Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22Co/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200664 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317200664.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. L. XXX, XXX XX P. G.., zast. Mgr. Matúš Macko, Karpatská 804/10, Svidník, proti žalovanému: Endepro, s. r. o., v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 15Csp/24/2017 - 165 zo dňa 23.03.2018, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa uznesenie. II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žalovanému uložil povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Humenné peňažnú sumu vo výške 1.110,- eur do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia. Priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) preukázala v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ale len predbežne a poskytuje ochranu žalobkyni pred možnými a najmä- čo je podstatné v danej veci - aj reálne hroziacimi nepriaznivými následkami, ktorým nasvedčujú doposiaľ známe okolnosti týkajúce sa aktuálnych majetkových pomerov žalovaného, ako aj jeho podnikateľskej činnosti. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o dôvodnosti potreby zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobkyňa osvedčila v dostatočnej miere naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Postupom okresného súdu bolo žalovanému odňaté právo na spravodlivý proces, ktoré vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo zdôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti súdu vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, zreteľne vyvoláva účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd v napadnutom uznesení nijako neodôvodnil (nekvantifikoval), prečo určil žalovanému zložiť do úschovy okresného súdu práve sumu vo výške 1.110,- EUR, pričom to, že žalobkyňa žiadala zložiť práve túto sumu na uvedenej absencii riadneho odôvodnenia nič nemení. Okrem toho, že absentuje akékoľvek zdôvodnenie sumy určenej vo výroku napadnutého uznesenia zo strany okresného súdu, tak uvedená výška dokonca prekračuje žalovanú sumu o 61 %, z čoho je podľa žalovaného zrejmá aj jej absolútna neprimeranosť. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že tvrdenia žalobkyne a ňou predložené listiny zakladajú údajnú obavu, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. Zistený skutkový stav neobstojí aj preto, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Konkrétne okresný súd v napadnutom uznesení dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V skutočnosti žiadna taká obava neexistuje. Napadnuté uznesenie neodkazuje na žiadne konkrétne dôkazy, ktorý by preukazovali skutočnú odôvodniteľnú obavu z toho, že údajná exekúcia žalovaného by mohla byť ohrozená. Žalovaný zdôrazňuje, že nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný poukazuje na svoju riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2016. V danom prípade možno vydať zabezpečovacie opatrenie, ktoré má podľa zákona prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré potvrdzujú závery žalovaného. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. 12. „V rámci konania o vydanie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). 13. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 14. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 26.01.2017 podala žalobkyňa na Okresnom súde Humenné žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 687,98 eur. Následne uznesením č.k. 15Csp/24/2017-20 zo dňa 12.10.2017 bolo pripustené rozšírenie žaloby. 16. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka 23439/B vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 080 01 Bratislava od 04.04.2018 zmenila obchodné meno na Endepro, s.r.o.. Z obchodného registra tiež vyplýva, že spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 01.03.2018 a predmetom jej činnosti sú už len administratívne služby. Poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov bolo jedným z predmetov činnosti Provident Financial, s.r.o. len do 26.01.2018. 17. Na internetovej stránke <https://www.provident.sk/> je uverejnený oznam, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery. V sekcii Informácie pre zákazníkov je uvedené, že: „Zákazníci, ktorí dostali oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., v prípade akýchkoľvek dotazov obracajte sa na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.“ 18. Zo žalobkyňou pripojenej výročnej správy žalovaného za rok končiaci sa 31.12.2016 taktiež vyplýva, že spoločnosť (žalovaný) prestala od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. V dôsledku obmedzenia podnikateľských činností bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek a taktiež došlo k zníženiu počtu zamestnancov. Výročná správa ďalej uvádza, že spoločnosť dosiahla za rok končiaci sa 31.12.2016 zisk 11.956.972,00,- Eur, pričom za rok 2015 bola v strate vo výške 44.884.893,00,- Eur. Spoločnosť teda vykazovala záporné vlastné imanie, ktoré predstavovalo 16.205.010,00,- Eur (za rok 2016). 19. Z vyššie uvedených zistení možno vyvodiť záver, že všetky postupy žalovaného smerujú k jeho zrušeniu a následnému zániku. Z internetovej stránky žalovaného ako aj z rozhodovacej praxe je odvolaciemu súdu známe, že spoločnosť postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti, a to najmä na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. Žalovaný taktiež nevlastní žiaden majetok, pričom jeho jediným majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči jeho klientom, ktorých počet je neurčitý. 20. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného, postúpenie pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto konaní. 21. K námietke žalovaného týkajúcej sa možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd dodáva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, pričom žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie a z obsahu spisu nevyplýva existencia majetku, na ktorý by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo v rámci inštitútu zabezpečovacieho opatrenia 22. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila. 23. Na základe uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a to aj čo do primeranej sumy skladanej do úschovy vo výške 1.110,- Eur pokrývajúcej sumu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 687,98 Eur s prísl. a náhrady trov konania žalobkyne pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k 22.02.2018 vo výške 417,60 Eur. Žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, uplatnenom vo veci samej. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov, jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia. 24. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).