu v konaní však predstavoval sumu 2.758,73 eur, percento úspechu žalobcu vo veci je 72,66 %, Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd priznal žalobcovi náhradu vo výške 56 % z vyčíslených trov konania, čo predstavuje sumu 8.825, - Sk (72,66 % úspechu mínus 27,34 % neúspechu = 45,32 %). Čo predstavuje sumu 730,52 eur. Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.“ Žalovaný v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania teda vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je s výnimkou časti o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty vecne správny. Prvostupňový súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil s výnimkou záveru o moderácii neprijateľnej zmluvnej pokuty. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd doplňuje dôvody. Podľa záverov prvostupňového súdu a podľa vyjadrení účastníkov pred odvolacím súdom by nemali byť sporné následovné skutočnosti: Žalovaný ako podnikateľ kúpil budovu určenú síce na prechodné ubytovanie (slobodáreň), no v ktorej mal v čase kúpy a doteraz stále má obydlie S. G., a to v priestoroch, ktoré sú účelovo určené ako nebytové priestory. Priestory mu pôvodne pridelil jeho bývalý zamestnávateľ ako byt. Po kúpe budovy žalovaný zmenil účel užívania stavby a okrem iného rozpredal miestnosti ako byty. Žalovanému sa však s S. G. nepodarilo uzavrieť na predmetné priestory žiadnu zmluvu. Vlastníkom týchto priestorov je žalovaný. S. G. nepreukázal nájomnú zmluvu (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo 113/2008). S. G. je dôchodca a odmieta sa vypratať. Žalovaný doposiaľ právoplatne neuspel na súdoch o vypratanie pána G. z priestorov, naopak žaloba o vypratanie bola zamietnutá z dôvodu, že vypratanie by odporovalo dobrým mravom (rozsudok KS v Prešove vo veci 2Co 458/01). Žalovanému súd priznal proti S. G. plnenia za užívanie priestorov. Na budovu sa vzťahuje režim zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Bytový zákon). Správcom bytov je žalobca (ďalej len ,,správca“). Dodáva vlastníkom v budove správcovské služby pri správe bytov a nebytových priestorov ( vyberá platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ďalej platby za plnenia spojené s užívaním priestorov a vykonáva ďalšie povinností správcu; ďalej len ,,správcovské služby“). Žalobca dodáva služby správcu aj žalovanému ako vlastníkovi vo vzťahu k priestorom užívaným pánom G.. Žalovaný s dodávkou služieb k týmto priestorom vyjadril žalobcovi nesúhlas, pretože pán G. neplatí za užívanie priestorov. .Podľa žalovaného pán G. nemá právo nájmu a preto niet dôvod mu dodávať akékoľvek plnenia. Žalobca napriek nesúhlasu žalovaného však dodáva plnenia spojené s užívaním priestorov a za tieto plnenia si uplatňuje od žalovaného ako vlastníka týchto priestorov aj cenu týchto služieb. Žalobca argumentuje, že nemá možnosť ovplyvniť vzťahy medzi vlastníkom priestorov (žalovaný) a osobami bývajúcimi v týchto priestoroch a že má zákonnú povinnosť dodávať správcovské služby žalovanému ako vlastníkovi a následne uplatňovať cenu tejto služby. Žalovaný pre zmenu odporúča žalobcovi uplatniť náhradu škody za neoprávnený odber priamo od pána G., ktorý odoberá službu bez zmluvy, a teda neoprávnene v zmysle § 22 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný necíti byť ani pasívne legitimovaný. Právne významnou otázkou je otázka, či má žalobca právnu možnosť vynechať z poskytovania správcovských služieb vybrané priestory podľa predstav vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, v danom prípade podľa predstavy žalovaného ako jedného z vlastníkov. Podľa žalovaného k tomu má postačovať nesúhlas s dodávkou služieb k predmetným priestorom. V občianskom súdnom konaní je možné domáhať sa okrem iného splnenia povinnosti nielen zo zmluvy, či z porušenia práva, ale aj zákonnej povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). V súlade so zmluvou má takúto povinnosť práve žalovaný ako jeden z vlastníkov a to povinnosť uhrádzať preddavky správcovi (§ 10 ods. 1 Bytového zákona). Podľa citovaného ustanovenia ,,Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu“. Odvolacia námietka žalovaného, že žalobca mal rešpektovať jeho požiadavku nedodávať teplo a vodu do predmetných priestorov nie je dôvodná. V rámci povinnosti uhrádzať preddavky Bytový zákon neupravuje výnimku. Ťažko si predstaviť, ako by sa reálne dalo naplniť , ak by jeden prípadne viacerí vlastníci prestali využívať plnenia spojené s užívaním bytu (prechádzanie po spoločne vykurovaných a osvetlených priestoroch, odpad, používanie výťahu návštevami a iné) alebo ak by prestali niektoré priestory vytápať. Pri väčšom počte vlastníkov, ktorí by odmietli služby, by bolo ohrozené celkové fungovanie spoločného systému služieb spojených s užívaním bytových a nebytových priestorov. Zákonodarca vybral vlastníka bytového či nebytového priestoru ako povinný subjekt. Ak by povinnosť platiť za správcovské služby mali osoby odlišné od vlastníka, značne by sa sťažilo vyberanie úhrad. Bolo by problematické pre správcov bytov identifikovať osoby a právny dôvod užívania bytových či nebytových priestorov (nájom, výpožička, odvodené právo bývania od vlastníka či nájomcu, užívanie bez právneho dôvodu a pod.). Na povinnosti žalovaného ako vlastníka platiť cenu správcovských služieb nič nemení ani skutočnosť, že sám je dodávateľom tepla. Je totiž vo vzťahu k správcovi tiež aj vlastníkom priestorov. Odvolacia námietka s poukazom na existujúci stav dodávky a spotreby energií je preto nedôvodná. Odvolanie nie je dôvodné ani s poukazom na neúspech S. G. o strpenie napojenia sa na elektrickú energiu. Žalobca túto energiu nedodáva, no zákonnú povinnosť má dodávať tepelnú energiu, ktorú si aj od žalovaného ako vlastníka vyúčtoval. Popri zákonnej povinnosti vlastníkov platiť úhrady za správcovské služby je upravená aj povinnosť správcu, podľa ktorej má sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 2 písm. e/ Bytového zákona). Žalovaný v odvolaní poukazuje na neoprávnený (čierny) odber služieb, pretože žalobca dodával pánovi G. služby bez zmluvy, a to s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Uvedenú odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, pretože zmluva o výkone správy legalizuje dodávky správcovských služieb. Neoprávneným odberom tepla je odber tepla bez uzavretej písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu dodávateľa (§ 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z.). Neoprávnený odber na účely § 22 ods.1 zákona č. 657/2004 Z.z. odvolací súd neuznáva u osoby , ktorá využíva priestory v bytovom dome ako svoje obydlie a ktorá nie je oprávnená pristúpiť k zmluve o výkone správy. Odvolací argument žalovaného, že sa S. G. dopúšťa neoprávneného odberu a pritom nemá možnosť zmluvu uzavrieť, je nedôvodný. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný musel vedieť už pri kúpe stavby za účelom podnikateľských aktivít, že kupuje slobodáreň a že v nej majú obydlie osoby. Ak sa predsa len rozhodol kúpiť stavbu aj s osobami s právom na obydlie, je dôležité rešpektovať právo týchto osôb na obydlie. Právo na obydlie ako základné právo je veľmi významné právo. Je spojené so súkromím, načerpaním síl, oddychom. Bez tepla, teplej a studenej vody by bol život v takomto obydlí ťažko znesiteľný. Preto je nepochopiteľné odvolanie a požiadavka žalovaného na odpojenie priestorov od dôležitých energii a vody. Naopak prístup žalobcu dodávať služby aj do predmetných priestorov je v súlade so zákonom a princípmi morálky. Právo na obydlie sa môže viazať podľa okolnosti konkrétneho prípadu nie len na bytové priestory, ale aj na iné priestory , ktoré aktuálne predstavujú obydlie človeka vrátane aj iných ako bytových priestorov. Právo na obydlie treba chrániť aj osobe, ktorá nemá právo nájmu a v tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06). „V tejto súvislosti Súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia.“ (Rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06). „V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008)...Ako už bolo predtým povedané, Súd neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na článok 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri, McCann v. Spojené kráľovstvo, citovaný vyššie, ods. 28 a 54).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06). „Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného a rodinného života.“ (Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99). „Predpokladom vzniku pozitívnej povinnosti je zistenie, že štátne orgány v danom čase vedeli alebo mali vedieť o existencii skutočného a bezprostredného rizika hroziaceho životu konkrétnej fyzickej osoby z dôvodu trestnej činnosti tretej osoby a neprijali v rámci svojich právomocí opatrenia, ktoré by sa odôvodnene zdali byť primeranými na odvrátenie tohto nebezpečenstva...“. (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru). „Pri posudzovaní rozsahu takéhoto pozitívneho záväzku podľa článku 2 Dohovoru je potrebné brať do úvahy povinnosť zmluvných štátov podľa čl. 1 Dohovoru zabezpečiť skutočnú a účinnú ochranu práv a slobôd, ktoré sú v ňom stanovené...“ (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru). (Rozsudok Kontrová v. Slovenská republika z 31. mája 2007 (Sťažnosť 7510/04). „Vypratanie bytu nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ (Rozsudok Stanková proti Slovenskej republike). Odvolanie v tom smere, že súd nevypočul S. G. je nedôvodné. Súd rozhoduje, ktorý dôkaz vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Spor je o zaplatenie ceny služieb a žalovaný je pasívne legitimovaný. Skutočnosti, ktoré by mal preukázať svedok G. ani nie sú sporné. S. G. nemá nájomný vzťah, neplatí, do priestorov sa mu dodáva teplo a voda a že spotrebúva teplo práve on, je neodškriepiteľné. Na pasívnej legitimácii žalovaného nič nezmenia ani rokovania žalobcu s S. G.. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazuje, že chcel zabrániť obohacovaniu na úkor ostatných vlastníkov. Odvolací súd udáva, že práve neplatením služieb zo strany žalovaného vzniká ujma ostatným vlastníkom a ktorí nijako nemôžu ovplyvniť vzťah žalovaného s S. G.. Je to predovšetkým vzťah žalovaného a S. G., ktorý zdá sa, žalovaný rieši nekonštruktívne. Odvolaciemu súdu sa nechce veriť, aby neexistovali adekvátne náhradne priestory. Žalovaný predsa nemohol počítať s tým, že ako podnikateľ kúpi za účelom zisku budovu, vstúpi do dlhotrvajúceho pokojného stavu užívania obydlia a deložuje S. G. s rodinou na ulicu. Právo žalovaného na plnenie za užívanie priestorov týmto rozsudkom nijako nie je dotknuté, čo v konečnom dôsledku žalovaný aj využil (rozsudok OS Prešov vo veci 14C/89/2006, rozsudok KS v Prešove vo veci 7Co/204/05. Žalovaný v odvolaní spomína, že doteraz rešpektuje rozsudok ,,26/458/01“ (správne vo veci 2Co 458/01). Nijako nie je dotknuté ani právo žalovaného na vypratanie priestorov, ak sa garantuje adekvátne a ľudsky dôstojné náhradné obydlie. Odvolací súd poukazuje práve na to, že práve tu je priestor na efektívne riešenie dlhodobého problému. Žalobcovi, ktorý riadne dodáva teplo a dokonca si tým plní zákonnú povinnosť, nebolo dôvodné nepriznať právo na cenu za správcovské služby a plnenia len preto, že žalovaný nedokáže dostatočne efektívne vyriešiť vzájomný vzťah s S. G., o ktorom musel mať vedomosť, keď kupoval budovu. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na nespravodlivosť a porušenie dobrých mravov, ak musí trpieť takýto stav. Odvolací súd naopak považuje za odporujúce dobrým mravom pokusy odpojiť rodinu S. G. od vody a tepla, pretože to by znamenalo až ohrozenie celej rodiny na živote a zdraví. Vzťahy o obydlí sú založené na principiálnych veciach a vyššom práve na súkromie a obydlie, a preto vo svetle tohto práva sa žalovaný ako podnikateľ má správať. Žalovaný ako vlastník je povinný hradiť služby aj za takto zaberané priestory a prvostupňový súd v tomto smere rozhodol správne. Odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozsudku potvrdil rozsudok vo výroku o zaplatenie ceny správcovskej služby ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom o neprijateľnosti zmluvnej pokuty 91,25% p.a. v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o zjavne neprimeranú sankciu voči spotrebiteľom v rámci správcovskej služby. Zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou . Zákon č. 250/2007 Z.z. nevylučuje ani právnické osoby z ochrany spotrebiteľa a to je jeden z prípadov, kedy právnická osoba (žalovaný) je na strane spotrebiteľov správcovskej služby. Odvolací súd však pripomína, že neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a ak je neplatná voči fyzickým osobám-spotrebiteľom správcovskej služby, je neplatná aj voči ostatným účastníkom zmluvy o výkone správy v tej istej budove.. Ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ) sú osobitné a majú prednosť pred ostatnými všeobecnými inštitútmi upravenými v Občianskom zákonníku vrátane moderácie zmluvnej pokuty, ktorá je skôr typická pre vzťahy C2C (consumer to consumer, teda medzi dvoma nepodnikateľmi). Zmluvná pokuta takmer stopercentne navýši dlh a jej výška je bez ďalšieho neobhájiteľná. Odvolací súd preto čiastočne zmenil rozsudok (§ 232 O.s.p.) a žalobu o zmluvnú pokutu zamietol. Odvolací súd predpokladá, že si žalobca dá do súladu problémovú sankciu s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 66%. Z pôvodne žalovanej sumy spolu 3.005,64€ bolo priznaných 2.512,55€ (83%). Odvolací súd priznal preto podľa pomeru úspechu a neúspechu 66% (83-17 = 66 ). Po právoplatnosti budú špecifikované trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.