Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/141/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201401 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714201401.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov 1./ J. zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpenej JUDr. Félixom NEUPAUEROM, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 120.000,- eur s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.4.2018 č.k. 13C/15/2014 - 218 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok okrem výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalobcom v 1., 2., 3., 4.a 5.rade vo vzťahu k žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 15.000,- eur, žalovaným v 2. až 5.rade sumu po 10.000,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v tomto štádiu konania s ohľadom na predtým vydaný právoplatný medzitímny rozsudok, zameral dokazovanie na výšku žiadanej nemajetkovej ujmy zo strany žalobcov vo vzťahu k žalovanej, a to v súvislosti s tým, že pri dopravnej nehode dňa X.X.XXXX zomrel manžel a otec žalobcov, keď túto nehodu spôsobil vodič osobného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. V súvislosti s výškou nemajetkovej ujmy vo vzťahu k jednotlivým žalobcom súd prvej inštancie poukázal na to, že úmrtím poškodeného v dôsledku dopravnej nehody došlo k násilnému pretrhnutiu úzkych rodinných a citových väzieb žalobcov, čo predstavuje zásah do ich práva na súkromný a rodinný život. Pri zohľadnení veku poškodeného v čase úmrtia, jeho vzťahov k žalobcom a okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode, súd prvej inštancie vychádzajúc z doterajšej judikatúry súdov považoval za primerané priznať žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur, keďže bola odkázaná ako manželka na vzájomnú pomoc žalovaným a u ostatných žalobcov priznal túto náhradu po 10.000,- eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rovnako nepriznal žalobcom žiaden úrok z omeškania, keď poukázal na to, že nárok na nemajetkovú ujmu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, výška tohto nároku závisí na úvahe súdu, podobne ako pri mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, povinnosť vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Povinná osoba sa tak nemôže dostať do omeškania so splnením povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je takáto povinnosť uložená. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a tieto trovy stranám nepriznal, keďže každá z nich mala vo veci rovnaký úspech, a to vo vzťahu k jednej polovici. 3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podala včas odvolanie žalovaná, a to pokiaľ ide o vec samú a žalobcovia proti výroku o trovách prvoinštančného konania. 4. Žalovaná v podanom odvolaní uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti v časti priznávania nemajetkovej ujmy žalobcom. Aj keď ' je pravdou, že priznal žalobcom oproti žalobe sumy v zníženej výške, v rozsudku chýbajú relevantné a presvedčivé dôvody či úvahy, ako súd prvej inštancie k týmto sumám dospel, a ktoré konkrétne skutkové okolnosti na strane toho-ktorého žalobcu ho k takémuto rozhodnutiu viedli. Nie je postačujúce konštatovanie, že žalobcovia v 2. až 5. rade mali s poškodeným veľmi dobrý vzťah, pričom s výnimkou ich písomných vyjadrení žalobcovia na preukázanie bližších rodinných vzťahov dôkazy neprodukovali. Súd týmto žalobcom priznal totožnú sumu, pričom sám súd uviedol, že okrem žalobkyne v 1. rade spoločnú domácnosť s poškodeným obývala iba žalobkyňa v 3. rade, ktorá však už mala vlastnú rodinu a poškodený mal vyživovaciu povinnosť len voči prvej žalobkyni. Žalobkyňa v 2. rade tiež uviedla, že s poškodeným sa stretávala štyri až päťkrát do roka, čo je pochopiteľné vzhľadom na vzdialenosť kde žije a aj toto bolo podľa žalovanej nevyhnutné zohľadniť pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v totožnej výške pre žalobcov v 2.až 5.rade nie je správne a dostatočne odôvodnené. Konštatovanie súdu o primeranosti priznávaných výšok je zjavne všeobecné a generické aplikovateľné takmer na každý podobný prípad. Nezohľadnil súd prvej inštancie aj to, že v tejto súvislosti žalobcom bolo dané určité zadosťučinenie aj právoplatným trestným odsúdením vinníka dopravnej nehody a jeho ospravedlnením. Zároveň žalovaná považuje za nesprávne, ak súd prvej inštancie pri priznávaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy nemôže jej výšku určovať v závislosti od osobných a majetkových pomerov vinníka a tento záver je v príkrom rozpore so zásadou proporcionality a spravodlivosti. Platí pritom, že na jednej strane priznávaná výška náhrady nemajetkovej ujmy by nemala byť marginálna vo vzťahu k žalobcom, ale na druhej strane ani likvidačná pre vinníka. Vo vzťahu k žalovanej pritom platí, že plní výlučne za vinníka ako pôvodcu zásahu, kde je namieste, aby súd zohľadnil a skúmal okolnosti na strane vinníka. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil, navrhuje preto rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Odvolanie žalobcov v 1.až 5.rade smeruje proti výroku o trovách konania, a títo navrhuje rozsudok zmeniť tak, aby každému z nich osobitne bolo priznané voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100% so súdom priznanej sumy. Poukazujú na to, že Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 nemá ustanovenie podobné § 142 ods. 3 OSP. Napriek tomu z dôvodovej správy k ustanoveniam o náhrade trov konania novej civilnoprávnej teórie a najmä z pohľadu logiky veci a zásad spravodlivosti vyplýva, že nie je dôvod sa domnievať, že by súdy mali od tejto zásady od 1.7.2016 upustiť. Výklad nových ustanovení CSP je taký, že úspešnosť účastníka sa v prípadoch nárokov určených rozhodnutím súdu alebo znalca neposudzuje vzhľadom na výšku priznaného nároku, ale vzhľadom na úspech v dôvodnosti nároku. Za úspešného sa žalobca považuje vtedy, ak súd jeho nárok uznal ako dôvodný bez ohľadu na priznanú výšku. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej, pokiaľ ide o vec samú, opodstatnené nie je. 7. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 9. Podľa § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na vážnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. 10. V danom spore sa žalobcovia vo vzťahu k žalovanej domáhajú priznania nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom do ich súkromia tým, že dňa X.X.XXXX pri dopravnej nehode došlo k úmrtiu S. C., ktorý bol manželom žalobkyne v 1.rade a otcom žalobcov v 2.až 5.rade. Dopravnú nehodu spôsobil vodič S. T. a rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 22.8.2011 č. k. 2T/80/2011 -161 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2011. Je tiež zrejmé, že motorové vozidlo, ktorým bola nehoda zavinená a spôsobená, bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. 11. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že je daný právny nárok zo strany žalobcov proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia, keďže povinné zmluvné poistenie kryje aj náhradu škody na zdraví. Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). V zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001 Z.z., poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví a náklady pri usmrtení, výslovne nevylučuje náhradu nemajetkovej ujmy, keď v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe zahŕňa aj ujmu, pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma , aj nemajetková. 12. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť pre fyzické osoby nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej by mohli všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava SR zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzických osôb v ich rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivcov, dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia, ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je proti protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzických osôb objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. 13. Ust. § 11 a nasl. OZ tak poskytujú právny základ nároku na náhradu imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcom usmrtením ich blízkych osôb. V takom prípade je daná aktívna legitimácia tým subjektom, ktorým svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, nakoľko právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ust. § 11 OZ. 14. K primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy odvolací súd uvádza, že uplatnená výška náhrady ujmy zo strany žalobcov nemôže pokrývať skutočnú ujmu, ktorá im vznikla stratou manžela a otca. Je potrebné zdôrazniť, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Skúmané zásahy vyvolávajú spravidla ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú. 15. K odvolacím námietkam žalovanej je ďalej potrebné dodať, že smrť manžela a otca žalobcov bola nepochybne nečakaná, tragická, nimi nezavinená udalosť, ktorá do ich života zasiahla a nenávratne pretrhla doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj rodinný život vo vzťahu k nebohému otcovi a manželovi. Žiadna forma ospravedlnenia alebo morálneho odškodnenia by nepostačovala na to, aby bola vyvážená vzniknutá nemajetková ujma. 16. Výsledky vykonaného dokazovania nepochybne potvrdzujú, že manželský vzťah žalobkyne v 1.rade s nebohým S. C., ako aj vzťah žalobcov v 2.až 5.rade k nebohému otcovi je nutné hodnotiť ako vzťahy, ktoré boli harmonické, pevné a stabilné. Žalobcovia tvorili s nebohým plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej smrti nebohého prežívali žalobcovia nielen pocit smútku a zúfalstva, ale stratili aj možnosť viesť s ním súkromný život, čím sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Nebolo spochybnené, že neb. S. C. viedol usporiadaný manželský a rodinný život, so žalobkyňou v 1.rade žili spolu 43 rokov, vzájomne si pomáhali, podporovali sa, spoločne vychovali 4 deti. Ich manželstvo bolo usporiadané a nemali žiadne vážnejšie nezhody. Rovnako ostatní žalobcovia vo svojich výpovediach potvrdili, že k svojmu otcovi mali veľmi dobrý vzťah, a to aj v dobe, keď už mali svoje rodiny a okrem žalobkyne v 3.rade nežili s rodičmi v spoločnej domácnosti. Poškodený v čase dopravnej nehody mal 66 rokov a nemal vážnejšie zdravotné problémy, bol manuálne veľmi zručným človekom, ktorý aktívne pomáhal aj svojim dospelým deťom. Všetci žalobcovia v tejto súvislosti pritom podrobne popísali charakter vzťahov existujúcich medzi nimi a pozostalým. 17. Podstatné v danej veci je teda to, že zavinením dopravnej nehody vodičom motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, zahynul blízky príbuzný žalobcov a výška priznávanej nemajetkovej ujmy v peniazoch diferencovane vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade a žalobcom v 2.až 5.rade je so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci primeraná. 18. Poukazujúc na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok, okrem výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 19. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov vo vzťahu k výroku o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešných žalobcov, ak im bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ich totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práv žalobcov bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcov v takejto veci je potom potrebné považovať za plne procesne úspešných, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu (do pozornosti rozsudok KS Trnava sp. zn. 10Co/191/2017): 20. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, tak ako na to správne poukazujú žalobcovia v podanom odvolaní. Za tejto situácie odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil v tejto časti napadnutý rozsudok a priznal žalobcom v 1.až 5.rade vo vzťahu k žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% a ako už bolo spomínané, pri výpočte trov konania sa bude vychádzať z prisúdenej istiny vo vzťahu k tomu-ktorému žalobcovi. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalobcovia si v odvolacom konaní trovy neuplatnili, preto im ich náhrada nebola priznaná a žalovaná s ohľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).