Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7To/44/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307010488 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8307010488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.6.2012, v trestnej veci obžalovaného X. P. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, d/ Tr. zákona a iné o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 4.8.2010, sp. zn. 2T 111/2007, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. u obž. X. P., nar. XX.XX.XXXX vo B. nad I., trvale bytom O. XX, okr. B. n. I., t. č. v ÚVTOS S.- B. podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 4.11.2009 sp. zn. 4T 20/09 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d/ Tr. zák. a iné vo výmere 1 /jeden/ rok a 6 /šesť/ mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného X. P. vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že -dňa 6.4.2008 v čase okolo 21.40 hod. v herni SYNOT na ul. J. č. XXXX v Z. poškodil hrací automat zn. IVT 2 a to takým spôsobom, že po tom, čo sa nazlostil, rukou udrel po dotykovej obrazovke uvedeného hracieho automatu, ktorý prestal fungovať, čím tak spoločnosti SYNOT ARCADE, s.r.o. V. XXX/XX, V., spôsobil škodu vo výške 20.312,- Sk, pričom podľa § 44 a § 43 Tr. zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko trest uložený Okresným súdom Vranov nad Topľou trestným rozkazom sp. zn. 2T 152/09, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.11.2009, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov považoval za dostatočný ako aj vzhľadom na ďalšie tresty, a to trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T 3/2010 a Okresným súdom Liptovský Mikuláš vo výmere 10 mesiacov sp. zn. 10 T 3/08, keďže tieto tresty považoval za dostatočné. Naproti tomu podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovaného X. P. oslobodil spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, d/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste si zadovážil a následne u seba prechovával 0,06 g bieleho prášku uloženého v papierovej skladačke o rozmeroch 4 x 4 cm s obsahom metamfetamínu a piracetamu, 0,99 g bieložltého prášku uloženého v plastovej injekčnej striekačke so zataveným koncom s obsahom metamfetamínu a piracetamu a 2,94 g hnedožltého prášku uloženého v plastovej injekčnej striekačke so zataveným koncom s obsahom metamfetamínu, ktoré boli u neho nájdené a zaistené príslušníkmi PPZ, UHaCP, NJBPNM OOPČ Východ Prešov pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonávaná dňa 26.9.2006 v čase od 06.15 hod. do 08.35 hod. na základe príkazu Okresného súdu Humenné sp. zn. V-11/06 v byte č. XX na Ul. J. č. XX v Z., ktorý v tom čase užívala X. Z., pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom z bieleho prášku o hmotnosti 0,99 g s obsahom metamfetamínu 0,9 % by nebolo možné pripraviť jednorazovú dávku drogy schopnú ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta a z hnedožltého prášku o hmotnosti 2,94 g s obsahom 30,6 % metamfetamínu by bolo možné pripraviť 22 až 45 jednorazových dávok schopných ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré dodatočne aj písomne odôvodnil v podstate tým, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, a to tak pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok rozsudku, aj pokiaľ ide o výrok súdu o upustení od uloženia ďalšieho trestu. Poukázal pritom na skutočnosť, že obžalovaný P. bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný a po spáchaní stíhaného skutku mu pribudli ďalšie tri odsúdenia a sú proti nemu vedené aj ďalšie trestné stíhania, preto výrok o upustení od uloženia ďalšieho trestu nemá v tomto prípade u tohto obžalovaného žiadne opodstatnenie. Podľa jeho názoru súd pochybil aj pokiaľ obžalovaného oslobodil spod obžaloby pri drogovom trestnom čine a to tým, že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v čase vykonania domovej prehliadky v byte okrem majiteľky a obžalovaného nebol nikto prítomný, sám obžalovaný priznal, že bundu si tam nechal asi pred tromi dňami, policajti, ktorí vykonávali domovú prehliadku jednoznačne potvrdili, že zaistené drogy vybrali z bundy, v ktorej sa nachádzali doklady na meno X. P. a nebolo ani potvrdené, aby drogy v byte nechal Q. Z., ktorý túto skutočnosť poprel a navyše sa v kritickom čase ani v byte nenachádzal. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a prikázal okresnému súdu, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je, pokiaľ ide o výrok o treste, sčasti dôvodné. Okresný súd v posudzovanej trestnej veci vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Aj podľa názoru krajského súdu, vo vzťahu ku skutku kvalifikovanému ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., vzhľadom na vykonané dôkazy, nebolo v posudzovanej veci bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Uviedol, že síce v čase konania domovej prehliadky v byte, ktorý mala v podnájme X. Z. prespal, nepoprel ani, že na vešiakovej stene bola zavesená jeho kožená bunda, poprel však aby zaistené drogy boli jeho a namietal aj tú skutočnosť, že nie je zrejmé, odkiaľ policajti drogy zaistili, keď dali všetky bundy z chodby na jednu kopu a niečo našli na zemi a dali to k zaisteným veciam. Navyše kožená bunda visela na chodbe tri dni a drogy tam mohol dať aj niekto iný, pretože k Z. chodilo viacej ľudí, ktorí si požičiavali autá a chodil k nej aj Q. Z., o ktorom vie, že bral drogy. Obžalovaný vyskúšal drogy ešte v roku 2004, v čase skutku však už drogy neužíval. Svedkyňa X. Z. potvrdila, že v byte, kde v tom čase bývala, bola vykonaná domová prehliadka, počas ktorej boli zaistené aj drogy, tieto jej nepatrili, boli nájdené v koženej bunde, obžalovaný hneď po zaistení týchto vecí tvrdil, že mu nepatria. Do bytu k nej chodili viacerí ľudia, lebo požičiavala autá a chodil k nej aj Q. Z., s ktorým podnikala, nepamätala si, či deň pred prehliadkou odišiel obžalovaný z bytu oblečený v bunde alebo bez nej. Svedok Q. Z. uviedol, že v roku 2006 bol obchodným partnerom X. Z., ktorú z tohto titulu doma často navštevoval, nepamätá si, aby nejakú koženú bundu u nej nechal, bol užívateľom pervitínu, ktorý nakupoval v plastovej striekačke, avšak doma v súkromí, on v byte u Z. pervitín nenechal, k Z. v tom čase chodilo veľa ľudí a bunda mohla patriť hocikomu, obžalovaného nikdy nevidel užívať drogy, obžalovaný v tom čase mal podnik a reštauráciu. Svedok bol v byte u X. Z. jeden alebo dva dni pred vykonaním domovej prehliadky. Svedok X. Y. potvrdil, že spolu s obžalovaným deň pred domovou prehliadkou doviezli do bytu Z. práčku, keďže bolo teplo, mal on aj obžalovaný oblečené iba mikiny, obžalovaný nemal oblečenú koženú bundu. Svedkovia Y. R., Q. O. a I. Q., príslušníci polície, v podstate zhodne uviedli, že na základe príkazu súdu vykonávali dňa 26.9.2006 domovú prehliadku v byte, v ktorom v tom čase bývala X. Z., okrem nej a obžalovaného sa v čase prehliadky v byte nikto iný nenachádzal, pričom na chodbe bytu v tom čase viseli dve kožené bundy a jedna šušťáková bunda, tá patrila Z., jedna z kožených búnd patrila obžalovanému a práve v nej boli zaistené dve zatavené striekačky a papierová skladačka. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ plynie, že zaistená skladačka a injekčné striekačky so zataveným koncom obsahovali zmes metamfetamínu a piracetamu o hmotnosti 0,06 g, 0,99 g a 2,94 g, z ktorého množstva by bolo možné vyrobiť od 22 do 45 jednorázových dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta. Domová prehliadka bola vykonaná na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. OS Hé-V-11/06 zo dňa 25.9.2006, a to z dôvodu, že v byte v ktorom sa vykonala prehliadka sa zdržiavala podozrivá X. Z. a mali byť zaistené mobilné telefóny a iné materiály dôležité pre vyšetrovanie prečinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. por. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.9.2006 potom plynie, že táto bola vykonávaná od 6.05 hod., bolo počas nej zaistených šesť mobilných telefónov a dvadsaťšesť SIM kariet, ako aj boli nájdené dve plastové striekačky a jedna papierová skladačka s neznámou látkou, zápisnicu obžalovaný odmietol podpísať z dôvodu, že striekačky a papierik podľa jeho vyjadrenia mu nepatrili. Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel krajský súd k záveru, že aj keby bolo možné mať pochybnosti o vierohodnosti výpovede obžalovaného, keďže tento mohol vypovedať v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, výpoveď svedkov R., O. a Q., ale predovšetkým zápisnica o vydaní veci dostatočný podklad pre uznanie viny obžalovaného neposkytuje. Nie je totiž možné bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že nájdené látky patrili niekomu inému než obžalovanému, nebolo totiž napriek vykonanému dokazovaniu vylúčené, že kožená bunda, ktorá síce patrila obžalovanému a v ktorej boli nájdené návykové látky ( v tejto časti nemá ani krajský súd dôvod neveriť výpovedi svedkov policajtov, ktorí vykonávali domovú prehliadku), visela na vešiaku v chodbe tri dni, keď toto tvrdenie obžalovaného nevylúčila ani svedkovia Z., Y. a Z., naopak títo svedkovia potvrdili, že do bytu chodili viaceré osoby, a to za účelom požičania vozidla, chodil tam aj svedok Z., ktorý nepoprel, že v lehote troch dní pred nájdením drog v tomto byte bol, pričom sám priznal, že bol užívateľom pervitínu a taktiež aj na skutočnosť, že u svedkyne Z. v súvislosti s trestnou vecou prevádzačstva boli zaistené viaceré telefónne prístroje ako aj SIM karty, teda nie je možné vylúčiť, že do bytu chodili viaceré osoby a to aj z prostredia zločinu. Nebolo preukázané, kedy sa inkriminované látky do bundy obžalovaného dostali, ako dlho tam táto bunda bola, komu patrila ďalšia kožená bunda visiaca taktiež na vešiaku chodby, neboli vykonané testy na prítomnosť návykových látok na rukách resp. v tele obžalovaného. Na základe vyššie uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že za takejto dôkaznej situácie potom súdu prvého stupňa skutočne nezostávalo nič iné len obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora pre tento skutok oslobodiť, pretože vykonané dôkazy pre existujúce závažné pochybnosti, vo svojom úhrne netvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré by boli v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že by z nich bolo možné vyvodiť jediný záver, preto sa aj krajský súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade bolo namieste použitie zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Pokiaľ ide o skutok kvalifikovaný v obžalobe ako prečin poškodzovania cudzej veci, obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a súd prvého stupňa toto vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 257 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na odsúdenia obžalovaného v iných trestných veciach a na trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Vranov nad Topľou trestným rozkazom sp. zn. 2T 152/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2009, vo výmere 8 mesiacov ako aj vzhľadom na ďalšie tresty, a to trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T 3/2010 a Okresným súdom Liptovský Mikuláš vo výmere 10 mesiacov sp. zn. 10 T 3/08, keďže tieto tresty považoval za dostatočné a preto upustil od uloženia ďalšieho trestu. S týmito závermi súdu prvého stupňa však nie je možné plne súhlasiť. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu priznal a tento úprimne oľutoval, v minulosti však už bol odsúdený, čo plynie z predloženého odpisu registra trestov, vychádzajúc z ktorého pred spáchaním trestného činu poškodzovania cudzej veci bol obžalovaný sedemkrát súdne trestaný, a aj keď sa na neho v troch prípadoch hľadí akoby nebol odsúdený, pretože sa buď osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo došlo k zahladeniu odsúdenia, prihliadať je však potrebné na jedno predchádzajúce odsúdenie a to na rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T 195/2002 zo dňa 1.8.2003, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Je treba prisvedčiť názoru prokurátora v tom smere, že prvostupňový súd pochybil pri ukladaní trestu obžalovanému P., avšak z iných dôvodov, než aké uviedol prokurátor vo svojom odvolaní a síce, že obžalovanému mal byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pretože obž. P. sa prečinu poškodzovania cudzej veci dopustil skôr, ako mu bol Okresným súdom Košice okolie doručený trestný rozkaz sp. zn. 4T 20/09 zo dňa 4.11.2009, ktorým bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v správaní obžalovaného zistil ako už bolo vyššie uvedené poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože už bol za trestný čin odsúdený. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania považoval trest uložený obžalovanému vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov citovaným rozhodnutím Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 4T 20/09 zo dňa 4.11.2009 za trest dostatočný a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a na základe ust. § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu. Vychádzal pritom z toho, že trest vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov je trestom zákonným ( pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods.1 Tr. zák. by za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. je potom nutné ukladať trest odňatia slobody od jedného roka do troch rokov). Krajský súd prihliadal pri svojom rozhodnutí aj na závažnosť skutku, výšku spôsobenej škody, ako aj na to, že obžalovaný P. v súčasnosti vykonáva tresty odňatia slobody uložené mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 152/09 zo dňa 24.9.2009 vo výmere osem mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19.8.2009 sp. zn. 10T 3/08 vo výmere desiatich mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.12.2010 sp. zn. 4T 138/10 vo výmere šiestich mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie zo dňa 4.11.2009 sp. zn. 4T 20/09 vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný