Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sa/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200634 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200634.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu JUDr. Q. K., trvale bytom S. XXX, proti žalovanému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Račianska 71, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15. augusta 2018 číslo: XXXXX/XXXX/XX/OK/S a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 8. júna 2018 číslo: XXXXX/XXXX/XX na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 1. Minister spravodlivosti SR podľa § 59 ods. 1 a 2 a § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 93 ods. 1 a § 101 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) a na základe návrhu osobitnej rozkladovej komisie v konaní o rozklade JUDr. Q. K. proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR č. 42124/2018/42 zo dňa 08.06.2018 zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. XXXXX/ XXXX/XX zo dňa 08.06.2018. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal, že Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 08.06.2018 (ďalej len „rozhodnutie“) nepriznalo JUDr. Q. K. na základe jeho žiadosti podanej dňa 31.03.2018 na Okresnom súde Poprad a postúpenej ministerstvu dňa 11.05.2018 príplatok k nemocenskému podľa § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, o ktorého priznanie požiadal písomnou žiadosťou zo dňa 31.03.2018. Ministerstvo ako prvostupňový orgán vychádzalo pri posúdení dôvodnosti žiadosti z právneho záveru, že JUDr. Q. K. nesplnil zákonné predpoklady pre priznanie príplatku k nemocenskému za obdobie od 11.04.2017 až do 11.04.2018, nakoľko uvedený príplatok môže poberať len osoba, ktorá je sudcom, a keďže od 13.04.2017 už nie sudcom, nie je oprávnený predmetný príplatok poberať. Rozhodnutie bolo doručené JUDr. Q. K. dňa 15.06.2018. Rozkladom zo dňa 28.06.2018 napadol JUDr. Q. K. (rozkladateľ) rozhodnutie prvostupňového orgánu. Uviedol, že nesúhlasí s nepriznaním príplatku k nemocenskému, keďže za dočasne práceneschopného bol uznaný ešte v čase, keď vykonával funkciu sudcu Okresného súdu Poprad a teda splnil všetky predpoklady, ktoré § 93 zákona o sudcoch a prísediacich vyžaduje na poberanie uvedeného príplatku. Namietol príslušnosť ministerstva na rozhodovanie, keďže podľa jeho názoru mal o predmetnom príplatku rozhodnúť osobný úrad sudcu, ktorým je príslušný súd. 2. Minister spravodlivosti SR podľa § 59 ods. 1 a 2 a § 61 Správneho poriadku v spojení s § 101 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a zistil, že rozklad nie je dôvodný, preto je ho potrebné zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového orgánu ako vecne správne potvrdiť. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti rozkladu riešil dve právne otázky, a to príslušnosť osobných úradov na rozhodovanie v otázkach sociálneho zabezpečenia sudcu; a povahu príplatku k nemocenskému ako nástroja sociálneho zabezpečenia sudcu. K prvej otázke - príslušnosti osobných úradov argumentoval, že s poukazom na § 25 ods. 4 a § 97 zákona o sudcoch a prísediacich, osobným úradom sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne preložený podľa § 12a zákona o sudcoch a prísediacich len v tých prípadoch, ak je možné takýto súd ako osobný úrad určiť. V ostatných prípadoch je osobným úradom sudcu (resp. bývalého sudcu) ministerstvo. Poukázal, že právna úprava by mohla byť v uvedených ustanoveniach precíznejšia, avšak právna úprava východiskovo nepredpokladá okolnosť, že by si príplatok k nemocenskému nárokoval niekto, kto sudcom už nie. Výklad ustanovení právnej úpravy nemôže viesť k záveru, že rozkladateľ sa ocitne v stave, že o jeho nároku nebude mať kto rozhodnúť. Keďže po 12.04.2017 vo vzťahu k rozkladateľovi , už niet súdu, na ktorý by bol pridelený, v prípade tzv. negatívneho kompetenčného konfliktu by hrozilo, že rozkladateľovi sa odoprie prístup k spravodlivosti, žalovaný vychádzal z účelu ustanovenia § 25 ods. 4 a § 97 zákona o sudcoch a prísediacich, a priznal ministerstvu postavenie osobného úradu. 4. Zdôraznil, že ustanovenia právnych noriem, ktoré upravujú právne vzťahy, je potrebné vykladať s ohľadom na ich účel a úmysel. Okrem gramatického výkladu právnych noriem sa v právnej praxi preto presadzujú aj iné výkladové metódy, ako sú výklad systematický či logický. Použitie adekvátnej výkladovej metódy právnej je vždy potrebné vyhodnotiť s ohľadom na kontext skúmaného ustanovenia právneho predpisu. 5. K otázke týkajúcej sa povahy príplatku k nemocenskému ako nástroja sociálneho zabezpečenia sudcu konštatoval, že prvostupňový orgán adekvátne vyriešil nastolenú právnu otázku a došiel k správnym právnym záverom, že je to dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá prináleží osobe, ktorej vznikol podľa osobitného predpisu nárok na nemocenské a v čase vzniku tohto nároku mala status sudcu. K tomuto výkladu dospel prvostupňový orgán ako aj rozkladateľ. To v čom sa ich právne stanoviská líšia, je okolnosť vyplývajúca z ustanovenia § 93 zákona o sudcoch a prísediacich vo vzťahu k rozkladateľovi, a to konkrétne skutočnosť, že dňom 12.04.2017 rozkladateľovi zanikla funkcia sudcu. Prvostupňový orgán mal za to, že táto okolnosť má vplyv na nárok na príplatok k nemocenskému, pričom rozkladateľ vychádzal z opaku. 6. Argumentoval, že ustanovenie § 93 zákona o sudcoch a prísediacich je v skutočnosti „hmotným“ ustanovením práva sociálneho zabezpečenia, ktoré upravuje podmienky pre vznik nároku určitej osoby na príplatok k nemocenskému. Okolnosť, či zánik statusu sudcu má alebo nemá (hmotnoprávne) vplyv na trvanie nároku na výplatu príplatku k nemocenskému je možné z ustanovenia odvodiť len nepriamo. V tomto ohľade je potrebné prisvedčiť prvostupňovému orgánu, že systematický výklad jednotlivých nárokov v rámci sociálneho zabezpečenia sudcu podľa ôsmej hlavy zákona o sudcoch a prísediacich ako aj použitie slova „mu“ (t.j. sudcovi) v § 93 ods. 1 vedie k záveru, že v prípadoch zániku statusu sudcu zaniká aj nárok na poberanie príplatku k nemocenskému, a to bez ohľadu na to, že nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu trvá aj po tom, čo táto skutočnosť nastala. Inak povedané, bez ohľadu na to, že všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení zo zániku statusu sudcu pre poberanie nemocenského nevyvodzujú žiadne následky, osobitný príplatok k nemocenskému môže patriť len osobe, ktorá takýto status má. Rozkladateľovi teda odo dňa 13.04.2017 príplatok k nemocenskému patriť nemôže, nakoľko k tomuto dňu už nebol sudcom. 7. V závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že so všeobecnými konštatovaniami rozkladateľa (o zásade spravodlivosti, dĺžke pôsobenia v súdnictve, procese jeho odvolávania, či konštatovaním o „ekonomickej“ podstate rozhodnutia ministerstva ) nepovažoval za dôležité sa zaoberať, keďže pre právne posúdenie veci, či príplatok k nemocenskému môže patriť aj osobe, ktorá sudcom (už) nie je, nie sú podstatné. Na základe týchto skutočností rozhodol tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie ministerstva potvrdil. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 8. Žalobou doručenou súdu 17.10.2018 sa žalobca domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti č. XX/XXX/XXXX/XX/OK/S zo dňa 15.08.2018 aj rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 08.06.2018 č. XXXXX/XXXX/XX z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiada vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca poukázal, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach a podľa § 6 ods. 2 písm. c/ Správneho súdneho poriadku miestne príslušným na konanie je krajský súd, v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu. Uviedol, že dňa 23.08.2018 mu bolo doručené rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15.08.2018, ktorým minister spravodlivosti zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 08.06.2018, ktorým mu ministerstvo nepriznalo príplatok k nemocenskému. Nesúhlasil s rozhodnutím ministerstva, ktoré odôvodnilo rozhodnutie tým, že nárok na príplatok mu nepatrí z dôvodu, že dňom 12.04.2017 mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu odvolania z funkcie sudcu prezidentom SR pre dosiahnutie veku 65 rokov. Citoval ust. § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich a dôvodil, že z dikcie ustanovenia vyplýva, že „ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému.“ Z dokladu o vzniku jeho práceneschopnosti vyplýva, že ako sudca bol dňa 11.04.2017 pre chorobu uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie sudcu a vznikol mu nárok najskôr na náhradu príjmu odo dňa 11.04.2017 a odo dňa 21.04.2017 na nemocenské. Žalovaný nesprávne interpretoval znenie § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich. Je zrejmé, že pre priznanie príplatku k nemocenskému je potrebné splnenie dvoch podmienok; a to že sudca je uznaný pre chorobu za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na nemocenské. Obe podmienky pre priznanie nároku boli splnené; ako sudca bol dňa 11.04.2017 pre chorobu uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie sudcu a vznikol mu nárok na nemocenské. Dočasná pracovná neschopnosť trvala do dňa 11.04.2018. Ako žiadateľ splnil podmienky ustanovené v § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich na priznanie príplatku a na uvedené právne posúdenie nemá vplyv skutočnosť, že po vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti bol odvolaný z funkcie sudcu prezidentom SR. Ako žiadateľ neprestal spĺňať žiadnu podmienku stanovenú zákonom na priznanie príplatku. Je rozhodujúce, že ako sudca bol uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie a dočasná práceneschopnosť ďalej trvala. Navyše žalovaný nesprávne uviedol na str. 3 rozhodnutia zo dňa 08.06.2018, že „JUDr. Q. K. bol priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 21.04.2017 do zániku nároku na nemocenské“, pričom nezohľadnil, že od 11.04.2017 v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti do 20.04.2017 mu bola vyplácaná náhrada príjmu. Dňom 11.04.2017 sa stal dočasne práceneschopný a bola mu zo strany osobného úradu sudcu odo dňa 11.04.2017 vyplácaná náhrada príjmu podľa § 4 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské. Poukázal, že rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR odporuje logike, pretože ak bol dočasne práceneschopný od 11.04.2017 do 11.04.2018, i keby mu funkcia sudcu nezanikla, bol by dočasne neschopný na výkon práce. Nesúhlasí s právnym názorom ministra spravodlivosti, keď z ust. § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich a z jeho gramatického i logického výkladu jednoznačne vyplýva, že je rozhodujúce, že v deň keď sudca pre chorobu bol uznaný za dočasne práceneschopného, vykonával funkciu sudcu a teda mu patrí príplatok k nemocenskému. Zánik statusu sudcu nemá hmotnoprávny vplyv na priznanie nároku na výplatu príplatku k nemocenskému. Samotný minister spravodlivosti v rozhodnutí na st. 3 konštatoval, že z ust. § 93 ods. 1 tohto zákona nevyplýva, že zánikom statusu sudcu zaniká nárok na výplatu príplatku k nemocenskému. Uviedol, že „okolnosť, či zánik statusu sudcu má alebo nemá (hmotnoprávne) vplyv na trvanie nároku na výplatu príplatku k nemocenskému je možné z ustanovenia odvodiť len nepriamo“. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že samotné Ministerstvo spravodlivosti SR sa v rozhodnutí zo dňa 08.06.2018 vyjadrovalo rozporuplne. Na str. 3 v deviatom a nasledujúcich riadkoch uviedlo, že „Nárok na príplatok k nemocenskému je definovaný zákonom o sudcoch a prísediacich a je ho možné priznať len v prípade, ak je pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie uznaný sudca a súčasne žiadateľovi vznikol nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu.“ Žalobca opätovne namietal, že formulácia zákona a jeho gramatický a systematický výklad nemôže ísť na ťarchu dotknutej osoby. Z gramatickej logickej konštrukcie § 93 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sudca bol pre chorobu uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie sudcu, patrí mu príplatok k nemocenskému za obdobie práceneschopnosti, i keď neskôr zanikla funkcia sudcu. Na základe týchto skutočností žiadal zrušiť rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 15.08.2018 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 08.06.2018, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol vrátiť vec na ďalšie konanie žalovanému. 10. V bode V. žaloby žalobca namietal a ponechal na posúdenie správnemu súdu, či o nároku v prvom stupni malo ako osobný úrad sudcu rozhodovať Ministerstvo spravodlivosti SR, keď podľa § 25 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich v danom prípade o príplatok k náhradu príjmu a nemocenskému, o nároku ktorého rozhoduje osobný úrad sudcu - príslušný súd, na ktorý bol sudca pridelený. Podľa § 101 ods. 1 tohto zákona osobný úrad sudcu ako príslušný súd rozhoduje o príplatku podľa § 93 tohto zákona a odvolacím orgánom je Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR podľa § 101 ods. 2 tohto zákona v prvom stupni rozhoduje iba o nároku na príplatok podľa § 95 ods. 5 a o rozklade rozhoduje minister spravodlivosti. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.02.2019 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a podrobnejšie argumentoval k dôvodom žaloby. Zdôraznil že podľa názoru žalovaného je žaloba podaná oneskorene a žiadal, aby Krajský súd v Prešove žalobu v súlade § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku ako oneskorene podanú odmietol. V prípade posudzovania zákonnosti rozhodnutí navrhol, aby súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný sa vyjadril aj k oprávneniu Ministerstva spravodlivosti SR konať a rozhodnúť, pričom zastáva názor, že o nároku žalobcu na príplatok k nemocenskému rozhodovali vecne príslušné správne orgány. S poukazom na § 107 ods. 1 SSP a s ohľadom na meritum veci nežiadal nariadiť pojednávanie vo veci. Spolu s vyjadrením k žalobe zaslal originál administratívneho spisu prvostupňového a druhostupňového orgánu. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 12. K vyjadreniu žalovaného sa následne podaním zo dňa 03.10.2019 vyjadril žalobca. Argumentoval, že žalobu podal včas dňa 21.09.2018 na pošte. Rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené dňa 23.08.2018. Z ust. § 69 ods. 6 SSP vyplýva, že lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť. Podanie bolo písomné, o podaní zásielky na pošte svedčí predložená kópia dokladu, ktorú žalobca predložil ako prílohu tohto vyjadrenia. Skutočnosť, že zásielka obsahujúca žalobu bola Krajskému súdu v Prešove doručená až dňa 17.10.2018 nemôže byť na ťarchu žalobcu a včasnosť prepravy žalobca nemôže ovplyvniť, keď v dobrej viere podá zásielku včas na pošte. K dôvodnosti žaloby uviedol žalobca, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, predtým aj v rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR. Ako žiadateľ splnil podmienky ustanovené v § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich na priznanie príplatku. Na uvedené právne posúdenie nemá vplyv skutočnosť, že po vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti bol odvolaný z funkcie sudcu prezidentom SR. Ako žiadateľ neprestal spĺňať žiadnu podmienku ustanovenú zákonom na priznanie príplatku. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že ako sudca bol uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie. Opätovne žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie ministra spravodlivosti zo dňa 15.08.2018 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 08.06.2018, nakoľko tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. DUPLIKA žalovaného k vyjadreniu žalobcu 13. Dňa 14.11.2019 bola správnemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.10.2019 K včasnosti podania žaloby žalovaný uviedol, že nie je sporné, že žalobca rozhodnutie prevzal dňa 23.08.2018, od ktorého sa počítala lehota 30 dní v zmysle § 101 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich a táto uplynula dňa 22.09.2018 (sobota) resp. 24.09.2018 (pondelok). Sporným ostáva len deň podania žaloby žalobcom, keď tento tvrdí, že ju odovzdal na poštovú prepravu dňa 21.09.2018, t.j. v zákonnej lehote. Žalovaný námietku oneskoreného podania žaloby vzniesol na podklade odtlačku podacej pečiatky na správnej žalobe, ktorá mu bol doručená a z ktorej vyplynulo, že žaloba bola správnemu súdu doručená až dňa 17.10.2018. Nakoľko žalovaný nedisponoval a naďalej ani nedisponuje obálkou, ktorá obsahovala podanú žalobu, z ktorej by mohol dátum jej podania na poštovú prepravu verifikovať, pričom nepokladal za pravdepodobné, aby bola súdu zásielka doručovaná po dobu troch týždňov, považoval za nevyhnutné na túto skutočnosť poukázať. Je samozrejme plne v kompetencii správneho súdu, aby na podklade súdneho spisu (obálky) overil včasnosť podania žaloby žalobcom a na základe zisteného buď žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol alebo pristúpil k jej vecnému prejednaniu. V tomto kontexte však žalovaný považuje za nevyhnutné uviesť, že žalobcom k replike pripojený „doklad“ nie je dokladom preukazujúcim podanie zásielky. Takýmto by mohol byť výlučne podací lístok/hárok obsahujúci údaje o odosielateľovi a adresátovi, vrátane dátumovej pečiatky podacej pošty. Žalobcom pripojený dokument len preukazuje, že Slovenská pošta dňa 21.09. prijala úhradu vo výške 0,85 eur bez uvedenia účelu platby a údaj od koho bola platba prijatá. Zároveň sa žalovaný domnieva, že ručne dopísané údaje - „poštovné Krajský súd PO“ na predmetný doklad doplnil sám žalobca. Včasnosť podania žaloby tak nemožno posudzovať s ohľadom na žalobcom predložený doklad, ale je potrebné ju posúdiť výlučne overením dátumu podania zásielky na poštovú prepravu na príslušnej obálke. K dôvodnosti žaloby žalovaný uviedol, že žalobca vo svojej replike zotrváva na argumentácii, ktorú predniesol v žalobe a tvrdí, že žalovaný nesprávne interpretoval § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich. Žalobca neuviedol nič nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe resp. svoju argumentáciu predložil správnemu súdu v totožnom znení opakovane (porovnaj str. 3, 4 a 5 žaloby). Žalovaný tak nemôže v tejto časti osobitne reagovať na repliku žalobcu, ktorá neobsahuje žiadnu novú argumentáciu a preto zotrváva na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 14.02.2019. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty súdu 1. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 2. Podľa § 23 ods. 2 písm. SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 3. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. 6. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 9. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. 12. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 01.07.2020 do 15.07.2020. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 14.07.2020. 13. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcovi nepriznal príplatok k nemocenskému z dôvodu, že žalobca od 13.04.2017 nemá vzťah so štátom ako sudca aktívne vykonávajúci svoju funkciu, t.j. od daného dňa už nespĺňa zákonnú podmienku „sudca, ktorý je uznaný pre chorobu alebo úraz a dočasne neschopného na výkon funkcie“. 14. Podľa § 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“), tento zákon upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie. Upravuje aj postavenie prísediacich sudcov z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). 15. Podľa § 25 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. 16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 25 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, osobný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a. Osobný úrad hosťujúceho sudcu je krajský súd. Osobný úrad sudcu je ministerstvo, ak sudca prerušil výkon funkcie sudcu alebo ak je sudca poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pozostalý po sudcovi poberateľom príplatku k dôchodku pozostalých. 18. Podľa § 18 ods. 2 písm. b/ ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, prezident môže na návrh súdnej rady môže sudcu odvolať, ak dosiahol vek 65 rokov. Dňom keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o odvolaní, funkcia sudcu zaniká. 19. Podľa § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. 20. Podľa § 97 zákona o sudcoch a prísediacich, o príplatku podľa § 93 a 94 rozhoduje osobný úrad sudcu. 21. Podľa § 101 ods. 1, 2, 3 zákona o sudcoch a prísediacich, proti rozhodnutiu osobného úradu sudcu o príplatku podľa § 93 a 94 možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo. Proti rozhodnutiu ministerstva o nároku na príplatok podľa § 95 ods. 5 možno podať rozklad, o ktorom rozhodne minister. Sudca a osoby uvedené v § 100 ods. 2 môžu podať na súd návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veciach príplatku do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia. 22. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Ministerstvu spravodlivosti SR bola predsedom Okresného súdu Poprad postúpená žiadosť JUDr. Q. K. (ďalej aj ako „žiadateľ“) zo dňa 31.03.2018 o priznanie príplatku k nemocenskému. JUDr. Q. K. ako bývalý sudca Okresného súdu Poprad požiadal Okresný súd Poprad, ktorý bol osobným úradom žiadateľa ku dňu 11.04.2017 o priznanie príplatku k nemocenskému za obdobie od 11.04.2017 do 11.04.2018. Okresný súd Poprad spolu so žiadosťou JUDr. Q. K. postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 09.05.2017. Tieto doklady boli predloženého JUDr. Jozefom Kurianom. Taktiež bola okresným súdom postúpená kópia výplatnej pásky žiadateľa za mesiac apríl 2017, žiadosť o príplatok k náhrade príjmu - k nemocenskému z mesiaca apríl 2017, rozhodnutie o príplatku k náhrade príjmu za obdobie od 11.04.2017 do 12.04.2017, ako aj oznámenie vo veci žiadosti o vyplatenie príplatku k nemocenskému zo dňa 30.04.2018. JUDr. Q. K. pôsobil vo funkcii sudcu Okresného súdu Poprad od 30.05.1995 do 12.04.2017. Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. t/, čl. 145 ods. 1 a čl. 147 ods. 2 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o sudcoch a prísediacich odvolal JUDr. Q. K. z funkcie sudcu. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie sudcu bolo JUDr. Q. K. doručené 12.04.2017, t.j. predmetným dňom funkcia sudcu zanikla. Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti č. XXXXX/XXXX/ XX/XXX zo dňa 02.06.2017 bol JUDr. Q. K. od 13.04.2017 priznaný mesačný príplatok za výkon funkcie sudcu. Osobným úradom JUDr. Q. K. je z titulu poberania príplatku za výkon funkcie sudcu Ministerstvo spravodlivosti SR. 23. Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 08.06.2018 č. XXXXX/XXXX/XX nepriznalo JUDr. Q. K. príplatok k nemocenskému. V odôvodnení rozhodnutia Ministerstvo spravodlivosti poukázalo na príslušné ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré citovalo a argumentovalo, že zákon o sudcoch a prísediacich s účinnosťou od 01.01.2001 novým spôsobom upravil postavenie sudcov, a to aj vo sfére ich sociálneho zabezpečenia. Sudcom, ktorým vznikol nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské umožnil priznať nad rámec nárokov upravených osobitnými právnymi predpismi príplatok k náhrade príjmu, resp. príplatok k nemocenskému. Dôvodil, že konkrétne práva sú viazané len na osobu sudcu a z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákonodarca považoval za nevyhnutné presne a jasne definovať „sudca“, a to aj vymedzením obdobia, v ktorom dotknutá osoba statusom sudcu disponuje. Vymenovaním do funkcie sudcu vzniká osobitný vzťah konkrétnej osoby k štátu a dňom zloženia sľubu je sudca oprávnený vykonávať svoju funkciu. Tento osobitný vzťah sudcu k štátu zaniká zánikom funkcie sudcu a súčasne týmto dňom končí aj výkon funkcie sudcu. Odo dňa zániku funkcie sudcu už dotknutá osoba nedisponuje statusom „sudca“ a takýmto osobám nie je možné priznať nároky viažuce sa na osobu sudcu. Vo sfére sociálneho zabezpečenia zákonodarca zaradil medzi osobitné nároky prislúchajúce len osobám disponujúcim statusom „sudca“, aj vznik nároku na príplatok k nemocenskému. Nárok na príplatok k nemocenskému je definovaný zákonom o sudcoch a prísediacich a je ho možné priznať len v prípade, ak je pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie uznaný sudca a súčasne žiadateľovi vznikol nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu. Tieto podmienky sú kumulatívne, t.j. v prípade ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, nárok na príplatok k nemocenskému nevzniká, resp. ak po vzniku nároku na príplatok k nemocenskému žiadateľ prestane spĺňať niektorú z podmienok, nárok na príplatok k nemocenskému zaniká. JUDr. Q. K. z dôvodu odvolania z funkcie sudcu prezidentom Slovenskej republiky dňa 12.04.2017 zanikla funkcia sudcu. Týmto dňom žiadateľ ukončil výkon funkcie sudcu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX- XXXXXX-CAXX/XXXX z 09.05.2017 bol JUDr. Q. K. priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 21.04.2017 do zániku nároku na nemocenské. JUDr. Q. K. od 13.04.2017 nemá vzťah so štátom ako sudca aktívne vykonávajúci svoju funkciu, t.j. od daného dňa už nespĺňa zákonnú podmienku „sudca, ktorý je uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie“. Skutočnosť, že bol JUDr. Q. K. priznaný nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu je vo vzťahu k vzniku nároku na príplatok k nemocenskému odo dňa zániku funkcie sudcu bezpredmetná. 24. Proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 08.06.2018 podal žalobca rozklad v zákonom stanovenej lehote. Nesúhlasil s výrokom a odôvodnením rozhodnutia, má za to, že Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo nesprávne rozhodnutie, keď nárok nesprávne právne posúdilo, dôvody rozkladu sú totožné so žalobnými dôvodmi. 25. Správny súd sa vzhľadom na námietku žalovaného, že žaloba bola podaná žalobcom oneskorene, v prvom rade zaoberal včasnosťou podania žaloby . 26. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Osobitný zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v § 101 ods. 3 uvádza, že sudca a osoby uvedené v § 100 ods. 2 môžu podať na súd návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veciach príplatku do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia. 27. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 28. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. 29. V administratívnom spise č. XXXXX/XXXX/XX/OK/S z originálu doručenky pripojenému k druhostupňovému rozhodnutiu zo dňa 15.08.2018 vyplýva, že toto bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk s opakovaným doručovaním, teda v súlade s § 24 ods. 1 Správneho poriadku. Zásielka bola neúspešne doručovaná dňa 21.08.2018 a 22.08.2018, pričom dňa 22.08.2018 bola zásielka uložená na pošte v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej z doručenky vyplýva prevzatie zásielky a to dňa 23.08.2018, čo potvrdil sám žalobca v úvode žaloby - bod 3. Žalobcovi lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 101 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich uplynula dňa 22.09.2018 (sobota) resp. pondelok dňa 24.09.2018. 30. Žaloba bola podaná na poštovú prepravu ako obyčajná zásielka, podacia pečiatka s dátumom na obálke je nečitateľná. Správna žaloba bola krajskému súdu doručená dňa 17.10.2018. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného predložil fotokópiu dokladu o zaplatení poštovného vo výške 0,85 eur, kde je čitateľná pečiatka 21.09.2018. Správny súd z dôvodu nemožnosti zistenia presného dátumu, kedy bola správna žaloba podaná na poštovú prepravu, vec meritórne prejednal a rozhodol, aby postupom správneho súdu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv žalobcu, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tomto konaní. 31. Podľa čl. 1 ods. 2 prvá veta Ústavy SR, je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. 32. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 (ďalej len „Dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná aj v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR postavený na úroveň účtovného zákon. Znamená to, že v SR má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodržané. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Princípy spravodlivého procesu sú najmä princíp „rovnosti zbraní, kontradiktórnosť súdneho konania, právo osobnej prítomnosti na konaní a zákaz inkriminácie vlastnej osoby“. 33. Správny súd poukazuje, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca bol dočasne práceneschopný odo dňa 11.04.2017, pričom táto dočasná práceneschopnosť trvala do dňa 11.04.2018. Žalobca bol poberateľom náhrady príjmu a odo dňa 21.04.2018 poberateľom dávky nemocenského podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z.). Žalobca bol dňa 12.04.2018, t.j. deň nasledujúci po vzniku dočasnej práceneschopnosti odvolaný z funkcie sudcu prezidentom SR. Spornou skutočnosťou je právne posúdenie uskutočnené správnym orgánmi, v zmysle ktorého zánik statusu sudcu u žalobcu ku dňa 12.04.2018 mal za následok nepriznanie príplatkov k nemocenskému, ktorý môže poberať len sudca. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 08.06.2018 nepriznal žalobcovi na podklade jeho žiadosti nárok na príplatok k nemocenskému, nakoľko odo dňa zániku funkcie sudcu už žalobca nedisponoval statusom „sudca“ resp. nespĺňal zákonnú podmienku „sudca, ktorý je uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie“. Rovnaký právny záver prijal aj minister spravodlivosti ako druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím zo dňa 15.08.2018 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.06.2018 ako vecne správne potvrdil. 34. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 35. Správny súd je toho názoru, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí je samotná podstata príplatku k nemocenskému ako osobitnej dávky sociálneho zabezpečenia sudcu, ktorá je viazaný na pôsobenie vo funkcii sudcu. Ak žalobca ku dňu 13.04.2017 prestal vykonávať funkciu sudcu, nemohol mu byť príplatok k nemocenskému priznaný. Z účelu zákona o sudcoch, konkrétne z § 93 ods. 1 vyplýva, že nárok na nemocenské (náhrada príjmu) je podmienený dočasnou neschopnosťou na výkon zárobkovej činnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Zákonodarca nárok na príplatok výslovne podmieňuje dočasnou neschopnosťou na výkon funkcie sudcu a tým jednoznačne stanovuje, že uznanie sudcu za dočasne neschopného na výkon zárobkovej činnosti v zmysle zákona o sociálnom poistení, nie je dostatočným dôvodom na priznanie špecifického benefitu, t.j. príplatku. Nárok na príplatok prináleží len tomu sudcovi, ktorý nie je v rozhodnom období spôsobilý z dôvodu choroby alebo úrazu vykonávať svoju funkciu. Príplatok k nemocenskému je teda osobitným benefitom sociálneho zabezpečenia sudcov, ktorého predpokladom poskytovania je, že sudca je dočasne neschopný vykonávať funkciu sudcu. Ak žalobca odo dňa 13.04.2017 nebol sudcom, nemohol byť ani dočasne neschopný vykonávať funkciu sudcu v období od 13.04.2017 do 11.04.2018, teda zánikom funkcie sudcu mu zaniklo aj oprávnenie vykonávať túto funkciu. Spôsob výpočtu príplatku k nemocenskému potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca viazal nárok na príplatok len na osobu, ktorá je oprávnená na výkon funkcie sudcu - výška príplatku je určená ako rozdiel medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenského poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským (viď § 93 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Zánikom funkcie sudcu zaniká aj nárok na funkčný plat, a teda nie je možné odvodiť v zákone definovaný rozdiel. 36. Na základe vyššie uvedených skutočností námietka žalobcu, že zánik statusu sudcu nemá hmotnoprávny vplyv na priznanie nároku na výplatu príplatku k nemocenskému, je nedôvodná. Správny súd je toho názoru, že zánikom funkcie sudcu zanikol žalobcovi aj nárok na príplatok k nemocenskému bez ohľadu na skutočnosť, že nemocenské - z titulu splnenia podmienok zákona o sociálnom poistení - bolo JUDr. Q. K. vyplácané aj naďalej. Príplatok k nemocenskému je nárok upravený osobitným právnym predpisom - zákonom o sudcoch a prísediacich - a je priznávaný len a iba osobe, ktorá disponuje štatútom „sudca". 37. Žalobca v závere žaloby namietal oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR konať a rozhodnúť o ním uplatnenom nároku. Zastáva názor, že o jeho nároku malo byť rozhodované okresným súdom, na ktorý bol ako sudca pridelený, a to v prvom stupni. Ministerstvo spravodlivosti SR malo rozhodovať až v druhom stupni na základe ním podaného odvolania. Aj táto námietka žalobcu je podľa názoru správneho súdu nedôvodná. 38. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 25 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého osobným úradom sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a. Z druhej vety tohto ustanovenia vyplýva, že osobný úrad sudcu je ministerstvo, ak sudca prerušil výkon funkcie sudcu alebo ak je sudca poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pozostalí po sudcovi poberateľom príplatku k dôchodku pozostalých. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 02.06.2017 č. XXXXX/XXXX/XX/ XXX bol žalobcovi odo dňa 13.04.2017 priznaný mesačný príplatok na výkon funkcie sudcu. Zákon č. 385/2000 Z.z. jednoznačne stanovuje, že počas obdobia poberania príplatku za výkon funkcie sudcu je osobným úradom sudcu ministerstvo a teda v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou Ministerstvo spravodlivosti SR bolo oprávnené konať a rozhodovať vo veci príplatku, na ktorý si uplatnil žalobca nárok, aj keď mu funkcia sudcu zanikla. 39. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že tak prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán v správnom konaní postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sudcoch a prísediacich, keď žalobcovi po odvolaní z funkcie sudcu nepriznali príplatok za výkon funkcie sudcu. Správne orgány dostatočne a v potrebnom rozsahu zistili skutkový stav, tento správne právne posúdili, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnili a postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 40. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2000 sp.zn. 4Sž/136/99, R 34/2001, z ktorého v vyplýva, že .. „úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.“ 41. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci aj s podrobným odôvodnením rozhodnutí oboch správnych orgánov, pričom pre zdôraznenie uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že skutočnosť, že správny súd nerozhodol o podanej žalobe v súlade s predstavami žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu ochranu. 42. O trovách konania rozhodol podľa § 175 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Keďže žalobca nebol úspešný a pre priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému nenašiel správny súd výnimočné okolnosti, správny súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).