Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/52/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200481 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu SP- SPOL BJ, s.r.o., so sídlom Dlhý rad 7, 085 01 Bardejov, IČO: 47 535 962, právne zastúpeného: JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, Vodná 6, Košice, 040 01 proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod č.: PO/BEZ/XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 27. mája 2019 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil tento priebeh administratívneho konania: 2. Inšpektorát práce G. (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vykonal v období od 20.09.2018 do 09.11.2018 v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona o inšpekcii práce inšpekciu práce u žalobcu. 3. Z tohto výkonu bol vyhotovený protokol č.: IPV-. zo dňa 26.10.2018. Predmetný protokol bol dňa 26.10.2018 prerokovaný so štatutárnym zástupcom spoločnosti v zmysle Obchodného registra, konateľom E. G. a toho istého dňa ním taktiež prevzatý s tým, že sa mal možnosť vyjadriť k obsahu protokolu v lehote do 07.11.2018. Dňa 07.11.2018 bolo elektronicky a následne dňa 08.11.2018 aj poštou doručené vyjadrenie k protokolu, v rámci ktorého doložil zoznam exekúcií na zamestnanca Viliama O.. S písomným vyjadrením sa následne inšpektor práce vysporiadal a vyhotovil dodatok č. 1 zo dňa 09.11.2018, v ktorom pozmenil znenie nedostatku v bode č. 1. Keďže zamestnávateľ pri určení zrážok zo mzdy postupuje v súlade s ustanovením § 68 až 71 Exekučného poriadku v spojení s Nariadením vlády č. 268/2006 Z.z o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov, preto namiesto porušenia povinnosti poskytnúť zamestnancovi ViliaC.ovi mzdu za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018 uviedol inšpektor práce porušenie povinnosti poskytnúť časť mzdy zamestnancovi E. O. za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018. Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1,2,3 v lehote do 10 dní od prevzatia protokolu. Taktiež mal povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, zároveň mal povinnosť doručiť IP PO.v písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov á ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 7 dní od odstránenia nedostatkov uvedených v protokole. Na IP Prešov nebola zaslaná predmetná písomná správa. 4. V rámci výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že žalobca mal porušiť § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce takým spôsobom, že z pozície zamestnávateľa voči zamestnancovi E. O., s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2018 poskytol mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Mzda za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 bola žalobcom vyplatená až dňa 09.03.2018. Mzdu za prácu vykonanú v mesiaci február 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 13.04.2018. Mzdu za vykonanú prácu v mesiaci marec 2018 poskytol po výplatnom termíne v dohodnutej v pracovnej zmluve, pričom mzda za vykonanú prácu v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 04.05.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 poskytol po výplatnom termíne v dohodnutej pracovnej zmluve, pričom mzda za vykonanú prácu v uvedenom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 05.06.2018, a mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu v uvedenom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 07.08.2018. 5. Výkon inšpekcie práce v uvedenom subjekte bol zameraný na dodržiavanie zákona č. 124/2006 Z.z o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zákonníka práce, právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6. Pokuta sa ukladá za nedostatok, ktorý je uvedený v predmetnom protokole v časti Pracovnoprávne vzťahy B)2 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09.11.2018. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo listom zo dňa 11,12.2018 začaté správne konanie pod č.: P: 222/2018-Z vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Oznámenie o jeho začatí bolo účastníkovi konania doručované doporučene s poznámkou do vlastných rúk a bolo preukázateľne doručené dňa 17.12.2018. 8. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal rozhodnutie č. k.: 222/2018-R zo dňa 11.02.2019, ktorým uložil účastníkovi konania sankciu vo výške 1.500 eur za spáchanie deliktu právne posúdeného ako porušenie § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania preukázateľným spôsobom doručené dňa 25.02.2019, čo preukazuje poštová doručenka. 9. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán I. stupňa ako prvostupňový orgán podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodol vo veci účastníka konania - žalobcu uložil pokutu žalobcovi vo výške 1500 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“)/ za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode - pracovnoprávne vzťahy - zákona o inšpekcii práce a to konkrétne v § 130 ods. 2 a 8 zákona č. 311/2001 Z.z Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej len „Zákonník práce“) v tom, že zamestnávateľ poskytol zamestnancovi Viliamovi O., nar. 02.01.1975, pracovná zmluva zo dňa 05.01.2018 mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, mzda vyplatená až dňa 09.03.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci február 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 13.04.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci marec 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 04.05.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 05.06.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 07.08.2018. Uvedený nedostatok bol zistený pri výkone inšpekcie práce u žalobcu v období od 20.09.2018 do 09.11.2018. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia 10. Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podľa žalobca v zákonnej lehote odvolanie. II. Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia 11. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napádaním rozhodnutím zo dňa 27.05.2019, ktorým ako žalovanýpodľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci odvolania, ktoré podal žalobca, proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce PO.v, č. k.: XXX/XXXX-R zo dňa 11.02.2019, ktorým správny orgán uložil na základe ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z“) žalobcovi pokutu vo výške 1.500 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode - pracovnoprávne vzťahy - zákona č. 125/2006 Z.z, a to konkrétne za porušenie § 130 ods. 2 a 8 zákona č. 311/2001 Z.z Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej len „Zákonník práce“) v tom, že žalobca poskytol zamestnancovi Viliamovi O., pracovná zmluva zo dňa 05. 01.2018 mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, mzda vyplatená až dňa 09.03.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci február 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 13. 04.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci marec 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 04.05.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 05.06.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 07.08.2018; uvedený nedostatok bol zistený pri výkone inšpekcie práce u žalobcu v období od 20. 09. 2018 do 09. 11.2018 rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konám v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. k.: 222/2018-R zo dňa 11.02.2019 potvrdil. 12. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán po prevzatí administratívneho spisu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnutý správny akt po vecnej, ako aj právnej stránke a s ohľadom na popisované okolnosti tohto prípadu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vo svojom konaní náležíte zistil skutkový stav veci a z tohto následne vyvodil i správny právny záver, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil i žalovaný. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce z pozície správneho orgánu I. stupňa vo svojom konaní jednoznačne preukázal spáchanie deliktu žalobcom posúdeného ako porušenie § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce. 13. S ohľadom na zhodnotenie vyššie uvedených dôkazov žalovaný mal za to, že získané dôkazy bez akýchkoľvek pochýb potvrdzujú, že žalobca si nesplnil svoju obligatórnu povinnosť v bližšie vyššie špecifikovanom období vo vzťahu k zamestnancovi Viliamovi Raganovi riadne a včas, čím konal v rozpore s ustanovením § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce. Žalobca žiadnym iným hodnoverným dokladom nepreukázal včasné splnenie tejto zákonnej povinnosti a nepreukázal ani tú skutočnosť, že by sa s uvedeným zamestnancom dohodol na inom termíne splatnosti mzdy, oproti jeho dohode obsiahnutej v bode 6. pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2018. 14. V súvislosti s preukazovaním porušenia predmetnej zákonnej povinnosti v oblasti pracovnoprávnych predpisov zo strany žalobcu, tu žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu a ktorého podstata tkvie v tom, že kontrolovanému subjektu, v danom prípade žalobcovi so statusom zamestnávateľa, vzniká zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovanému subjektu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. To znamená, že z právneho hľadiska je teda pre vznik objektívnej zodpovednosti kontrolovaného subjektu za správne delikty úplne nepodstatným, či k porušeniu právnych predpisov došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením zamestnancov kontrolovaného subjektu alebo iných subjektov ako kontrolovaného subjektu alebo či došlo následne k ich odstráneniu. 15. Pokiaľ sa jedná o odvolacie námietky žalobcu súvisiace s nezákonnosťou, nezrozumiteľnosťou a zmätočnosťou nariaďovacej časti protokolu, tu žalovaný uviedol, že po náležitom preskúmaní vyhotoveného protokolu z výkonu inšpekcie práce č.: IPV-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX zo dňa 26.10.2018 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 09.11.2018 dospel k záveru, že postup inšpektora práce, resp. inšpektorov práce pri predmetnom výkone inšpekcie práce realizovanej u žalobcu dňa 20.09.2018 a v dňoch 10.10.2018 a 26.10.2018 na inšpektoráte práce bol plne súladný s príslušnými zákonnými ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z.z pojednávajúcimi, resp. upravujúcimi jednotlivé zákonné kroky pri realizácii výkonu inšpekcie práce. 16. Žalovaný v tejto spojitosti konštatoval, že ak mal žalobca pochybnosť o nezákonnosti protokolu z výkonu inšpekcie práce v znení jeho Dodatku č. 1, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote 2 mesiacoch od jeho oznámenia, čo však žalobca neučinil. 17. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu ohľadne toho, že predmetné oznámenie o začatí správneho konania nie je podpísané oprávnenou osobou, k tomuto žalovaný uviedol, že daný procesný úkon správneho orgánu I. stupňa podrobne preskúmal a zistil, že tento bol v zmysle čl. II bod 4. písm. b) Internej normy Inšpektorátu práce G. č. XXX/XXXX pod názvom „Aprobačné oprávnenia zamestnancov v pôsobnosti Inšpektorátu práce G.“, datovanej dňom 03.10.2017, účinnej od 09.10.2017, podpísaný na to oprávnenou osobou, v dôsledku čoho nemožno prijať záver tvrdený žalobcom v jeho odvolaní, že správne konanie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nezákonnosť, či dokonca ničotnosť napadnutého rozhodnutia. 18. Naviac, žalovaný dôsledne preskúmal predmetnú listinu - Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, č.k.: P: 22X/XXXX zo dňa 11.12.2018 a j ej preskúmaním zistil, že táto disponuje všetkými potrebnými náležitosťami v súlade so základnými pravidlami správneho konania, a to obsahuje právny dôvod, pre ktorý sa začína konanie z úradnej povinnosti (t.j. jednoznačne formulovaný odkaz na konkrétne ustanovenie zákona, ktoré bolo podľa názoru správneho orgánu I. stupňa porušené a odkaz na konkrétne ustanovenie zákona, ktoré zakladá kompetenciu správneho orgánu vo veci rozhodovať), vec, v ktorej sa koná (uloženie sankcie za správny delikt) a presný opis skutku, ktorý je dôvodom začatia konania (presné popísanie skutku, ktorým došlo k porušeniu zákonnej povinnosti). 19. Žalovaný nemohol vzhliadnuť ani na procesnú námietku žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia a uvedené odôvodnil tým, že špecifikácia sankcionovaného skutku vo výroku napadnutého aktu je plne postačujúca, keďže je z nej možné presne zistiť k akému konkrétnemu subjektu ukladaná sankcia smeruje, resp. na ktorý konkrétny subjekt sa vzťahuje, je z nej možné určiteľne a zrozumiteľne zistiť čas spáchania skutku, miesto spáchania skutku, aké konkrétne príslušné zákonné ustanovenie právneho predpisu žalobca porušil, o porušenie ktorej konkrétnej právnej povinnosti ide, v čom spočíva porušenie tejto právnej povinnosti a akým spôsobom došlo k jej porušeniu; teda samotná špecifikácia skutku je vymedzená takým spôsobom, aby tento skutok nebolo možné v inom administratívno- deliktuálnom konaní zameniť s inými, a teda výrok napadnutého aktu obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj tie, o ktorých pojednáva aplikačná prax súdov v správnom súdnictve. 20. Žalovaný mal za to, že výroková časť napadnutého rozhodnutia plne korešponduje s jeho odôvodnením teda, že odôvodnenie, ktoré je najrozsiahlejšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia, ktorého zmyslom a účelom je zhodnotiť a zhrnúť všetky skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia poskytuje plnú skutkovú a právnu oporu výroku napadnutého rozhodnutia. 21. Pokiaľ sa jedná o prvostupňovým správnym orgánom použité slovné spojenie „výplatná páska“ v odôvodňujúcej časti jeho rozhodnutia, tu žalovaný uviedol, že z danej použitej formulácie a z jednotlivých dôkazov tvoriacich podklad vydaného rozhodnutia po ich obsahovej stránke je výslovne a jedno2načne evidentné, že správny orgán I. stupňa mal na mysli v spise založené dôkazy označené ako „výplatný lístok“, z ktorého plynuli tie skutkové okolnosti, kedy a v akej výške došlo ku zúčtovaniu mzdy žalobcom. Z uvedeného dôvodu žalovaný mal za to, že uvedená skutočnosť nie je spôsobilá privodiť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 22. Podľa žalovaného nemožno súhlasiť ani s namietaným dôvodom nepreskúmateľnosti tohto prvostupňového rozhodnutia, kde žalobca videl ako rozhodujúci dôvod pre nepreskúmateľnosť to, že z výplatných pások, ani z výplatných listín, resp. lístkov nie je možné zistiť dátum vyplatenia mzdy. Na tento odvolací dôvod nebolo možné vzhliadnuť z dôvodu, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí pri preukázaní zisteného skutkového stavu vychádza i z obstaraných výpisov z účtu žalobcu za jednotlivé príslušné obdobia, z ktorých bez pochybností možno presne a určito zistiť konkrétny deň vyplatenia prislúchajúcej mzdy žalobcom za jednotlivé obdobia na účet dotknutého zamestnanca. V dôsledku uvedeného považoval žalovaný i tento odvolací dôvod žalobcu za neopodstatnený a právne bezvýznamný. 23. Podľa žalovaného právne neobstojí ani ďalšia procesná námietka žalobcu týkajúca sa toho, že správny orgán I. stupňa vo svojom rozhodnutí na námietky žalobcu, ktoré tento vzniesol v rámci začatého správneho konania, reagoval len formálnym konštatovaním uvedeným na strane 3 vydaného rozhodnutia. Túto žalobcom tvrdenú skutočnosť považoval žalovaný za hrubo zavádzajúcu, a to z dôvodu, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodňujúcej časti svojho vydaného aktu vyčerpávajúcim a kvalifikovaným spôsobom vysporiadal so vznesenými námietkami žalobcu, a to na strane 4, 5 a 6 jeho vydaného rozhodnutia. 24. V spojení s výškou uloženého sankčného postihu žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán na základe nižšie citovaných ustanovení právneho predpisu pristúpil k uloženiu sankcie a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil a pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky prvoinštančný správny orgán prihliadal na relevantné kritéria plynúce mu z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č 125/2006 Z.z. 25. V prejednávanom prípade, teda inšpektorát práce správne právne posúdil zistený skutkový stav a pristúpil k sankcionovaniu žalobcu za spáchanie tohto správneho deliktu uložením pokuty vo výške 1.500 eur, ktorá sa i žalovanému vo vzťahu k zistenému správnemu deliktu, javila ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym predpisom (zákonné maximálne rozpätie v danom prípade je až do sumy 100.000 eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, splní i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. 26. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 1.500 eur sledoval predovšetkým jej výchovný a represívny význam, ktorý však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. Zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „....musí mať silu odradiť od nezákonného postupu ai iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinnosti. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.„ 27. Žalovaný sa v dôsledku uvádzaných skutočností stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení sankcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého správneho aktu. 28. Dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nezakladá dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na právne posúdenie veci. 29. V dôsledku týchto zistených skutočností rozhodol žalovaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. III. Argumenty žalobcu k podanej žalobe 30. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s tým, že ako žalobné dôvody uvádzal: 1. nezákonnosť postupu žalobcu v správnom konaní, a to postup správneho orgánu I. stupňa pri vyhotovovaní procesného úkonu - Oznámenia o začatí správneho konania, ktoré malo byť podľa žalobcu nesprávne podpísané, resp. nebolo podpísané oprávnenou osobou. 31. Ďalej žalobca namietal nezrozumiteľný, neurčitý a nepreskúmateľný výrok rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. Podľa žalobcu výrok rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa je nezrozumiteľné, nakoľko nemohol zistiť presný dátum, t.j. presný čas, ani presné miesto zistenia porušenia zákona, kedy a kde sa žalobca mal dopustiť nesplnenia povinností opísaných vo výroku rozhodnutia, nakoľko podľa listinných dokladov. V administratívnom spise inšpekcia práce u žalobcu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 123/2006 Z.z. začala v kontrolovanom subjekte dňa 20.09.2018 a pokračovala v dňoch 10.10.2018 a 26.10.2018 na inšpektoráte práce, následne bol vydaný protokol zo dňa 26.10.2018 v znení dodatku zo dňa 09.11.2018 a v rozhodnutí správny orgán konštatoval, že uvedený nedostatok bol zistený pri výkone inšpekcie práce žalobcu v období od 20.09.2018 do 09.11.2018. A v konečnom dôsledku inšpektor práce listom č. 20XX/XXXX/X274 zo dňa 25.03.2019 ešte počas odvolacieho konania opravil protokolom dodatok tým, že menil znenie časti protokolu a dodatku. 32. Žalobca nesúhlasil s takýmto strohým, formálnym a hlavne nedostatočným odôvodnením žalobcovej námietky, lebo sa nevysporiadalo s námietkou žalobcu, v ktorý presný čas mal byť správny delikt zistený, resp. kedy malo dôjsť k porušeniu zákona. 33. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia v nadväzností na odôvodnenie rozhodnutia v častí opisu skutku. 34. Vo výroku rozhodnutia inšpektorátu je uvedené, že: „... že zamestnávateľ poskytol zamestnancovi Viliamovi O., nar. 02.01.1975, pracovná zmluva zo dňa 05.01.2018 mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, mzda vyplatená až dňa 09 03 2018 mzdu za prácu vykonanú v mesiaci, február 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 13.04.2018. mzdu za prácu vykonanú v mesiaci marec 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve mzda vyplatená až dňa 04.05.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 05.06.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 07.08.2018...“. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že: „...Podľa výplatnej pásky za mesiac január 2018 vyplynulo, že dotknutému zamestnancovi bola zúčtovaná mzda k výplate vo výške 427,15 eur a vyplatená bola na účet až dňa 09.03.2018. Podľa výplatnej pásky za mesiac február 2018 vyplynulo, že dotknutému zamestnancovi bola zúčtovaná mzda k výplate vo výške 394,01 eur a vyplatená bola na účet až dňa 13.04.2018. Podľa výplatnej pásky za mesiac marec 2018 vyplynulo, že dotknutému zamestnancovi bola zúčtovaná mzda k výplate vo výške 519,91 eur a vyplatená bola na účet vo výške 425,41 eur (čistá mzda) až dňa 04.05.2018. Podľa výplatnej pásky za mesiac apríl 2018 vyplynulo, že dotknutému zamestnancovi bola zúčtovaná mzda k výplate vo výške 515,41 eur a vyplatená bola na účet až dňa 05.06.2018. Podľa výplatnej pásky za mesiac jún 2018 vyplynulo, že dotknutému zamestnancovi bola zúčtovaná mzda k výplate vo výške 526,21 eur a vyplatená bola na účet až dňa 07.08.2018....“. 35. Žalobca nesúhlasil s takýmto odôvodnením námietky žalobcu, lebo nedalo odpoveď na skutočnosť, prečo inšpektorát aj žalovaný použili na rozhodnutie pojem „Podľa výplatnej pásky“, keď z protokolu takéto zistenie nie je zjavné, a prečo sa o tom žalobca dozvedel až z rozhodnutia samotného, keď ani iný žiadny podklad pre rozhodnutie takéto zistenie neobsahuje. 36. Takto formulované odôvodnenie rozhodnutia v nadväznosti na výrok rozhodnutia a v nadväznosti na spis žalobcu, žalobca považoval a považuje za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné z dôvodu, že žiadny podklad pre rozhodnutie neobsahuje skutočnosť, že by zistenie porušenia § 130 ods. 2 a ods. 8 Zákonníka práce bolo zistené z výplatných pások. V protokole je len uvedené, že boli predložené mzdové listy Viliama O. za obdobie 08.01.2018 - 31.07.2018 a výplatné listky ViliS. za obdobie 08.01.2018 - 31.07.2018, mzdové listy ViB.a za obdobie 08.01.2018 - 31.07.2018, pričom neexistuje žiadna zmienka o výplatných páskach.. 37. Avšak za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia treba považovať to, že z výplatných |pások ani z výplatných listín, lístkov nie je možné zistiť dátum vyplatenia mzdy, lebo na výplatných páskach, lístkoch, listinách tieto dátumy nie sú uvedené. 38. Podľa názoru žalobcu bola porušená zásada obsahovosti rozhodnutia a bol porušený aj § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a nepostačuje k naplneniu požiadaviek zásady obsahovosti rozhodnutia a požiadaviek § 47 ods. 2 Správneho poriadku ani odkaz na !inú listinu z vykonanej kontroly. Tak isto je zrejmé, že inšpektorát a žalovaný nezistili a nezadokumentovali stav veci spoľahlivo a dostatočne potom sa malo postupovať podľa zásady in dubio pro reo, najmä ak podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať zásady trestného stíhania aj na stíhanie za správne delikty. 39. Žalobca je toho názoru, že inšpektorát aj žalovaný nedodržal v správnom konaní zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej ich rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 47). Inšpektorát aj žalovaný nedodržal povinnosť vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležíte objasnené všetky rozhodujúce okolností dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Inšpektorát aj žalovaný nezabezpečil, by skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti a ustanoveniam Správneho poriadku, zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). Zákon č. 125/2006 Z.z neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, a bolo potrebné v preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca aj odkazuje. 40. Žalobca v odvolaní namietal aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť protokolu v časti opatrenia. 41. Žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia na 7. strane 2, 3. odsek len veľmi strohým a len formálnym konštatovaním, že: „.. Odvolací orgán v tejto spojitosti konštatuje, že ak mal účastník konania pochybnosť o nezákonnosti\ protokolu z výkonu inšpekcie práce v znení jeho Dodatku č. 1, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote 2 mesiacov od jeho oznámenia, čo však účastník konania neučinil...“. 42. Žalobca nesúhlasil s takýmto odôvodnením námietky žalobcu z dôvodu, že je nedostatočné a je výsledkom nesprávne posúdeného stavu veci. Žalobca je toho názoru, že nemusel podať samostatnú žalobu na preskúmanie zákonnosti protokolu, nakoľko je povinnosťou žalovaného preskúmať v odvolacom konaní aj zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť podkladov pre rozhodnutie, a keďže žalovaný tak neučinil, spôsobil, že jeho rozhodnutie je nedostatočné, čim uprel právo žalobcu na obhajobu a riadny proces v zmysle čl. 46. ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. 43. Žalobca v tejto žalobe namietal nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť protokolu v časti opatrenia. 44. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dodatok k protokolu neslúži na zmenu znenia protokolu, ale podľa § 14 ods. 3, písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z, len na uvedenie vyjadrenia zamestnávateľa k protokolu a na uvedenie stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, a keďže inšpektor práce dodatkom menil znenie protokolu, tak konal nezákonne, a nezákonnosť sa premietla aj v tom, že už keď inšpektor menil znenie protokolu v časti nedostatkov a dodatok je súčasťou protokolu, tak musel aj dodatok prerokovať so žalobcom ako zamestnávateľom. 45. Navyše, aj dodatok č. 1 k protokolu je nepreskúmateľný, lebo raz je v dodatku uvedené, že inšpektor menil znenie pôvodné znenie nedostatku v bode B 1 protokolu na nové znenie, a potom v závere dodatku uvádza, že: „... Vzhľadom k tomu, že inšpektor práce nemení nedostatky uvedené v predmetnom protokole, nie je potrebné opätovne ho prerokovať a týmto považuje protokol za ukončený...“. 46. Podľa žalobcu tieto nedostatky protokolu v znení jeho dodatku č. 1 ho robia arbitrárnym, formalistickým, nezrozumiteľným, nejasným, zmätočným, nepreskúmateľným a najmä nevykonateľným. 47. Žalobca poukázal na závažnú skutočnosť, že samotný inšpektorát, ako aj žalovaný ako orgán posudzujúci stav zistený inšpektorom práce, nepreskúmal najprv zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť, a tým pádom aj zákonnosť podkladov pre rozhodnutie, nakoľko až po tomto preskúmaní mohol inšpektorát aj žalovaný postupovať v preskúmavaní stavu v protokole uvedenom, a porovnať ho so stavom požadovaným. 48. Žalobca považoval protokol v časti opatrenia tak isto za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný aj z tých dôvodov, že keďže nie je zrejmé, aké opatrenie, na dodržiavanie akého ustanovenia právneho predpisu mal žalobca prijať, z tohto dôvodu bolo následne aj ďalšie následné opatrenie, na doručenie správy do 7 dní, nepreskúmateľné. Oprávnenie ukladať opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), d), g), h) a i) a ukladanie povinností kontrolovanému zamestnávateľovi, je vyvoditeľné z ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) a podľa § 14 ods. 2 písm. b) je zrejmé, že žalovaný môže v určenej lehote žiadať aj písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Keďže nebolo zrejmé, aké opatrenie, resp. aký konkrétny právny predpis a z toho plynúce opatrenie na jeho dodržiavanie malo byť prijaté, nebolo podľa názoru žalobcu ani zrejmé, akú správu mal inšpektorátu doručiť. Podľa názoru žalobcu opatrenia, ktoré inšpektorát ukladal pri aplikácii ustanovenia § 14 zákona č. 120/2006 Z.z. (ako už vyššie konštatoval) musia byť celkom zjavne určiteľné a identifikovateľné, aby bolo jasné žalobcovi, aké tieto má prijať, najmä na zabezpečenie a dodržiavanie konkrétneho (akého) právneho predpisu. 49. Na základe vyhotoveného protokolu začína následne správny orgán voči kontrolovanému subjektu správne konanie o uložení sankcie. Protokol je jediným právne relevantným podkladom pre toto „sankčné“ konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za nedostatky uvedené v protokole. Výška uloženej sankcie závisí od zistených nedostatkov a ich závažnosti počas následnej kontroly, ktorá je zavŕšená vydaním protokolu. Protokol preto musí spĺňať všetky podmienky perfektnosti právneho úkonu práve pre jeho závažnosť a záväznosť pre kontrolovaný subjekt. Preto musí byť aj po materiálnej/obsahovej stránke aj po formálnej stránke perfektným právnym úkonom. Ide o akt štátneho orgánu (orgánu verejnej správy) a svojou povahou je individuálnym správnym aktom, ktorý vydal nadriadený orgán voči kontrolovanému subjektu/podriadenému. Nevykonateľnosť a nezákonnosť protokolu v znení jeho dodatku má za následok, že nemožno ani začať správne konanie o uložení sankcie ani uložiť sankciu. Toto sankčné konanie vždy nasleduje po ukončení kontroly a nijako inak. Ak protokol v znení jeho dodatku obsahuje vady, nemôže byť ani podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie. Z vyššie uvedeného bolo podľa žalobcu zrejmé, že protokol mal také vady, ktoré spôsobili jeho nezákonnosť, a tým bol tento protokol nevykonateľný ako celok. Nezákonnosť protokolu spôsobila aj nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a nezákonnosť správneho konania o uložení sankcie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. 50. Na základe uvedených skutočností sa žalobcadomáhal, aby správny súd, (ktorý nesprávne označil ako Krajský súd v KoE.ch) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu I. stupňa a aby vydal rozsudok, ktorým zruší tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu I. stupňa. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. 51. Alternatívne pre prípad, že by správny súd nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia, žalobca navrhoval aj moderačný petit, aby bola znížená pokuta, ktorá mu bola uložená v správnom konaní v sume 1.500 eur na sumu 0 eur. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 52. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 13.09.2019, v ktorom uviedol, že žalovaný vo vzťahu k týmto žalobným dôvodom právneho zástupcu musel pristúpiť ku konštatácii, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní, tak rozhodnutie inšpektorátu práce z úrovne prvostupňového správneho orgánu, ako i rozhodnutie žalovaného vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a že tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. 53. Žalovaný mal za to, že oba správne orgány po náležitom vyhodnotení relevantných dôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepochybne preukázali spáchanie deliktu žalobcom posúdeného ako porušenie § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce, ktorého spáchania sa žalobca dopustil takým spôsobom, že tento z pozície zamestnávateľa zamestnancovi E.ovi, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2018, poskytol mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, mzda za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 bola žalobcom vyplatená až dňa 09.03.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci február 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 13.04.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci marec 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 04.05.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v uvedenom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 05.06.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v uvedenom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 07.08.2018. 54. Vo vzťahu k žalobne námietke ohľadne skutočnosti, že procesný úkon vyhotovený prvostupňovým správnym orgánom, konkrétne oznámenie o začatí správneho konania, nie je podpísané na to oprávnenou osobou žalovaný uviedol, že tento daný procesný úkon správneho orgánu I. stupňa žalovaný vo svojom konaní podrobne a náležíte preskúmal a dospel k zisteniu, že tento úkon je plne platný a akceptovateľný, nakoľko bol podpísaný na to oprávnenou osobou v zmysle čl. II bod 4. písm. b) Internej normy Inšpektorátu práce Prešov č. 011/2017 pod názvom „Aprobačné oprávnenia zamestnancov v pôsobnosti Inšpektorátu práce Prešov“ zo dňa 03. 10. 2017, účinnej od 09.10.2017. Na základe uvedených zistení žalovaný sa nijako nemohol stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že dané správne konanie trpí vadou, ktorá má za následok nezákonnosť, či dokonca ničotnosť rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. 55. Žalovaný v rámci svojho konania dôsledne preskúmal procesný úkon správneho orgánu, konkrétne „Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, č.k.: P: XXX/XXXX zo dňa 11.12.2018“ a preskúmaním tohto úkonu zistil, že tento plne disponoval všetkými potrebnými zákonnými náležitosťami v súlade so základnými pravidlami správneho konania, a to obsahoval právny dôvod, pre ktorý sa začalo konanie z úradnej povinnosti (t.j. jednoznačne formulovaný odkaz na konkrétne ustanovenie zákona, ktoré bolo podľa názoru správneho orgánu porušené a odkaz na konkrétne ustanovenie zákona, ktoré zakladá kompetenciu správneho orgánu vo veci rozhodovať), vec, v ktorej sa konalo (uloženie sankcie za správny delikt) a presný opis skutku, ktorý bol dôvodom začatia konania (presné popísanie skutku, ktorým došlo k porušeniu zákonnej povinnosti). 56. Pokiaľ sa jedná o žalobnú procesnú námietku ohľadne nezrozumiteľnosti, neurčitosti a nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa s touto žalovaný nemohol súhlasiť a k tejto uviedol, že špecifikácia sankcionovaného skutku vo výroku správneho aktu prvostupňového orgánu je plne dostačujúca, nakoľko je z nej možné presne a určito zistiť k akému konkrétnemu subjektu ukladaná sankcia smeruje, resp. na ktorý konkrétny subjekt sa vzťahuje, je z nej možné určiteľne a zrozumiteľne zistiť čas spáchania skutku, miesto spáchania skutku, aké konkrétne príslušné zákonné ustanovenie právneho predpisu žalobca porušil, o porušenie ktorej konkrétnej právnej povinnosti ide, v čom spočíva porušenie tejto právnej povinnosti a akým spôsobom došlo k jej porušeniu. Podľa názoru žalovaného samotná špecifikácia tohto sankcionovaného skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia je vymedzená takým spôsobom, aby tento skutok nebolo možné v inom administratívno-deliktuálnom konaní zameniť s inými a teda plne reflektuje i na aplikačnú prax súdov v správnom súdnictve. 57. Žalovaný s ohľadom na uvedené taktiež konštatoval, že výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu plne korešponduje s jeho odôvodnením a že odôvodnenie poskytuje tak plnú skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. 58. Pokiaľ sa jedná o žalobný dôvod právneho zástupcu ohľadne nezákonnosti protokolu č.: IPV-XX- XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-lX zo dňa 26.10.2018 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 09.11.2018, tu žalovaný s odkazom na nižšie zákonné citácie mal za to, že postup inšpektora práce, resp. inšpektorov práce pri predmetnom výkone inšpekcie práce na prevádzke žalobcu ul. Dlhý rad 7, J. dňa 20. 09. 2018 a v dňoch 10. 10. 2018 a 26.10.2018 na inšpektoráte práce bol plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z.z) pojednávajúcimi, resp. upravujúcimi jednotlivé zákonné kroky pri realizácii výkonu inšpekcie práce. 59. Žalovaný mal za to, že predmetný protokol č.: IPV-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX zo dňa 26.10.2018 v znení jeho dodatku č. 1 disponuje všetkými obsahovými a formálnymi náležitosťami tak, ako to vyžaduje samotný zákon o inšpekcii práce, čím ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie prvostupňového, ako i druhostupňového správneho rozhodnutia. V uvedenom protokole sú zaznamenané všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z relevantných podkladov zaobstaraných počas výkonu inšpekcie práce; protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu (žalobcu) podľa platného výpisu z obchodného registra. Ďalej v protokole je riadne uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce a predmet inšpekcie práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa platného právneho predpisu. V protokole nebol opomenutý ani zoznam podkladov, na základe ktorých sankcionovaný nedostatok/delikt v ňom uvedený bol zistený a taktiež ani samotný podrobný popis zisteného nedostatku nachádzajúci sa v časti pod názvom „Pracovnoprávne vzťahy, bod B) Zistené nedostatky, bod 1 - Mzdy - 1205“ predmetného protokolu. V časti „Opatrenia“ inšpektor práce nariadil opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, a to odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1, 2, 3 do 10 dní od prevzatia tohto protokolu. Žalobca mal taktiež povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, zároveň mal povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 7 dní od odstránenia nedostatkov uvedených v protokole. Na inšpektorát práce nebola zaslaná predmetná písomná správa. Predmetný protokol bol so žalobcom riadne prerokovaný dňa 26.10.2018 a toho istého dňa bol žalobcom osobne prevzatý, čo žalobca na jeho poslednej strane potvrdil svojim podpisom. Žalobca na základe protokolu mal možnosť ku skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v tomto protokole sa vyjadriť v lehote do 07.11.2018; túto možnosť využil a vyjadril sa prostredníctvom e-mailu dňa 07.11.2018 a následne dňa 08.11.2018 i písomne v rámci, ktorého doručil inšpektorátu práce i zoznam exekúcií na zamestnanca Viliama O.. Inšpektor práce po posúdení tohto vyjadrenia žalobcu vyhotovil Dodatok č. 1 k predmetnému protokolu, a to dňa 09.11.2018; týmto Dodatkom č. 1 bolo pozmenené znenie nedostatku v bode č. 1; keďže zamestnávateľ pri určení zrážok zo mzdy postupoval v súlade s ustanovením § 68 až § 71 Exekučného poriadku v spojení s Nariadením vlády č. 268/2006 Z.z o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov, bolo z uvedeného dôvodu inšpektorom práce namiesto porušenia povinnosti poskytnúť zamestnancovi E.vi mzdu za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018 uvedené porušenie povinnosti poskytnúť časť mzdy zamestnancovi VW.ovi za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018. 60. Žalovaný súčasne akcentoval, že predmetom daného súdneho prieskumu bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovaným v spojení so zákonnosťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Protokol o výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutého individuálneho správneho aktu, a ak mal žalobca pochybnosť o jeho nezákonnosti, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote 2 mesiacoch od jeho oznámenia, čo však žalobca neučinil. 61. Žalovaný v spojení so žalobnou námietkou ohľadne toho, že správne orgány v správnom konaní vôbec nevykonali dôkazy uviedol, že postup správnych orgánov v danom posudzovanom prípade bol plne súladný s platnou legislatívou. Samotný výkon inšpekcie práce a obstaranie jednotlivých dôkazov v rámci výkonu inšpekcie práce sa riadi právnym režimom zákona č. 125/2006 Z.z Inšpekcia práce je konaním a postupom inšpektorátu práce (neskôr správneho orgánu I. stupňa), ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu a ktorý podľa zistených záverov následne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý následne v začatom správnom konaní predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a ktorý spolu s ostatnými obstaranými dôkazmi v štádiu výkonu inšpekcie práce má následne status dôkazného prostriedku v správnom konaní. V danom preskúmavanom prípade po ukončení inšpekcie práce na základe jej zistení a záverov inšpektorát práce z pozície správneho orgánu pristúpil k začatiu administratívno-deliktuálneho správneho konania, ktoré sa spravuje právnym režimom Správneho poriadku. 62. Podľa žalovaného nemohla obstáť ani vznesená žalobná námietka ohľadne toho, že v protokole z výkonu inšpekcie práce nie sú nikde spomenuté výplatné pásky, tak ako sa na ne v odôvodňujúcej časti svojho rozhodnutia odvoláva prvostupňový správny orgán, a to z dôvodu, že z jednotlivých dôkazov tvoriacich podklad vydaného rozhodnutia, z ich obsahovej stránky je výslovne a jednoznačne evidentné, že správny orgán I. stupňa mal pri použití slovného spojenia „výplatná páska“ v jeho rozhodnutí, na mysli v spise založený dôkaz označený ako „výplatný lístok“ za jednotlivé príslušné obdobia, z ktorého plynú tie skutkové okolnosti, kedy a v akej výške došlo žalobcom ku zúčtovaniu mzdy. V dôsledku uvedeného žalovaný mal za to, že táto právnym zástupcom tvrdená skutočnosť nie je spôsobilá privodiť nepreskúmateľnosť správneho prvostupňového rozhodnutia. 63. Žalovaný v závere musel podotknúť, že právny zástupca žalobcu ani v konaní vedenom na druhom stupni neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal, a ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. 64. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v PreE.e bez nariadenia pojednávania rozsudkom zamietol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú (§ 190 SSP). V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 65. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom zo dňa 09.10.2019, v ktorom uviedol, že žalobca v úvode vyjadrenia duplikuje odôvodnenie svojho rozhodnutie, ktoré žalobca napadol predmetnou žalobou, a preto sa žalobca vyjadrí len k vyjadreniam, ktoré reagujú na žalobné námietky. 66. K vyjadreniu na 2.strane posledný odsek: Žalobca nesúhlasil s týmto vyjadrením žalovaného, lebo ani z tohto vyjadrenia sa žalobca nedozvedel, ktorá to osoba vlastne podpísala tak dôležitý administratívny akt, akým je doklad o obvinení žalobcu zo spáchania správneho deliktu. Žalobca v žalobe (žalobný bod 1) podrobne uviedol, v čom vidí nezákonnosť tohto právneho úkonu, a keďže žalovaný túto nezákonnosť neodstránil v procese správneho konania a dokonca ani pred súdom, tak žalobca je aj naďalej toho názoru, že správne konanie aj rozhodnutia žalovaného sú nezákonné. 67. K vyjadreniu na 3.strane 3. a 4. odsek: Žalobca nesúhlasil s týmto vyjadrením, lebo je len formálnym opisom príslušných právnych predpisov, bez uvedenia týchto právnych predpisov. Ani z tohto vyjadrenia sa žalobca nedozvedel, či uvedenie času spáchania správneho deliktu, ako „..v období od 20.09.2018 do 09.11.2018..“ a uvedenie miesta spáchania deliktu, ako: „... pri výkone inšpekcie práce u žalobcu..., je alebo nie je postačujúce na to, aby výrok rozhodnutia bol zrozumiteľný a preskúmateľný, nakoľko nie je uvedené presné miesto a najmä presný čas spáchania deliktu. Žalovaný vo vyjadrení len uviedol, že: "... že špecifikácia sankcionovaného skutku vo výroku správneho aktu prvostupňového orgánu je plne dostačujúca, nakoľko je z nej možné presne a urči to zistiť k akému konkrétnemu subjektu ukladaná sankcia smeruje, resp. na ktorý konkrétny subjekt sa vzťahuje, je z nej možné určiteľne a zrozumiteľne zistiť čas spáchania skutku, miesto spáchania skutku,..." avšak už nevysvetlil, či „..v období od 20.09.2018 do 09.11.2018..." je možné považovať za presný čas spáchania skutku, resp. či:"... pri výkone inšpekcie práce u žalobcu..." je možné považovať za miesto spáchania skutku tak, aby nebol zameniteľný s iným. 68. Žalobca v žalobe (žalobný bod 2) uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu je zrejmé, že ani toto neobsahuje presné určenie, na ktorom mieste a v ktorom presne určenom čase mal žalobca spáchať správny delikt, a kedy mal správny orgán zistiť porušenie zákona, a ktoré keby bolo použité v odôvodnení, tak by plnilo funkciu prepojovacieho prvku s výrokom a udržalo by konzistentnosť rozhodnutia ako celku í v prípade pisárskej chyby výroku. Žalobca je toho názoru, že presné určenie času spáchania a zistenia spáchania skutku vo výroku rozhodnutia má značný vplyv na posúdenie lehôt, v ktorých je možné žalobcu trestať, ako aj na výšku uloženej sankcie. 69. K vyjadreniu na 3. strane 5. odsek: Žalobca nesúhlasil s týmto vyjadrením žalovaného a poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného k žalobe je oveľa obsiahlejšie ako odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré sa zaoberalo predmetnou žalobnou námietkou - nezákonnosti protokolu. Žalobca uviedol, že aj toto vyjadrenie žalovaného je nedostatočné a je výsledkom nesprávne posúdeného stavu veci. Žalobca je opakovane toho názoru, že nemusel podať samostatnú žalobu na preskúmanie zákonnosti protokolu, nakoľko je povinnosťou žalovaného preskúmať v odvolacom konaní aj zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť podkladov pre rozhodnutie, a keďže žalovaný tak neučinil spôsobil, že jeho rozhodnutie je nedostatočné, čím uprel právo žalobcu na obhajobu a riadny proces v zmysle čl. 46. ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. 70. Žalobca aj naďalej trval na žalobnej námietke (žalobný bod 3) tak, ako je uvedená v žalobe, a je aj naďalej toho názoru, že opísané dôvody nezákonnosti postupu a protokolu žalovaného sú dané. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodovaciu prax kasačného súdu, keď pre nedostatky a obsahové absencie protokolu zrušuje rozhodnutia správnych súdov sp. zn. 10Sžd/19/2011 zo dňa 25.01.2012. 71. K vyjadreniu v závere vyjadrenia: Žalobca nesúhlasil s týmto vyjadrením žalovaného a poukázal na skutočnosť, že relevantnými dôkazmi je aj poukázanie na nesprávny a na nezákonný postup, ktorý je správny orgán v správnom konaní povinný dodržať a je vecou súdu aby rozhodol o namietanej nesprávnosti a nezákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného. 72. Na záver žalobca považoval za potrebné uviesť, že vyjadrenie žalovaného k žalobe je skoro identické, ako aj jeho odôvodnenie rozhodnutia, ktoré žalobca napadol predmetnou žalobou. 73. Žalobca dostatočne a jasne a podrobne uviedol v žalobe žalobné námietky a trval na nich aj vo svojom vyjadrení. 74. Na základe jeho skutkových tvrdení žiadal, aby správny súd vyhovel žalobnému návrhu uvedeného v správnej žalobe a priznal náhradu trov konania aj za toto vyjadrenie. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 75. Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu vo veciach správneho trestania, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podal včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania. 76. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a to z týchto dôvodov: 77. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 78. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 79. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 80. Podľa § 194 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 81. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 82. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh žalobcu, ktorým však nie je viazaný. 83. Podľa § 198 SSP ods. 1 Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 84. Podľa § 198 SSP ods. 2 Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 85. Právny rámec v prejednávanej veci tvorí zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Zákonník práce- zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. 86. Podľa ustanovenia § 1 cit. zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v čase spáchania skutku tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 87. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 88. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur. 89. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na 90. a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 91. Podľa ustanovenia § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce: Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka. 92. Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil. 93. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 94. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 95. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. 96. Správny súd konštatuje, že účelom zákona o inšpekcii práce je ochrana pracovného trhu pred porušovaním pracovnoprávnych predpisov a preto i výklad a aplikácia príslušných ustanovení zákona má vychádzať z jeho zmyslu a účelu pri skúmaní otázky naplnenia príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu. 97. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 98. V rámci správneho konania pred správnym orgánom bolo z protokolu o inšpekcii práce, ako aj z predložených listinných dôkazov dostatočným spôsobom ustálené a preukázané spáchanie deliktu žalobcom spočívajúcom v porušení § 132 a § 8 Zákonníka práce, ktorého spáchania sa žalobca dopustil takým spôsobom, že z pozície zamestnávateľa voči zamestnancovi E.i, s ktorým mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2018, poskytol mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom mzda za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 bola žalobcom vyplatená až dňa 09.03.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci február 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 13.04.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci marec 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 04.05.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v uvedenom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 05.06.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 07.08.2018. 99. Správny súd poukazuje na vyššie uvedený skutkový stav zistený v administratívnom konaní, o ktorého úplnosti a spoľahlivosti nemal pochybnosti a na ktorý súd v podrobnostiach odkazuje. 100. Žalobné dôvody uplatnené žalobcom vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Ide o totožné námietky, aké boli žalobcom podané v priebehu správneho konania, pričom z obsahu napadnutých rozhodnutí možno konštatovať, že správne orgány sa s nimi dostatočne vysporiadali. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil. 101. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu platí dispozičná zásada, je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky potom žalobca iba „skopíroval“ do žaloby, mieri žaloba de facto iba voči rozhodnutiu orgánu I. stupňa. Práve v napádanom rozhodnutí je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito námietkami vysporiadala, pričom pokiaľ žalobca v žalobe proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody, ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takejto žalobe potom absentuje v podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v napádanom rozhodnutí, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body. 102. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v správnom odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutých rozhodnutí. 103. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci. 104. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti správneho aktu správneho orgánu 1. stupňa ( oznámenie o začatí správneho konania) spočívajúce v tom, že nie je zrejmé, presne kto ho podpísal, pretože je na týchto listinách podpísaný v zastúpení nečitateľným podpisom pracovník správneho orgánu, k tomuto správny súd uvádza nasledovné: 105. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Správny poriadok neustanovuje žiadne bližšie formálne náležitosti tohto správneho úkonu. Kto koná za príslušný správny orgán I. stupňa vyplýva z jeho vnútroorganizačnej normy , ktorá je obsahom administratívneho spisu a to predloženej internej normy č. z 011/2017V zmysle odbornej literatúry (zákon o správnom konaní, komentár v systéme ASPI) „ Označenie správneho orgánu tvorí jeho oficiálny názov. Ďalším náležitostiam vo vzťahu k správnemu orgánu je odtlačok úradnej pečiatky, vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením mena, priezviska a funkcie. Kto sa považuje za oprávnenú osobu na podpisovanie rozhodnutí, ustanovujú vnútorné organizačné predpisy. Prípadné prekročenie právomoci zamestnancov správneho orgánu samo osebe nespôsobuje neplatnosť správneho rozhodnutia. Táto skutočnosť vo vzťahu účastníkov je právne irelevantná, pretože vo vzťahu k adresátovi ide o správny akt vydaný správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia.“ Tieto závery odbornej literatúry argumentom a maiori ad minus možno plne vzťahovať aj k ostatným správnym úkonom správnych orgánov. 106. S uvedeným výkladom zákona sa stotožňuje aj správny súd. Žalovaný preukázal vnútroorganizačným aktom oprávnenie príslušného pracovníka na podpisovanie jednotlivých správnych aktov. Avšak táto skutočnosť je z pohľadu žalobnej námietky irelevantná, platí prezumpcia zákonnosti správneho aktu a aj prípadné prekročenie právomoci zamestnanca správneho orgánu by nespôsobovalo procesnú vadu takej intenzity, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť žalobu napádaného rozhodnutia. Preto túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 107. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaných rozhodnutí, k tomu správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom žalobcu, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). 108. Správny súd sa nestotožnil s námietkou, že skutok je nedostatočne identifikovaný miestom a časom jeho spáchania. Pre účely správneho trestania sa majú použiť základné zásady trestného konania a preto aj trestná judikatúra má v posudzovanej veci argumentačný význam. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax , pokiaľ ide o identitu skutku pri ukladaní trestov. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 2Tzf/2/73 zo dňa 31.05.1973 vyplýva:“ Obžalovacia zásada uvedená v ustanovení § 220 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom, uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné naopak pribudnúť, nesmie sa zmeniť len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku. „. 109. Aj v posudzovanom prípade je zrejmé, že v celom konaní bola zachovaná identita (totožnosť) skutku spočívajúca v nevyplatení mzdy (resp. jej časti po vykonaní zrážok) zamestnancovi žalobcu včas. Prípadná čiastočná zmena vo formulácii posudzovaného skutku nespôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia, z ktorého je zrejmé o aký postihovaný skutok sa jedná. Pokiaľ ide o uvedenie času spáchania skutku z preskúmaného rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že postihovaný skutok pozostáva z viacerých dielčích útokov spočívajúcich v nevyplatení mzdy za mesiace január 2018 až jún 2018 včas v rámci jednotlivých výplatných období . Pokiaľ ide o miesto spáchania skutku, rovnako je zrejmé že postihovaný skutok má povahu dištančného deliktu - keď konanie nastalo v sídle žalobcu a jeho následok v mieste pobytu zamestnanca, keď nedisponoval požadovanými mzdovými nárokmi. 110. K námietkam žalobcu týkajúcim sa protokolu o výsledku inšpekcii práce je potrebné uviesť, že v protokole o výsledku inšpekcii práce č. IPV-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX zo dňa 26.10.2018 sú zaznamenané skutočnosti vyplývajúce z podkladov, ktoré si inšpektori práce zaobstarali od žalobcu. Protokol je vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce <aspi://module='ASPI'&link='125/2006%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, čím ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia. 111. Protokol je iba jedným z podkladov pre rozhodnutia a v danom prípade okrem protokolu, podkladov pre rozhodnutie boli aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré si inšpektori práce zabezpečili od žalobcu ( napr. bankové výpisy, z ktorých jednoznačne vyplýva spáchanie skutku žalobcom). Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu, t. j. žalobcu podľa platného výpisu z obchodného registra, je tam uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce. Je tam uvedený zoznam podkladov, na základe ktorých nedostatky v ňom uvedené boli zistené, samotný popis zistených nedostatkov v nariaďovacej časti protokolu v súlade s § 14 ods. 2 v nadväznosti na § 12 ods. 2 inšpektorát práce nariadil žalobcovi prijať opatrenie, aby tam uvedené nedostatky v stanovenej lehote odstránil. Inšpektorát práce nie je povinný, ale ani oprávnený podľa zákona o inšpekcii práce konkretizovať spôsob, akým má kontrolovaný subjekt nedostatky vo svojej prevádzke odstrániť, alebo mu určiť presný postup, lebo týmto by zasahoval do jeho práv a povinností ako zamestnávateľa. Je na samotnom kontrolovanom subjekte (žalobcovi), akým spôsobom zamedzí porušeniam zisteným inšpekciou práce a bude riadne dodržiavať povinností, ktoré pre neho vyplývajúc z právnych predpisov. Žalobca mal doručiť Inšpektorátu práce G.v písomnú správu o odstránení nedostatkov a o prijatých opatreniach v lehote 7 dní, ale ako uviedol inšpektorát práce, žalobca túto uloženú povinnosť nesplnil. 112. Žalobcovi, ak mal pochybnosti o nezákonnosti protokolu nič nebránilo napadnúť ho samostatnou správnou žalobou a to v zákonnom stanovenej lehote, čo však neučinil. 113. Správny súd uvádza, že návrh opatrení na odstránenie zistených nedostatkov je obligatórnou náležitosťou protokolu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a je nepochybné, že žalobca zákon porušil. Bolo plne na rozhodnutí a zodpovednosti žalobcu, akým spôsobom pristúpi k nápravným opatreniam a to napríklad aj formou preventívnych opatrení do budúcnosti , aby sa zistené porušenia už neopakovali. 114. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. 115. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) Správneho súdneho poriadku. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. 116. Z vyššie citovaného ustanovenia § 19 zákona o inšpekcii práce jednoznačne vyplýva, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa za porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovno-právnych predpisov, a to predovšetkým za porušenie ustanovenia § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce. V danom prípade správny orgán pri ukladaní pokuty za správny delikt v súlade s citovaným ustanovením § 19 ods. 6 prihliadal na závažnosť charakteru porušení pracovných predpisov, nižší počet zamestnancov žalobcu, čas trvania nedostatkov (pri inšpekcii zisťovanom období január - jún 2018), celkový vyšší počet zistených nedostatkov (v danom prípade bolo omeškanie výplaty za 5 mesiacov) na následok, ktorým je neplnenie si povinnosti, ktoré sú spojené so zamestnávaním zamestnancov. Za správne delikty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce možno uložiť pokutu až do výšky 100.000,00 eur, a preto v danom prípade, ak správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,00 eur vzhľadom na počet, rozsah zistených nedostatkov, ako aj na ich opakovanie, správny súd má za to, že takto uložená pokuta je primeraná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozsudku vo veci sp. zn. 2 Sž-o-Ks 56/2006 zo dňa 1. marca 2008, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 27/2008, v ktorom uvádza: „musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne, správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ 117. Vo vzťahu k moderačnému oprávneniu súdu a alternatívneho petitu žalobcu v tomto smere najvyšší súd uviedol: „Moderačné oprávnenie súdu, t.j. možnosť upustiť od potrestania, alebo znížiť výšku uloženej sankcie je dôvodné vtedy, ak ide o postih za správny delikt zrejme neprimeraný. Využitie moderačného oprávnenia súdu v zmysle § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak správny súd môže rozhodnúť o upustení od potrestania alebo znížení sankcie na základe skutkového stavu, ktorý zistili správne orgány, prípadne na základe dokazovania, ktoré vykonal súd. Nemôže ísť však o doplnenie dokazovania v zásadnom smere.“. 118. Správny súd k tomu uvádza, že v naznačených intenciách nezistil neprimeranosť výšky uloženej sankcie a preto nepristúpil k jej moderácii, čím ani alternatívnemu petitu žalobcu nevyhovel. Zo strany správnych súdov bolo opakovane judikované, že pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie za správny delikt je výška uloženej sankcie výsledkom správneho uváženia zo strany správneho orgánu. Toto správne uváženie je preskúmateľné súdom, a to v tom rozsahu, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Nie je postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie. To znamená, že ak rozhodnutie takéto skutočnosti neobsahuje, je daný dôvod, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil pre nedostatok dôvodov. Takéto nedostatky v preskúmavanom prípade správny súd nezistil. 119. Na základe uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutie, ako aj postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná. 120. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 121. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku. 122. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).