Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoP/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211694 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714211694.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. R. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, kolíznym opatrovníkom, deti rodičov Ing. S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, Y. a Ing. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y., právne zastúpený JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, Štefánikova 873/9, Poprad, o zníženie výživného, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/282/2014-75 zo dňa 15.05.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/213/2008 zo dňa 17.03.2009 vo výroku o výživnom na maloleté deti tak, že výživné zo strany otca znížil u mal. R. zo sumy 126 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a u mal. J. zo sumy 126 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne, počnúc dňom 17.10.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že otec sa domáhal zníženia výživného určeného v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/213/2008, v ktorom bola určená výška výživného 126 Eur na každé z maloletých detí. Návrh odôvodnil zmenou pomerov, ktorá nastala na jeho strane, čím došlo k zníženiu príjmu, ako aj k pribudnutiu ďalších vyživovacích povinností. Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/213/2008, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené s tým, že maloleté deti J. a R. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na mal. R. mesačne vo výške 126 Eur, ako aj na výživu mal. J. vo výške 126 Eur. Zároveň bolo určené výživné vo vzťahu k dcére Q., ktorá je toho času plnoletá, navštevuje vysokú školu, vo výške 150 Eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia príjem matky predstavoval okolo 15.000 Sk mesačne a príjem otca za r. 2008 činil okolo 450.000 Sk s tým, že obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k týmto trom deťom. V súčasnosti na strane matky sa počet vyživovacích povinností nezmenil, dcéra Q. nadobudla plnoletosť, navštevuje vysokú školu s tým, že na Okresnom súde Poprad prebieha konanie o zníženie výživného ktoré doposiaľ nie je skončené. Podľa opisu mzdového listu za r. 2014 príjem matky predstavoval sumu 726 Eur. Matka spolu s maloletými deťmi obýva rodinný dom, ktorého nie je vlastníčkou, ktorý je vo vlastníctve matky otca maloletých detí a jeho brata. Mesačne uhrádza náklady vo výške 200 Eur mesačne, ako aj ročne za vodu okolo 500 Eur. Mal. R. v čase predchádzajúcej úpravy navštevoval základnú školu, v súčasnosti navštevuje 1. ročník gymnázia na ul. Q. v Y., nosí očné šošovky, ako aj zubný strojček, s čím má matka zvýšené výdavky aj v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom spojeným s alergiou, t.j. mesačne dopláca na lieky 20-30 Eur, na šošovky 15 Eur, na zubný strojček 50 Eur. Zároveň spláca dlh za úhradu zubného strojčeka vo výške 250 Eur. Mal. R. absolvoval lyžiarsky výcvik, za ktorý matka zaplatila 120 Eur a na stužkovú sa skladajú po 70 Eur mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni, s čím sú spojené výdavky mesačne vo výške 22 Eur. Ďalej matka hradí mal. R. poistku vo výške 19 Eur. Mal. J. v čase predchádzajúceho rozhodnutia navštevoval materskú školu, v súčasnosti navštevuje terciu 8-ročného gymnázia. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, najmä alergiou, mesačne dáva na lieky 20-30 Eur, ďalej uhrádza mal. J. stravné vo výške 15 Eur. Na strane otca pribudli dve vyživovacie povinnosti. V súčasnosti otec nie je evidovaný ako nezamestnaný, nie je poberateľ dávky ani príspevkov v hmotnej núdzi, je spoločníkom vo firme TIDOP, s.r.o., konateľom firmy GRIT, s.r.o., ktorá je v súčasnosti v konkurze. Podľa výpisu daňového priznania za rok 2010 činil základ dane u otca 7.820 Eur, za roky 2011 a 2012 bol základ dane nulový. Daňový subjekt TIDOP, s.r.o. nepodal daňové priznanie za rok 2014 a posledné daňové priznanie bolo podané za zdaňovacie obdobie roku 2006. Pokiaľ sa týka spoločnosti GRIT, s.r.o., daňové priznanie nebolo podané za roky 2012, 2013 ani 2014, spoločnosť je v konkurze. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že otec sa uchádza o zamestnanie, avšak bezúspešne. Ďalej súd poukázal na výpoveď svedkyne Q. X., manželky otca, ktorá uviedla, že uhrádza náklady spojené s domácnosťou v celom rozsahu, stravné predstavuje 300 Eur, náklady na domácnosť 200 Eur, hypotéka 320 Eur. Je poberateľom rodičovského príspevku vo výške 240 Eur mesačne, spolu s rodinnými prídavkami, ako aj poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 160 Eur a 20 Eur renta, a ďalej je konateľkou spoločnosti, z ktorej má príjem 300 až 400 Eur mesačne. Následne súd citoval ustanovenia § 78 ods. 1, 3, § § 75 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine a uviedol, že porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti považoval za preukázané, že na strane otca došlo k výraznej zmene pomerov, nakoľko mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a v súčasnosti otec je momentálne bez príjmu, nemá možnosť evidencie na úrade práce, nakoľko je konateľom spoločnosti a zároveň spoločníkom v inej firme, avšak z toho nevykazuje žiaden zisk. Súd poukázal na potvrdenia Daňového úradu Poprad týkajúce sa daňového subjektu GRIT, s.r.o., Karpatská 15, Poprad, ktorý v roku 2009 mal výnos 3.085.375 Eur. Za roky 2011, 2012, 2013 a 2014 daňové priznanie nepodal a predmetná firma je v konkurze. Výsledky hospodárenia firmy teda nenasvedčujú riadnemu hospodáreniu firmy, z ktorej by mal otec aj v súčasnosti možnosť zisku a riadnej úhrady výživného na maloleté deti tak, aby nedochádzalo následne k zníženiu životnej úrovne nielen na strane mal. R. a J., ale aj ďalších detí, ktoré pochádzajú z terajšieho vzťahu otca. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zníženie výživného súd zohľadnil, že otec nemá žiadne zdravotné obmedzenia ani iné obmedzenia, ktoré by mu znemožňovali výkon inej práce, zároveň poukázal na to, že došlo aj k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo vzťahu k mal. R., ktorý začal navštevovať 1. ročník gymnázia a mal. J. navštevuje terciu 8-ročného gymnázia, s čím sú výdavky nepomerne vyššie ako v čase predchádzajúceho konania. Zároveň súd poukázal aj na zdravotný stav detí, doplatky na lieky, doplatok na zubný strojček, ako aj absolvovanie lyžiarskeho výcviku alebo iné výdavky spojené so školou. Na strane matky došlo taktiež k čiastočnému zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, avšak na jej strane súd zohľadnil nevyhnutné výdavky v súvislosti s úhradou poplatkov za vysokú školu plnoletej Q., ako aj bežných výdavkov na maloleté deti, ktoré súvisia s chodom domácnosti, platením energií a pod. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa znížil výživné na mal. R. zo sumy 126 Eur na sumu 100 Eur mesačne a na mal. J. zo sumy 126 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne počnúc dňom 17.10.2014. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol, pretože je absolútne neprípustné, aby sa výživné u maloletých detí znižovalo či už na sumu 40 Eur mesačne podľa návrhu otca, resp. na sumu 30 % sumy životného minima na každé z maloletých detí podľa návrhu jeho právneho zástupcu. Súd zdôraznil, že matka sa o maloleté deti riadne stará, preukázala dobrú vieru aj v tom smere, že s otcom urobila vzájomnú dohodu ohľadom vysporiadania výživného k 30.06.2014, čo má za následok splátku 7.097 Eur, ktoré jej boli poskytnuté ako náhradné výživné zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, čo sa v konečnom dôsledku prejaví aj na majetkových pomeroch rodiny. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka maloletých detí. Nesúhlasila so znížením výživného. Poukázala na to, že odôvodnenie rozhodnutia nie je náležite odôvodnené, je zmätočné a nepreskúmateľné. So znížením výživného nesúhlasila. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a návrh v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletých detí, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci. Opätovne poukázal na svoje nepriaznivé majetkové pomery s tým, že je nezamestnaný, nepoberá žiaden príspevok od štátu, nebol zaradený medzi uchádzačov o zamestnanie, a to z dôvodu, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá už roky nevykazuje žiadnu činnosť, je v konkurze a neplynú mu z účasti v obchodnej spoločnosti žiadne príjmy. Zdôraznil, že si aktívne hľadá zamestnanie, čo taktiež v konaní preukázal, avšak nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby platil určené výživné na maloleté deti. Ďalej poukázal na to, že má ďalších dvoch synov, mal. L. a R., voči ktorým má rovnaké vyživovacie povinnosti a súdom stanovená výška výživného ukracuje zo životnej úrovne mal. L. a R. na úkor mal R. a J., čo považoval za neprípustné a diskriminačné. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, nakoľko potreby maloletých detí majú stúpajúci charakter. To, že otec maloletých detí nemôže byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že je konateľom spoločnosti, ktorá je bez činnosti, nemá byť prekážkou pri hľadaní zamestnania a uplatnení sa v inom odbore. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Právny zástupca otca v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky opätovne poukázal na objektívne dôvody, ktoré nastali na strane otca a tým nepriaznivé majetkové pomery. Matka sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletých detí nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa. Posúdenie zmeny pomerov, ktoré bolo základom pre zmenu predchádzajúcej právnej úpravy, bolo porovnávanie sociálnych a majetkových pomerov povinných, t.j. oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Súd prvého stupňa správne poukázal na majetkové pomery, ktoré boli rozhodné pri právnej úprave v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/213/2008 porovnávajúc majetkové pomery oboch rodičov, ako aj zmenu pomerov, ktorá nastala v súvislosti so znížením príjmu na strane otca a počtom vyživovacích povinností. Ďalej za podstatnú zmenu pomerov považoval súd prvého stupňa aj zmenu, ktorá nastala na strane maloletých detí, ktorých náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb sa zvýšili. Odvolací súd je toho názoru, že uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia otcom maloletých detí nebola dôvodná. Súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia § 78 Zákona o rodine, na základe ktorého porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia so zmenou pomerov, ktorá nastala v čase rozhodovania o podanom návrhu na strane otca. Nebolo možné však vyhovieť v celom rozsahu návrhu otca na zníženie výživného na sumu 40 Eur mesačne, ani na sumu 30 % sumy životného minima, ktoré navrhované výživné by určite nebolo v záujme maloletých detí, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež správne poukázal, lebo na strane otca okrem nevykazovania príjmu v podnikaní neboli zistené žiadne obmedzenia, ktoré by mu bránili sa zamestnať, resp. začať podnikateľskú činnosť v inej oblasti a tým si zabezpečiť príjem. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Aj podľa odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si zamestnanie a tým si plniť vyživovaciu povinnosť nielen vo vzťahu k maloletým deťom pochádzajúcim z prvého manželstva, ale aj ďalším maloletým deťom, ku ktorým otec má vyživovaciu povinnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výška určeného výživného zodpovedá životnej úrovni rodičov, ich sociálnym a majetkovým pomerom. Ani namietaná tzv. nepreskúmateľnosť, resp. arbitrárnosť konania matkou maloletých detí nebola dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné súdom. Len vytrhnuté vety z kontextu nemožno považovať za zmätočné odôvodnenie súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu vec starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.