Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200501 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200501.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobcu MECOM GROUP, s.r.o., so sídlom Poľná 4, 066 01 Humenné, zastúpený JUDr. Milanom Sedlákom st., advokátom, Kukučínova 19, 040 01 Košice proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o správnej žalobe vo veci správneho trestania takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania rozhodnutia Národného inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice (ďalej len „žalovaný“ alebo „odvolací orgán“) č.j. OPS/BEZ/2017/3675, O-173/2016 zo dňa 22.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.05.2017. 2. Uvedeným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. b) a ust. § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania zo dňa 15.02.2017, ktoré podala spoločnosť MEČOM GROUP, s.r.o., Poľná 4, 066 01 Humenné, IČO 31 735 51, právne zast. Advokátska kancelária Olej Sedlák DudáŠová Garančovský a spol., Kukučínova 19, 040 01 Košice ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. k. 223/2016-R zo dňa 07.02.2017, ktorým správny orgán prvého stupňa na základe ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o BOZP“) tak, že žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v dňoch 15.04.2016, 09.05.2016, 26.07.2016, 28.04.2016, 19.05.2016, 23.05.2016, 24.05.2016, 07.06.2016, 08.06.2016, 20.07.2016 a 21.07.2016 bola u účastníka konania a na správnom orgáne prvého stupňa vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia bezpečnostnotechnickej služby pre zamestnancov a jej vykonávania v súlade s podmienkami a požiadavkami stanovenými zákonom o BOZP, na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov podľa vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4. Pri výkone inšpekcie práce prvostupňový správny orgán zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IPV-12-35- 2.2/P- A22.24.25-16 zo dňa 26.07.2016 (ďalej len „protokol“). Obsah protokolu bol dňa 26.07.2016 prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu. Po prerokovaní protokolu následne prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z § 22 ods. 5 zákona o BOZP. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 29.09.2016 účastník konania preukázateľne prevzal dňa 03.10.2016. Následne sa k začatému správnemu konaniu o uložení pokuty vyjadril. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. k. 223/2016-R zo dňa 07.02.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13.02.2017 a ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 2000 eur. 5. Proti tomuto rozhodnutiu o uložení pokuty sa účastník konania odvolal. Žalovaný následne v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 6. Žalovaný ďalej dôvodil, že po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu správneho orgánu prvého stupňa, teda rozhodnutia o pokute a predloženého spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ust. § 22 ods. 5 zákona o BOZP, spočívajúcej vtom, že účastník konania zlúčil v pracovnej zmluve zo dňa 01.05.2012 v znení dodatkov č. 1, 2 a 3 (dohodnutý druh práce - vedúci údržby a informatiky) funkciu autorizovaného bezpečnostného technika Z.. I.a J. aj s funkciami prípravy údržby a plánov opráv, dohľadu nad nákladmi údržby, predovšetkým na súčiastky, hodinami odpracovanými, zamestnancami alebo externými dodávateľmi a prípravou hlásení, zodpovednosti za zabezpečenie dodávok energií - voda, zemný plyn, elektrická energia, technické plyny, zodpovednosti za zabezpečenie čistenia odpadových vôd, zodpovednosti za implementáciu legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, zodpovednosti za zabezpečenie plynulej prevádzky strojných zariadení čistenia odpadových vôd. vodného hospodárstva a plynového zariadenia napriek tomu, že funkciu autorizovaného bezpečnostného technika možno iba výnimočne zlúčiť s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárii, ochranu pred požiarmi a vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení. Žalovaný správny orgán s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav mal za to, že za to, že povinnosti uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu a uvedené podľa názorov žalovaného vyplýva najmä z protokolu a z listinných dôkazov - dokladov predložených pri výkone inšpekcie práce: pracovná zmluva Z.. I. J. zo dňa 13.12.2002, pracovná náplň zamestnanca Ing. I.a J. zo dňa 16.12.2005, pracovná zmluva vrátane pracovnej náplne zamestnanca Z.. I. J. zo dňa 01.05.2012, Dodatky č.l. č. 2, č. 3 (vrátane pracovnej náplne zamestnanca) k pracovnej zmluve Z.. I. J. (01.05.2012). osvedčenie na činnosť autorizovaného bezpečnostného technika (ďalej len „ABT“) Z.. I. J., potvrdenie o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy bezpečnostného technika (ďalej len „BT“) a autorizovaného bezpečnostného technika - Z.. I. J. (16. - 17.10.2012). 7. K námietke žalobcu, že mal dostatočne zabezpečený výkon bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom prostredníctvom dvoch autorizovaných bezpečnostných technikov a dvoch bezpečnostných technikov, a tento dostatočný počet autorizovaných bezpečnostných technikov a bezpečnostných technikov mu zaručoval efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj k tomu, že keď nad rámec zákonného minima vykonával bezpečnostnotechnickú službu aj vlastným zamestnancom, ktorý mal zlúčenú funkciu ABT aj s inými funkciami , nemohlo to mať vplyv na samotný výkon bezpečnostnotechnickej služby žalovaný uviedol: Tieto tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za irelevantné, keďže žalobca sa jednoznačne dopustil porušenia, ktoré sa mu kladie za vinu a v rozpore s § 22 ods. 5 zákona o BOZP zlúčil v pracovnej zmluve zo dňa 01.05.2012 v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3 funkciu autorizovaného bezpečnostného technika Z.. I. J. aj s inými funkciami tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. 8. Ďalej k tvrdenia žalobcu, že nie je zrejmé na základe čoho prvostupňový správny orgán posúdil, že zamestnanec, Z.. I. J. mal skutočne funkciu ABT zlúčenú s inými funkciami, keďže to, akú prácu bude vykonávať, závisí vždy od nariaďovania zo strany zamestnávateľa a zamestnávateľ menovanému prideľoval' len prácu zlučiteľnú s jeho funkciou žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí, že z dokladov, ktoré inšpektorátu práce predložil žalobca vyplývalo, že sa jednoznačné dopustil porušenia, ktoré sa mu kládlo za vinu. Ďalej žalovaný v odvolacom rozhodnutí citoval ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého prvostupňový správny orgán je oprávnený uložiť pokutu až do výške 100 000 eur a ak vznikol pracovný úraz, alebo bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom prihliadol na skutočnosť, že sa nejednalo o ojedinelý nedostatok, nakoľko boli zistené dva nedostatky, prihliadol na dobu trvania nedostatku, ako aj na to, že účastník konania nedostatky odstránil a nedodržanie zákonných povinností nebolo príčinou poškodenia zdravia zamestnancov účastníka konania. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-o-Ks 56/2006, podľa ktorého je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu „...musí mať silu odradiť' od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ 9. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že sankcia vo výške 2000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukazuje na to. že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. 10. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným je zrejmé, že prvostupňový správny orgán vykonal inšpekciu práce u žalobcu, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania povinnosti zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia bezpečnostnotechnickej služby pre zamestnancov a jej vykonávania v súlade s podmienkami a požiadavkami stanovenými zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ďalej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov podľa vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri výkone inšpekcie práce prvostupňový správny orgán zistil, že pokiaľ ide o plnenie povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť BTS (bezpečnostnotechnickú službu), zamestnávateľ má pre zamestnancov zabezpečenú túto BTS, jej výkon zabezpečuje dodávateľsky agentúra BOZP a PO, s.r.o. Levice na základe dodávateľsko- odberateľskej zmluvy o poskytovaní služieb BOZP a OPP zo dňa 01.12.2008 a dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy súčinnosťou od 01.01.2016. Od 20.01.2005 výkon BTS zabezpečuje aj jeden zamestnanec MECOM GROUP, s.r.o.. Humenné ako ABT. Pokiaľ ide o plnenie podmienky počtu BT/ABT na počet zamestnancov, zamestnávateľ predložil na základe požiadania inšpektorov práce štatutárom podpísané údaje týkajúce sa predmetu činnosti a počtu zamestnancov a z predložených údajov prvostupňový správny orgán skonštatoval, že v zmysle prílohy č. 1b k zákonu č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ bol povinný zabezpečovať výkon bezpečnostnotechnickej služby od 01.01.2014 do 30.12.2015 najmenej dvomi autorizovanými bezpečnostnými technikmi ABT a od 31.12.2015 až po súčasnosť: najmenej tromi autorizovanými bezpečnostnými technikmi (ABT) alebo najmenej dvomi autorizovanými bezpečnostnými technikmi a jedným bezpečnostným technikom (BT). 11. Inšpektorát práce Prešov ako prvostupňový správny orgán vypracoval dňa 26.07.2016 Protokol č. IPV-12-35.2/P-A22, 24, 25-16, Č.u.: 16101. V tomto protokole konštatoval, že pokiaľ ide o novozistené nedostatky v oblasti bezpečnostnotechnickej služby, počet bezpečnostných technikov musí zaručovať efektívne a účinné organizovania a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním BOZP, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Zamestnávateľ - žalobca porušil povinnosť tým, že pri určovaní autorizovaných bezpečnostných technikov nezohľadnil veľkosť organizácie - počet zamestnancov (782, 774, 770) v kontrolovanom období (od 01.01.2014 do 19.01.2015) a neurčil minimálny počet ABT najmenej dvoch, čo je v rozpore s § 22 ods. 4 a s prílohou č. 1 a č. 1 b zákona č. 124/2006 Z.z.. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej, pokiaľ ide o novozistené nedostatky, konštatoval, že funkciu bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika možno iba výnimočne zlúčiť a to len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení. Zamestnávateľ v rokoch 2015 a 2016 až doposiaľ zlúčil funkciu zamestnanca - autorizovaného bezpečnostného technika Z.. I. J., nar. XX.XX.XXXX pracujúceho vo funkcii vedúci údržby ä energetiky aj s prípravou a plánom údržby a opráv, zodpovednosťou za zabezpečovanie dodávok energií, zodpovednosťou za zabezpečenie čistenia odpadových vôd, so zodpovednosťou za implementáciu legislatívy v oblasti odpadového a vodného hospodárstva, čo je v rozpore s § 22 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené v citovanom protokole uložil prvostupňový správny orgán opatrenia žalobcovi v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a nariadil mu odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 2 protokolu v termíne ihneď od momentu prevzatia protokolu. Inšpektor práce ďalej uložil žalobcovi v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť prvostupňovému správnemu orgánu písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov do 7 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Protokol bol následne prerokovaný dňa 26.07.2016 so splnomocneným zástupcom žalobcu Z.. T. R.. 12. Na základe uvedeného protokolu a zistených nedostatkov následne prvostupňový správny orgán začal správne konanie, ako bolo vyššie uvedené, a následne vydal rozhodnutie pod č.k.: P:223/2016- R, 2017/69/1862, v ktorom podľa ust. § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce rozhodol vo veci správneho konania začatého voči žalobcovi tak, že mu uložil pokutu vo výške 2000 eur podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode (predpisy na zaistenie BOZP) zákona o inšpekcii práce tým, že účastník konania, zamestnávateľ porušil ust. § 22 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože v období od 01.02.2015 až do prerokovania protokolu dňa 26.07.2016 zlúčil funkciu autorizovaného bezpečnostného technika zamestnanca Z.. US. v pracovnej zmluve zo dňa 01.05.2012 v znení Dodatkov č. 1. 2 a 3 (dohodnutý druh práce vedúci údržby a energetiky) aj s funkciami prípravy údržby a plánov opráv, dohľadu nad nákladmi údržby, predovšetkým na súčiastky, hodinami odpracovanými zamestnancami alebo externými dodávateľmi a prípravou hlásení, zodpovednosti za zabezpečenie dodávok energií - voda, zemný plyn. elektrická energia, technické plyny., zodpovednosti za zabezpečenie čistenia odpadových vôd, zodpovednosti za implementáciu legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, zodpovednosti za zabezpečenie plynulej prevádzky strojných zariadení čistenia odpadových vôd. vodného hospodárstva a plynového zariadenia napriek tomu, že funkciu autorizovaného bezpečnostného technika možno iba výnimočne zlúčiť s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení. 13. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán odôvodnil ukladanú výšku pokuty a popísal zistený skutkový stav, ktorý zistil pri výkone kontroly tak, ako je uvedený v protokole vyššie. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu - žalovaného nadobudlo právoplatnosť 24.05.2017. 14. Včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2017 e-mailovou formou bez zaručeného elektronického podpisu a následne doručením originálu žaloby dňa 24.07.2017 sa žalobca domáhal preskúmania citovaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.05.2017. 15. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojej žalobe, v úvode poukázal na to, že žalobca s napádaným rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, nestotožňuje sa s ním a napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné. Žalobca má za to, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca v podanej žalobe bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že žalovaný sa dôsledne nezaoberal všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci, najmä čo do dôvodov naplnenia všetkých objektívnych, či subjektívnych znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu navyše neobsahuje dostatočné a presvedčivé, preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, čím sa javí aj ako nezrozumiteľné, nepreskúmateľné alebo tu absentujú dôvody pre jeho výrok. Súčasne poukázal na to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. nevedno ani, z akého vlastne skutkového stavu vychádza. 16. Žalobca ďalej uviedol, že je pravdou, že u neho prebehla administratívna kontrola, ktorej priebeh s vyjadreniami žalobcu je zachytený v rozhodnutiach žalovaného, resp. v ďalších dôkazoch, avšak má za to, že žalovaný vôbec nepreukázal, že by došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu; dokonca sa vôbec vo svojich rozhodnutiach ani jeden zo správnych orgánov nimi ani len nezaoberal a nerozobral akým spôsobom a čím vôbec malo dôjsť k naplneniu všetkých jej znakov. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku ustálenie skutkového stavu už pred, ale najmä po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, no žalovaný sa preskúmaniu týchto jeho námietok podľa žalobcu vôbec nevenoval, resp. ich len stroho, bez akéhokoľvek vysvetlenia, vyhodnotil tak, že žalobca neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by po vecnej stránke alebo právnej stránke spochybnili zistené správne delikty. Z napádaného rozhodnutia ale nie je zrejmé podľa žalobcu, ako vlastne posudzoval žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu po podanom odvolaní žalobcom, ďalej, prečo vyhodnotil ust. § 22 ods. 5 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „ZBOZP) v rozpore s ním rešpektovaným a známym právnym názorom k tomuto ustanoveniu právnej normy, ďalej, z akého skutkového stavu vlastne pri svojom preskúmavaní vychádzal, ďalej ako a prečo vôbec hodnotí dôkazy tak, že vychádza len z ich textácie, a teda či je potrebné vôbec hodnotiť toto konanie ako porušenie a či je to vôbec možné hodnotiť len ustanoveniami pracovnej zmluvy bez hodnotenia reálneho výkonu funkcie ABT, času venovania sa BTS a pod. a prečo sa dostatočne logicky a preskúmateľne vlastne nevenuje námietkam žalobcu. Podľa žalobcu si žalovaný zrejme neuvedomil, že sám žalobca po právnej stránke uvádzal podstatnú skutočnosť, ktorá sa s ohľadom na vlastné vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu úplne prieči jeho rozhodnutiu, a navyše, že čo do hodnotenia dôkazov (pracovnú zmluvu zamestnanca, náplň jeho práce) takéto dôkazy nesprávne, či nedostatočne vyhodnocuje, a preto konanie žalobcu nemôže zakladať uloženie sankcie. Žalovaný nesprávne konal, keď pre účely odôvodnenia svojho rozhodnutia pokladal za postačujúce len bezobsažné vyjadrenie o irelevantnosti námietky žalobcu (bez toho, aby vyhodnotil účel a zmysel ust. § 22 ods. 5 ZBOZP a že postačuje poukázať na dôkaz bez toho, aby popísal logický proces jeho vyhodnotenia v korešpondencii s námietkou žalobcu. 17. Podľa žalobcu sa žalovaný dokonca zámerne vyhýba aj hodnoteniu skutkového stavu tak, ako ho ustálil prvostupňový správny orgán a ako to vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia, a to, že žalobca si zabezpečoval výkon BTS dodávateľským spôsobom tak, že žalobca mal ju zabezpečenú v obdobiach od 01.04.2014 do 31.01.2015 prostredníctvom dvoch ABT a dvoch bezpečnostných technikov (BT'), od 01.02.2015 do 30.12.2015 prostredníctvom dvoch ABT a dvoch BT a od 01.01.2016 do začatia inšpekcie prostredníctvom dvoch ABT a dvoch BT, čím vlastne potvrdil, že žalobca mal splnené zákonné požiadavky za zabezpečenie BTS. 18. Podľa žalobcu ZBOZP teda nielen že nevylučuje zabezpečovanie úloh BTS zmluvným spôsobom, ale výslovne s takýmto spôsobom ako alternatívnym aj ráta, a takto to bolo/je aj u účastníka konania žalobcu. Zákon síce preferuje spôsob zabezpečenia si BTS vlastnými zamestnancami, ale nijako neprikazuje len tento spôsob, práve naopak, zmluvné zabezpečenie dáva na roveň zabezpečenia vlastnými odbornými pracovníkmi v pracovnom pomere. 19. Poukázal preto žalobca na to, že mal splnené zákonné limity, pretože si skutočne zabezpečoval zmluvne (dodávateľsky) v celom posudzovanom období BTS potrebným počtom ABT alebo BT v zmysle ZBOZP. Podľa názoru žalobcu je preto irelevantné, že si žalobca zabezpečil aj ďalšie osoby na vykonávanie BTS, pretože splnil to, čo je obsahom (zmyslom, či požiadavkou) právnej normy verejného práva, a preto má za to, že žalovaný si len nesprávne interpretuje právnu normu, pretože, ako to aj vyplýva jednak z ust. § 22 ods. 5 ZBOZP a celkom istotne aj z reálneho zámeru zákonodarcu, účelom ust. § 22 ods. 5 ZBOZP je eliminovať nevhodné zlučovanie odborne rôznorodých pracovných úloh pre BT a ABT a účelom zákona je zabezpečiť, aby BT mat dostatok odborného priestoru na riešenie úloh v oblastí BOZP u svojho zamestnávateľa, tak podľa žalobcu tento účel právne normy bol plne rešpektovaný a dokonca by malo byť vyhodnotené konanie žalobcu ako síce nadbytočné, ale ešte viac zodpovedné voči svojim zamestnancom k naplneniu požiadaviek BOZP, a nie naopak, ako protiprávne. Podľa žalobcu ako logické sa teda javí, že ak účastník konania, teda žalobca mal dostatočný minimálny počet ABT a BT na výkon BTS zabezpečený dodávateľským spôsobom, neporušil a ani nemohol porušiť namietané ustanovenie ZBOZP uvádzané vo výrokovej časti ako § 22 ods. 5 cit. zákona, pretože dostatočný počet ABT a BT mu zaručoval efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním BOZP. To, že ak by žalobca ešte navyše, nad rámec zákonného minima, vykonával BTS aj vlastným zamestnancom podľa názoru žalobcu požiadavku legislatívy potom v ničom nenarušuje, a to ani ak by tak malo byť pri údajne tvrdenom súčasnom nezákonnom zlúčení činností ABT s inými, nezlučiteľnými činnosťami, pretože výkon aj iných, nezlučiteľných činností zamestnanca účastníka konania takto nemohol mať vplyv na výkon BTS, keďže táto je vykonávaná dostatočným počtom subjektov. Čo je však podľa názoru žalobcu potrebné zvýrazniť je skutočnosť, že by naozaj došlo k zlúčeniu funkcie ABT s inými nesúvisiacimi činnosťami v zmysle zákona, žalovaným ani ďalším účastníkom konania v napádanom rozhodnutí preukázaná nebola. 20. V posudzovanom prípade podľa názoru žalobcu preto nie je možné vykladať predpis (cit. § 22 ods. 5 ZBOZP) reštriktívne tak, ako to vykonáva žalovaný, a to, že ak žalobca, naplniac svoje zákonné povinnosti, vykonal niečo aj nad rámec právnej normy, je to protiprávne a mal by byť za to sankcionovaný, pretože podstatné je naplnenie právnej úpravy, ktorým je v tomto prípade nezlučovanie funkcií ako zákonná prevencia pred prípadným nedostatočným plnením úloh pri plnení BTS, čo jednoznačne bolo dodržané žalobcom, a teda týmto je a bol aj plne naplnený zmysel a účel tohto ustanovenia právneho predpisu. Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia tendenčne úplne vyhýbal posúdeniu dôkazov zabezpečených a vyhodnocovaných správnym orgánom prvého stupňa, pričom sa vôbec nevyjadril k námietke žalobcu, že z týchto dôkazov objektívne nevyplýva záver v tom, že by žalobca u svojho zamestnanca (ABT) skutočne zlúčil funkcie v rozpore s právnou úpravou (§ 22 ods. 5 ZBOZP) ako to rozoberá a značne subjektívne hodnotí v odôvodnení svojho rozhodnutia aj žalovaný. 21. Žalobca ďalej argumentoval tým, že vo všeobecnosti od momentu vzniku pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvu zamestnávateľovi vzniká povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu a zamestnancovi tomu korešponduje povinnosť plniť pracovné úlohy zamestnávateľa. Druh práce dojednaný v pracovnej zmluve je síce jednou z podstatných náležitosti pracovnej zmluvy, avšak jeho dojednanie slúži len a prevažne na úpravu toho, čo môže zamestnávateľ zamestnancovi ukladať a prideľovať v rámci ich zmluvného vzťahu, pričom nad tento rozsah zamestnávateľ samozrejme nemôže zamestnancovi nariaďovať prácu. S ohľadom na potreby zamestnávateľov nie je neobvyklé aj pomerne široké dojednanie druhu práce, resp. dojednanie aj viacerých druhov prác; samotná pracovná náplň potom len bližšie, no najmä ale jednostranne zamestnávateľom spresňuje druh práce. Reálny výkon práce zamestnancom však podľa žalobcu ale vždy závisí len od jeho nariaďovania zo strany zamestnávateľa. S ohľadom na tieto skutočnosti má preto žalobca za to, že u zamestnanca, ktorý má osvedčenie ABT, neprideľoval mu prácu tak, aby došlo k nejakému nezákonnému zlučovaniu a nedochádzalo k nemu. Opačné posúdenie tohto stavu je podľa žalobcu len subjektívnym vyhodnotením žalovaným, ktoré vychádza z nesprávne, či nedostatočne ustáleného skutkového stavu a je len posúdením znenia pracovnej zmluvy s právnou normou, čím jednoznačne nemôže a nie je preukázané porušenie nejakých povinností žalovaným. 22. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ by správny súd po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia dospel predsa len k právnemu názoru, ktorý presadzuje žalovaný, žalobca sa v žalobe domnieva, že by napriek tomu ale nemal za takéto porušenie právnej normy byť sankcionovaný a správny súd mal by využiť postup v zmysle ust. § 198 ods. 1, 2 SSP, pretože výška peňažného trestu je potom zjavne neprimeraná zmyslu a účelu právnej normy a podľa názoru žalobcu mu nemôže byť mu na ujmu, že právna norma, na ktorej porušenie sa žalovaný odvoláva, dáva možnosť jej rozporného až protichodného výkladu v tom, že aj pri jej naplnení, aplikujúc ju úplne mechanicky a bez posúdenia jej zmyslu a potreby by mal byť žalobca potrestaný sankciou. Žiada preto, aby súd zvážil svoje moderačné oprávnenie a upustil od peňažného trestu. 23. V žalobnom návrhu následne žalobca navrhuje, aby krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým napádané rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania. 24. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj súvisiaci administratívny spis a zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomoci správneho súdnictva, že je daná vecná aj miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na prejednanie žaloby, ďalej zistil, že žalobca je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby. Správny súd ďalej zistil, že žalobca správne označil pasívne procesne legitimovaný žalovaný orgán verejnej správy. V predmetnej veci ďalej súd zistil, že sú splnené aj ďalšie procesné podmienky. Žaloba bola podaná včas, bol zaplatený súdny poplatok a boli splnené aj ďalšie procesné podmienky na rozhodnutie v predmetnej veci. Za účelom prejednania veci tak, ako to požadovali účastníci konania správny súd nariadil ústne pojednávanie. 25. Nad rámec zákona žalobca označil ako ďalšieho účastníka konania v predmetnej žalobe aj prvostupňový správny orgán Inšpektorát práce Prešov. S poukazom na ust. § 32 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku správny súd na toto označenie prvostupňového správneho orgánu ako ďalšieho účastníka konania neprihliadol a v konaní konal len s odvolacím druhostupňovým správnym orgánom Národným inšpektorátom práce, ktorý bol správne označený ako žalovaný. 26. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a žalobných dôvodov, ako aj po vykonanom pojednávaní správny súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, a preto ju s poukazom na ust. § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol, a to z týchto právnych dôvodov: 27. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 28. Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona, úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 29. Podľa § 22 ods. 3 cit. zákona, úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik môže vykonávať odborné úlohy u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika. Na účely vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedený v prílohe č. 1 je 05 až 09, sa za autorizovaného bezpečnostného technika považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu odborne spôsobilého zamestnanca na plnenie úloh na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky podľa osobitného predpisu.27a) 30. Podľa § 22 ods. 4 cit. zákona, zamestnávateľ je pri určovaní jedného alebo viacerých bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov povinný zohľadniť veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík. Počet bezpečnostných technikov musí zaručovať efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Minimálny počet bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov, ktorých je zamestnávateľ povinný určiť podľa počtu zamestnancov, je uvedený v prílohe č. 1b; podmienka počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika alebo na jedného autorizovaného bezpečnostného technika rovnako platí aj pri zmluvnom spôsobe zabezpečenia výkonu úloh bezpečnostnotechnickej služby. 31. Podľa § 22 ods. 5 cit. zákona, funkciu bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení. 32. Podľa § 22 ods. 6 cit. zákona, zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, môže na svojich pracoviskách osobne vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, ak je na ich plnenie odborne spôsobilý podľa odseku 7 a a) zamestnáva menej ako päť zamestnancov, ak jeho kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, b) zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ak jeho kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1. 33. Podľa § 22 ods. 7 cit. zákona, zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, je na osobné plnenie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika na svojich pracoviskách odborne spôsobilý, ak a) získal odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri prác stredoškolským štúdiom alebo vysokoškolským štúdiom, alebo b) absolvoval špecifickú odbornú prípravu z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu najmenej 16 hodín u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. 34. Podľa § 22 ods. 8 cit. zákona, bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik je oprávnený u zamestnávateľa, u ktorého vykonáva odbornú činnosť, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca; uložené opatrenie, o ktorom bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik bezodkladne informuje štatutárny orgán zamestnávateľa, platí až do jeho zrušenia alebo zmeny štatutárnym orgánom zamestnávateľa. 35. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur 36. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z o o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 37. Podľa § 2 cit. zákona, 1. Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov,2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 2. Inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.6) 3. Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu. 4. Inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy vykonávajú ich orgány inšpekcie práce. 5. Inšpekcia práce podľa tohto zákona sa nevykonáva a) na pracoviskách Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, b) v chránených priestoroch7) Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, c) na pracoviskách fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu.8) 6. Inšpekcia práce nie je dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov 38. Správny súd k predmetnej veci uvádza, že z vôle zákonodarcu vloženej do obsahu právnych predpisov nepochybne vyplýva, že celý systém správneho trestania za správne delikty je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia na rozdiel od priestupkového konania pri vyvodzovaní zodpovednosti za správne delikty nezohráva význam, nakoľko pri konaní o správnych deliktoch sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Nemožno teda pri vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt poukazovať ani na 4 základné znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt , objektívna stránka) používané pri klasifikácii tých deliktov, ktoré sú postihované na základe zavinenia. K zániku resp. redukcii zodpovednosti za správny delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie liberačných dôvodov stanovených priamo v zákone, podľa ktorého sa potrestanie uskutočňuje potrestanie.“ 39. Ďalej súd zdôrazňuje, podľa ustálenej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu SR č.k.: II.ÚS 127/07-21 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Sžo/84/2007, ďalej sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto správnemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť. V rámci takto vymedzeného rámca súdneho prieskumu a po vyhodnotení závažností žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému administratívnemu rozhodnutiu správneho orgánu a obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napádaného rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre výrok napádaného administratívneho rozhodnutia. Vo vzťahu k preukázaniu porušenia správnych predpisov žalobcom, ako aj k výške uloženej pokuty za správny delikt sa stotožňuje so skutkovými závermi a odôvodnením napadnutého administratívneho rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na podklade protokolu o zistení porušenia správnych predpisov žalobcom č. IPV-12-35-2.2/P-A22,25-16 zo dňa 216.07.2016. Uvedený protokol potvrdil, že sa žalobca dopustil porušenia ust. § 22 ods. 5 zákona č. 124/2006 BOZP, pretože v období od 01.02.2015 až do prerokovania protokolu dňa 26.07.2016 zlúčil funkciu autorizovaného bezpečnostného technika zamestnanca IQ. v pracovnej zmluve zo dňa 01.05.2012 v znení Dodatkov č. 1. 2 a 3 (dohodnutý druh práce vedúci údržby a energetiky) aj s funkciami prípravy údržby a plánov opráv, dohľadu nad nákladmi údržby, predovšetkým na súčiastky, hodinami odpracovanými zamestnancami alebo externými dodávateľmi a prípravou hlásení, zodpovednosti za zabezpečenie dodávok energií - voda, zemný plyn. elektrická energia, technické plyny., zodpovednosti za zabezpečenie čistenia odpadových vôd, zodpovednosti za implementáciu legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, zodpovednosti za zabezpečenie plynulej prevádzky strojných zariadení čistenia odpadových vôd. vodného hospodárstva a plynového zariadenia napriek tomu, že funkciu autorizovaného bezpečnostného technika možno iba výnimočne zlúčiť s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení. Porušenie povinnosti žalobcom bolo zistené v období od 15.04.2016 do 26.07.2016 pri výkone inšpekcie práce. 40. Pokiaľ ide o systém ukladania správnych deliktov, tu je potrebné uviesť, že predmetná pokuta bola uložená za porušenie konkrétnej právnej povinnosti, a to ust. § 22 ods. 5 BOZP, ktorý zakazuje zlúčiť funkciu BT a ABT s inými odbornými činnosťami s výnimkou odborných činností zameraných na zabezpečovanie ochrany života zamestnanca a ďalšími činnosťami tam uvedenými. Jedná sa teda o hypotézu a dispozíciu právnej normy, pričom sankcia v zákone č. 124/2006 Z.z. nie je uvedená. Sankcia tejto právnej normy je uvedená v § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode cit. zákona. 41. Za uvedený správny delikt v § 19 zákon umožňuje uložiť sankciu do výšky 100 000 eur, v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví s minimálnou spodnou hranicou sankcie 33 000 eur. Z citácie vyššie uvedených právnych predpisov vyplýva, že v oblasti správneho trestania za správne delikty sa jedná o sankcionovanie za porušenie konkrétnej právnej normy uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia. V tomto prípade bola sankcia uložená za kumulovanie funkcií ABT zamestnanca Z.. I. J.. Teda tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia za porušenie § 22 ods. 5 zákona č. 124/2006. Túto právnu normu aj citoval správny orgán vo svojom sankčnom rozhodnutí. K žalobným dôvodov žalobcu je teda potrebné uviesť, že táto sankcia v žalovanom rozhodnutí bola uložená za toto konkrétne porušenie právnej normy. Nemožno sa teda stotožniť so žalobnými dôvodmi, ktoré poukazujú na zabezpečenie celkového systému ochrany bezpečnosti zdravia pri práci u žalobcu, pretože toto rozhodnutie nehodnotilo komplexný systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u žalobcu, ale sankcionovalo porušenie konkrétnej právnej normy, ktorej nedodržanie bolo zistené pri výkone kontroly. 42. K ďalšiemu žalobnému dôvodu uvádzanému žalobcom, v ktorom poukázal, že nebolo preukázané okrem samotnej pracovnej zmluvy, že skutočne aj došlo ku kumulácií funkcie ABT zamestnanca, že teda nebolo preukázané, že aj v skutočnosti ABT vykonával iné funkcie, okrem funkcie ABT, k tomuto správny súd uvádza nasledovné: 43. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 44. Podľa § 15 cit. zákona, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. 45. Podľa § 42 ods. 1 a 2 cit. zákona, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. 46. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 47. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 48. Z citovaných ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že pracovná zmluva predstavuje právny úkon, na základe ktorého vzniká pracovnoprávny vzťah. Obsah pracovnoprávneho vzťahu je definovaný v pracovnej zmluve. Od momentu vzniku pracovnoprávneho vzťahu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou majú povinnosti tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi prideľovať dohodnutú prácu a zamestnanec je povinný plniť pracovné úlohy zamestnávateľa. Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy aj druh práce, ktorý má byť dohodnutý v pracovnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Zákonníka práce preto správny súd nepovažuje takýto argument zo strany právneho zástupcu žalobcu za súladný s dobrými mravmi tak, ako je toto interpretačné pravidlo vymedzené v § 15 Zákonníka práce. Ak by správny súd pripustil takýto výklad obsahu pracovnej zmluvy a argument, že v skutočnosti zamestnanec vykonával iný druh práce ako bol dojednaný v pracovnej zmluve, takýto výklad by vlastne v prenesenom význame znamenal, že právne úkony, ktoré zamestnávateľ - žalobca vykonal sám nerešpektoval, resp. nimi len fingoval skutočný obsah dojednanej práce. Realita by v takomto prípade bola diametrálne odlišná od obsahu uzatvorených pracovnoprávnych úkonov. Preto takéto argumenty správny súd pri hodnotení rozdielu medzi obsahom dojednanej práce a jej konkrétneho výkonu musel odmietnuť. 49. V konaní o tomto správnom delikte sa uplatňuje objektívna zodpovednosť za porušenie konkrétneho citovaného zákonného ustanovenia § 22 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Preto zostáva bez významu tá časť správnej argumentácie žalobcu, ktorá poukazuje na komplexný systém BOZP, ktorý bol u žalobcu zabezpečený okrem dotknutého ABT Ing. Murára aj externými dodávateľskými firmami. 50. K zániku, resp. k redukcii zodpovednosti za uvedený správny delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie liberačných dôvodov stanovených priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie. V tomto konkrétnom prípade, ako už bolo vyššie uvedené sankciu obsahuje § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom zákon č. 125/2006 Z.z. takéto liberačné dôvody neobsahuje, a preto prvostupňový správny orgán ani žalovaný nemohli na ne pri rozhodovaní prihliadať . 51. Námietka žalobcu týkajúca sa neprimeranosti a výšky uloženej pokuty rovnako nie je podľa názoru správneho súdu dôvodná, a to z ohľadom na uplatnenie správnej úvahy v prejednávanej veci, ktorej významnou stránkou sú jej zákonné limity. Tieto zákonné limity nesmie správny orgán prekročiť, v opačnom prípade je možné označiť rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné. S poukazom na ust. § 195 písm. e) Správneho súdneho poriadku je súd v správnom súdnictve oprávnený hodnotiť práve to, či správny orgán tieto zákonné limity právnej úvahy neprekročil. 52. V tejto súvislosti odkazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.06.2011 sp. zn. 8Sžo/163/2010, kde možno nájsť určité kvalifikačné kritériá posudzujúce primeranosť uplatnenia správnej úvahy vo vzťahu k uloženej sankcii za delikt. V zmysle tohto rozhodnutia: „Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší. V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy, a preto je moderácia prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.“ 53. Vychádzajúc z týchto kritérií stanovených pre prípustnosť správnej úvahy má správny súd za to, že v prejednávanom prípade neboli medze správnej úvahy prekročené a pri jej ukladaní boli dodržané zásady logického myslenia, pričom rozhodnutie o uložení sankcie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo aj náležite zdôvodnené závažnosťou porušenia správnych predpisov. Tak prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací správny orgán dostatočne vyargumentovali výšku uloženej pokuty v sume 2000 eur, pričom aj citovali rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-Ks/56/2006, podľa ktorého sankcia musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ Výšku uloženej pokuty prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací správny orgán odôvodnili závažnosť protiprávneho konania. Skutočnosťou, že sa nejedná o ojedinelý nedostatok, nakoľko boli zistené pri výkone kontroly dva nedostatky dobou trvania nedostatku, ale napríklad aj na to, že účastník konania - žalobca nedostatky odstránil a nedodržanie zákonných povinností nebolo príčinou poškodenia zdravia zamestnancov žalobcu, z uvedených dôvodov pokuta bola uložená vlastne v dolnej polovici a až pri minimálnej hranice pokuty, keďže zákon umožňuje uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur. 54. S poukazom na tieto skutočnosti nemožno výšku pokuty uloženú žalobcovi za ním spáchaný správny delikt približujúcu sa minimálnej hranici zákonného rozpätia, keďže dolnú hranicu zákon neustanovuje, označiť za neproporcionálnu a neprimeranú povahe správneho deliktu a jeho negatívnym dôsledkom, ktorým je ohrozenie BOZP. Preskúmavaného rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovení Správneho poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol aj logicky vyhodnotený a v súlade so zákonom riadne právne posúdený. 55. Na základe takto zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobcu, ako aj argumentácie žalovaného rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval v zmysle ust. § 167 a contrario Správneho súdneho poriadku tak, že keďže žalobca v konaní nebol úspešný, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal a súčasne u žalovaného správneho orgánu postupom v zmysle § 168 Správneho súdneho poriadku súd nezistil výnimočné dôvody na to, aby mu bolo možné priznať náhradu trov konania voči žalobcovi. 57. Toto rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP) .