Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/123/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201401 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714201401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov 1./ K. C., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, 2./ K. F., nar. X.X.XXXX, bytom N., W. XXXX/X, 3./ U. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, 4./ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX a 5./ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXX/ XX, zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 120.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 29.1.2016 č. k. 13C/15/2014-136 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že povinnosť žalovanej plniť žalobcom nároky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy je daná. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnili voči žalovanej, ktorá bola poisťovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Spornou otázkou je skutočnosť, či povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy, a či je daná pasívna legitimácia žalovanej vyplývajúca z § 15, ods. 1, citovaného zákona. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci C 22/12 z 24.10.2013. Zdôraznil, že v zmysle tohto rozhodnutia sa právne predpisy členských štátov, ktoré sa týkajú poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Na základe toho dospel k záveru, že pre posúdenie okolnosti, či povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy je podstatné, či vnútroštátne právo umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy pre pozostalé osoby bez ohľadu na to, či toto právo je upravené v ustanoveniach týkajúcich sa náhrady škody alebo v inej časti OZ. Vnútroštátne právo Slovenskej republiky umožňuje s poukazom na § 11 a 13 Občianskeho zákonníka priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým osobám a za eurokonformný výklad, prihliadajúc pritom na zmysel a cieľ smernice Rady týkajúcej sa poistenia zodpovednosti za prevádzku motorových vozidiel, možno považovať taký výklad pojmov náhrady škody, resp. škoda na zdraví, ktorá v sebe zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy. Nakoniec aj poistený uzatvára zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel s legitímnym očakávaním, že v prípade, ak prevádzkou motorového vozidla vznikne akákoľvek škoda túto na základe poistnej zmluvy uhrádza poisťovňa. Podľa názoru súdu výklad, ktorý by pripúšťal, že z povinného zmluvného poistenia bude uhradená iba škoda na majetku, prípadne škoda na zdraví, ktorá je v porovnaní s náhradou nemajetkovej ujmy v nižšom rozsahu, bol by v rozpore s cieľom citovaných smerníc aj z dôvodu, že vymáhanie nemajetkovej ujmy by sa pre poškodených stalo oveľa ťažšie dostupným. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je upravená vo vnútroštátnom práve. Zaoberal sa uplatnenou námietkou premlčania žiadaného nároku. Poukázal na 101 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného premlčacia lehota začala plynúť dňom 9.2.2011, teda dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k nehode s následkom úmrtia neb. S. C. a táto lehota uplynula dňom 9.2.2014 s tým, že návrh na začatie konania bol podaný na súde 7.2.2014. Súd prvej inštancie vo veci medzitýmnym rozsudkom určením, že povinnosť žalovanej plniť nároky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy je daná (§ 152 ods. 2 O.s.p.). 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá, zároveň si uplatnila náhradu vzniknutých trov konania. Má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a má za to, že vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.1.2015 podrobne argumentovala, prečo podľa jej názoru nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní, s čím sa súd dostatočne nevysporiadal. Podľa názoru žalovanej citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ nič nezmenil čo možno vyvodiť aj z analýzy predmetného rozsudku. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti dopravnej nehody ako súčasť súkromného práva nie je predmetom úpravy právneho poriadku EÚ. Táto problematika spadá do právomoci národného štátu. Harmonizácia právnych poriadkov sa týka iba poistného krytia v rámci PZP. Harmonizácia sa netýka spôsobu a rozsahu náhrady škody, ktoré upravuje národné zákonodarstvo v rámci svojej kompetencie. Súdny dvor EÚ zámerne neuviedol, že PZP kryje aj nároky pozostalých, ale iba to, že toto poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP nepokrýva uvedený druh nemajetkovej ujmy, ale kryje iba škodu na zdraví, pričom škodu na zdraví a nemajetkovú ujmu Občiansky zákonník jasne od seba odlišuje. Súdny dvor v tomto rozsudku nekonštatoval, že § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona a § 11 a § 420 OZ sú v rozpore s právom EÚ. V SR platí princíp písaného práva, čo je v protiklade s princípom sudcovskej tvorby práva. Na základe uvedeného ani rozhodnutie ESD nemá subsidiárny právny účinok na právny poriadok SR v tom zmysle, že ním alebo prostredníctvom neho majú vypĺňať medzery v platnom právnom poriadku SR, a tým menej tam, kde je právo dané výslovnou právnou úpravou. Súd teda nesprávne právne vec posúdil, keď vyslovil, že PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je upravená vo vnútroštátnom práve, i keď nie priamo v zákone o PZP. Priama aplikácia smerníc EU prichádza do úvahy len v sporoch, kde je žalovaným členský štát. Priama aplikácia smerníc nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe. Ak si štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby, a preto im nemôže byť uložená na základe zle prebratej alebo neprebratej smernice žiadna povinnosť. Zo súčasného platného vnútroštátneho práva a relevantnej judikatúry nemožno vyvodiť, že sa poistné krytie vzťahuje aj na nároky na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov, práve naopak, tieto sú vylúčené. Žalovaná tiež poukazuje na to, že tvorí rezervy na budúce plnenia z PZP spôsobom a v rozsahu, ako jej ukladá platná legislatíva a na nároky, ktoré vyplývajú zo zákona o PZP, čomu zodpovedá aj vypočítaná výška ročného poistného pre klientov. S nárokmi, ktoré sú nad rámec zákona o PZP pri tvorbe technických rezerv, ani pri výpočte výšky poistného, sa v zmysle dosiaľ platnej legislatívy nepočíta. Aj poisťovňa môže na seba prevziať iba také riziká, ktoré dokáže uniesť. Musí si na to tvoriť technické rezervy. Preto musí byt' v poistnej zmluve vždy jasne vymedzený obsah a rozsah poistenia, aby poisťovňa mohla stanoviť poistné tak, aby bola schopná plniť svoje záväzky. Ak by na základe rozhodnutia súdu bola poisťovňa povinná platiť aj záväzky nad rámec poistnej zmluvy, mohlo by ju to priviesť k finančnému bankrotu s vážnymi dôsledkami aj na ostatných poistených. Súd tiež pochybil pri posúdení otázky premlčania. Pri plnení nárokov z povinného zmluvného poistenia, sa na žalovanú vzťahuje zákon o PZP. ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Súd preto nepostupoval správne, keď vo vzťahu k žalovanej posudzoval otázku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko § 15 ods. 2 zákona o PZP obsahuje špeciálnu úpravu, ktorá má prednosť pred úpravou všeobecnou. Žalovaná poukázala na existenciu rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 a 3 Cdo 301/2012. 4. Žalobcovia navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K námietke premlčania zdôrazňujú, že nároky uplatňované v zmysle § 11 nasl. OZ sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej lehote, ako to vyplýva z § 101 OZ. Pokiaľ ide o § 15 ods. 2 PZP, z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že by sa nárok, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote v prípade, ak je uplatnený voči poisťovni, mal uplatniť v kratšej lehote ako pripúšťa Občiansky zákonník pre prípad, že by si poškodený uplatnil nárok priamo proti škodcovi. Majú za to, že medzi škody, ktoré musia sa nahradiť v súlade s právom únie patrí aj nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo. Zákon č. 381/2001 bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou EP a Rady 2009/103/ES. Keďže zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice (C-22/12 ESD). 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. 6. Je potrebné konštatovať, že vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. 7. Podľa článku 19 ods.1,2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 8. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 10. Podľa § 13 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods.2 určí súd s prihliadnutím na vážnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 11. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení platnom k 8.2.2011 tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zariadenie I. J. 12. Podľa § 2 písmeno f/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. 13. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. 14. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. V prejedávanej veci sa žalobcovia domáhajú priznania nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom do ich súkromia tým, že dňa 8.2.2011 pri dopravnej nehode došlo k úmrtiu S. C., ktorý bol manželom žalobkyne v 1.rade a otcom žalobcov v 2. až 5.rade. Dopravnú nehodu spôsobil vodič S. T., ktorý nie je účastníkom konania. Menovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 22.8.2011 č. k. 2T/80/2011-161 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2011. Motorové vozidlo, ktorým bola nehoda zavinená a spôsobená bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. 16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že je daný právny nárok proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia, keďže povinné zmluvné poistenie kryje aj náhradu škody na zdraví. Náhrada ujmy je ako terminus technicus v súkromnom práve určitá anomália, principiálne ide o škodu, a to buď majetkovú alebo nemajetkovú. Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Citovaný právny predpis výslovne nevylučuje náhradu nemajetkovej ujmy, keď v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojmom ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. 17. Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu života je upravená v inej časti kódexu, prvá časť, druhá hlava ako náhrada škody (šiesta časť, druhá hlava). Povinné poistenie musí kryť akúkoľvek škodu (ujmu) tak materiálnu ako nemateriálnu. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v názore, že platná právna úprava obsahuje takúto náhradu vychádzajúc z extenzívneho pojmu výkladu pojmu škody s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane osobnosti upravených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. 18. Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je eurokomformný výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Iný výklad je podľa odvolacieho súdu potrebné hodnotiť ako nadmerne formalistický, v dôsledku ktorého sa neprípustne zasahuje do systematiky inštitútu škody obsiahnutej v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch. 19. Za stavu, že právo umožňuje žalobcom požadovať náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Právna úprava, ktorá by tomuto odporovala, bráni naplneniu cieľa Smerníc EÚ a takáto právna úprava sa nesmie použiť (Simmenthal C - 106/77). Ak Slovenská republika má regulovanú náhradu nemajetkovej škody (ujmy), potom vo svetle rozsudku Súdneho dvora musí poistné krytie dopadať aj na takúto úpravu. 20. Odvolací súd ďalej poukazuje na Smernicu Rady 90/232/EHS zo 14.5.1990 a je zrejmé, že cieľom spomínanej smernice je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým spolujazdcom obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli. Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel, nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok Súdneho dvora C - 537/03 body 27 a 28). 21. K námietkam žalovanej odvolací súd poznamenáva, že sú mu známe argumenty iných súdov o neexistencii pasívnej legitimácie poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 301/2012). Vo vzťahu k odlišnému právnemu názoru v iných súdnych konania a k obrane žalovanej v tom zmysle, že vnútroštátne právo nezakladá povinnosť poisťovne nahradiť nemajetkovú ujmu z povinného poistenia, odvolací súd zdôrazňuje a poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ rozsudkom z 24.10.2013 vo veci C - 22/12 Haasová/Perik/Holingová. Podľa záverov Súdneho dvora čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5/ EHS z 30.12.1983 a čl. 1 ods. 1 tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.5.1990 sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, obetí usmrtených pri dopravnej nehode, aj jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. 22. Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma, majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu mali by sa vylúčiť z tohto pojmu (bod 58 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12). Keďže zodpovednosť poisteného, ktorá vyplýva z § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice (bod 57 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12). 23. Ak teda vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Účastníkom tohto poistného vzťahu je žalovaná a z toho vyplýva dôvodnosť jej pasívnej legitimácie v prebiehajúcom konaní. Treba zdôrazniť, že unijné právo vzťahy ohľadne náhrady škody nereguluje. Harmonizácia sa týka až následného poistného krytia náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy, ak ju vnútroštátne právo priznáva. Poistenie zodpovednosti teda kryje za splnenia ostatných podmienok v ods. 4 § 4 Zákona o PZP aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a pozostalí (ako poškodení) môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako ako všetky ostatné nároky s tým súvisiace. 24. Súd prvej inštancie napokon správne posúdil opodstatnenosť uplatnenej námietky premlčania žiadaných nárokov. Nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sú uplatnené na základe § 11 a nasl. OZ sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote tak, ako to vyplýva z 101 Občianskeho zákonníka. Počiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby (do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/265/2009).Pokiaľ žalovaná navrhla proti rozhodnutiu odvolacieho súdu pripustiť dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., keďže sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, je potrebné poukázať na ust. § 421 ods. 1C.s.p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 25. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a odvolací súd, ktorý vo veci rozhodoval po 1.7.2016 postupoval na základe prechodného ustanovenia §470 ods. 1 C.s.p. , podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a teda už podľa ustanovení C.s.p.. Ohľadom odvolania žalovanej, ktoré bolo podané pred 1.7.2016 bolo potrebné podmienky jeho podania posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, a teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Uvedený postup však nemožno aplikovať aj na návrh žalovanej, aby odvolací súd v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia pripustil proti rozhodnutiu dovolanie. Civilný sporový poriadok už neobsahuje ekvivalent ustanovenia, ktoré by umožňovalo odvolaciemu súdu aplikovať žalovanou navrhnutý postup podľa § 238 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd poukazuje na citované ust. § 421 ods. 1 C.s.p., ktoré obsahuje výpočet rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie. Je potrebné zdôrazniť, že iba dovolací súd aktuálne rozhoduje o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).