Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200070 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:6715200070.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX proti odporkyni: X.. O. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. I. XX, N., o zaplatenie 888,27 eur s prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/38/2015-68 zo dňa 14.09.2015 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 841,67 eur spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 07.01.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 888,27 eur z toho dôvodu, že prispieval na výživu odporkyne do mája 2014, pričom za obdobie od mája 2011 odporkyňa navrhovateľovi neoznámil ukončenie prípravy na povolanie a súčasne vlastný príjem. Súd cituje vyjadrenie odporkyne, ktorá uviedla, že status študenta stratila až v máji 2014 a vtedy aj navrhovateľovi skončila vyživovacia povinnosť. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Zo samotného vyjadrenia odporkyne vyplýva, že skutočne v rámci štúdia poberala štipendium, privyrábala si brigádnickou prácou a napriek tejto skutočnosti toto neoznámila navrhovateľovi, ktorý naďalej plnil v prospech odporkyne vyživovaciu povinnosť sumou 23,30 eur, resp. 27,13 eur mesačne. Odporkyňa uvádza príležitostný príjem, avšak jej príjem predstavoval sumu približne 1.200 eur a k tomu je potrebné pripočítať poskytované štipendium vo výške približne 570 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne v rozhodnom období bol navrhovateľovi poskytovaný invalidný dôchodok v celkovej výške 172,20 eur mesačne. Príjem odporkyne tak v rozhodnom období predstavoval približne 10 násobok príjmu navrhovateľa. Sumu poskytnutú ako výživné odporkyne možno považovať za výživné v rozpore s dobrými mravmi a keďže sa jedná o plnoleté dieťa navrhovateľa, jedná sa o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporkyňa navrhovateľovi neoznámila existenciu vlastného príjmu, toto konanie možno považovať za v rozpore s dobrými mravmi. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa, navrhla rozsudok zrušiť. Uviedla, že odporca nepochopil štúdium na dvoch fakultách a priebeh vzdelávania. Opätovne poukázala na to, že status študenta stratila v máji 2014. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie odporkyne je dôvodné. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že platil výživné odporkyni, pričom jeho vyživovacia povinnosť už netrvala. Súd prvej inštancie v rozsudku vôbec neuviedol skutkové zistenia ani právne posúdenie toho, dokedy trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, svoje rozhodnutie založil len na tej skutočnosti, že odporkyňa neoznámila navrhovateľovi, že má vlastný príjem a že celkový príjem odporkyne predstavoval približne 10 násobok príjmu navrhovateľa. Tieto skutočnosti však nie sú podstatné pre právne posúdenie veci. Pre posúdenie toho, či navrhovateľ má právo na vrátenie výživného je dôležitá skutočnosť, dokedy trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni. Aj v situácii, že odporkyňa má vlastný príjem, ktorý získala brigádnickou činnosťou, resp. zo štipendia, neindikuje samotná táto skutočnosť zánik vyživovacej povinnosti rodiča. K zániku vyživovacej povinnosti rodiča dochádza v zásade až ukončením prípravy na povolanie. Odporkyňa tvrdí, že štúdium ukončila až v máji 2014, súd sa ani touto skutočnosťou nezaoberal. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku nedá odpoveď na skutkové a právne otázky, od ktorých záleží právne posúdenie veci, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a znemožňuje účastníkovi kvalifikovane sa proti takémuto rozhodnutiu brániť. Preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním nebol dotknutý, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie zistí dokedy trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, či a akými rozhodnutiami bola určená vyživovacia povinnosť zmenená alebo zrušená. Zistí kedy sa odporkyňa prestala pripravovať na svoje budúce povolanie a tento moment v zásade možno považovať za zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Po zistení týchto skutočností vo veci rozhodne. Pokiaľ navrhovateľ platil výživné na odporkyňu v čase kedy jeho vyživovacia povinnosť netrvala, možno uvažovať za splnenia ďalších podmienok o vydaní bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ navrhovateľ platil výživné len za obdobie kedy jeho vyživovacia povinnosť trvala, nebude sa jednať o bezdôvodné obohatenie, aj keď odporkyňa mala vlastný príjem počas vysokoškolského štúdia, resp. poberala štipendium, pretože vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej stále trvala. Je potrebné sa zaoberať aj tým, či príjem odporkyne v Nórsku, aj keď 10 násobne prevyšoval príjem navrhovateľa, postačoval na krytie jej potrieb, pokiaľ by súd chcel uvažovať o tom, že odporkyňa sa správala v rozpore s dobrými mravmi. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.