Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8To/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011369 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717011369.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2020, v trestnej veci obžalovaného I. H. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/115/2017 zo dňa 13.11.2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ oslobodil obžalovaného I. H., nar. XX.XX.XXXX v Y. - T. T., trvale bytom Y., R. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 2 Pv 205/17 zo dňa 19.12.2017, podanej na Okresnom súde Poprad dňa 21.12.2017 pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že - dňa 06.04.2017 v čase okolo 01.30 hod. v obci Ž., N.. Y., v chalupe s popisným číslom XXX, po predchádzajúcom dobrovoľnom pohlavnom styku s L. Š. ju v miestnosti kuchyne zatlačil na posteľ tak, že si musela ľahnúť na chrbát, chytil jej obe ruky a držal jej ich prekrížené nad hlavou, postupne ju začal vyzliekať, napriek jej bráneniu a kričaniu, aby ju pustil jej vyzliekol mikinu, nohavice a nohavičky, sebe stiahol teplákové nohavice, ľahol si na ňu, poškodená viackrát na neho zakričala, aby z nej zliezol a nechal ju, oboma rukami ho od seba odtláčala a plakala, na čo však obžalovaný nereagoval a napriek jej nesúhlasu vykonal na nej súlož, počas ktorej jej spôsobil modriny na vnútornej strane ľavého stehna a vonkajšej ploche pravého lýtka, podliatinu nad ľavou bedrovou kosťou, obojstranné plošné začervenanie kože rúk, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť, teda násilím donútil ženu k súloži, čím mal spáchať zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o práve na opravný prostriedok, podal ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že po poukázaní na jednotlivé výpovede poškodenej a hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu s tým, že podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Okresný prokurátor poukazoval na to, že poškodená bola v priebehu vyšetrovania trikrát ku skutku vypočutá a vo svojich výpovediach po zákonnom poučení zhodne, bez zásadných rozporov a súvisle, popísala samotný priebeh skutku a jednoznačne usvedčovala obžalovaného. Podľa okresného prokurátora, z týchto výpovedí násilné vykonanie súlože vyplývalo tak, ako je uvedené v skutkovej vete. Priebeh znásilnenia poškodená zhodným spôsobom popísala aj na hlavnom pojednávaní a hoci popísala okolnosti, ktoré predchádzali skutku, resp. tie, čo nasledovali po skutku rozdielnym spôsobom, tak dôvodom týchto rozporov bol, podľa odvolateľa, odstup času ako aj skutočnosť, že poškodená v čase spáchania skutku mala užité väčšie množstvo alkoholu, čo podľa vyjadrenia znalkyne môže mať pri jej výsluchu vplyv na časovú chronológiu a postupnosť deja, popis detailov vlastného konania a konania iných. Znalkyňa Y.. Y. poukazovala tiež na to, že napriek slabším pamäťovým schopnostiam, aj napriek množstvu požitého alkoholu, poškodená mala schopnosť uchovať si v pamäti a neskreslene reprodukovať prežitú udalosť, čiastočne zníženú, nie však natoľko, aby nebola schopná rozpoznať násilie od dobrovoľného pohlavného styku. Odvolateľ poukazoval na to, že poškodená rovnakým spôsobom popísala skutok aj pri znaleckom vyšetrení, tak pred Y.. Y., ako aj pred R.. L., pričom Y.. Y. nezistila u poškodenej prítomnosť fabulačných a konfabulačných tendencií a to ani pri kladení sugestívnych otázok. V rámci znaleckého posudku R.. L., odvolateľ poukazoval na to, že u poškodenej bol zistený vznik posttraumatickej stresovej poruchy v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ku ktorej došlo v krátkom čase od údajného skutku, pričom, podľa znalkyne, počas psychiatrického vyšetrenia by poškodená nedokázala zahrať to, čo uvádzala. Znalkyňa nezistila také patologické mechanizmy, ktoré by mohli viesť k chorobnému skresľovaniu skutočností s tým, že poškodená nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie a účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. K výpovedi poškodenej, v ktorej poprela, že by došlo k znásilneniu, okresný prokurátor poukazoval na závery týchto znaleckých posudkov, že dôvodom zmeny výpovede bola stupňujúca sa obava z obžalovaného, z následkov pokračujúceho vyšetrovania, kde poškodená poukázala na to, že má vedomosť o tom, že obžalovaný sa na ňu vypytoval za účelom zistenia negatívnych informácií o nej a aj matka poškodenej tvrdila, že obžalovaný bol u nej na pracovisku a uvedené preberal s jej nadriadeným. Svedok L. Š. potvrdzoval, že mu poškodená v deň skutku uviedla, že ju obžalovaný znásilnil, pričom bola vystrašená a plakala. Svedkyňa D. Š., ako matka poškodenej uvádzala, že po incidente sa poškodená bála vychádzať z domu a trvalo to do výsluchu svedkyne na hlavnom pojednávaní. Záverom okresný prokurátor poukázal na lekársku správu zo dňa 06.04.2017, kde nálezy zranení na tele poškodenej, podľa jeho názoru, zodpovedali tvrdeniam poškodenej týkajúcich sa priebehu skutku, keď uvádzala, že obžalovaný jej pri znásilnení chytil obe ruky, ktoré držal prekrížené nad jej hlavou a znalec R.. X. uvádzal, že k vzniku zranení poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to popisuje poškodená. V podstate na základe uvedeného okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Svoj záver o tom, že nemal dostatočne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, okresný súd oprel o to, že pokiaľ obžalovaný od počiatku trestného konania popieral násilné vykonanie súlože s poškodenou, tak jeho výpovede popisujúce okolnosti pohlavných stykov s poškodenou vzájomne korešpondovali, keď poškodená L. Š. potvrdila, že s obžalovaným mala dobrovoľný pohlavný styk a pokiaľ na hlavnom pojednávaní tvrdila, že po tomto pohlavnom styku došlo k opätovnému pohlavnému styku, ktorý však bol už násilného charakteru a kde napriek jej nesúhlasu vykonal na nej súlož, pričom po takto vykonanej násilnej súloži vybehla nahá pred chatu a prostredníctvom telefónu obžalovaného kontaktovala svoju matku s požiadavkou o pomoc, následne telefónny hovor ukončila a vrátila sa k obžalovanému do chaty, odkiaľ po krátkom čase odišli domov, tak okresný súd poukázal na to, že samotný dej skutku tak, ako to uvádzala na hlavnom pojednávaní, nezodpovedal jej výpovediam a tvrdeniam z prípravného konania, keď v prípravnom konaní síce popisovala okolnosti pohlavného styku, pri ktorom došlo k použitiu násilia zo strany obžalovaného obdobne ako na hlavnom pojednávaní, na druhej strane však okolnosti súvisiace s kontaktovaním matky prostredníctvom telefónu opisovala úplne inak, keď tvrdila, že túto telefonicky kontaktovala po prvom pohlavnom styku s obžalovaným, ktorý mal dobrovoľný charakter, pričom vonku nevybehla nahá tak, ako to tvrdila na hlavnom pojednávaní, ale bola oblečená a že až po tom, čo telefónny kontakt s matkou ukončila, malo dôjsť k násilnému pohlavnému styku zo strany obžalovaného, pričom dôležitý rozpor vysvetľovala tým, že sa pomýlila a že matke telefonovala tak, ako to uvádzala v prípravnom konaní, teda po tom, čo mala mať s obžalovaným dobrovoľný pohlavný styk. Okresnému súdu tak chýbalo logické vysvetlenie, prečo mala žiadať matku o pomoc, keď zo strany obžalovaného ešte nemalo dôjsť k násilnému pohlavnému styku, pričom pohlavný styk s obžalovaným, ktorý mala predtým, prebehol dobrovoľne a nevedela vysvetliť, či v čase, keď telefonovala s matkou, bola nahá alebo bola oblečená, čo okresný súd považoval za nezanedbateľnú okolnosť spojenú s jej vnímaním skutkového deja, keďže samotná poškodená potvrdila, že v čase skutku mala požitý alkohol, brala aj lieky proti epilepsii, mala aj výpadky pamäte, ale na skutok si pamätá. Pozornosti okresného súdu neunikli ani ďalšie rozporné tvrdenia poškodenej ohľadom priebehu skutkového deja v podobe vzájomne si odporujúcich verzií, keď samotná poškodená prvotne po tom, čo po skutku prišla do kontaktu s príslušníkmi kriminálnej polície, síce zákonným spôsobom ako svedok vypočutá nebola, ale policajtom tvrdila, že bola znásilnená dvakrát a vysvetľovala to tým, že sa pomýlila, pričom v prípravnom konaní tvrdila aj to, že k znásilneniu zo strany obžalovaného nedošlo a ani tento rozpor nevedela vysvetliť. Okresný súd poukazoval aj na tvrdenie poškodenej o tom, že k znásilneniu nedošlo a že si vymyslela znásilnenie vo svojej výpovedi zo dňa 27.06.2019 na OR PZ OKP Poprad, ktorá nasledovala po tom, čo bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, pričom k okolnostiam tejto výpovede pred policajným orgánom mimo hlavného pojednávania sa poškodená vyjadrovať nechcela. Okresný súd tak dospel k záveru, že v súvislosti s výpoveďou poškodenej L. Š. v predmetnej trestnej veci existujú viaceré vzájomne odporujúce si verzie súvisiace s priebehom skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, pričom tieto verzie si odporujú nielen čo vo vzťahu k priebehu skutkového deja spojeného s násilným charakterom, ale hovoria aj o tom, že k násilnému konaniu zo strany obžalovaného v súvislosti so skutkom nedošlo. Preto sa okresný súd vysporiadal so závermi znalkyne, ktorá vyšetrovala duševný stav poškodenej a ktorá okrem iného sa vyjadrovala aj k špecifickej vierohodnosti výpovede poškodenej, keď v jej tvrdeniach zásadné rozpory nekonštatovala, tak, že ich nepovažoval za možné prijať. Odkazoval pritom na skutočnosť, že u poškodenej bolo zistené väčšie množstvo požitého alkoholu, s ktorým spojil aj zníženú úroveň rozpoznávacích schopností a zároveň boli u poškodenej diagnostikované aj poruchy psychiky a správania zapríčinené škodlivým užívaním alkoholu a s poukazom na to, že škodlivý účinok alkoholu u poškodenej má dlhodobejší charakter a dospel k záveru, že poškodená sa navonok nemusela javiť v stave, ktorý by zodpovedal stavu ťažkej opitosti. Uvedeným potom okresný súd odôvodňoval svoj záver, že nemožno konštatovať jednoznačne, že by obžalovaný mohol stav poškodenej vnímať ako stav ťažkej opitosti, čo by mohlo mať súvis napríklad so zneužitím stavu jej bezbrannosti. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na tele poškodenej boli zistené určité poranenia, mechanizmus ich vzniku bol predmetom znaleckého dokazovania práve z iniciatívy okresného súdu vzhľadom na nedostatočné preverenie zranení v prípravnom konaní, pričom znalec nedokázal jednoznačne určiť mechanizmus vzniku týchto poranení a nevylúčil, že by si poranenia poškodená mohla spôsobiť aj sama a pokiaľ k samotnému násilnému pohlavnému styku malo dôjsť za tých okolností, že obžalovaný ju mal chytiť a držať za obe ruky, ktoré boli prekrížené nad hlavou, tak v nadväznosti na znalecké skúmanie odobratých sterov zo zápästí a dlane pravej a ľavej ruky poškodenej analýzou DNA bola zistená iba prítomnosť genetického profilu samotnej poškodenej. S poukazom na to, že podľa výpovedí ostatných svedkov, poškodená nikdy neuvádzala, k čomu vlastne kritického dňa došlo, s výnimkou výpovede jej brata, ktorý uvádzal, že mu len prvotne tvrdila, že bola znásilnená, bez toho ako k údajnému znásilneniu malo dôjsť, dospel okresný súd výsledne k záveru, že v konkrétnej trestnej veci vykonaním a hodnotením všetkých dostupných dôkazov nebolo možné dospieť k exaktnému záveru, ktorý by svedčil o priebehu skutku spôsobom uvádzaným obžalobou, a preto v súlade s použitím zásady „in dubio pro reo“, obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal. V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa v odôvodnení stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a stručne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Hodnotenie zákonne vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, predstavuje hodnotenie vykonané logickým postupom v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a ako také mu nemožno nič zásadné vytknúť. Odvolací súd pritom nezávisle od súdu prvého stupňa dospel v podstate k obdobným záverom. Obžalovaný I. H. priznal, že s poškodenou súlož vykonal, no poprel, že by k súloži došlo násilným spôsobom. Jeho výpoveď vyznela reálne, sama osebe neobsahovala logické nezmysly, bola konzistentná bez zásadnejších rozporov. Pri posudzovaní jej hodnovernosti treba konštatovať, že jej pravdivosť v časti svojej výpovede potvrdila aj samotná poškodená tak, ako na to poukazoval už súd prvého stupňa. Pokiaľ bola nesúladná s výpoveďou poškodenej, tak v podstate len vtedy, keď poškodená zásadne menila svoju výpoveď a rozporne tvrdila, že jednou či oboma súložami s obžalovaným ju tento mal k súloži donútiť násilím. Na druhej strane obhajoba obžalovaného zostala stabilne súladná so všetkými výpoveďami poškodenej, pokiaľ išlo o popis nenásilných okolností, za akých sa na predmetnú chatu s poškodenou dostal a za akých nenásilných okolností z nej v prítomnosti poškodenej sa vrátil do miesta bydliska a poškodenú na jej požiadanie vyložil. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že mu poškodená povedala, že sa teší na sex a že dlhšie ho nemala, po príchode na chatu obojstranne iniciovali pohlavný styk, ona bola tým hlavnejším iniciátorom, pohlavný styk s ňou trval približne 10 - 20 minút, pričom k vyvrcholeniu nedošlo. Druhý pohlavný styk bol vykonávaný na popud poškodenej, trval po dobu 10 - 20 minút a ani v tomto prípade k vyvrcholeniu nedošlo. Po pohlavnom styku ležali spolu v objatí, debatovali, ona potom neskôr išla von s tým, že si chce zafajčiť a chcela si zatelefonovať z jeho telefónu, aj keď mala svoj telefón, čo mu ale nevysvetlila a odišla s jeho mobilom na cestu asi 50 metrov od neho. Poprel, že by on poslal SMS s obsahom, že ju nikdy nenájdu. Obžalovaný poprel, že by samotný sex, prípadne akékoľvek iné sexuálne aktivity z jeho strany boli vykonané pod nátlakom a poprel, že by poškodenú následne niekde naháňal po lese, resp. posielal nejaké SMS. Poškodená mu nedala najavo, že by pohlavný styk odmietala, neplakala. Potom odviezol poškodenú z chaty, chcel ju odviezť k domu, kde býva, ale ona povedala, že stačí, aby ju vysadil na blízkej zastávke MHD, čo aj urobil, potom mal telefonát a keď vystúpila z auta, išla za stánok PNS, prečo, to nevie. On pokračoval na parkovisko k bytovke, kde parkuje, kde, keď zastavil s vozidlom, prišiel k nemu brat poškodenej, ktorý sa ho pýtal, kde je Viktória, na čo mu povedal, že nevie, kde je Viktória. On na to reagoval, že ako že nevie, keď boli celý večer spolu, na čo mu povedal, že ju vyhodil na autobusovej zastávke a nevie, kde je Viktória. Obžalovaný popieral, že by poškodenej nejaké poranenia spôsobil a zdôrazňoval, že jeho mobilný telefón mala poškodená celý čas k dispozícii, on ho nevypol, pritom mobilný telefón mohla kedykoľvek využiť na akúkoľvek komunikáciu, ak by sa cítila byť ohrozená, no po komunikácii so svojou matkou poškodená prestala dvíhať prichádzajúce hovory napriek tomu, že jej hovoril, aby ich dvíhala, pretože tie telefónne čísla boli pre neho neznáme. Poškodenej nebránil ani telefonovať ani esemeskovať. Oproti tomu, poškodená L. Š. uvádzala, že prvý pohlavný styk bol dobrovoľný, trval pár minút, potom povedala obžalovanému, nech z nej zlezie, že nechce mať ďalej pohlavný styk, čo obžalovaný urobil. Obliekli sa a rozprávali sa oblečení o nejakých všeobecných veciach. Potom ju ale obžalovaný chytil za koleno s tým, aby to skúsili ešte raz, na čo mu povedala, že nie, no on ju položil na posteľ, na ktorej predtým sedeli a keď jej tak držal ruky nad hlavou, dal jej dole rifle, aj gaťky a násilím s ňou vykonal pohlavný styk tak, že ona ležala na chrbte a on jej držal ruky nad hlavou. Reagovala tak, že plakala, zdal sa jej násilnícky a párkrát mu opakovala, nech ju pustí, no on na to nereagoval. Uviedla, že mu dávala najavo, že nemá záujem o pohlavný styk tak, že mu povedala, že nechce, že nemá chuť, odťahovala ho od seba, ale nereagoval, trvalo to pár minút, možno 5 - 6, potom, ako uviedla, z nej zliezol. Na to vybehla z chaty von, nemala svoj mobilný telefón, lebo sa jej rozbil, on mal svoj mobilný telefón na stole, tak mu ho zobrala a vybehla nahá pred chatu, zavolala matke, a povedala jej, že je v lese v chate. Von z chaty vybehla po druhom pohlavnom styku. Vybehla z chaty nahá v ponožkách, následne dodala, že si nepamätá, či vybehla nahá alebo mala niečo oblečené. Potom obžalovaný vyšiel z chaty von, hľadal ju, tak rýchlo matke zrušila telefón, pričom on ju zavolal do chaty, kde si sadli. Po telefonáte vošla naspäť do chaty nahá, sadla si na posteľ, plakala. Keď telefón štvrtýkrát zazvonil, povedal jej, že sa má okamžite obliecť a že idú domov. Mala na rukách modriny, ku ktorým došlo vtedy, keď jej držal ruky nad hlavou. Čo sa týka poranenia na stehnách, tam ju mohol buchnúť nejako nohou. Predtým nemala žiadne zranenia. Následne zmenila výpoveď tak, že uviedla, že telefonovala matke už po prvom, dobrovoľnom styku, lebo obžalovaný bol taký nervózny, že sa ho začínala báť a že ten telefón začal zvoniť už vtedy, keď prebiehal ten násilný pohlavný styk. Tvrdila, že matku upovedomovala, kde sa nachádza, a to už po dobrovoľnom pohlavnom styku. Keď v prípravnom konaní vypovedala, že k znásilneniu nedošlo, urobila to preto, lebo sa bála obžalovaného, nevedela, čo má robiť, či to má zrušiť a ako to bude ďalej a že obžalovaný chodil za jej matkou do práce, hľadal ju v práci a mal prísť aj za vedúcim jej matky, a mal mu tvrdiť že ho mala zviesť. Vo svojej výpovedi uvádzala, že sa obžalovaného bojí aj dnes. Znalkyňa R.. R. L., rod. R., u poškodenej poukázala na to, že dôsledkom uvedeného skutku jej bola diagnostikovaná posttraumatizovaná stresová porucha, ktorá sa objavila v priebehu 1 - 3 mesiacov od vyšetrovaného skutku. Zistila u nej aj škodlivé užívanie alkoholu, pričom na základe spätného prepočtu zistené množstvo alkoholu u poškodenej v čase skutku vyšlo na hodnotu v rozpätí od 2 - 3 promile, čo svedčilo o stave ťažkej alkoholovej opitosti, no na druhej strane keďže u poškodenej bol konštatovaný dlhodobejší škodlivý účinok alkoholu, resp. škodlivé užívanie alkoholu, tak znalkyňa pripustila, že poškodená sa v čase skutku nemusela javiť v stave, ktorý by zodpovedal navonok stavu ťažkej opitosti, pričom jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti mohli byť znížené požitím alkoholu. Z výpovede poškodenej v spojení so zisteniami znalkyne vyplynulo, že poškodená pila alkohol sama i s obžalovaným dobrovoľne, vedela, ako na ňu alkohol bude účinkovať, sama bez nútenia išla s obžalovaným, ako jej cudzím mužom, na chatu a dobrovoľne s ním mala pohlavný styk, pričom zostalo pochybné, že by pri opakovanom dala najavo odpor spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jej prípadnej nechuti na pohlavný styk s obžalovaným, čo potvrdzovalo aj jej správanie sa po pohlavnom styku, keď mala príležitosti utiecť a mohla tak urobiť namiesto toho, aby sa vracala k obžalovanému, ktorý ju nijako neobmedzoval a dokonca jej umožnil telefonovať. Poškodená mohla do telefónu volať matku o pomoc, oznámiť jej, že jej bolo ublížené a ak malo byť pravdou, že volala až po násilnom styku, o to viac mala možnosť volať matku o pomoc a pokúsiť sa utiecť. Nič z toho poškodená neučinila ani sa o to nepokúsila. Takéto správanie logicky odôvodňuje záver, že k žiadnemu násilnému konaniu, konaniu, ktoré by bolo v rozpore s jej vôľou, a ktoré by dokonca zasahovalo do jej práva slobodnej voľby sexuálneho partnera, nedošlo. Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrila k všeobecnej hodnovernosti poškodenej tak, že u poškodenej nebola narušená, nakoľko poruchy vnímania neboli zistené a takisto ani poškodenej pamäti, ani vštiepivosť, zachovanie a následná reprodukcia neboli porušené a k špecifickej vierohodnosti, že nebolo zistené, že by došlo k nejakému zavádzaniu z jej strany, tak by na druhej strane nedošlo k zásadným zmenám jej výpovede, nakoľko by neustále vypovedala stabilne a aspoň v podstatných skutočnostiach zhodne. To sa ale nestalo. Okresný súd sa s týmto stavom dostatočne a logicky vysporiadal. Podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti možno povedať, že to, ako človek vypovedá, najmä v prípade, že vypovedá dobrovoľne bez objektívne preukázaného reálneho vplyvu iných osôb na jeho rozhodovanie, závisí zvyčajne od jeho vôle poznačenej nejakou motiváciou, pri ktorej, ak sa rozhodne, že uprednostní vlastné záujmy na úkor cudzích oprávnených záujmov, vyberie si tak, či bude vypovedať v súlade so skutočnosťou alebo v rozpore s ňou. Bolo skutočnosťou, že poškodená v jednej zo svojich výpovedí výslovne poprela, že by k znásilneniu čo i len jednou zo súloží s obžalovaným došlo a aj v počte znásilnení pri týchto súložiach a okolnostiach, na ktoré poukazoval už okresný súd, vypovedala rozporne. Pritom tieto rozpory pre ich význam nemožno bagatelizovať. Neobstojí ani odvolacia námietka, že k zmene vo výpovediach poškodenej nastávalo v dôsledku plynutia času, pretože v opačnom prípade by v jej neskorších výpovediach bol skôr badateľný úbytok oznamovaných skutočností, a to sa nestalo. Rovnako nemožno považovať za dostatočne zdôvodnené príčiny zmeny výpovede, ktorá podľa poškodenej mala nastať z dôvodu jej údajnej obavy z konania obžalovaného. Nebolo preukázané, že by obžalovaný nejakým spôsobom vyvíjal nátlak na poškodenú, či už priamo alebo žeby sa snažil prostredníctvom iných osôb ovplyvňovať to, ako bude vypovedať. Skutočnosť, že mal navštíviť pracovisko jej matky a rozprávať sa údajne s nadriadeným jej matky bez toho, aby prokurátor preukázal, že počas nejakej návštevy obžalovaného u takej osoby došlo k nátlakovej akcii obžalovaného, potom nie je reálnym dôvodom pre to, aby poškodená zásadne menila svoju výpoveď. Logicky potom nemožno vylúčiť, že poškodená z motivácie, na ktorú upozornila aj samotná znalkyňa, vypovedala bez ohľadu na skutočnosť a vypovedala tak aj za cenu vnútorne rozpornej výpovede, pričom tento svoj postup hodnoverne nevysvetlila. Takto potom je nutné vyložiť aj záver znalkyne, že vzhľadom na to, že išlo o vyšetrenie v krátkom čase od údajného skutku, počas psychiatrického vyšetrenia by menovaná nedokázala zahrať to, čo uvádzala. Keďže znalkyňa nedokázala vysvetliť príčiny zmeny výpovede poškodenej a odkazovala na potrebu odborného pohľadu zo strany klinického psychológa k otázke, či by poškodená vedela zmanipulovať svoju výpoveď, aj pre odvolací súd boli informácie z tejto odbornosti dôležité. Pokiaľ znalkyňa Y.. Q. Y. u poškodenej z psychologického hľadiska zistila, že je podpriemerne intelektovo vybavená slabšími pamäťovými schopnosťami, pravdepodobne pod vplyvom epilepsie, hoci za bežných okolností aj táto úroveň pamäťových schopností umožňuje vo všeobecnosti človeku pamätať si v základe, čo prežil alebo prekonal, tak to znamená, že poškodená bola spôsobilá sa rozhodnúť, či o minulosti bude hovoriť v súlade so skutočnosťou alebo bude klamať. K alkoholovému opojeniu poškodenej a otázke, či samotná poškodená bola schopná dostatočne zreteľne dať najavo svoj nesúhlas so samotným pohlavným stykom, znalkyňa poukazovala na to, že zistená úroveň alkoholového opojenia pripúšťala záver, že taká opojená osoba ťažko dokázala dostatočne zreteľne dať najavo nejaký odpor, pričom bolo dôležité brať do úvahy, že prvý pohlavný styk mal prebehnúť dobrovoľne a následne aj z pohľadu muža bolo dôležité brať do úvahy, či tento mohol dostatočne rozlíšiť alebo rozpoznať odmietnutie ďalšieho styku zo strany poškodenej vzhľadom na množstvo požitého alkoholu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak zostali neodstránené pochybnosti, či poškodená /pokiaľ aj naozaj s pohlavným stykom nesúhlasila/ dostatočne jasne dala najavo svoj prípadný nesúhlas s pohlavným stykom, ktorý nasledoval po prvom, jednoznačne dobrovoľnom pohlavnom styku, pričom v stave opitosti, ako osoba labilná a náladová, mohla zažívať stres, ktorý by viedol k následne zistenej posttraumatickej stresovej poruche. Nebolo teda jednoznačne preukázané, že by obžalovaný bol uzrozumený s tým, že poškodená verbálnym prejavom a plačom, ktoré popisovala, v skutočnosti odmieta pohlavný styk, keď krátko predtým mu dala opakovane najavo záujem o pohlavný styk a ten sa aj medzi nimi realizoval a že v skutočnosti prekonáva odpor poškodenej. Ani táto znalkyňa nezistila u poškodenej fabulačné ani konfabulačné tendencie, no predsa došlo k rozporom v jej výpovediach, čo potom, podľa odvolacieho súdu znamená, že pri posudzovaní hodnovernosti poškodenej bolo nutné zohľadniť osobitosti osobnosti poškodenej týkajúce sa jej lability. Správnosti takého postupu nasvedčuje aj to, že uvedená znalkyňa poukazovala na skutočnosť, že poškodená prezentovala vzťah k obvinenému ako obavu, ktorú ale bližšie nešpecifikovala, hoci o osobe obžalovaného uvádzala, že ho poznala pred skutkom a že mala k nemu pozitívny vzťah, že jej bol sympatický a že sa jej páčil a že sa poznali dlhšie. Ani znalkyňa z odborného psychologického hľadiska nezistila, aby výpovede poškodenej boli ovplyvňované alebo aby bola nahováraná na výpoveď zo strany iných osôb. Za významné potom odvolací súd považoval zistenie znalkyne, že s osobnosťou samotnej poškodenej práve korešponduje samotný spôsob popisovania skutku a jeho priebeh, pokiaľ sa udial, keď raz uvádza, že chcela, potom nechcela a že samotná znalkyňa pripustila, že poškodená je schopná si vymyslieť aj neprežité skutočnosti, a že v danom prípade motívom mohlo byť práve to, že pred príbuznými by chcela vystupovať v pozícii obete a nie vinníka. Pokiaľ potom odvolací súd zohľadnil zistené poznatky o osobnosti, ktorú znalkyňa charakterizovala ako jednoduchšiu, poznačenú svojím spôsobom disharmonickým prostredím, v ktorom poškodená vyrástla s akcentovanými zvýraznenými menej priaznivými osobnostnými črtami v zmysle vnútornej lability, menšej odolnosti voči stresu, záťaži, s náladovosťou, aj s deficitom toho, ako zvládať rôzne životné situácie, potom nemohol považovať výpoveď poškodenej za natoľko hodnovernú, stabilnú a spoľahlivo zodpovedajúcu skutočnosti, aby postačovala pre záver, že sa stal skutok, z ktorého bol I. H. obžalovaný. Psychodiagnostické vyšetrenie obžalovaného I. H. v rámci znaleckého dokazovania neodhalilo nič, čo by /obdobne ako u poškodenej/ nasvedčovalo tendencii k fabulácii, resp. konfabulácii vo výpovedi menovaného. Pritom neboli zistené ani žiadne sklony obžalovaného k sexuálne agresívnemu správaniu. Znalec J.. R.. C. vo svojom znaleckom posudku zistil, že obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou ani poruchou, ani v súčasnosti, ani v čase skutku. PPG vyšetrenie potvrdzovalo, že obžalovaný je heterosexuálne orientovaný, s preferenciou žien dospelého veku a netrpí sexuálnou deviáciou. Obžalovaný nie je duševne chorý, nie je pre spoločnosť zo sexuologického a z psychiatrického hľadiska nebezpečný a jeho konanie nebolo motivované žiadnou sexuálnou deviáciou, ale išlo o plne vedomé, cieľavedomé konanie. Ani z tohto hľadiska teda neboli zistené žiadne prejavy, ktoré by obžalovaného stotožňovali s nejakým násilným správaním sa voči poškodenej a ktoré by nasvedčovali záveru, že skutok zodpovedá osobnosti obžalovaného. Znaleckým skúmaním zistených poranení poškodenej znalec pripustil, že pomliaždeniny s krvnými podliatinami v oblasti oboch predlaktí vo forme začervenaní mohli vzniknúť stlačením rukami za predlaktie a zápästie inou osobou. Pomliaždenie na vnútornej strane stehna vonkajšej strany pravého lýtka a oblasti bedrovej lopaty vľavo vpredu mohli vzniknúť pri tlačení a následnom vyzliekaní počas zápasu, ale tieto zmeny môžu vzniknúť aj pri nezavinenom náraze na tupý predmet, pri kopnutí inou osobou, stlačením, silnom stlačení a pod. K tomu treba ale dodať, že neboli pochybnosti o tom, že počas dvoch súloží došlo medzi poškodenou a obžalovaným k fyzickému kontaktu a nebolo vylúčené, že tento fyzický kontakt bol v súlade s vôľou súložiacich osôb. Presne exaktne stanoviť dobu vzniku z fotografií a z jedného lekárskeho vyšetrenia znalec považoval za skoro nemožné, lebo podľa fotografií zmeny na lýtku a stehne mali trochu iné sfarbenie, ako začervenanie v oblasti panvy a predlaktia a dodal, že by sa mohlo jednať o zmeny, ktoré vzniknú v iný čas, ale zároveň bolo možné, že všetky tieto zmeny vznikli v jednom čase, lebo prejavy krvnej podliatiny závisia od hrúbky podkožia, od hĺbky poranení cievy, preto nie vždy krvné podliatiny, ktoré vzniknú pri tom istom úraze, majú rovnakú farbu pri vyvojovaní. Ani v tomto smere nebola teda vyvrátená obhajoba obžalovaného. Nelogickým bolo správanie sa poškodenej, ktorá, ako to vyplýva z výpovede jej matky, svedkyne D. Š.C., sa jej o žiadnom znásilnení nezdôverila a pokiaľ svojmu bratovi svedkovi L. Š. povedala len, že bola znásilnená obžalovaným, nepovedala mu nič o tom, ako k znásilneniu malo dôjsť, aj keď na ňu obaja svedkovia v domácom prostredí naliehali. Pritom z popisu stretnutia tohto svedka s obžalovaným po tom, čo priviezol z chaty poškodenú do miesta jej bydliska, nevyplynulo také správanie, z ktorého by čo i len náznakom vyplynulo, že predtým sa k jeho sestre správal agresívne. Podľa znaleckého posudku KEÚ PZ Košice č. 1297/2017, na ponožkách a podprsenke poškodenej sa našla sperma, pričom len na ponožkách poškodenej bola potvrdená prítomnosť spermy od obžalovaného. Skutočnosť, že podľa obžalovaného z jeho strany k vyvrcholeniu nedošlo, ešte neznamená, že pri súloži nemusel o nevedomom uvoľnení svojej spermy vedieť. Zo sterov zápästia obžalovaného a poškodenej bola zistené kombinácia DNA profilov týchto osôb. Rovnako aj na teplákoch obžalovaného. Aj na podprsenke poškodenej a jej ponožkách bol zistený DNA profil obžalovaného. Obaja pritom popisovali manipuláciu s oblečením počas aktu vrátane svojho vzájomného fyzického kontaktu. Ani samostatne ani v súvislosti s inými dôkazmi nevylučujú totiž aj takú interpretáciu, ktorá je v prospech obhajoby. Nejde teda o dôkazy, ktoré by zásadne spochybňovali obhajoby obžalovaného. Skúmajúc zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou odvolací súd zistil, že zo zistenej situácie na mieste činu nevyplynuli žiadne stopy, ktoré by svedčili o nejakom zápase, o nejakom predchádzajúcom násilí vykonanom na mieste činu. Obžalovaný nie je osobou, ktorá by mala sklon k protiprávnej činnosti, keďže oboznámené poznatky o jeho správaní sa v minulosti, podľa prečítaných evidencií, nasvedčovali len postihu za dopravné priestupky. Obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obvineného (zásada in dubio pro reo). Vina obvineného musí byť preukázaná. O nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú všetky skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne preukazujú naplnenie všetkých znakov (vrátane konania) skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Pri uplat- není zásady ,,in dubio pro reo" je v súlade s touto sporné okolnosti vyhodnocovať v prospech páchateľa. Treba pritom poukázať aj na to, že v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por., nemôže odvolací súd nariadiť prvostupňovému súdu, ako má hodnotiť ten ktorý dôkaz, teda aj výpoveď poškodenej, pokiaľ išlo o jej obsah a to, čo z jej obsahu súd vyvodzuje. Pri hodnotení dôkazu sa vychádza z celej výpovede svedka alebo obvineného, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov vo výpovediach, aj z vysvetlení, prečo k týmto odlišnostiam došlo. Treba vziať do úvahy aj kvalitu a presvedčivosť ostatných dôkazov. Len po takomto postupe možno dospieť k správnemu záveru o vierohodnosti alebo nevierohodnosti dôkazu. /Rozsudok NS SR sp. zn. 6 To 34/1997 zo dňa 01.03.2001/ Treba pripomenúť, že ak má byť rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje Trestný poriadok. Odvolací súd hodnotí výpoveď poškodenej ako jediného usvedčujúceho dôkazu za nedostatočnú na uznanie viny obžalovaného. Pri poškodenej treba poukázať na rozpornosť jej výpovedí, labilitu a náladovosť jej osobnosti, možnosť vypovedať nepravdu a súkromnú motiváciu chrániť svoju povesť, ktorá za okolnosti, že zneužívala alkohol a pod vplyvom alkoholu opakovane súložila s pre ňu v podstate neznámym mužom, s ktorým za účelom sexuálneho kontaktu odišla dobrovoľne v nočnú hodinu na jeho chatu, keď bolo preukázané, že stále vypovedala bez ovplyvňovania a slobodne sa tak mohla rozhodovať, čo bude vypovedať v trestnom konaní po zákonnom poučení. Treba poukázať na /v prípade, že odpor zamýšľala/ nedostatočnosť prejavenia odporu, na absenciu jednoznačných stôp, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa reálne bránila fyzickému útoku kladením zodpovedajúceho odporu. Ak verbálne prejavovala nesúhlas, treba poukázať na absenciu poznatkov o takom nesúhlase pred, počas či bezprostredne po súložiach, keď o konaní obžalovaného nepovedala ani pri telefonáte matke, ani pri osobnom kontakte s matkou a bratovi povedala len, že bola znásilnená, zachovávajúc si priestor na rôzne verzie. Nemožno opomenúť absenciu jednoznačných stôp po fyzickom útoku na poškodenú na tele zo strany obžalovaného, na absenciu akýchkoľvek stôp po fyzickej obrane poškodenej na tele obžalovaného a na absenciu poznatkov o sklonoch obžalovaného k sexuálnej agresivite či protiprávnemu násilnému správaniu sa a o nejakých jeho sklonoch k uvádzaniu nepravdy. Vnútorná rozpornosť výpovede poškodenej, ako jediného priameho dôkazu, správanie sa poškodenej po tom, čo s obžalovaným opakovane súložila, keď predtým, hoci mala príležitosť nič o znásilnení telefonicky svojej matke nepovedala a ani potom sa bližšie svojim blízkym nezdôverila, ale zásadne menila svoje výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, jednoznačné nepotvrdenie takého vzniku zranení ako pri svojej usvedčujúcej výpovedi poškodená udávala, miesto činu bez stôp po prípadnom odpore poškodenej, opitosť poškodenej vo vzťahu k jej schopnosti prejaviť vážne mienený odpor, výsledky znaleckého dokazovania z psychiatrie a psychológie v prípade poškodenej, jej schopnosť vymyslieť si aj neprežité udalosti a motivácia konať vo svoj prospech bez ohľadu na skutočnosť oproti poznatkom zisteným znaleckým skúmaním obžalovaného z psychologického, psychiatrického a sexuologického hľadiska vedie k záveru, že nebolo preukázané konanie obžalovaného v podobe násilne vykonanej súlože tak, ako popisoval okresný prokurátor v podanej obžalobe. Jednoznačné priame dôkazy o vine obžalovaného zistené neboli. Jediný dôkaz predložený prokurátorom, z ktorého v prípravnom konaní vyplynulo dôvodné podozrenie, že obžalovaný spáchal predmetný trestný čin, bol zásadne a hodnoverne spochybnený vlastnou nositeľkou tohto dôkazu. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym zásadným procesným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Rovnako odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine by bol založený na nepresvedčivých dôkazoch, že by sa stal skutok, z ktorého bol I. H. obžalovaný. Aj odvolací súd dospel k záveru, že neboli odstránené pochybnosti o vine obžalovaného, pretože jeho vina nebola preukázaná ani súborom priamych, ani nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili nepretržitú a súvislú sústavu dôkazov a z nich plynúcich skutočností, ktorá by bez akýchkoľvek pochybností dovoľovala vysloviť záver o vine obžalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa správnym procesným postupom v rámci predložených dôkazov dospel k odôvodnenému a zákonnému výroku, ktorým obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil. Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu okresného prokurátora vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.