Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713208663 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713208663.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: Q. I., C.. X.X.XXXX, S. M., B. XXXX/ XX, zastúpenej: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovaným: 1/ Váš dom, Váš byt s.r.o., Jarmočná 3988/30, Poprad - Veľká, IČO: 46 759 123, 2/ Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, 3/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.2.2016 pod č. k. 20C/129/2013-322, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 20C/129/2013-322 určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 15.5.2013 v M. k nehnuteľnostiam, a to bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, na ulici B. v M., postaveného na parcelách reg. „C“ parc. č. 3222/33, parc. č. 3222/38, parc. č. 3222/43, parc. č. 3222/48 a parc. č. 3222/53 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 5128/1229580, to všetko zapísané na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom M. pre obec a k. ú. M., je neplatná. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa podaním zo dňa 18.6.2013 domáhala sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, na ulici B. v M., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený. Žalobkyňa namietala pohľadávku, ktorá bola dôvodom vykonania dobrovoľnej dražby, nemožnosť zúčastniť sa dražby a skutočnosť, že jej nebol oznámený výsledok dražby. Žalovaný v 2. rade ako navrhovateľ dražby namietal nesplnenie podmienok pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby. Žiadal návrh zamietnuť. Žalovaný v 3. rade ako dražobník navrhol takisto žalobu zamietnuť. Dražba bola vykonaná štandardne. Boli splnené všetky zákonné podmienky pre jej platnosť. Odmietol tvrdenie, že bola znemožnená účasť zástupcovi žalobkyne na dražbe a že jej nebola doručená zápisnica o priebehu dražby. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa je vedená ako vlastníčka bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, pričom žalobkyňa si neplnila povinnosti z Úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade dňa 4.7.2008 pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v 2. rade ako veriteľ dňa 5.2.2013 oznámil okamžitú splatnosť úveru a žiadal zaplatenie 10.162,86 eur a s prihliadnutím na uzavretú záložnú zmluvu k bytu navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby. Návrh bol podaný 20.2.2013 k rukám zástupcu dražobnej spoločnosti - žalovaného v 3. rade. Toho istého dňa žalovaný v 3. rade vyzval žalovanú na sprístupnenie bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Žalobkyňa neposkytla súčinnosť a znalkyňa Y.. M. Č. vypracovala Znalecký posudok č. 26/2013 z dostupných podkladov žalovaného v 2. rade. Určila všeobecnú hodnotu bytu na 33.800,- eur. Po vypracovaní znaleckého posudku uzavreli žalovaní v 2. rade a 3. rade Zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby dňa 10.4.2013. Dňa 10.4.2013 žalovaný v 3. rade vydal oznámenie o dražbe na deň 15.5.2013 v seminárnej miestnosti hotela O. v M.. Žalobkyňa bola opätovne vyzvaná na sprístupnenie predmetu dražby, k čomu ale nedošlo. Na dražbe 15.5.2013 sa vydražiteľom stal žalovaný v 1. rade za cenu 30.420,- eur. Priebeh dražby bol osvedčený notárkou B.. O. M.. Zápisnica o priebehu dražby bola žalovanému v 3. rade vrátená 11.6.2013 ako nevyzdvihnutá žalobkyňou v odbernej lehote. Právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného v 3. rade na zaslanie zápisnice o priebehu dražby, avšak bez predloženia plnomocenstva, na čo žalovaný v 3. rade nereagoval. Následne bol predmet dražby odovzdaný žalovanému v 1. rade bez súčinnosti žalobkyne. 2) Svedkovia L. I., X. I. potvrdili, že žalobkyňa zásielky preberala, ale s ich obsahom sa neoboznamovala. Podľa znaleckého posudku W.. B.. W. P., žalobkyňa netrpela duševnou poruchou či chorobou, ktorá by odôvodňovala zníženú rozpoznávaciu schopnosť žalobkyne. Obsah právnych úkonov chápala. 3) Po vyhodnotení skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Súd v prvom rade konštatoval, že u žalobkyne je naliehavý právny záujem na riešení otázky neplatnosti dražby s odkazom na § 80 písm. c/ O.s.p.. Je možné uplatniť návrhom na začatie konania, aby bolo určené, či tu je právny vzťah alebo právo, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ďalej súd citoval jednotlivé ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej „ZoDD“). Podľa § 11 ods. 1 zákona, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa ods. 4, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce a v rovnakej lehote zverejniť oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Podľa ods. 7, dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eur / osobu na deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku dražby. Podľa § 12 ods. 1 zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, pričom osoba, ktorá má predmet dražby v držbe je povinná po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby (§ 12 ods. 2). Podľa § 12 ods. 4 zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. V konaní bolo preukázané, že dražobník - žalovaný v 3. rade si nesplnil zákonnú povinnosť a nedodržal predpísanú zákonnú lehotu na odoslanie znaleckého posudku. Znalecký posudok bol žalobkyni doručovaný až 19.4.2013, pričom dražba sa konala 15.5.2013. Zákonná 30- dňová lehota splnená nebola. Podľa § 12 ods. 5 zákona, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. 4) Súd konštatuje, že pohľadávka žalovaného v 2. rade voči žalobkyni nebola predmetom súdneho prieskumu. Žalovaný v 3. rade mal, podľa názoru súdu, zabezpečiť okrem tvrdení žalovaného v 2. rade riadne podklady pre zistenie pravosti a výšky pohľadávky, k čomu však nedošlo. Žiaden doklad o výške a pravosti pohľadávky predložený žalovaným v 2. rade žalovanému v 3. rade predložený nebol. Podľa § 16 ods. 2 zákona (ZoDD), zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Zmluva o dražbe neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to nie je uvedené najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby ani výšku odmeny dražobníka. Podľa § 16 ods. 10 zákona, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. Podľa § 21 ods. 2 zákona, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ZoDD). Subjekt, ktorý sa domnieva, že boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a tým bola dotknutá na svojich právach, môže žiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Pri určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 4 zákona), kde zmluva a proces vykonania dražby vykazuje vady, ktoré súd považuje za podstatné, majúce za následok neplatnosť dražby. U žalobkyne je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, pretože výsledok tohto konania jednoznačne ovplyvní právne postavenie žalobkyne a môže byť podkladom pre zmenu evidencie nehnuteľností. Dražba nebola vykonaná podľa Zákona č. 527/2002 Z.z., pretože žalovaní v 2. a 3. rade si nesplnili svoje zákonné povinnosti. V konaní nebola preukázaná pravosť a výška pohľadávky žalovaného v 2. rade, ktorý navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby. Neboli doložené relevantné doklady o spôsobe výpočtu dlhu žalobkyne, o splatnosti pohľadávky. Súd konštatuje, že žalobkyňa v úverovom vzťahu bola spotrebiteľkou, pričom žalovaný v 3. rade nedodržal zákonné povinnosti vyplývajúce z § 12 ods. 4, § 13a ods. 2 a § 16 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Je pravdou, že žalobkyňa zásielky nepreberala v odbernej lehote, ale toto nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu vo veci samej. Žalobkyňa nie je osoba znalá práva, pričom žalovaní v 2. a 3. rade sú spoločnosťami, ktoré majú dostatok vedomostí i praktických skúseností s výkonom dobrovoľných dražieb, pričom mali zabezpečiť jej riadny výkon. Keď žalovaný v 2. rade so žalobkyňou uzavreli záložnú zmluvu, žalovaný v 2. rade tu nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť záložnú zmluvu preštudovať, že bola bankovým úradníkom žalovaného v 2. rade poučená o následkoch. Zanedbanie odbornej starostlivosti zo strany banky je pritom porušenie § 2 písm. u/ a § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tu sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Stanková vs. Slovenská republika, resp. na rozhodnutie Paulič vs. Chorvátsko. Každý zásah do obydlia je potrebné posudzovať citlivo a dotknutá osoba má mať právo za každých okolností dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Išlo tu o zásah do obydlia, ktorý vykonal súkromný subjekt - dražobník, ktorý do doby podania návrhu na určenie neplatnosti dražby nepodlieha žiadnej súdnej kontrole. Naviac, žalobkyňa má zabezpečené ústavné právo vlastniť majetok a užívať ho. Hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Z tohto dôvodu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 5) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný v 2. rade. Poukazuje na návrh na vykonanie dražby z 20.2.2013, v ktorom je vyhlásenie žalovaného podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z., kde navrhovateľ dražby dražobníkovi vyhlasuje, že záložným právom zabezpečená pohľadávka voči dlžníkovi je pravá, v špecifikovanej výške a podľa vyššie uvedených údajov splatná. Obdobne aj v Zmluve o vykonaní dražby z 10.4.2013 je vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle § 16 ods. 2 zákona a je priamo v texte zmluvy obsiahnuté. Ak vyhlásenia netvoria prílohu označených dokumentov, ale sú priamo obsiahnuté v texte, nepovažuje sa to za vadu. Potom súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Čo sa týka Zmluvy o vykonaní dražby 10.4.2013, dal odkaz, že v určenom rozsahu je obsah zmluvy o vykonaní dražby upravený Rámcovou zmluvou zo dňa 7.7.2011, na ktorý nakoniec poukazuje aj prvoinštančný súd. Preto je nepochopiteľný záver súdu, že obsah rámcovej zmluvy nie je možné žiadnym spôsobom zistiť. Keď súd konštatuje, že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom, a ak súd zistil neúplnosť podkladov potrebných pre zistenie skutkového stavu, a to priamo z predložených dôkazov, mal vykonať dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Ak tu bola vedomosť o existencii rámcovej zmluvy, tak si takýto dôkaz mal súd zabezpečiť. Čo sa týka mimoriadnej splatnosti, tak táto obsahuje členenie pohľadávky v časti istiny a príslušenstva. Napriek tomu to súd prvej inštancie v odôvodnení popiera. Súd konštatoval nepreukázanie doručenia oznámenia o mimoriadnej splatnosti, pričom ale žalobkyňa nikdy nespochybnila titul pre vznik pohľadávky, pre ktorú sa dražba vykonala. Je pravda, že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti bolo zasielané bez doručenky, pričom nepreberanie písomností a zásielok zo strany žalobkyne nemôže byť na ťarchu žalovaného v 2. rade. Aj samotná žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že nepozná obsah doručovaných zásielok, listy odovzdala zaťovi, ju to nezaujímalo. Je to v rozpore s tvrdením svedkyne X. I., ktorá tvrdila, že spolu so žalobkyňou prečítali list, lebo mu žalobkyňa nerozumela a napísali žiadosť. Vedela, že banka chce zaplatiť 10.000,- eur. Je tu záznam z pojednávania z 24.6.2015. Je zrejmé, že žalobkyňa a jej dcéra X.. I. si boli vedomé o splatnosti dlhu a vedeli o jeho výške. Podľa navrhovateľa, došlo k platnému uzavretiu záložnej zmluvy, čo je potvrdené aj svedkom L. I.. Naviac aj žalobkyňa, keď tvrdila, že nič nepodpísala, vzápätí uviedla, že traja podpísali zmluvu, na zmluve je jej podpis a bolo to v júli. Naviac, žalobkyňa aj pri znaleckom hodnotení pri otázkach smerujúcich k zisteniu jej kognitívnych schopností vedome odmietla spolupracovať. Ak súd vytkol žalovanému výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, tak takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. U žalovaného v 2. rade sú legitímne očakávania, aby súd zrozumiteľne pomenoval nepredloženie dokladov vedúcich k záveru o neplatnosti dražby a čo mal súd prvej inštancie na mysli. Navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. na základe dostatočne zisteného skutkového stavu rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť, a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania. 6) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovaného v 3. rade. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť, resp. rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd je viazaný návrhom, pričom je výlučne vecou účastníkov konania, že každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami do procesu vnesie ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s ich procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodnutie. Žalobkyňa v žalobnom návrhu, ani v ďalších písomných podaniach či ústnych tvrdeniach nenamietala zasielanie - doručovanie znaleckého posudku, čo súd označil ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby. Nenamietala neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby z dôvodu absencie podstatných náležitostí. Súd napriek tomu, bez možnosti vyjadrenia sa žalovaného v 3. rade k týmto skutočnostiam, určil dražbu za neplatnú. Viazanosť súdu žalobou sa prejavuje ako neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku a súčasne viazanosť tzv. skutkom, teda žalobnými tvrdeniami podľa § 79 ods. 1 O.s.p. a inými tvrdeniami podľa § 101 ods. 1 O.s.p. o právne významných skutočnostiach, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Platí tu aj zásada, aby sa žiadna zo sporných strán nedostala do zjavnej nevýhody vo vzťahu k druhej strane. Preto súd ako nestranný orgán je viazaný podaným návrhom a dôvodmi v ňom uvedenými. Čo sa týka znaleckého posudku, odvolateľ cituje zákon, že ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom vykonania dražby. Podľa sémantického výkladu to znamená spôsoby zariadenia, aby sa niečo niekam dostalo. Dražobník to splnil tým, že zariadil, aby sa znalecký posudok dostal k žalobkyni. Plnil dňa 12.4.2013 (piatok) tým, že poštovou prepravou žalobkyni zaslal na dve adresy zásielku s oznámením o dražbe a znalecký posudok. Dražba bola vykonaná 15.5.2013, to znamená, že 30-dňová lehota bola dodržaná. Nemôže to byť považované za dôvod neplatnosti dražby. Závery súdu prvého stupňa sú v jednoznačnom nesúlade s jasne uvedenými povinnosťami dražobníka v Zákone o dobrovoľných dražbách a z vykonaných dôkazov v priebehu konania. Čo sa týka zmluvy o vykonaní dražby, tak pri otázke najnižšieho podania je odkaz na Prílohu č. 2 - Rámcovú zmluvu. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že zmluva neupravuje najnižšie podanie a predpokladanú výšku nákladov a odmenu dražobníka. Zmluva odkazuje na Rámcovú zmluvu zo dňa 7.7.2011, ktorá je súčasťou zmluvy. Odôvodnenie si tak odporuje, pretože na jednej strane súd uvádza, že zmluva neobsahuje predpísané náležitosti a hneď na druhej strane uvádza, že zmluva odkazuje na rámcovú zmluvu. Žalovaní v 2. a 3. rade zvolili formu rámcovej zmluvy a čiastkovej zmluvy, čo vyplýva priamo z úpravy ich zmluvnej voľnosti. Nie je porušením zákona dojednanie vo viacerých dokumentoch, resp. že jeden odkazuje na druhý. Súd ale neumožnil žalovanému v 3. rade vyjadriť sa k neplatnosti dražby a jej dôvodom. Odvolateľ zdôrazňuje, že dražba je neplatná, ak boli porušené ustanovenia zákona, a osoba, ktorá podala žalobný návrh, musí byť porušením zákona dotknutá na svojich právach. Nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba dotknutá na svojich právach. Odvolateľ je toho názoru, že žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o dobrovoľných dražbách neporušil. Zabezpečil, aby dlžník ako spotrebiteľ mal čo najvyššiu mieru informovanosti, aby sa dosiahol čo najvyšší výťažok z dražby, a aby aj z ľudského hľadiska bol dopad čo najmenej bolestivý. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva žiadne porušenie zákona, pričom rozhodnutie uvedie dražobníka do bezmocnosti vykonať akúkoľvek dražbu bez toho, aby nebola určená za neplatnú. 7) Na výzvu odvolacieho súdu bola doložená Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 469 spisu) zo dňa 4.7.2008, na základe ktorej Tatra banka, a.s., poskytla bezúčelový úver 420.000,- Sk s úrokovou sadzbou 6,89 % ročne a 8,08 % p.a. výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Úroky z omeškania sú 15 % ročne. Poplatok za spracovanie žiadosti je 9.000,- Sk. Je dohodnutá mesačná splátka 4.548,- Sk s dátumom splatnosti v 27. deň v mesiaci a počtom splátok 132. Súčasne bola uzavretá Zmluva o záložnom práve na zabezpečenie návratnosti úveru, pričom bol zriadený záloh dlžníkom, a to k bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX na adrese B. XX v M. v bytovom dome súp. č. XXXX. 8) Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a k tomu uvádza ďalšie dôvody: 9) Okresný súd vyhovel návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 15.5.2013, kde došlo k predaju bytu č. X pôvodne vo vlastníctve žalobkyne. Dôvodom dobrovoľnej dražby bol návrh žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa z predchádzajúcej Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere zo dňa 4.7.2008, na základe ktorého žalobkyni ako dlžníkovi bol poskytnutý bezúčelový úver 420.000,- Sk za poplatok 9.000,- Sk. Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere sa v danom prípade má riadiť Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 OZ). Z hľadiska charakteru úverového vzťahu a pri ochrane verejného záujmu týkajúceho sa spotrebiteľov vyplýva aj pre súdnu moc povinnosť poskytovať spotrebiteľom ochranu aj z úradnej moci. Ak žalobkyňa ako dlžník na zabezpečenie pohľadávky z úveru uzavrela zmluvu o záložnom práve, tak pre tvrdené neplatenie úverového vzťahu riadne a včas, žalovaný v 2. rade ako veriteľ pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, a to oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 5.2.2013. Žalovaný veriteľ ustálil výšku pohľadávky z úveru k 4.2.2013 na 10.162,86 eur, z toho na istine 9.815,58 eur. Dlžník bol vyzvaný, aby najneskôr do 3 kalendárnych dní od doručenia zaplatil pohľadávku s príslušenstvom. Súčasne upozornil na možnosť realizácie zmluvného zabezpečenie cez zmluvu o záložnom práve. Keďže žalovaný v 2. rade mal so žalovaným v 3. rade uzavretú Rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb zo dňa 7.7.2011 (č. l. 364 spisu), došlo k uzavretiu Zmluvy o dobrovoľnej dražbe zo dňa 10.4.2013 medzi žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a dražobníkom - žalovaným v 3. rade. Okresný súd konštatoval, že zmluva o dobrovoľnej dražbe je neplatná, pretože nemá všetky náležitosti požadované zákonom. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Podľa § 16 ods. 10 zákona, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. Podľa súdu prvej inštancie, v zmluve chýba náležitosť, a to uvedenie najnižšieho podania. Je potrebné potvrdiť, že v podmienkach dražby, a to najnižšieho podania je odkaz, že dohodnuté sú v Prílohe č. 2 Rámcovej zmluvy. Zákon v § 16 ods. 2 jasne uvádza, že zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať najnižšie podanie, nie odkaz na rámcovú zmluvu. Obdobne na str. 3 Zmluvy o dobrovoľnej dražbe sa v záverečných ustanoveniach uvádza, že predpokladané náklady, výška odmeny dražobníka a ostatné práva a povinnosti zmluvných strán, touto zmluvou neupravené, sa upravujú ustanoveniami Rámcovej zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 7.7.2011, ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Zákon vyžaduje presne uviesť predpokladané náklady dražby, nie spôsob ich určenia. Potom okresný súd správne poukázal na § 16 ods. 2 ZoDD, že ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ určil neplatnosť dražby. Ak je neplatne uzavretá zmluva o vykonaní dražby, potom žalobkyňa môže s poukazom na § 21 ods. 2 ZoDD v prípade porušenia ustanovení tohto zákona požadovať určenie neplatnosti dražby. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa z predchádzajúceho úverového vzťahu a realizácie záložného práva, súdy sú oprávnené z úradnej moci skúmať zákonnosť vykonania dražby nielen z dôvodov vymedzených navrhovateľom. Z hľadiska ochrany verejného záujmu a ochrany práv spotrebiteľov sa potom spotrebiteľom poskytuje širšia ochrana. Okresný súd takisto poukázal na nedodržanie zákona pri ustanovení § 12 ods. 4 zákona, že dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na iné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/131/2011, ktoré judikuje, že najmenej 30 dní od doručenia znaleckého posudku možno dražbu vykonať. Aj v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/123/2013 sa konštatuje, že ak nie je platná zmluva o vykonaní dražby, je dražba neplatná, a to aj v súvislosti s uvedením trvalého pobytu vlastníka, čo má vplyv na doručovanie znaleckého posudku. Ak žalovaný v 3. rade tvrdí, že dodržal zákonnú lehotu 30 dní na odoslanie predmetu dražby, tak podľa doručenky na č. l. 362 prvé doručenie znaleckého posudku bolo vykonávané 16.4.2013 a 19.4.2013 bola zásielka s výzvou a znaleckým posudkom doručená žalobkyni. Aj z týchto listinných dôkazov možno konštatovať, že nebola dodržaná zákonná podmienka zaslať vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby. Aj tým bol porušený Zákon o dražbách s dôsledkami podľa § 21 ods. 2 ZoDD domáhať sa určenia neplatnosti dražby. 10) Ak žalobkyňa spochybňuje pravdivosť vyhlásenia žalovaného v 2. rade ako navrhovateľa dražby o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo (§ 7 ods. 2 zákona), tak Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 23/2014 pri realizácii záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby uviedol, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenie pohľadávky voči vlastníkovi veci, ale na druhej strane Ústavný súd konštatuje, že úlohou všeobecného súdu je posúdiť vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 už z hľadiska predchádzajúceho Nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011, aby nebola vec predávaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu. Odvolací súd má isté pochybnosti o prehlásení navrhovateľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, najmä čo sa týka výšky pohľadávky, pretože Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere ako spotrebiteľský úver na 420.000,- Sk znamená poskytnutie tohto úveru za poplatok za spracovanie žiadosti v rozsahu 9.000,- Sk. Už sú judikované rozhodnutia, ktoré považujú takúto poplatkovú povinnosť za spracovanie žiadosti za neplatné dojednania. Takýto poplatok neprináša žiadnu pridanú hodnotu pre dlžníka. Potom je pochybnosť o tom, že z hľadiska vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 5.2.2013 je pohľadávka nesporná v rozsahu 10.162,86 eur. Je na zváženie, či vec nebola predávaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (viď rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2.7.2011), kde aj podľa judikovaného rozhodnutia PL. ÚS 23/2014 je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti veriteľa podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby. Je potrebné potvrdiť aj tú skutočnosť, že zatiaľ nebol preukázaný žiaden listinný dôkaz o tom, aby oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie z 5.2.2013 bola doručovaná žalobkyni, čím by sa riešila otázka zročnosti dlhu. Dôkazné bremeno v tomto prípade je na veriteľovi. Tu okresný súd konštatoval chýbajúci listinný dôkaz na preukázanie splatnosti pohľadávky, ktorá bola predmetom realizácie záložného práva. 11) Keďže pri uzatváraní zmluvy o vykonaní dražby neboli dodržané všetky náležitosti vyžadované § 16 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z., potom je zmluva neplatná. Takisto nebolo dodržané ust. § 12 ods. 4 ZoDD o doručovaní vlastníkovi predmetu dražby znaleckého posudku o draženej nehnuteľnosti. Došlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách, čo znamená dotknutie osoby - žalobkyne na jej právach, potom podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách je možné riešiť otázku neplatnosti dražby, o čom správne rozhodol súd prvej inštancie. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ určil dobrovoľnú dražbu vykonanú 15.5.2013 za neplatnú. 12) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).