Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/376/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210419 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714210419.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. J. č. XX, 2/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. J. č. XX a 3/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v V. J. č. 30, právne zastúpených K. & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v O., G. sv. N. č. XX proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave na ul. Štefánikovej č. 17, právne zastúpenému FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, na Dvořákovom nábreží č. 8/A, o zaplatenie sumy 80.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.09.2015 č.k. 20C/117/2014-177 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. O trovách odvolacieho konania sa r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy je voči žalovanému opodstatnený. Ďalej vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 20.09.2011 došlo k dopravnej nehode zavinenej Q. Z., vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia. Pri dopravnej nehode okrem vodiča zahynul tiež spolujazdec B. Z., syn žalobkyne v 1. rade a brat žalobcov v 2. a 3. rade. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinností vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnych povinností, ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobcov bol spôsobený pri dopravnej nehode zavinenej poistencom žalovaného. Je nepochybné, že žalovaný, ktorý bol len účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnostných práv žalobcov. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2. Občianskeho zákonníka tak nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Zostáva teda posúdiť, či výklad ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., na ktorom žalovaný založil svoj právny názor, že nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy aj s ohľadom na úmrtie svojho poistenca pasívne vecne legitimovaný je správny. Z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že jeho predmetom je upraviť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto určenému predmetu korešponduje aj vymedzenie na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje a vymedzenie rozsahu poistného krytia. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod písmenom c), plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku (§ 442 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Poistený má v zmysle písmena a) tohto zákonného ustanovenia z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Naproti tomu pojem nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv je upravený v prvej časti Občianskeho zákonníka v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť, výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť, a teda ani preukázať. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník. Čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V Občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasledujúce Občianskeho zákonníka), ktorá okrem iného vymedzuje čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Pri strate života sa výživou oprávneným osobám priznáva pozostalostná renta (§ 448 Občianskeho zákonníka) a uhrádzajú sa náklady spojené s pohrebom, prípadne s liečením (§ 449 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.. Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Sporným v konaní ostalo právne posúdenie, či úmrtím poistenca žalovaného došlo k zániku nároku žalobcov. Podľa žalovaného uplatnené nároky žalobcov sú nárokmi, ktoré vznikli výlučne voči škodcovi a ktoré jeho smrťou zanikli. V tomto smere má súd za to, že poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno - technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od poistených. Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia. Na základe dohody a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane poistná udalosť, poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú poistnú sumu, v prípade poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené poškodením pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že nárok žalobcov uplatnený v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. zanikol smrťou škodcu - poistenca žalovaného, v tomto smere má súd za to, že takýto výklad nie je správny a odporuje princípom spravodlivosti. Súd je toho názoru, že pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné vykladať tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou vozidla. Z ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, Občianskeho zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života zahŕňa aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými bez ohľadu na skutočnosť či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou. V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v L., odborom kriminálnej polície. Protiprávne konanie a príčinná súvislosť zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov vyplýva zo vzťahu žalovaného ako poistiteľa a jeho poistenca Q. Z., vodiča vozidla, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil. Vo vzťahu k žalovanému, aplikujúc právnu úpravu Európskej únie a slovenskú právnu úpravu, je súd názoru, že žalovaný je pasívne legitimovaným účastníkom konania. Skutočnosť, že vodič Q. Z. v čase dopravnej nehody mal zo žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sporná nebola. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keď žalovaný namietal jednak základ uplatneného právneho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj jej výšku, súd z dôvodu hospodárnosti konania v spojení s ust. § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku najskôr rozhodol len o základe uplatneného nároku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to ako v otázke samotnej pasívnej legitimácie žalovaného, ako aj v otázke možného a dovoleného súdneho dotvárania práva extenzívnym výkladom vnútroštátnych zákonných ustanovení. Vo veci sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s relevantnou právnou argumentáciou žalovaného a konštantnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to tak v otázke zániku prípadného nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý je nárokom výlučne osobnej povahy a zaniká smrťou oprávneného a smrťou povinného, ako aj v otázke absencie priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou ako takou a zásahom do osobnostných práv žalobcov. Žalobcovia sa v konaní domáhajú nároku podľa ust. § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka z titulu ochrany osobnostného práva, do ktorého zasiahol vinník svojim konaním, a to zavinením dopravnej nehody. Vo svetle aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 128/2014) platí, že vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv. V uvedenom prípade nie je sporné, že pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcov bol vinník ako fyzická osoba - pôvodca, subjekt zásahu. Žalobcom tak vznikol nárok výlučne voči vinníkovi. Fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13 Občianskeho zákonníka, ak je tu subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti. Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba, právnická osoba, štát alebo viac osôb. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka je osobne spätá s osobou, ktorá sa dopustila neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, takže má osobný charakter, a preto zaniká smrťou takejto osoby. Žalovaný by bol povinný za vinníka plniť v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., pokiaľ by táto povinnosť existovala aj u osoby samotného vinníka, resp. pokiaľ by takáto povinnosť prešla na inú osobu. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto povinnosť mal vinník len za svojho života a jeho úmrtím došlo bez ďalšieho k jej zániku - t.j. k zániku nároku, nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že pokiaľ zanikol nárok ako taký, logicky zanikla aj povinnosť plniť, a to aj zo strany žalovaného. Prvostupňový súd sa v rozsudku s vyššie uvedenou právnou argumentáciou stotožnil, a to ako v časti konštatovania o osobnostnej povahe nároku a skutočnosti, že k zániku takéhoto nároku dochádza smrťou zodpovednostného subjektu, tak aj v konštatovaní, že takýto nárok neprechádza na ďalšiu osobu, a to ani na žalovaného. Následne však nepochopiteľne a de facto úplne popierajúc svoj už skôr uvedený právny názor konštatuje, že pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že nárok žalobcov zanikol smrťou škodcu - poistenca žalovaného, v tomto smere má súd za to, že takýto výklad nie je správny a odporuje princípom spravodlivosti. Takýto nečakaný záver je pritom v úplnom kontraste ako k odkazovanej judikatúre, tak aj k už skôr aprobovaným tvrdeniam zo strany samotného prvostupňového súdu, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, čo má za následok zmätočnosť rozsudku. Pokiaľ ide o rozsudok ESD zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 je dôležité poznamenať, že ESD podáva výklad práva únie, teda v uvedenej veci podal výklad smerníc zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Za žiadnych okolností však nepodal a ani nemohol podať výklad vnútroštátnych predpisov. Súkromné právo členského štátu je oprávnený vykladať iba národný súd, ktorý musí vychádzať z platného právneho stavu zakotveného v zákone č. 381/2001 Z.z. a v Občianskom zákonníku. V okolnostiach prípadu je rozsudok ESD záväzný svojim výkladom práva únie, nie však vnútroštátneho práva pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku. Samotný rozsudok ESD teda žiadnym spôsobom nestanovuje, že pasívna legitimácia poisťovateľov podľa zákona č. 381/2001 Z.z. je v sporoch o zaplatenie nemajetkovej ujmy pozostalých automaticky daná, ale iba upresnil, že by tomu tak bolo, pokiaľ by toto bolo obsahom úpravy vnútroštátneho práva. Vnútroštátne právo v zákone č. 381/2001 Z.z. de lege lata upravuje náhradu majetkovej, ako aj nemajetkovej ujmy, avšak výlučne v rozsahu ustanovení § 444 až § 449 Občianskeho zákonníka, pričom v ust. § 444 Občianskeho zákonníka pokrýva zodpovednosť za nemajetkovú ujmu na zdraví vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu nárokov podľa osobitného právneho predpisu. Nároky z titulu ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka však do okruhu pôsobností zákona č. 381/2001 Z.z. nezahŕňa. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a náhrady škody v Občianskom zákonníku ustanovenou v ust. § 442 a nasledujúcich, vrátane ust. § 444. Pod takto vymedzenú škodu zákon č. 381/2001 Z.z. neumožňuje subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcu z ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa tak poistený s poisťovňou nadštandardne nedohodne v poistnej zmluve. Súd členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vypĺňať medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smerníc, avšak nemôže smernice EÚ vykladať v rozpore s vnútroštátnym právom. Smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby, a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej, nesprávne alebo nedôsledne prebratej smernice žiadna povinnosť. Priama aplikácia smernice teda prichádza do úvahy výlučne v sporoch, kde je žalovaným členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene. Žalovaný však nie je orgánom konajúcim v mene členského štátu, ale je súkromnou právnickou osobou, podnikajúcou na základe Obchodného zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. a zákona č. 8/2008 Z.z.. V súlade s uvedenými predpismi sú s klientmi žalovaného uzatvárané poistné zmluvy, ktorých súčasťou sú aj všeobecné, prípadne osobitné poistné podmienky. V oblasti povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súčasťou poistných podmienok nie je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s platnou a účinnou vnútroštátnou úpravou. Toto je reflektované aj v samotnej výške poistného. Prípadné uplatňovanie výkladu ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v smere, že pod náhradu škody na zdraví podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) tohto právneho predpisu je možné subsumovať aj prípadné nároky z titulu ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vedie jednoznačne k ústavne nekonformnému výkladu, teda k výkladu contra legem, kde takúto možnosť uplatnenia vylučuje aj samotné komunitárne právo. Slovenská vnútroštátna úprava, ktorá zákonom č. 381/2001 Z.z. nepokrýva nároky z titulu ochrany osobnosti pozostalých nie je v európskom priestore výnimkou, ale je tomu tak aj napríklad v Nemecku, Rakúsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Českej republike (do 31.12.2013). Vzhľadom na skutočnosť, že poistnou udalosťou je dopravná nehoda a zásah do osobnostných práv žalobcov nastal až sprostredkovanie v dôsledku ich reakcie na následky tejto dopravnej nehody, neexistuje vo vzťahu k žalobcom a uplatňovanej nemajetkovej ujme priama príčinná súvislosť s poistnou udalosťou ako takou. Aj v prípade teoretického akceptovania premisy, že pod škodu na zdraví je možné extenzívnym výkladom zahŕňať aj nemajetkovú ujmu pozostalých, je potom žalovaný priamo zo zákona č. 381/2001 Z.z. de facto aj de iure oslobodený od povinnosti plniť za poisteného škodu (nemajetkovú ujmu), a to práve z dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, čo bol povinný aplikovať. Pre prípad potvrdenia rozsudku žalovaný v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. požiadal o pripustenie dovolania v nasledujúcich otázkach. 1. Sú alebo nie sú právo na poskytnutie morálnej i peňažnej satisfakcie podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka, ako aj k tomu zodpovedajúca povinnosť, právami osobnej povahy, ktoré zanikajú smrťou oprávneného alebo smrťou povinného v zmysle ust. § 579 Občianskeho zákonníka. 2. Možno pojem škoda na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. extenzívne vykladať tak, že tento pojem bez ďalšieho zahŕňa aj nároky na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 3. Pokiaľ by odpoveď na predošlú otázku bola kladná, je poistiteľ v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. povinný nahradiť za poisteného škodu aj pokiaľ táto nie je v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ale vzťah príčiny a následku je iba sprostredkovaný. Žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej právna úprava povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je obsiahnutá v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento právny predpis a rovnako ani Občiansky zákonník termín škoda nedefinuje. Vo všeobecnosti pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona. Ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia upravené v ust. § 444 Občianskeho zákonníka. Ak samotný Občiansky zákonník pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia tieto nemajetkové ujmy považuje za súčasť náhrady škody, niet rozumného dôvodu vylúčiť z pôsobnosti zákona č. 381/2001 Z.z. nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, a to len preto, lebo možnosť priznania takejto nemajetkovej ujmy je systematicky zaradená do prvej časti Občianskeho zákonníka upravujúceho v ust. § 11 a nasledujúcich ochranu osobnosti. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe. V tejto prílohe v zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sú uvedené i Smernica Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, druhá Smernica Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a tretia Smernica Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno posudzovať izolovane bez ohľadu na cieľ sledovaný vyššie uvedenými smernicami. K otázke krytia náhrady ujmy povinným poisteným zásadne stanovisko vyslovil Súdny dvor vo svojom rozsudku vydanom dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 týkajúcej sa C. I.. V tomto rozhodnutí uviedol, že článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a ods. 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zmenenej a doplnenej Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.05.2005 a článok 1 ods. 1 tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor v rozhodnutí zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia práva únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej Smernice v podstate používajú pojem „ujma na zdraví“, ako aj pojem „osobná ujma“, treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení a Smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“, a pripomenúť, že uvedené ustanovenia a Smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad, a to taký, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou Smernicou patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej Smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa tejto Smernice platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu škody spôsobnej motorovými vozidlami. Na druhej strane treba spresniť, na rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády, že tretia Smernica nezúžila okruh chránených osôb, ale naopak stanovila povinné krytie škôd, ktoré vznikli niektorým osobám považovaným za zvlášť zraniteľné. Okrem toho, keďže pojem škoda uvedený v článku 1 bode 2 prvej Smernice nie je nijako presnejšie vymedzený, v rozpore s tvrdením estónskej vlády nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody akou je nemajetková ujma majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu, mali by sa vylúčiť z tohto pojmu. Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej Smernici nemožno dospieť k záveru, že normotvorca únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito Smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola pokrytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej Smernice. V prejednávanej veci by to tak malo byť, nakoľko osoby nachádzajúce sa v postavení pani Kataríny Haasovej a jej dcéry majú v súlade s ust. § 11 a § 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela, resp. otca. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z ust. § 11 a § 13 českého Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia pod pojem škoda na zdraví použitý v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. treba zahrnúť i nemajetkovú ujmu utrpenú v dôsledku úmrtia blízkeho príbuzného pri dopravnej nehode. Pre možnosť pokrytia takejto náhrady povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je právne významné to, či vnútroštátne právo náhradu tejto nemajetkovej ujmy upravuje a nie to, že uvedená náhrada nie je začlenená do časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu. V podmienkach Slovenskej republiky je právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch upravené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru o potrebe pokrytia náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel dospel Súdny dvor i v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vydaným vo veci C-277/12 žalobcu Z. V.. Výklad pojmu „ujma“ podal Súdny dvor i vo veci žalobcu Q. H. vedenej pod sp. zn. C-63/09. V zmysle tohto rozsudku pojem „ujma“ tvoriaci podklad článku 22 ods. 2 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretý v Montreale 28.05.1999, ktorý stanovuje obmedzenie zodpovednosti leteckého dopravcu za ujmu spôsobenú najmä stratou batožiny, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov je potrebné mať na pamäti ich účel a zmysel. Je preto nevyhnutné vychádzať z osobitosti každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť ako v danej veci značne komplikované a netypické. To ale nezbavuje všeobecné súdy povinností urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, hoci sa to môže javiť zložité. Písané právo je treba vykladať tak, aby plnilo svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému, aby obstálo podľa zdravého rozumu a predstáv spravodlivosti panujúcich v spoločnosti. Podľa ust. § 13 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uvedené ustanovenie pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zníženia dôstojnosti fyzickej osoby, a to za situácie, ak by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Právo na súkromie sa neobmedzuje len na slobodné rozhodovanie fyzickej osoby o sprístupňovaní skutočností týkajúcich sa jej súkromia iným osobám a na ochranu proti neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia fyzickej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, nakoľko súčasťou súkromného života je tiež rodinný život zahŕňajúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä vzťahy sociálne a morálne. Rodinný život zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovým a kultúrnym väzbám predstavovať tak vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobností pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občiansky zákonník dáva podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby. Ak k smrti blízkej osoby dôjde v dôsledku prevádzky motorového vozidla, vzniknutá nemajetková ujma musí byť pokrytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj keď pri dopravnej nehode dňa 20.09.2011 zomrel i vodič motorového vozidla, ktorý mal zároveň so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, táto okolnosť zánik povinnosti žalovaného plniť nespôsobuje. Zákon č. 381/2001 Z.z. ako osobitný právny predpis zánik poistenia zodpovednosti upravuje v ust. § 9. V zmysle tohto ustanovenia poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj z ďalších dôvodov presne vymenovaných, medzi ktorými ale smrť poisteného uvedená nie je. Čo sa týka dôvodov ustanovených osobitným predpisom, v odkaze 12 k ust. § 9 sa uvádzajú iba ust. § 800 a § 802 Občianskeho zákonníka. Ani v týchto ustanoveniach smrť poisteného nie je uvedená ako dôvod zániku poistenia. Pri zániku poistenia komplexne upraveného zákonom č. 381/2001 Z.z. preto nemôže prichádzať do úvahy aplikácia ust. § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Okrem toho zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 15 upravuje priamy nárok poškodeného na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. To znamená, že plnenie nie je viazané iba na osobu poisteného. Cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je predovšetkým odškodniť poškodenú osobu, ktorou sa v zmysle článku 1 bodu 2 Smernice Rady 72/166/EHS rozumie akákoľvek osoba oprávnená na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Tento cieľ by nebolo možné naplniť, ak by povinnosť žalovaného plniť závisela len od toho, či vodič, ktorý bol zároveň aj poisteným pri dopravnej nehode zomrel alebo nie. K takýmto úmrtiam v cestnej premávke dochádza pomerne často, a preto nemožno pripustiť, aby z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neboli uspokojení tí poškodení, ktorým síce bola spôsobená majetková alebo nemajetková ujma prevádzkou motorového vozidla, avšak osobou, ktorá dopravnú nehodu neprežila. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená smrť synovi a bratovi žalobcov mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla i v čase dopravnej nehody. Keďže smrťou osoby zodpovednej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nedochádza k zániku poistenia a povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému je opodstatnený. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vo veci dovolanie pripustené nebolo, nakoľko na predložené otázky podal uspokojivú odpoveď Súdny dvor v rozsudku vydanom vo veci C-22/12. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.