Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Cob/33/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202302 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716202302.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: MKM Invest, spol. s r.o., so sídlom Kukučínová 4730, 058 01 Poprad, IČO: 31 708 307, zastúpeného JUDr. Karolom Pudlákom, advokátom, so sídlom Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 43631797, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31819796, o zaplatenie 446,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/61/2016-98 z 5.11.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 16Cb/61/2016-129 z 31.3.2020, takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II. o uložení povinnosti žalovanému platiť žalobcovi a výroku IV. o náhrade trov konania. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 8,05 % p.a. ako aj o zaplatenie úroku z omeškania 9,05 % p.a. zo sumy 446,90 eur od 18.9.2015 do 9.10.2015 zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 446,90 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti čo do zaplatenia úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,40 % účelne vynaložených trov konania. 2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. XXX/XXXX na sumu 4.378,78 eur, ktorú poškodený s ostatnými dokladmi odoslal poisťovni k likvidácii. Dňa 24.9.2015 poisťovňa zaslala právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnom plnení, že 23.9.2015 ukončili šetrenie poistnej udalosti a podľa obhliadky vozidla po oprave oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu: predný nárazník vymenený za používaný diel, ľavý predný svetlomet opravovaný-starý diel. Z plnenia poistnej udalosti bolo odpočítané aj poškodenie laku predného nárazníka zaznamenané pri vstupe vozidla do poistenia zo dňa 20.11.2013. Poistné plnenie 3 179,73 eur žalovaný poukázal na účet žalobcu. Dňa 12.10.2015 uzavrel Z. J. R..K..S.. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla C. C., U.: J. XXXDA z havarijnej poistky vo výške 469,25 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca odvodzoval aktívnu legitimáciu v tomto konaní. 3. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2015 medzi poškodeným spoločnosťou Z. J., R..K..S.. ako postupcom a spoločnosťou MKM Invest spol, s r.o. Súd túto zmluvu vyhodnotil ako platnú, keď nemal za to, že by článok 2 bol neurčitý tak, ako to uvádzal žalovaný, a ani skutočnosť, že bola postúpená vyššia suma, ako je žalobou uplatňovaná, nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu je preto daná. 4. Žalovaný využil ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. VI. bod 16 Zmluvných dojednaní na krátenie poistného plnenia, pretože oprava vozidla nemala byť vykonaná technológiou podľa zápisu, kedy predný nárazník bol vymenený za používaný diel a ľavý predný svetlomet bol opravovaný - starý diel. 5. V konaní mal súd za preukázané, že daňový doklad predložený žalovanému od opravovne spĺňal predpoklady riadneho daňového dokladu. Krátenie poistného plnenia nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach, keď zo žiadneho ustanovenia zmluvných dojednaní nevyplývala povinnosť dokladovať originalitu použitých náhradných dielov a ani žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti prostredníctvom svojho likvidátora alebo prostredníctvom inej oprávnenej osoby nikdy nevyzval žalobcu, aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov na túto opravu. Ani v Oznámení o poistnom plnení žalovaný neuvádzal, že v prípade predloženia nadobúdacích dokladov od kúpy originálnych dielov pristúpi k dolikvidácii. Žalobca riadne zdokladoval výšku škody a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V konaní nebolo preukázané a ani to žalovaný netvrdil, že došlo k vedomému porušeniu povinností žalobcom dohodnutých v poistných podmienkach, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pre ktoré by bol žalovaný ako poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 6. Žalovaný využil čl. VI. bod 16 Zmluvných dojednaní na krátenie poistného plnenia, pretože zo strany žalobcu neboli doložené doklady o použití originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla v servise. V zmluvných dojednaniach nie je nikde uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o originalite použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, pretože čl. VI. bod 16 ZD hovorí o tom, že majú byť doložené hodnoverné doklady za opravu, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Právny predchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla v autoservise, ktorý nebol zmluvným autoservisom žalovaného a ktorý vykonanie opravy doložil fakturáciou spolu s kalkuláciou opravy, v ktorej boli špecifikované použité náhradné diely, lakovací materiál a cena za normohodinu pri jednotlivých prácach. Poisťovňa zaťažila poisteného povinnosťou, ktorá nevyplývala zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, t.j. dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Ak však právny predchodca žalobcu riadne zdokladoval výšku škody doložením fakturácie od servisu a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov a poisťovňa nevyužila právo určiť opravovňu, v ktorej sa malo vozidlo opraviť, len poskytla zoznam zmluvných opravovaní, potom žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka s použitím čl. XI. bodu 16 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie žalovaného. Právny predchodca žalobcu zveril opravu motorového vozidla spoločnosti, ktorá vykonáva opravy motorových vozidiel, hoci nie je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalobca predložil žalovanému spolu s faktúrou za vykonanú opravu a kalkuláciou opravy aj faktúru od spoločnosti C. R. V. R..K..S.. č. O. zo dňa 7.9.2015, v ktorej okrem iného bol žalovanému na opravu poškodeného motorového vozidla dodaný nárazník predný v cene 298,- eur s DPH a reflektor predný v cene 278,- eur. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 446,90 eur. 7. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, súd v súlade s § 144 a § 145 CSP konanie čiastočne zastavil, keďže žalobca vzal žalobu späť v súvislosti s výškou úroku z omeškania, kedy nepožadoval úrok z omeškania 9,05 % ročne, ale 8,05 % ročne, ako aj doby omeškania, kedy za dobu omeškania od 18.9.2015 do 9.10.2015 vzal žalobu späť, pričom s čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil. 8. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 18 ods. 8 zákona č. 381/20001 Z.z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona, súd uviedol, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalosti splnil listom z 24.9.2015 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. Žalovanému preto nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8. Žalovaný si povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. splnil a poskytol žalobcovi vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol resp. krátil časť poistného plnenia. Preto súd žalobu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Na návrh žalobcu súd čiastočne konanie zastavil, pričom zastavenie konania zavinil samotný žalobca, a taktiež žaloba bola v časti o zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá v dôsledku čoho nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vypočítal výšku úroku z omeškania 8,05 % zo sumy 446,90 eur za dobu od 18.9.2015 do 5.11.2019, ktorá výška predstavuje 148,82 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 33,30 % a v tejto časti mal úspech žalovaný. V spore mal v prevažnej miere úspech žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 66,70 % a úspech žalovaného predstavoval 33,30 %. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,40 % účelne vynaložených trov konania. 10. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 12. Žalovaný zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Namietal, že dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že postupca pohľadávku vo výške 469,25 eur nikdy nemal. Postupca nemohol postúpiť zjavne neexistujúcu pohľadávku vo výške 469,25 eur. Namietal nesprávne označenie obchodného mena dlžníka v zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj skutočnosť, že nebol dodržaný spôsob konania postupcu, keďže podpis na zmluve nie je pripojený k obchodnému menu spoločnosti. 13. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o aplikácii § 799 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúceho krátenie poistného plnenia. Žalovaný poistné plnenie nekrátil. Žalovaný poskytol žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi poistné plnenie v celom rozsahu, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle PZ, VPP a ZD. Žalovaný poskytol primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 3.179,73 eur. Zo stanoviska príslušného likvidátora k špecifikácii nepriznanej sumy 446,90 eur vyplýva, že táto suma pozostáva z nepriznaných nákladov uplatnených za náhradné diely, a to predný nárazník v sume 220,- eur a ľavý predný svetlomet v sume 226,90 eur. Dôvodom tohto postupu žalovaného bola skutočnosť, že predný nárazník bol vymenený za používaný diel, pričom žalovaný priznal cenu používaného alternatívneho náhradného dielu. Druhý diel - ľavý predný svetlomet bol len opravený (nebol vymenený), čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie, čo žalobca nepoprel, k čomu súd nezaujal žiadne stanovisko. 14. Faktúra č. O. zo dňa 7.9.2015 vystavená žalobcom nie je dôkazom toho, aké náhradné diely sa pri oprave použili. Z uvedenej faktúry za dodanie náhradných dielov vyplýva, že žalobca si predný nárazník mal zaobstarať vo výške 268,20 eur, pričom z jeho kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 26.8.2015 vyplýva, že si za tento náhradný diel fakturoval sumu 298,- eur. Ľavý predný svetlomet mal žalobca nadobudnúť v sume 250,20 eur, pričom si fakturoval sumu 278,- eur. Žalobca nepreukázal dôvodnosť ním fakturovaných cien náhradných dielov. Žalovaný poskytol primerané náklady za predný nárazník v sume 78,- eur, ktorá reflektuje primeranú cenu za zánovný náhradný diel. Priznaná suma 51,10 eur za ľavý predný svetlomet zahŕňa všetky odôvodnené náklady spojené s opravou tohto náhradného dielu. Faktúra č. XXXXXXX vystavená servisom ako jednostranný právny úkon servisu, ktorý opravu vykonával, je vo vzťahu k žalovanému bez právnej relevancie, nakoľko žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so servisom. Napriek tomu, že žalobca si svoj nárok odvodzuje výlučne od ním vystavenej faktúry za opravu vozidla, doposiaľ nebola preukázaná úhrada tejto faktúry. Ani s touto námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. 15. Namietal, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné podmienky dané ust. § 220 ods. 2 CSP. 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 17. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za platnú a skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný, za irelevantné, nakoľko likvidátor je zamestnancom zmluvného partnera žalovaného, zároveň z fotiek, ktoré boli predložené nevyplýva, kedy boli vyhotovené, pričom tvrdenie, že svetlomet bol len opravený, je len tvrdenie žalovaného, ktoré nie je žiadnym spôsobom preukázané. Faktúra je daňový doklad, a teda ak je dostatočný pre finančnú správu, je potom dostatočný pre preukázanie výšky opravy, a teda je hodnoverným dokladom. Poukázal na čl. 12 ods. 5 VPP KAS-2 písm. c/, podľa ktorého za primerané náklady sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. Z uvedeného je evidentné, že žalovaný sám nedodržiava svoje vlastné poistné podmienky. 18. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách. 19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 20. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia úroku z omeškania zamietnutá, ako aj výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 8,05 % p.a., ako aj o zaplatenie úroku z omeškania 9,05 % p.a. zo sumy 446,90 eur od 18.9.2015 do 9.10.2015, ktoré výroky napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 22. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2010). 23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému. 24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza: 26. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. XXX/XXXX na sumu 4.378,78 eur, ktorú poškodený s ostatnými dokladmi odoslal poisťovni k likvidácii. Dňa 24.9.2015 poisťovňa zaslala právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnom plnení, že 23.9.2015 ukončili šetrenie poistnej udalosti s tým, že oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu: predný nárazník vymenený za používaný diel, ľavý predný svetlomet opravovaný - starý diel. Z plnenia poistnej udalosti bolo odpočítané aj poškodenie laku predného nárazníka zaznamenané pri vstupe vozidla do poistenia zo dňa 20.11.2013. Poistné plnenie 3 179,73 eur žalovaný poukázal na účet žalobcu. Dňa 12.10.2015 uzavrel Z. J. R..K..S.. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla C. C., U.: J. XXXDA z havarijnej poistky vo výške 469,25 eur. 27. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 28. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 29. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 30. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 31. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 32. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 33. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 34. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 35. Podľa článku VI. bod 16. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, poistený je povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 36. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2015, ktorou žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanému je neplatná z dôvodu, že postupca predmetnú pohľadávku nikdy nemal, z dôvodu nesprávneho označenia obchodného mena dlžníka v Zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj z dôvodu, že podpis na zmluve nie je pripojený k obchodnému menu spoločnosti. 37. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 38. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 39. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavovala postupovaná pohľadávka, že išlo o plnenie z poistnej zmluvy. Preto nie je pochybnosť o tom, aká suma, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú. 40. Taktiež námietka žalovaného v odvolaní, že dlžník je nesprávne označený, keď je označený ako F. J., C..R.. Y., nie je dôvodná. Žalovaný je v Zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaný dostatočne, hoci obchodné meno žalovaného je uvedené nesprávne, keď správne mal byť označený ako KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ostatné identifikačné údaje žalovaného ako sídlo a IČO sú uvedené správne. Takýto nedostatok nemôže vyvolať žiadnu pochybnosť o identifikácii žalovaného (dlžníka) ako existujúceho subjektu a nemôže dôjsť ani k zámene za prípadne iný subjekt, keďže podľa § 6 ods. 2 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie „poisťovňa“, ktoré môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať. Rovnako tak neuvedenie obchodného mena postupcu k jeho podpisu na Zmluve o postúpení pohľadávky nemôže mať za následok jej neplatnosť, nakoľko postupca je identifikovaný v čl. I. Zmluvy o postúpení pohľadávky (Zmluvné strany). 41. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože je vyhotovená v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy. Nie je vylúčené, že žalovaný bude argumentovať neplatnosťou tejto zmluvy, avšak táto v tomto súdnom konaní zistená nebola. 42. Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 446,90 eur, predstavujúcej nepriznané poistné plnenie za náhradné diely použité pri oprave poškodeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť. 43. Žalovaný namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy 446,90 eur neprimerane účtovanej ceny náhradných dielov z dôvodu nepreukázania ich originality. 44. Žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu náhradných dielov z dôvodu nepreukázania ich originality bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla. 45. Žalobca predložil doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Zo všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ani zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel nevyplýva povinnosť poisteného (žalobcu) predkladať nadobúdacie doklady použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, keďže článok VI bod 16. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel hovorí o tom, že majú byť doložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Výsledky dokazovania preukázali, že poistený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Vo faktúre je uvedený rozpis prác, rozpis materiálu, jednotková cena, množstvo a výsledná cena. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je uvedený aj v článku VI bod 16. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, keďže postup v zmysle ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ust. § 799 Občianskeho zákonníka, k čomu však z jeho strany nedošlo. 46. Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode na motorovom vozidle. 47. Informácia pre klienta k postupu v prípade voľby nezmluvného neautorizovaného servisu nie je súčasťou poistných podmienok. Povinnosť servisu, resp. žalobcu, vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. 48. Použitie náhradných dielov bolo zadokumentované a predložené žalovanému, čím došlo k riadnemu preukázaniu a žalovaný nemal žiaden dôvod spochybňovať náhradné diely použité servisom. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodržal technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. 49. K námietke žalovaného, že faktúra za opravu vozidla v sume uplatnenej podanou žalobou nebola uhradená, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo sporné, že podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. 50. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06). 51. Ostatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť. 52. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 446,90 eur. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).