Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4S/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200529 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200529.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, Vranov nad Topľou, za účasti I. Y., trvale bytom C. č. XX, Y. nad Topľou, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 17. mája 2016 č. V 704/2016/ Vs takto r o z h o d o l : Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, 0903 01 Vranov nad Topľou zo dňa 17. mája 2016 č. V 704/2016/Vs. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.05.2016 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 18.04.2016, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 26/2016-RAČ zo dňa 29.03.2016 vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. 232, k.ú. Bžany a na LV č. 140, k.ú. Matiaška tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. 2. Správny orgán pri rozhodovaní, za účelom riadneho zistenia skutkových okolností a právneho posúdenia stavu veci preskúmal navrhovateľom predložené listiny, návrh na vklad záložného práva, zmluvu o zriadení záložného práva, Dohodu o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 5a ods. 2, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti uzavretia Dohody o splnomocnení (dlžník, záložca v súvislosti s poskytnutím úveru od navrhovateľa rokuje výlučne s jeho zamestnancom, bez prítomnosti zástupcu, ktorému má byť splnomocnenie udelené, bez osobitného upozornenia na obsah splnomocnenia, špecifikácia nehnuteľností je vpísaná do tlačiva až následne, po jej podpise), ktorá bola zachytená do formulárovej, predtlačenej, listinnej predlohy, je táto Dohoda o splnomocnení vyhodnotená ako vôľa splnomocniteľom prejavená neslobodne, bez vážnosti prejavu vôle, realizovaná výlučne na základe požiadavky poskytovateľa úveru a spôsobom, ktorý je v rozpore s § 37 ods. 1 OZ a § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 39 OZ je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Je zrejmé, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám budúci dlžník, splnomocniteľ, ale priamo poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ, čo je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Predložená zmluva o zriadení záložného práva podpísaná zástupcom, združením ASISTENT o.z. na základe neplatnej Dohody o splnomocnení preto nemôže byť považovaná za platný právny úkon, keďže tento splnomocnenec nezískal neplatne udeleným splnomocnením oprávnenie na jej uzavretie. Záložná zmluva uzavretá v rozpore so zákonom, pre vyslovenie rozporu s § 39 OZ je neplatná, čím nespĺňa podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. 3. Odporca v napadnutom rozhodnutí tiež poukázal na legislatívnu zmenu účinnú od 01.05.2014, odkedy je v zmysle príslušných ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 5a ods. 2, 4 tohto zákona) neprípustné uzatvárať záložné zmluvy, alebo inak zabezpečovať záväzok, na základe splnomocnenia daného dlžníkom, ak je záložcom, dlžníkom, fyzická osoba v postavení spotrebiteľa. 4. S odkazom na § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 37 ods. 2, § 39 OZ správny orgán následne vyslovil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vklad, keďže príslušnými zmluvnými stranami uzavretá záložná zmluva a k nej doložená Dohoda o splnomocnení odporujú zákonu. Z uvedených dôvodov návrh na vklad zamietol. 5. Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil tak, ako sú tieto v zmluve špecifikované v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, ako záložného veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 26/2016-RAČ zo dňa 29.03.2016. V prípade, že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí, navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. 6. Na podporu vznesených námietok navrhovateľ citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Uviedol, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. 7. Z predložených dokladov je podľa tvrdenia navrhovateľa nepochybné, že predložené splnomocnenie je samostatným právnym úkonom medzi dlžníkom a jeho zástupcom, úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie, pričom správny orgán v konaní nepreukázal, že záložný veriteľ do tohto zmluvného vzťahu zasahoval, či ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov namietaný odporcom musí reálne existovať, nepostačuje len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy. 8. Navrhovateľ poukázal na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5, 46 Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené splnomocnenie nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 9. Odporca pri predložení veci konajúcemu súdu zotrval na svojom právnom názore a napadnuté rozhodnutie navrhol ako vecne správne potvrdiť. 10. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), právneho predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 1.7.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 12. Z uvedeného vyplýva, že na konanie o podanom opravnom prostriedku navrhovateľa správny súd rozhoduje za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účinných do 30.06.2016. 13. Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. 14. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľom predložená Zmluva o zriadení záložného práva č. 26/2016-RAČ bola uzavretá medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom Jozefom Holoďákom, pričom v mene záložcu bola zmluva uzavretá na základe Dohody o splnomocnení Petrom Mamojkom, zástupcom združenia ASISTENT o.z.. 15. Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení, podpísaná záložcom, splnomocniteľom dňa 25.03.2015 v Prešove. Zo strany ASISTENT o.z. ako splnomocnenca je dohoda podpísaná ten istý deň bez uvedenia miesta. V tejto dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. zmluvy 806302010, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou. 16. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona. 17. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 18. Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 19. Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 20. Podľa § 31 ods. 3 zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne. 21. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, Jozef Y., splnomocnil združenie ASISTENT o.z. na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva. Odporca tak v konaní skúma podmienky na povolenie vkladu na základe predložených listín, tieto skúma jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom z týchto vychádza pri rozhodovaní veci. 22. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 23. Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. 24. Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. 26. Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom splnomocnenie splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 28. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 29. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 30. Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). 31. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 32. Z obsahu spisu, z formy uzavretej Dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil predmetné splnomocnenie v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere č. 806302010 a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Uvedenie zástupcu priamo v predtlači predmetnej formulárovej Dohody, ktorá bola takto predložená dlžníkovi, pričom osobné údaje záložného dlžníka sú vpísané do tlačiva až následne, svedčia domnienke, že splnomocnenca, združenie ASISTENT o.z., si na svoje zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale priamo poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany Jozefa Y. a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Súd má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie splnomocnenia, ak mal záujem o poskytnutie úveru. Nepravdepodobné je aj to tvrdenie, aby si splnomocniteľ sám, slobodne na základe vlastného uváženia vybral veriteľom určeného splnomocnenca so sídlom v Bratislave na to, aby výlučne bránilo záujmy splnomocniteľa a poskytovalo dlžníkovi právne poradenstvo či zastupovalo ho na rokovaniach so záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači veriteľom predloženej formulárovej Dohody o splnomocnení spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú Dohodu s uvedomením si možných následkov tohto právneho úkonu. 33. Tieto okolnosti uzatvárania Dohody o splnomocnení sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a početných obdobných prejednávaných vecí. Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a údajov uvedených v Dohode o splnomocnení, ktoré by preukazovali, že táto Dohoda bola uzavretá na základe slobodnej vôle dlžníka vo vzťahu k výberu osoby zástupcu. 34. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vzhľadom na charakter Dohody je možné konštatovať rozpor § 22 ods. 2 OZ, t.j. tento právny úkon je neplatný pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a zástupcu. Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom takto formulovaná Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň. Rovnako je možné konštatovať rozpor uzavretej dohody s § 39 OZ, v zmysle ktorého je predloženie čiastočne vyplnenej Dohody o splnomocnení dlžníkovi posúdené ako konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi. Za uvedených okolností je bezpochyby možné tento právny úkon rovnako posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti a určitosti udelenia splnomocnenia zo strany dlžníka (§ 37 ods. 1 OZ). 35. Udelené splnomocnenie je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva. Súd preto na tomto základe vyslovuje absolútnu neplatnosť predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva. 36. Správny bol aj odkaz odporcu na § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z odseku 2, 4 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby zmluvou o zabezpečení splnenia záväzku) nesmie byť v mene vlastníka podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobu na uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah záložného dlžníka a záložného veriteľa v tejto veci ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka. Je preto možné konštatovať neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva tiež z dôvodu, že tá bola podpísaná treťou osobou na základe splnomocnenia a nie vlastníkom nehnuteľnosti, fyzickou osobou. 37. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Postup navrhovateľa je súdu známy z početných obdobných prejednávaných vecí a je nepochybné, že Dohoda o splnomocnení je dlžníkovi vždy predkladaná priamo zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere. Navrhovateľ žiadnymi dôkazmi nespochybnil tieto závery správneho orgánu a nepreukázal, že sú nesprávne. Rovnako nenavrhol vykonať dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 38. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.