Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713203307 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713203307.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., D. XXXX/XX, 2/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., F. XXXX/XX, obidvaja právne zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Štefánikova 26, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 2.064,10 Eur s prísl, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/48/2014-103 zo dňa 25.11.2014 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom sumu 1.769,94 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 294,16 Eur zastavuje. Súd návrh v časti úroku z omeškania zamieta. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 106,-- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 17.09.2010 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil poistenec odporcu D. H., ktorý v čase o 10,54 hod. na obojsmernom profile diaľnice D1 ako vodič motorového vozidla značky HYUNDAI ACCENT EČV: PO 963 BU prešiel do ľavého protismerného jazdného pruhu, nezaradil sa včas do svojho jazdného pruhu a čelne sa v protismernom pruhu zrazil s vozidlom značky CITROEN SAXO, EČV: TN 994 CF, ktoré viedol navrhovateľ v 1/ rade a ktoré sa po náraze prevrátilo na strechu, v dôsledku čoho navrhovatelia utrpeli ťažké poranenia. Ďalej mal za preukázané, že pri dopravnej nehode bola navrhovateľom spôsobená škoda na veciach a to totálnym zničením resp. stratou v hodnote 1 685,- Eur. Došlo k poškodeniu pánskej bundy, pánskych zimných topánok, dámskej bundy a zimných topánok, pánskych modrých nohavíc značky VICTORINOX, pánskeho trička, pánskeho hnedého svetra a dámskych nohavíc, dámskeho trička, dioptrických okuliarov, mobilného telefónu značky NOKIA E 71 a zlatého prsteňa s očkom na zlatej retiazke. Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého v prejednávanej veci boli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust.§ 420 O.z., poukázal na zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427 O.z. Mal za to, že je potrebné súhlasiť s argumentáciou navrhovateľov, že v dôsledku čelného nárazu a následného otočenia vozidla na strechu došlo k ich zraneniu, čo im neumožnilo samostatne sa pohybovať po mieste nehody a dohľadávať svoje veci, ktoré pri náraze z vozidla vypadli. Ide o škodu na veciach bezprostredne súvisiacu s dopravnou nehodou ako jej bezprostredný následok. Mal za to, že navrhovatelia dostatočným spôsobom osvedčili a preukázali výšku škody, preto návrhu v časti žalovanej istiny 1.769,94 Eur vyhovel.. Prvostupňový súd vo vzťahu k úroku z omeškania zamietol návrh a mal za to, že odporca počas doby, do ktorej o nej nerozhodol súd, nemohol mať predstavu o výške plnenia, ktoré je povinný poškodenému poskytnúť. Zastavil konanie v časti o sumu 294,16 Eur z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nároku, prvostupňový súd poukázal na ustanovenie § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že neuplynula premlčacia doba. K dopravnej nehode došlo dňa 17.09.2010, od uvedeného okamihu začala plynúť objektívna lehota a uplynula dňom 16.09.2013. Poistenec odporcu bol právoplatne uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves dňa 15.03.2011 a od uvedeného okamihu začala plynúť subjektívna premlčacia doba a tá uplynula dňa 14.03.2013. Návrh vo veci samej bol navrhovateľom podaný dňa 13.03.2013, teda v čase plynutia oboch premlčacích lehôt. Prvostupňový súd poukázal na to, že poisťovne majú v prípade škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody sledovať aj lehoty, v ktorých majú škodovú udalosť prešetrovať a uspokojovať nároky poškodených, lehoty sú stanovené v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O povinnosti úhrady súdneho poplatku rozhodol v zmysle ust.§ 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Poukázal na ustanovenie § 420 ods.1, § 427 ods.1, § 438 ods.1, článku 3 ods.1 Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24.04.1972, článok 22 Smernice 209/103/ES z 16.09.2009, článok 36 citovanej Smernice, ďalej § 4 ods.1, § 4 ods.2, § 11 ods.6, § 11 ods.7, § 15 ods.1 a § 15 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods.1,3 Občianskeho súdneho poriadku. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote a to proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 1.769,94 Eur a sumu 106,- Eur na účet Okresného súdu Poprad podal odvolanie odporca. V podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Poukazuje na ustanovenie § 157 ods.2 O.s.p., pričom má za to, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Malo by sa v ňom odraziť zhodnotenie všetkých podstatných skutočností, vrátane miery ich preukázania a konkrétneho prameňa konkrétnej informácie. Vo vzťahu k vyhovujúcemu nároku súd v rozsudku neuviedol, čím mal preukázanú škodu na veciach práve vo výške 1.390,84 Eur. Za nemenej dôležitú skutočnosť považuje, že súd v rozsudku na strane 6 uviedol, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Poukazuje na to, že odporca listom zo dňa 04.05.2013 žiadal nadobúdací doklad k pánskemu svetru, dámskemu tričku a zlatej retiazke, priznanie plnej výšky ceny súd nevysvetlil a odporcom citovaná časť odôvodnenia je v rozpore s priznaním plnej sumy náhrady škody, ako keby sa jednalo pri všetkých veciach o veci úplne nové. Ďalej súd priznal navrhovateľom aj trovy spočívajúce v návšteve príbuzných v nemocnici a k priznaniu týchto nákladov súd neuvádza vôbec žiadne odôvodnenie. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov prvostupňový súd uzavrel, že tento nárok priznáva a akými právnymi úvahami sa spravoval. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a prejednanie. K podanému odvolaniu odporcu sa navrhovatelia nevyjadrili. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Odvolateľ namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom a má za to, že nie je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, ako prvostupňový súd dospel k výške priznanej sumy ako náhrady za poškodené a zničené veci, rovnako aj vo vzťahu k náhrade nákladov na dopravu a ubytovanie v súvislosti s návštevami príbuzných v nemocnici Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z akého dôvodu nerealizoval žiadne zistenia z niektorých vykonaných dôkazov. Nevyhnutnou požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom právnom posúdení veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil záver, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté súdne rozhodnutie nie je presvedčivé a nie je riadne odôvodnené, keďže prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k výške priznanej škody na veciach len tým, že vychádzal z ceny vecí v čase poškodenia a vo vzťahu k priznaným trovám spočívajúcim v návšteve príbuzných v nemocnici absentuje akékoľvek odôvodnenie. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu trpí nedostatkom odôvodnenia a to spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmé, ako prvostupňový súd dospel k záveru o výške škody na zničených a poškodených veciach. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia predložili listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať poškodenie jednotlivých vecí. V rozhodnutí súdu však absentuje postup súdu pri určení výšky ako aj rozsahu škody. Podľa § 442 ods. 1 OZ „uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“. Podľa § 442 ods. 3 OZ „škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu“. Podľa § 443 OZ „pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia“. Pokiaľ ide o obsah pojmu „škoda“, tento je dlhodobo a zhodne definovaný súdnou praxou ako ujma, ktorá nastala (prejavila sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí (R 55/1971). Rozsahom náhrady škody sa rozumie, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Zásadne platí, že výška škody na veci sa určuje podľa stavu tejto veci v čase, keď bola poškodená, stratená, resp. zničená či odcudzená. Zatiaľ čo v prípade nových vecí sa poskytuje náhrada v plnej výške, pokiaľ ide o staršie a opotrebované veci, je potrebné zároveň prihliadať k tomu, či vec bola spôsobilá slúžiť svojmu hospodárskemu určeniu a účelu vzhľadom k jej veku, opotrebovaniu, pokiaľ ide o určovanie rozsahu náhrady škody, pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti apod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Pri nových veciach sa prizná náhrada v plnej výške. Pri výpočte výšky škody používaného odevu je potrebné vychádzať z jeho úžitkovej hodnoty. Je potrebné rozlišovať, či vec bola úplne zničená, poškodená, ak áno, v akom rozsahu, a či to má vplyv na jej funkčnosť. Pri poškodení veci sa prihliada aj na to, či je od fyzickej osoby možné požadovať, aby odev naďalej užívala na účel, ku ktorému bol pôvodne určený. Pri stanovení rozsahu náhrady škody sa vychádza z hľadiska ceny, t.j. stanovenie rozsahu náhrady škody ako rozdielu ceny veci pred poškodením a ceny veci po poškodení . Druhým je hľadisko nákladov, t.j. stanovenie výšky náhrady rovnajúcej sa nákladom na opravu veci, ktoré sa znižujú o hodnotu zhodnotenia veci, ku ktorej opravou dôjde oproti stavu pôvodnému. Podľa R 25/1990 „Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci, treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu (§ 442 ods. 1 OZ). Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zisťovať a stanovovať objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom vodidlom pre stanovenie výšky náhrady škody je výška nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, než uvedením do pôvodného stavu (napr. náklady na obstaranie veci rovnakej alebo obdobnej)“. Iba zohľadnenie osobitostí prípadu, ktoré sa premietnu do určenia výšky náhrady škody v danej veci, môže totiž rešpektovať zásadu spravodlivého odškodnenia poškodeného nielen z hľadiska neho samého, ale aj z hľadiska škodcu. Vo vzťahu k náhrade nákladov na dopravu a ubytovanie v súvislosti s návštevami príbuzných je potrebné uviesť, že tento nárok nie je vôbec odôvodnený. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd tak hodnotí, že rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku je potrebné považovať za predčasné, nie je dostatočne zistený skutkový stav veci. Prvostupňový súd nevysvetlil dostatočne skutkové zistenia, svoje závery neoprel o žiadne skutkové zistenia, absentuje aj právne posúdenie veci. Všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia musí stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia, tak aby bolo realizované právo na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenie sa vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221, ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., § 221, ods. 2 O.s.p.). Úlohou prvostupňového súdu bude náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, uviesť záver zo skutkových zistení a na to nadväzujúce právne posúdenie veci. V prípade záveru o dôvodnosti jednotlivých nárokov musí byť zrejmý jeho postup pri určovaní rozsahu škody na veciach, ako aj vo vzťahu k nákladom najbližších príbuzných poškodených, ktoré sú spojené s návštevami poškodených v nemocnici. Taktiež musí byť zrejmý a dostatočne odôvodnený spôsob, akým prvostupňový súd určil výšku jednotlivých náhrad. Prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.