Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/231/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713203307 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713203307.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1/ Ing. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., D. XXXX/XX, 2/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., F. XXXX/XX, obidvaja právne zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Štefánikova 26, proti žalovanému: KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 2.064,10 Eur s prísl, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/48/2014-157 zo dňa 30.05. 2016 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania, argumentácia strán 1. Predmetom konania je nárok na náhradu škody vo výške 1.272,80 Eur s prísl. z titulu škodovej udalosti, ktorá mala nastať dňa 17.09.2010 tak, že vodič - poistenec žalovaného D. H. zrazil a zavinil dopravnú nehodu v dôsledku čoho žalobcovia utrpeli ťažké poranenia a bola im spôsobená škoda na veciach, vznikli im náklady súvisiace s ich liečbou. 2. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania, argumentoval tým, že nároky žalobcov nie sú dôvodné vo vzťahu nad sumu 294,16 Eur, ktorú plnil žalobcom z titulu náhrady škody. Náklady príbuzných žalobcov za účelom návštev žalobcov počas hospitalizácie nepovažoval za účelné. Namietal potrebu zohľadnenia opotrebovania jednotlivých poškodených či zničených vecí. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.: „ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom sumu 1.272,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh v časti úroku z omeškania zamieta. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 76,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“. 4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 17.09.2010 spôsobenej poistencom žalovaného D. H., ktorý v čase o 10.54 hod na polovičnom obojsmernom profile diaľnice D1 v úseku W. - U. v smere na Levoču, ako vodič motorového vozidla značky HYUNDAI ACCENT EČV: PO XXX BU, za zníženej viditeľnosti prešiel do ľavého protismerného jazdného pruhu tak, že predchádzal kolónu vozidiel jazdiacu pred ním, v čas sa nezaradil do svojho jazdného pruhu a v protismernom pruhu sa čelne zrazil s vozidlom značky CITROEN SAXO, EČV: TN XXX CF, ktoré viedol žalobca v 1/ rade a ktoré sa po náraze prevrátilo na strechu, v dôsledku čoho žalobcovia utrpeli ťažké poranenia. Pri dopravnej nehode bola žalobcom spôsobená škoda na veciach a to totálnym zničením resp. stratou v hodnote 1.685,- Eur. Došlo k poškodeniu pánskej bundy, pánskych zimných topánok, dámskej bundy a zimných topánok, pánskych modrých nohavíc značky VICTORINOX, pánskeho trička O´neal, pánskeho hnedého svetra a dámskych nohavíc, dámskeho trička, dioptrických okuliarov, mobilného telefónu značky NOKIA E 71 a zlatého prsteňa s očkom na zlatej retiazke. 5. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého námietka premlčania nie je dôvodná. Vychádzal zo zistení, že k dopravnej nehode došlo dňa 17.09.2010. Od uvedeného okamihu začala plynúť objektívna lehota a skončila dňa 16.09.2013. Poistenec žalovaného bol právoplatne uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves dňa 15.03.2011 a od uvedeného okamihu začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Skončila dňa 14.03.2013. Návrh vo veci samej bol žalobcami podaný dňa 13.03.2013, teda v čase plynutia oboch premlčacích lehôt. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o nepreukázaní škody na veciach prijal záver, že žalobcovia po dopravnej nehode nemali možnosť hľadať stratené veci ani dokumentovať rozsah ich poškodenia, boli v dôsledku zranení prevezení na lekárske vyšetrenie a teda stratu a zničenie vecí je potrebné považovať za škodu súvisiacu s dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedá žalovaný. Mal za to, že dostatočným spôsobom osvedčili a preukázali výšku škody, preto návrhu v časti žalovanej istiny vyhovel, pričom prihliadol na možnú mieru opotrebovania jednotlivých vecí. Vo vzťahu k hodnote poškodených vecí - oblečenia, okuliarov, mobilného telefónu a prsteňa, mal súd za to, že nie je možné stav opotrebovania ošatenia zistiť, primeraná výška náhrady predstavuje 60 % z ich pôvodnej hodnoty. Hodnota mobilného telefónu zn. Nokia E 71 bola súdom určená na 3/24 pôvodnej hodnoty. Hodnota strateného zlatého prsteňa podľa názoru súdu nebola vekom ani opotrebovaním znížená, táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná ani tvrdená. Priznal náhradu v celom rozsahu. Náklady spojené s liečením uznal za dôvodné z titulu lekárskych kontrol a návštev príbuznými v nemocnici vzhľadom na rozsah poranení a tehotenstvo žalobkyne v 2. rade. Žalobu vo vzťahu k úrokom z omeškania zamietol. 6. Poukázal na ustanovenia § 106 ods. 2, § 420, § 427 ods.1, ods.2, § 438 ods. 1, Občianskeho zákonníka článku 3 ods.1 Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24.04.1972, článok 22 Smernice 209/103/ ES z 16.09.2009, článok 36 citovanej Smernice, ďalej § 4 ods.1, § 4 ods.2, § 11 ods.6, § 11 ods.7, § 15 ods.1 a § 15 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka. 7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase rozhodnutia súdu). Obsah odvolania žalovaného 8. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k úrokom z omeškania podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie prijal nesprávny právny záver a v konaní došlo k vadám. Namieta správnosť záveru o nepremlčaní nárokov, má za to, že žalobcovia sa o tom kto škodu spôsobil nedozvedeli momentom právoplatného trestného rozkazu, ale skôr momentom začatia trestného stíhania, resp. pri vypočutí v rámci vyšetrovania. Ďalej vznik škody nebol preukázaný pokiaľ ide o zásnubný prsteň, dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Nároky na náhradu škody na veciach bol plnené nad rámec a neboli preukázané dôkazy o nadobudnutí, súd mal zistiť dátum ich nadobudnutia a nie riešiť mieru opotrebenia alebo amortizáciu. 9. K podanému odvolaniu sa žalobcovia písomne nevyjadrili. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - stranou sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 11. V zrušujúcom uznesení č. k 21Co21Co/19/2015- 135 odvolací súd uložil súdu prvej inštancie náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, uviesť záver zo skutkových zistení a na to nadväzujúce právne posúdenie veci, v prípade záveru o dôvodnosti jednotlivých nárokov musí byť zrejmý jeho postup pri určovaní rozsahu škody na veciach, ako aj vo vzťahu k nákladom najbližších príbuzných poškodených, ktoré sú spojené s návštevami poškodených v nemocnici. Taktiež musí byť zrejmý a dostatočne odôvodnený spôsob, akým prvostupňový súd určil výšku jednotlivých náhrad. 12. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení vo veci rozhodol, vyhodnotil skutkové zistenia, prijal záver o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalovaným, o vzniku škody, príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, o výške škody nemal pochybnosti. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia (napadnutých častiach odvolaním) dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru a vo veci je potrebné vykonať dokazovanie. Súd prvej inštancie sa nesprávne vyrovnal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. 15. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 16. Podľa § 106 ods. 1, 2 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 17. Ustanovenie § 106 OZ sa aplikuje aj v prípade, keď je zodpovednosť za škodu ustanovená v osobitnom zákone, ktorý však nemá osobitnú úpravu premlčania práva na náhradu škody. Použije sa aj na premlčanie práva poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poisťovateľovi, kde platí rovnaká úprava ako na premlčanie práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak nejde o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. 19. Súd sa nevyrovnal dôsledne s kritériami dôležitými pre posúdenie premlčania nárokov na náhradu škody. Záver o tom, že subjektívna lehota začala plynúť po právoplatnosti trestného rozkazu, ktorým bol škodca uznaný za vinného nie je správny. Aj keď ešte len právoplatnosťou trestného rozkazu sa rozhodne o vine obžalovaného s tým, že podľa ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p a v súčasnosti § 193 C.s.p. je súd v občianskoprávnom konaní výrokom o vine viazaný, neznamená to, že týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý na procesných okolnostiach, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcami priamo nesúvisí. Zásada prezumpcie neviny platí v trestnom konaní, zatiaľ čo pre posúdenie otázky, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá je podľa zákona rozhodujúci okamih, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde teda o to, či sa škodca dopustil konania ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov ale o to, či spôsobil majetkovú stratu poškodeného. 20. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodení dozvedeli o škode treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodených o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudli vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodení svoj nárok na náhradu škody mohli uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že poškodení boli v trestnom konaní odkázaní na konanie občianskoprávne podľa § 228 ods. 1 Trestného zákona a to trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves 1T 16/2011 -274 zo dňa 28.02. 2011 (č.l. 274). Potom pre posúdenie námietky premlčania v prejednávanej veci má vplyv posúdenie či nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní riadne uplatnený aké nároky na náhradu škody. 22. V prvom rade teda musí sa súd vyrovnať s námietkou premlčania vnesenou žalovaným. Musí ju posúdiť v súlade s vyššie uvedenými dôvodmi , dôležitými pre jej posúdenie. 23. Podľa § 2 písm. h zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZPZP) škodovou udalosťou je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie. Podľa § 2 písm. i) cit.zákona poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 písm. b cit. zákona Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. V konaní nebola sporná skutočnosť, že k dopravnej nehode, teda k poistnej udalosti došlo, že žalovaný je poisťovateľom, že poistenec zodpovedá za škodu, že ku škodovej udalosti došlo v čase trvania poistenia. Sporným pre plnenie zostáva výška škody pri náhrade za poškodené a stratené veci a neúčelnosť nákladov spojených liečením. 25. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o nesprávnom právnom závere súdu, pokiaľ ide o výšku škody na zničených a stratených veciach je potrebné uviesť nasledovné. Odvolateľ namieta, že súd mal zistiť dátum nadobudnutia jednotlivých vecí a nie riešiť mieru opotrebovania, ktorú považuje za nepodstatnú, ale má sa vychádzať z amortizačných stupníc. Žalovaný s výnimkou zásnubného prsteňa nenamieta, že poškodenie vecí nastalo. Ujma nastala v majetkovej sfére poškodených a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, namieta rozsah škody resp. Postup súdu pri určení náhrady pri oblečení vychádzal z ceny nadobúdacej a z nej priznal žalobcom náhradu vo výške 60 %. 26. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 27. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 28. Ako správne súd zistil nešlo o nové veci. Zásadne platí, že výška škody na veci sa určuje podľa stavu tejto veci v čase, keď bola poškodená, stratená, resp. zničená. Záver súdu o nemožnosti veci naďalej používať je správny. Uvedenie vecí do pôvodného stavu je nemožné, náklady na obstaranie veci rovnakých by nepochybne boli v rovine nadobúdacích cien oblečenia. „Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným). (Porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27). 29. Námietky odvolateľa vo vzťahu k amortizačným tabuľkám nie sú ničím ďalej spresnené. Úvahy súdu boli správne. K zničeniu veci došlo, pretože nie je možné ich užívať potom pod cenou veci je možné pre účely odškodnenia rozumieť peňažný ekvivalent, za ktorý je možné v čase poškodenia v danom mieste obstarať vec rovnakého druhu a kvality s prihliadnutím na prípadne opotrebenie veci zničenie. 30. Vo vzťahu k námietke o hodnote zásnubného prsteňa a dôkaznom bremene žalobkyne odvolací súd udáva, že súd dostatočne vysvetlil svoje úvahy pre rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu škody prsteňa. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu možno uviesť nasledovné. Žalobkyňa tvrdí, že došlo k strate jej zásnubného prsteňa v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný namieta, že tvrdenie nepreukázala. Následne namieta postup určenej náhrady. Súd pri zisťovaní skutkového stavu veci môže dôjsť k záveru, že sa určitá tvrdená právne významná skutočnosť stala, alebo že sa nestala, že tvrdenie o nej bolo nepravdivé, poprípade že určitá právne významná skutočnosť nebola preukázaná, pretože výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia o tejto skutočnosti, ani o tom, že toto tvrdenie je nepravdivé. Výsledky hodnotenia dôkazov musia súdu umožniť prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe nemožno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa tato skutočnosť skutočne stala, ani že by o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné, že sa dokazovaná skutočnosť stala, a pripúšťajú i možnosť toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takomto prípade súd rozhodne v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. 31. Pre prijatie skutkového záveru je všetky dôkazy potrebné vyhodnotiť jednotlivo a aj v kontexte s ostatnými dôkazmi. Súd sa musí vyrovnať so všetkými dôkazmi, ktoré boli už v konaní vykonané. Dôkaz o tom, že strata zásnubného prsteňa nenastala neboli súdu predložené. Vzhľadom k všetkým okolnostiam nehodového deja nie je možné vylúčiť, že strata prsteňa skutočne nastala. Žalovaný tvrdí, že nebola preukázaná táto skutočnosť, s prihliadnutím na okolnosti prípadu však je potrebné vychádzať z tej situácie, že žalobkyňa má sťaženú pozíciu preukázania, že práve v čase dopravnej nehody mala zásnubný prsteň avšak nie je ničím neobvyklým, že prsteň nosila, mala ho teda aj v čase dopravne nehody , niet tak nejakých rozumných pochybností , že tomu tak nemohlo byť v čase dopravnej nehody. 32. Vo vzťahu k námietke žalovaného o neúčelnosti nákladov spojených s liečením a tvrdenými návštevami príbuzných počas hospitalizácie žalobcov odvolací súd udáva. V zmysle ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Zákon bližšie nekonkretizuje, čo konkrétne je možné považovať za účelné náklady spojené s liečením. Tým je daný priestor na zohľadnenie špecifík a osobitostí jednotlivých prípadov. Judikatúra za účelne vynaložené náklady spojené s liečením považuje napr. náklady týkajúce sa zabezpečenia pomoci inej osoby, ošetrovateľky, pomocníčky v domácnosti, zadováženie zdravotníckych pomôcok (ortopedické pomôcky), prípadne iné náklady vynaložené v súvislosti s vykonávaním takých úkonov, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného, náklady diétneho, resp. výdatnejšieho stravovania. Taktiež je možné považovať za účelne vynaložené náklady spojené s liečením aj náklady najbližších príbuzných poškodeného vynaložené v súvislosti s jeho návštevami v nemocnici, resp. inom lôžkovom zariadení. Účelné náklady spojené s liečením sú také náklady, ktoré slúžia k obnoveniu zdravia alebo aspoň zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného. 33. Z viacerých rozhodnutí vyberá odvolací súd napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dna 30. 11. 2004 sp. zn. 25 Cdo 1875/2003, Soubor C 2991) „K nákladom spojeným s liečením, ktoré sa hradia podľa § 449 ods. 1 Obč. zák., patria napríklad náklady spojené s rehabilitačnou liečbou, náklady na ošetrovateľov, náklady spojené s prilepšením na strave, náklady na diétne stravovanie a konečne aj náklady najbližších príbuzných poškodeného spojené s jeho návštevami v nemocnici; musí isť o náklady účelne a preukázateľné vynaložené.“ ,,Nie je správny záver odvolacieho súdu, že pokiaľ majú príbuzní poškodeného k takýmto cestám k dispozícii mestskú hromadnú dopravu, nie sú náklady na pohonné hmoty osobného motorového vozidla účelné vynaložené. Osobné vozidlo je totiž v dnešnej dobe rozšíreným a bežným dopravným prostriedkom, naviac pripadne vyššie náklady na jeho prevádzku sú oproti hromadnej doprave kompenzované spravidla väčšou rýchlosťou, operatívnosťou a jednoduchšou možnosťou prepravy veci. Pokiaľ teda nejde o zjavne a účelové navyšovanie nákladov na cestu zo strany poškodeného alebo osoby, ktorá náklady vynaložila, nie je možné ich bez ďalšieho obmedzovať cenu cestovného v hromadnej doprave. “. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). 35. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade vyrovnať sa s námietkou premlčania jednotlivých nárokov žalobcov a za tým účelom doplní dokazovanie oboznámením sa s obsahom trestného spisu vrátane vyšetrovacieho v trestnej veci vedenej proti Lukášovi Rusiňákovi 1T 16/2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves pre dôsledné zistenie záveru o včasnom uplatnení nárokov žalobcov na náhradu škody v adhéznom konaní, prípadne ich vypočuje k zisteniam dôležitým pre posúdenie premlčateľnosti nároku. 36. Nové rozhodnutie musí zodpovedať požiadavkám v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396 ods. 3 C.s.p. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).