Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 3CoCsp/11/2026 8723200433 18. 06. 2026 JUDr. Eva Šofranková ECLI:SK:KSPO:2026:8723200433.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Chytrý nájem s.r.o., so sídlom Chotíkov 479, 330 17 Chotíkov, Česká republika, IČO: 29 158 958 konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Chytrý nájem s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 48 223 832, právne zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1./ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX W., 2./ C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX W., 3./ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX W., žalované v 1./ a 3./ rade právne zastúpené: JUDr. Michal Petrík, LL.M., advokát so sídlom Dostojevského 12, 058 01 Poprad, o zaplatenie sumy 63.129,08 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1./ a 3./ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/7/2023-618 zo dňa 18. februára 2026, takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV. II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 3.468,08 eura od 22.03.2023 do 10.05.2023, zo sumy 2.640,08 eura od 11.05.2023 do 22.06.2023, zo sumy 1.640,08 eura od 23.06.2023 do 30.08.2023, zo sumy 640,08 eura od 31.08.2023 do 02.10.2023, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. III. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 22.240,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 51.000 eur od 22.03.2023 do 02.10.2023, zo sumy 50.640,08 eura od 03.10.2023 do 30.10.2023, zo sumy 49.640,08 eura od 31.10.2023 do 24.11.2023, zo sumy 48.640,08 eura od 25.11.2023 do 27.12.2023, zo sumy 47.240,08 eura od 28.12.2023 do 23.01.2024, zo sumy 46.240,08 eura od 24.01.2024 do 26.02.2024, zo sumy 45.240,08 eura od 27.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 44.240,08 eura od 28.03.2024 do 25.04.2024, zo sumy 43.240,08 eura od 26.04.2024 do 27.05.2024, zo sumy 42.240,08 eura od 28.05.2024 do 24.06.2024, zo sumy 41.240,08 eura od 25.06.2024 do 23.07.2024, zo sumy 40.240,08 eura od 24.07.2024 do 23.08.2024, zo sumy 39.240,08 eura od 24.08.2024 do 23.09.2024, zo sumy 38.240,08 eura od 24.09.2024 do 22.10.2024, zo sumy 37.240,08 eura od 23.10.2024 do 22.11.2024, zo sumy 36.240,08 eura od 23.11.2024 do 23.12.2024, zo sumy 35.240,08 eura od 24.12.2024 do 21.01.2025, zo sumy 34.240,08 eura od 22.01.2025 do 21.02.2025, zo sumy 33.240,08 eura od 22.02.2025 do 24.03.2025, zo sumy 32.240,08 eura od 25.03.2025 do 22.04.2025, zo sumy 31.240,08 eura od 23.04.2025 do 26.05.2025, zo sumy 30.240,08 eura od 27.05.2025 do 23.06.2025, zo sumy 29.240,08 eura od 24.06.2025 do 23.07.2025, zo sumy 28.240,08 eura od 24.07.2025 do 22.08.2025, zo sumy 27.240,08 eura od 23.08.2025 do 22.09.2025, zo sumy 26.240,08 eura od 23.09.2025 do 24.10.2025, zo sumy 25.240,08 eura od 25.10.2025 do 24.11.2025, zo sumy 24.240,08 eura od 25.11.2025 do 29.12.2025, zo sumy 23.240,08 eura od 30.12.2025 do 23.01.2026, zo sumy 22.240,08 eura od 24.01.2026 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
IV. Náhradu trov súdneho konania stranám sporu nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Konanie o zaplatenie istiny 15.000,- eur a úroku z omeškania nad rámec priznaného úroku z omeškania v bodoch II. III. výroku rozsudku zastavuje. II. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 1.172,- eur od 22.03.2023 do 10.05.2023, zo sumy 344,- eur od 11.05.2023 do 22.06.2023, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 5.416,08 eur od 22.03.2023 do 22.06.2023, zo sumy 4.760,08 eur od 23.06.2023 do 30.08.2023, zo sumy 3.760,08 eur od 31.08.2023 do 02.10.2023, zo sumy 2.760,08 eur od 03.10.2023 do 30.10.2023, zo sumy 1.760,08 eur od 31.10.2023 do 24.11.2023, zo sumy 760,08 eur od 25.11.2023 do 27.12.2023, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. III. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 25.360,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 51.000,- eur od 22.03.2023 do 27.12.2023, zo sumy 50.360,08 eur od 28.12.2023 do 23.01.2024, zo sumy 49.360,08 eur od 24.01.2024 do 26.02.2024, zo sumy 48.360,08 eur od 27.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 47.360,08 eur od 28.03.2024 do 25.04.2024, zo sumy 46.360,08 eur od 26.04.2024 do 27.05.2024, zo sumy 45.360,08 eur od 28.05.2024 do 24.06.2024, zo sumy 44.360,08 eur od 25.06.2024 do 23.07.2024, zo sumy 43.360,08 eur od 24.07.2024 do 23.08.2024, zo sumy 42.360,08 eur od 24.08.2024 do 23.09.2024, zo sumy 41.360,08 eur od 24.09.2024 do 22.10.2024, zo sumy 40.360,08 eur od 23.10.2024 do 22.11.2024, zo sumy 39.360,08 eur od 23.11.2024 do 23.12.2024, zo sumy 38.360,08 eur od 24.12.2024 do 21.01.2025, zo sumy 37.360,08 eur od 22.01.2025 do 21.02.2025, zo sumy 36.360,08 eur od 22.02.2025 do 24.03.2025, zo sumy 35.360,08 eur od 25.03.2025 do 22.04.2025, zo sumy 34.360,08 eur od 23.04.2025 do 26.05.2025, zo sumy 33.360,08 eur od 27.05.2025 do 23.06.2025, zo sumy 32.360,08 eur od 24.06.2025 do 23.07.2025, zo sumy 31.360,08 eur od 24.07.2025 do 22.08.2025, zo sumy 30.360,08 eur od 23.08.2025 do 22.09.2025, zo sumy 29.360,08 eur od 23.09.2025 do 24.10.2025, zo sumy 28.360,08 eur od 25.10.2025 do 24.11.2025, zo sumy 27.360,08 eur od 25.11.2025 do 29.12.2025, zo sumy 26.360,08 eur od 30.12.2025 do 23.01.2026, zo sumy 25.360,08 eur od 24.01.2026 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. IV. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 22.769,- eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od 22.03.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1 a 2, § 39, § 52, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, § 546, § 574 ods. 1, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca so žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom uzatvoril Zmluvu o pôžičke č.X dňa XX.XX.XXXX, č. X dňa XX.XX.XXXX, č. X dňa XX.XX.XXXX, č. X dňa XX.XX.XXXX, č.X dňa XX.XX.XXXX a žalovaní v 2./ a 3./ rade zabezpečili záväzky zo zmlúv ručením. Zmluvy o pôžičke boli riadne uzavreté, podpísané zmluvnými stranami a peniaze titulom zmluvy o pôžičke boli použité na financovanie kúpy pozemku a výstavbu rodinného domu, ktorú zhotovovala spoločnosť Z. pre žalovanú v 1./ rade na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Nebolo sporné, že istiny poskytnutých pôžičiek vo výške 26.880 eur, 12.000 eur, 5.416,08 eura, 51.000 eur, 22.769 eur boli použité na financovanie kúpnej ceny pozemku a cien za dielo - stavbu rodinného domu. Žalovaní v 1./ až 3./ rade si boli plne vedomí ako bude zo strany veriteľa naložené s požičanými finančnými prostriedkami, a preto súd uzavrel, že pokiaľ dlžník akceptuje, že predmet pôžičky, úveru bude priamo vyplatený osobe, ktorej chce dlžník poskytnúť plnenie, ktoré má byť financované pôžičkou, úverom, uvedené nespôsobuje
neplatnosť zmlúv o pôžičkách resp. úverových zmlúv. Zmluvy o pôžičke boli platné právne úkony v časti poskytnutej istiny pôžičiek. Preto pokiaľ dlžník nevrátil poskytnuté pôžičky na základe výzvy veriteľa, je dôvodné zaviazať žalovanú v 1./ rade ako dlžníka a žalovaných v 2./ a 3./ rade titulom ručiteľského záväzku na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny zo zmlúv o pôžičke. Súd pritom zohľadnil čiastkové platby žalovaných zrealizované v priebehu konania (po vrátení veci súdu prvej inštancie) celkovo v sume 15.000 eur, v súvislosti s ktorými konanie o zaplatenie istiny 15.000 eur zastavil. 4. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 30.10.2024 č. k. 3CoCsp/7/2025-548, súd prvej inštancie vyzval žalobcu na riadne vyčíslenie nesplatenej istiny pôžičky. Podaniami zo dňa 24.10.2025 a zo dňa 26.01.2026 žalobca špecifikoval nesplatenú istinu a úrok z omeškania, pričom žalovaní v 1./ - 3./ rade voči špecifikácii nemali výhrady. Za sporné nepovažoval súd skutočnosti týkajúce sa zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou v 1./ rade ako s dlžníkom, na základe ktorej žalobca poskytol pôžičku vo výške 24.000 eur za účelom financovania kúpy pozemku, s dohodnutou lehotou splatnosti 27.09.2019. Nakoľko poskytnutá pôžička nebola podľa tvrdenia žalobcu vrátená žalovanými riadne a včas, došlo zo strany žalobcu k použitiu časti (2.170,70 eura) z úhrady žalovaných zo dňa 18.08.2021 (úhrada vo výške 15.000 eur) na uhradenie dlhu zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX. Žalovaní uvedené tvrdenia nerozporovali, preto tieto skutočnosti podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považoval za nesporné a žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania tak ako bol špecifikovaný v podaní zo dňa 24.10.2025 v zákonnej výške 5% p. a. zohľadňujúc jednotlivé platby zo strany žalovaných. Žalovaní nenamietali takto uplatnený úrok z omeškania, preto aj vo vzťahu k úroku z omeškania súd aplikoval § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 5. Súd prvej inštancie z obsahu zmlúv o pôžičke vyvodil, že nie je možné na právne vzťahy aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. Z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. d), i) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. totiž vyplýva, že zmluvy o pôžičke nie sú spotrebiteľským úverom, keď ide o úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba alebo ide o úver bez úroku a bez ďalších poplatkov alebo o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Napriek uvedenému uzavrel, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor a zmluvy o pôžičkách sú zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách mal postavenie obchodníka a žalovaná v 1. rade spotrebiteľa. 6. Pokiaľ žalovaní namietali neplatnosť čl. 1.2, 3.1, 3.2 zmlúv o pôžičkách, k tomu súd uviedol, že tieto články zmlúv o pôžičkách nepredstavujú neprijateľné zmluvné dojednania. Ust. čl. 2.1, 2.2, 2.3, 2.4 zmluvy o pôžičke týkajúce sa zmluvných pokút a neprimerane vysokých úrokov z omeškania súd už v prvom rozsudku vyhodnotil ako neplatné, v rozpore s dobrými mravmi, a preto v skoršom rozhodnutí nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a neprimerane vysokých úrokov zamietol. 7. Žalobca ako dodávateľ má nárok len na vrátenie istín poskytnutých pôžičiek. Pokiaľ doposiaľ dlžník nevrátil pôžičky na základe výzvy veriteľa, je dôvodné zaviazať žalovanú v 1. rade ako dlžníka a žalovaných v 2. a 3. rade titulom ručiteľského záväzku na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny titulom zmluvy o pôžičke č. 4 a č. 5 vo výške 25.360,08 eur (výrok III.) a 22.769,- eur (výrok IV.), keď istiny pôžičiek č. 1, č. 2, č. 3 boli v plnom rozsahu uhradené a z pôžičky č. 4 nebola uhradená časť istiny 25.360,08 eur (pôvodne poskytnutá pôžička vo výške 51.000,- eur) a pôžička č. 5 v celej výške 22.769,eur nebola žalobcovi vrátená. Žalobca nemá nárok na zmluvné pokuty dojednané v zmluvách o pôžičke či na neprimerane vysoký a neprijateľne dohodnutý úrok z omeškania, ale má nárok len na zákonný úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (výrok II.). 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p., pretože strany sporu mali v konaní čiastočný úspech. Za spravodlivé považoval, aby strany sporu znášali im vzniknuté trovy konania, keď úspech a neúspech strán sporu bol v približne rovnakom rozsahu. 9. Proti výroku V. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 64 % a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, a to z dôvodu, že súd absolútne nevzal do úvahy a už vôbec nevyčíslil základný predpoklad pre rozhodnutie o (ne)priznaní náhrady trov konania niektorej zo strán sporu, ktorým je pomer úspechu vo veci. Úspech žalobcu bol vo výške 81.185,08 eura, a úspech žalovaných
vo výške 17.809,75 eura. Celkový úspech žalobcu v spore je potom v rozsahu 64% úspechom 82% - úspechom žalovaných 18%). Za žiadnych okolnosti nemôže a ani nejedná o zanedbateľný rozdiel v úspechu žalobcu k úspechu žalovaných, resp. rozhodne nemôže obstáť odôvodnenie súdu prvej inštancie, že by „úspech a neúspech strán sporu bol v približne rovnakom rozsahu“. Záverom ešte žalobca dodáva, že súd prvej inštancie mal pri hodnotení úspechu vo veci samej a spravodlivosti v otázke (ne)priznania trov konania prihliadnuť aj na celý priebeh súdneho konania, opakované snahy žalobcu o zmier v konaní (dokonca na výzvy súdu), kedy návrhy žalobcu boli zo strany žalovaných odmietané bez akéhokoľvek racionálneho argumentu (a to napriek priebežnému splácaniu dlhu žalobcovi), nehovoriac o speňažení rodinného domu žalovanej bez uspokojenia pohľadávky žalobcu. 10. Proti výrokom II., III., IV. rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalované v 1./ a 3./ rade. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietajú, že súd neaplikoval ustanovenie § 24 ods. 1. zákona č. 129/2010 Z.z.. V konaní namietali, že žalobca nikdy neposkytol pôžičky na ich platobný účet ako to prikazuje zákon ale automaticky ich priamo posielal na účet spoločnosť Ekonomické stavby, s.r.o., ktorá má rovnakého vlastníka ako žalobca. Teda zo strany žalobcu došlo k postupu v rozpore s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., kde potom platí § 11 ods. 1 písm. e), že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Namietajú tiež porušenie povinnosti žalobcu podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, poskytoval jednu pôžičku za druhou, pričom jedna pôžička nebola ešte splatená a žalobca už poskytol ďalšiu. Namietli, že boli žalobcom uvedené do omylu v podmienkach poskytnutia finančných prostriedkov. Je zrejmé a logické že žalovaná v 1./ rade pri prezentovanej ponuke pôžičky, ktorá mala byť bez úrokov a poplatkov sa rozhodla vybrať si produkt od žalobcu, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca neposkytoval pôžičky zdarma, ale išlo jednoznačne o zavádzanie, klamanie spotrebiteľa v otázke zmluvných podmienok, kde jednotlivé zmluvy obsahovali skrytý úrok vo forme zmluvných pokút, čo znamená, že žalovaná v 1./ rade bola pred uzavretím zmlúv o pôžičke č. 1 až č.5. preukázateľne uvedená do omylu. Žalovaní ďalej namietajú nezrozumiteľnosť rozsudku, jeho odôvodnenia, konkrétne bodu 93. Nie je zrejmé prečo súd v odôvodnení rieši zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá nebola predmetom tohto konania ani predmetom nároku žalobcu. Ďalej namietajú, že z výrokov II., III. a odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ktorej zmluvy a istiny sa výroky týkajú, zároveň nie je zrejmé akým spôsobom bol úrok vyčíslený. Súd automaticky prevzal do rozsudku návrh žalobcu týkajúci sa vyčíslovania úroku, pričom tento úrok, spôsob výpočtu jednotlivé časové obdobia nie sú v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom vysvetlený. Žalovaným nie je známe prečo súd žalobcovi priznal úrok a jeho špecifikáciu spôsobom, ktorý navrhol žalobca, pričom nie je možné ani matematicky zistiť a overiť spôsob výpočtu takto formulovaného úroku. 11. K odvolaniu žalovaných podal vyjadrenie žalobca, ktorý zdôraznil, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nemožnosť aplikácie Zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1, pričom sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom odvolacom rozsudku v bode 30. uvádza, že vzhľadom na bezúročnosť poskytnutej pôžičky nešlo o spotrebiteľský úver. Nakoľko súd prvej inštancie jednoznačne odmietol možnosť aplikácie § 24 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je evidentné, že dospel tak k záveru, že žalobca nemá ani status iného veriteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 129/2010, a to práve z dôvodu splnenia výnimiek uvedených v § 1 ods. 3 písm. d), i), l). Žalobca opätovne nesúhlasí s tendenčným tvrdením žalovaných o „skrytých úrokoch“ a „odplatnosti“. Žalobca nikdy nemal kontrolu nad tým, či a kedy splnia žalovaní povinnosť, ku ktorej sa uzavretou zmluvou zaviazali, t.j. vrátiť pôžičku riadne a včas, a teda ani kontrolu nad tým, aká bude celková výška plnenia, ktorú budú žalovaní povinní poskytnúť. Bolo naopak len na žalovaných, aby včasným a riadnym splnením svojej platobnej povinnosti predišli sankcii, ktorá bola medzi účastníkmi sporu dojednaná. V priebehu doterajšieho konania tak bolo preukázané a stranami sporu nerozporované, že predmetné pôžičky boli zo strany žalobcu poskytnuté žalovanej v 1./ rade ako preklenovacie pôžičky (viď body 1.1 a 1.2 zmlúv o pôžičkách), t.j. za účelom preklenutia v danom okamihu nedostatku finančných prostriedkov žalovanej na vykonanie jednotlivej etapy stavby rodinného domu. Z uvedeného vyplýva, že nebolo stranami automaticky očakávané, či vôbec bude, a ktorú etapu výstavby rodinného domu žalovaná financovať prostredníctvom žalobcu. K žalovanými namietanej nezrozumiteľnosti odôvodnenia týkajúceho sa posúdenia zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX žalobca uviedol, že žalovaná v 1./ rade po splatnosti pôžičky č. XXXXXXX uhradila žalobcovi pôžičku len čiastočne, a to spolu vo výške 17.829,90 eura, preto sumu 2.170,70 eura (z úhrady vykonanej dňa 18.08.2021 vo výške 15.000 eur) žalobca
započítal na skôr splatný nedoplatok. S námietkami žalovaných týkajúc sa výpočtu úrokov z omeškania žalobca odkázal na body 92. a 102. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 12. K odvolaniu žalobcu podali vyjadrenie žalované v 1./ a 3./ rade. Poukázali na petit, kde žalobca žiadal zmluvné pokuty vo výške 806,95 eura a 1602 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z tam špecifikovaných súm, čo v prepočte predstavujú sumy 11.398,50 eura a 16.701,06 eura. Žalobca pritom nikdy nevzal svoj návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty späť. Účelovo uviedol iba zmluvnú pokutu ku dňu podania návrhu, avšak jeho nárok na zmluvnú pokutu ku dňu rozhodovania súdu by predstavoval sumu okolo 50.000 eur. Teda jeho výpočet úspešnosti uvedený v odvolaní nezodpovedá skutočnosti. 13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných a žalobcu sú čiastočne dôvodné. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24.06.2019 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovanou v 3./ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 24.000 eur, za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva dlžníka k nehnuteľnosti - pozemku. Uvedenú pôžičku sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 27.09.2019. Uvedená zmluva obsahovala článok II, ods. 2.2, v zmysle ktorého, cit.: „Zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením jeho záväzku v zmysle čl. II, ods. 2.1 zmluvy, že dlžník zaplatí veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške max 0,25 % denne z dlžnej istiny pôžičky, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do úplného splatenia istiny pôžičky.“ (č.l. 563 a nasl. súdneho spisu). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu vyplatené predávajúcemu dňa 26.06.2019 (č.l. 559). Žalobca v podanej žalobe, ako aj v priebehu konania uviedol, že prípadné nároky žalobcu z uvedenej zmluvy nie sú predmetom tohto súdneho konania. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20.11.2019 bola medzi žalovanou v 1./ rade ako objednávateľom a spoločnosťou Z. ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o dielo č. XXX/XX (ďalej len „Zmluva o dielo“), na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal, že za dohodnutú cenu (117.736 eur) objednávateľovi zrealizuje stavbu rodinného domu (č.l. 206 súdneho spisu). Dňa XX.XX.XXXX bol medzi účastníkmi Zmluvy o dielo uzatvorený Dodatok č. XXX/XX/X (č.l. 395 súdneho spisu), ktorým sa okrem iného zmenila pôvodne dohodnutá cena diela (na sumu 119.952 eur). 16. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2./ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke č. 1“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 26.880 eur, ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 28.06.2021 (č.l. 10). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Z. dňa 30.03.2021. 17. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2./ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke č. 2“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 12.000 eur, ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 05.08.2021 (č.l. 26). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Z. dňa 07.05.2021. 18. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2./ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke č. 3“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 5.416,08 eur, ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 16.08.2021 (č.l. 40). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Z. dňa 18.05.2021. 19. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2./ a žalovanou v 3./ rade ako ručiteľmi uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke č. 4“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 51.000 eur, ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 30.12.2021 (č.l. 52). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Z. dňa 04.10.2021.
20. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2./ a žalovanou v 3./ rade ako ručiteľmi uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke č. 5“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 22.769 eur, ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 21.03.2022 (č.l. 63). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Z. dňa 22.12.2021. 21. Všetky uzatvorené Zmluvy o pôžičkách obsahovali článok II, ods. 2.2, v zmysle ktorého, cit: „Zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením jeho záväzku v zmysle čl. II, ods. 2.1 zmluvy, že dlžník zaplatí veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej istiny pôžičky, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do úplného splatenia istiny pôžičky.“ Obsahovali tiež článok II, ods. 2.3, v zmysle ktorého, cit: „Zmluvné strany ďalej dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splnením jeho záväzku v zmysle čl. II. ods. 2.1 tejto zmluvy, že dlžník zaplatí veriteľovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny pôžičky vo výške stanovenej právnym predpisom upravujúcim úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do úplného splatenia istiny pôžičky.“ Napokon tiež obsahovali článok II, ods. 2.4, v zmysle ktorého, cit: „Dlžník vzal podpisom tejto zmluvy na vedomie upozornenie veriteľa, že tento nevyhnutne potrebuje požičané finančné prostriedky vrátiť v termíne splatnosti, nakoľko ich má po uplynutí tohto termínu viazané iným spôsobom, a preto je medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta za prípadné omeškanie dlžníka.“ 22. Žalobca na základe Zmluvy o pôžičke č. 1. až 5. žalovanej celkovo požičal sumu 118.065,08 eura. 23. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaní pred podaním žaloby vykonali nasledujúce úhrady: dňa 18.08.2021 úhrada vo výške 15.000 eur, dňa 06.12.2021 úhrada vo výške 5.000 eur, dňa 10.02.2022 úhrada vo výške 10.000 eur, dňa 29.04.2022 úhrada vo výške 10.000 eur. 24. Po podaní žaloby dňa 31.01.2023 až do vydania rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 17Csp/7/2023-453 zo dňa 30.10.2024 vykonali žalovaní nasledujúce úhrady: dňa 28.02.2023 úhrada vo výške 828 eur, dňa 10.05.2023 úhrada vo výške 828 eur, dňa 22.06.2023 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 30.08.2023 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 02.10.2023 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 30.10.2023 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 24.11.2023 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 27.12.2023 úhrada vo výške 1.400 eur, dňa 23.01.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 26.02.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 27.03.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 25.04.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 27.05.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 24.06.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 23.07.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 23.08.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 23.09.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 22.10.2024 úhrada vo výške 1.000 eur. 25. Po vydaní rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 3CoCsp/7/2025-548 zo dňa 09.09.2025 až do vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (zo dňa 18.02.2026) žalovaní vykonali nasledujúce úhrady: dňa 22.11.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 23.12.2024 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 21.01.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 21.02.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 24.03.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 22.04.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 26.05.2025 úhrada vo výške 1.000 eur,
dňa 23.06.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 23.07.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 22.08.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 22.09.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 24.10.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 24.11.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 29.12.2025 úhrada vo výške 1.000 eur, dňa 23.01.2026 úhrada vo výške 1.000 eur. 26. Celkovo žalovaní za účelom splatenia dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. X.. až X. žalobcovi uhradili sumu 73.056 eur. 27. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmlúv, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Podľa ods. 2, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. 29. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie sú d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 30. Podľa ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. 31. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25. 32. Podľa ustanovenia § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
33. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzťah založený Zmluvou o pôžičke č. X až X ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko uvedené Zmluvy boli v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvami spotrebiteľskými. Predmetné Zmluvy o pôžičkách sú zmluvami spotrebiteľskými vzhľadom na subjekty zmluvy, teda sa na ne a na vzťahy z nich vyplývajúce vzťahujú normy týkajúce sa spotrebiteľského práva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. 34. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru o neaplikácii Zákona o spotrebiteľských úveroch na predmetný zmluvný vzťah, a to vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. K uvedenému odvolací súd dodáva, že v prípade žalobcu nejde o tzn. iného veriteľa, v prípade ktorého by sa vybrané ustanovenia daného zákona uplatnili, nakoľko pôžičky boli poskytnuté za účelom nadobudnutia alebo zachovania vlastníckych práv v nehnuteľnosti alebo výstavbu nehnuteľnosti a zároveň poli poskytnuté pôžičky bez úroku. Na uvedený vzťah sa však naďalej vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. 35. V odvolacom konaní nebolo sporné, že body 2.1, 2.2 a 2.4 Zmluvy o pôžičke č. 1. až 5. boli neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Žalobca ako dodávateľ má nárok len na vrátenie istín poskytnutých pôžičiek. Žalobca nemá nárok na zmluvné pokuty dojednané v zmluvách, či na neprimerane vysoký a neprijateľný zmluvne dohodnutý úrok z omeškania. 36. Napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie sa opätovne a bez zdôvodnenia stotožnil so započítaním časti úhrady na zmluvnú pokutu zo Zmluvy o pôžičke č. 1 (vo výške 949,90 eura), čo si však priamo protirečí so záverom súdu o neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v bodoch 2.1 až 2.4 Zmluvy o pôžičke č. 1 až 5. 37. Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil so započítaním časti úhrady (vo výške 2.170,70 eura) na „skorší dlh“ žalovaných, s odôvodnením, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s lehotou splatnosti 27.09.2019, pričom žalovaní nerozporovali, že poskytnutá pôžička nebola uhradená. Uvedený záver považuje odvolací súd za nesprávny. Odvolací súd pritom poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade je prejednávaný spor s ochranou slabšej strany ako aj na skutočnosť, že zmluvné vzťahy založené medzi stranami sporu sú vzťahmi spotrebiteľskými. Žalobca v súvislosti s predloženou Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nijako nepreukázal, žeby v rozhodnom období (t.j. v čase úhrady splátky vo výške 15.000 eur dňa 18.08.2021) mal nárok na akýkoľvek dlh z nej vyplývajúci. Taktiež nepreukázal, prečo by splátka, uhradená dňa 18.08.2021, t.j. v čase po uzatvorení Zmluvy o úvere č. X., X.. a X. a uhradená práve v súvislosti s uvedenými Zmluvami mala byť započítaná na akýkoľvek iný potenciálny dlh, ktorý nie je predmetom tohto súdneho konania (a ktorého výšku žalobca ani nepreukázal), najmä na údajnú pohľadávku, ktorej splatnosť mala nastať ešte 27.09.2019, t.j. takmer 3 roky pred predmetnou úhradou. Odvolací súd taktiež poukazuje na znenie Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z obsahu ktorej sa javí, že obsahuje rovnako neprijateľné zmluvné dojednania, ako obsahovali aj Zmluvy o pôžičke X. až X.. Uvedené indikuje dôvodné obavy, žeby časť danej úrady mohla byť použitá práve na úhradu nákladov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Dôkazné bremeno v súvislosti v vyššie uvedenými skutočnosťami pritom bolo na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd zato, že ani časť úhrady vo výške 2.170,70 eura nemala byť započítaná na údajný dlh, ktorý nebol predmetom tohto súdneho konania. 38. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru týkajúceho sa výšky nezaplatenej istiny, nakoľko nezohľadnil úhradu žalovaných spolu vo výške 3.120,60 eura (949,90 eura + 2.170,70 eura). 39. Vzhľadom na celkovú sumu istín poskytnutých pôžičiek (spolu vo výške 118.065,08 eura), úhrady žalovaných, ktoré boli zrealizované pred začatím súdneho konania (spolu vo výške 40.000 eur) a úhrady, ktoré boli zrealizované po začatí súdneho konania (spolu vo výške 33.056 eur), nárok žalobcu titulom nevrátenej istiny predstavuje suma 45.009,08 eura. Uvedená suma predstavuje nárok žalobcu na vrátenie zostávajúcej časti požičanej istiny zo Zmluvy o pôžičke č. X. vo výške 22.240,08 eura (výrok
III. rozsudku odvolacieho súdu) a nárok žalobcu na vrátenie požičanej istiny zo Zmluvy o pôžičke č. X vo výške 22.769 eur (výrok I. rozsudku odvolacieho súdu). 40. Vzhľadom na nesprávny záver súdu prvej inštancie o zostávajúcom dlhu žalovaných, odvolací súd pristúpil k prepočtu zákonných úrokov z omeškania, na úhradu ktorých má žalobca nárok. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca má nárok len na zákonný úrok z omeškania najskôr od 22.03.2023 (t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovaným). 41. K splateniu istiny poskytnutej žalovanej v 1./ rade na základe Zmluvy o pôžičke č. X došlo až úhradami žalovaných, ktoré boli zrealizované v priebehu súdneho konania. Preto mal žalobca voči žalovaným v 1./ a 2./ rade do doby úplného splatenia dlhu (ku ktorému došlo až úhradou zo dňa 02.10.2023) nárok na zákonný úrok z omeškania. Preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil výrok II. napadnutého rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zohľadňujúc pritom dátumy a sumy čiastkových úhrad (výrok II. rozsudku odvolacieho súdu). 42. Odvolací súd musel pristúpiť v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. aj k zmene výroku III. napadnutého rozsudku, týkajúceho sa nároku žalobcu voči žalovaným vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke č. X. Zmena sa týka výšky priznanej istiny ako aj priznaného zákonného úroku z omeškania, zohľadňujúc pritom výšku a dátumy splátok zrealizovaných zo strany žalovaných, titulom úhrady dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke č. 4. 43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní svojimi úhradami ešte nezačali splácať dlh vzniknutý zo Zmluvy o pôžičke č. X., odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. za správne. Preto rozhodnutie vo výroku IV. ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 44. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 46. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal založiť svoje rozhodnutie o trovách konania na ustanovení § 255 ods. 2 C.s.p. a zistení, že úspech a neúspech strán bol v približne rovnakom rozsahu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že daný záver nie je podporený žiadnym bližším zdôvodnením, čí číselným vyjadrením rozsahu úspechu a neúspechu sporových strán. 47. Napriek vyššie uvedenému má odvolací súd zato, že v danom prípade je na mieste aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p., teda aj v prípade, pokiaľ by bol v konaní úspešnejší žalobca je spravodlivé nepriznať sporovým stranám náhradu trov konania. 48. Výzvou zo dňa 04.06.2026 odvolací súd vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, nakoľko v doterajšom konaní nebolo aplikované ustanovenie § 257 C.s.p. v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania. 49. Žalobca k výzve odvolacieho súdu podal vyjadrenie zo dňa 05.06.2026, kde uviedol, že použitie ustanovenia § 257 C.s.p. negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, preto musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Žalobca je zásadne proti možnosti aplikácie daného ustanovenia a proti nepriznanie trov konania žalobcovi. Je jednoznačne presvedčený, že v spore preukázaný skutkový stav a správanie strán sporu pred začatím súdneho sporu a aj v jeho priebehu bez akýchkoľvek pochybností vylučuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj existenciu akýchkoľvek výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu. V danom spore bolo (aj keď doposiaľ neprávoplatne) opakovane súdom prvej inštancie rozhodnuté o žalobe žalobcu tak, že súd priznal žalobcovi 100% žalovanej istiny a žalobca bol úspešný aj v časti uplatneného príslušenstva, pričom žalobcov neúspech bol súdom vyslovený
len v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. S odkazom na vyššie uvedené potom platí, že plný alebo prevažujúci úspech v spore je hlavným pravidlom, ktoré chráni ústavné právo žalobcu na spravodlivú súdnu ochranu. Žalobca zdôrazňuje, že celý spor vyvolali a priamo zavinili žalovaní ako strana sporu, ktorí preto musia niesť jeho finančné následky. Z vykonaného dokazovania v doterajšom priebehu sporu bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to boli žalovaní, ktorí si nesplnili riadne a včas svoju základnú povinnosť zo zmluvného vzťahu so žalobcom, keď sa dostali do omeškania s vrátením finančných pôžičiek, ktoré im boli zo strany žalobcu poskytnuté za účelom financovania výstavby ich rodinného domu. V danom prípade nie je možné aplikáciu danej výnimky zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.) odôvodniť ani úvahami o vzťahu spotrebiteľa a dodávateľa, resp. dôvodmi finančnej situácie žalovaných ako slabšej strany, ktorá bola neúspešná v spore. Žalobca v tejto súvislosti upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnú skutočnosť na strane žalovaných, a to najmä žalovanej v 1./ rade, ktorá práve najmä vďaka žalovaným pôžičkám od žalobcu postavila rodinný dom v hodnote prevyšujúcej náklady na jeho výstavbu a sumu pôžičiek od žalobcu, ktorý aj nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, a ktorý v priebehu sporu dokonca odplatne scudzila za kúpnu cenu 201.515,91 eura (ako bolo preukázané v spore na súde prvej inštancie). Ako už žalobca upozorňoval v doterajšom priebehu sporu, žalovaná aj napriek speňaženiu predmetnej nehnuteľnosti nielenže doposiaľ nesplatila žalovaný dlh žalobcovi, ale ani len nemala najmenšiu snahu svoj dlh voči žalobcovi splatiť z prostriedkov získaných z predaja rodinného domu. Pre účely objektívneho a spravodlivého posúdenia možnosti aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. žalobca je tiež toho názoru, že aplikácia tejto výnimky je vylúčená rovnako v prípadoch, kedy protistrana konala nepoctivo, podávala šikanózne návrhy alebo zámerne predlžovala konanie. Žalobca už vo svojich predchádzajúcich podaniach a prednesoch v súvislosti s hodnotením úspechu vo veci samej a spravodlivosti v otázke (ne)priznania trov konania poukazoval na to, že bol to práve žalobca, ktorý sa opakovane snažil o zmier v konaní so žalovanými (ktorí boli dokonca na zmier opakovane vyzývaní aj zákonným sudcom na súde prvej inštancie), pričom vo svojom poslednom návrhu na zmier žalobca deklaroval vzdanie sa zmluvných pokút v celom rozsahu. Tieto opakované návrhy žalobcu na zmier však boli zo strany žalovaných odmietané bez akéhokoľvek racionálneho argumentu. 50. Žalovaní sa k výzve odvolacieho súdu, ani k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili. 51. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. 52. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (k tomu pozri Mazák, J., Šoltýs, Ľ. Trovy konania v civilnom procese. Bratislava: Slovenská advokátska komora, 1997, s. 95.). 53. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok (k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). 54. Odvolací súd vidí dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. v povahe sporu, v špecifickosti daného prejednávaného prípadu, ako aj v sociálnych a mejtkových pomerov strán sporu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná v 1./ rade ako dlžník uzatvorila dňa 20.11.2019 so spoločnosťou Z. ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo za účelom výstavby rodinného domu. Už v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo bolo zrejmé, že žalovaná v 1./ rade nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu ceny diela. Z uvedeného dôvodu mala spoločnosť Z. zabezpečiť žalovanej v 1./ rade ponuky na financovanie daného diela. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že spoločnosť Z. priamo spolupracuje so žalobcom
za účelom financovania svojich produktov (webová stránka spoločnosti Z.). Z výpisu z Obchodného registra tiež vyplýva, že osoba štatutárneho orgánu žalobcu (F. V.) je zároveň spoločníkom spoločnosti Z., ako aj to, že vedúci podniku (organizačnej zložky podniku) žalobcu (P. L.) je zároveň Konateľom spoločnosti Z. Uvedené svedčí o ekonomickej prepojenosti oboch podnikateľských subjektoch. Zo zisteného skutkového stavu tiež vyplýva, že žalobca je silný podnikateľský subjekt, ktorému nepriznaním náhrady trov konania nevznikne žiadna ujma. Na druhej strane vzhľadom na majetkové pomery dlžníka, žalovaná v 1./ rade nebola vhodným kandidátom na poskytnutie hypotekárneho, či spotrebného úveru v bankových inštitúciách už v čase uzatvárania Zmluvy o dielo, resp. prípadné ponuky bankových inštitúcii, by boli pre žalovanú v 1./ rade nevýhodné a nepostačujúce. Napriek vedomosti spoločnosti Z. ako aj žalobcu o finančnej situácii dlžníka ponúkli žalovanej v 1. rade financovanie diela prostredníctvom finančného produktu žalobcu. Na účel financovania diela boli žalovanej v 1./ rade postupne poskytnuté pôžičky Zmluvou o pôžičke č. X. až X., pričom napriek skutočnosti, že po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti žalovaná v 1./ rade neuhradila dlh (zatiaľ vo výške 44.296,08 eura), žalobca pristúpil k uzatvoreniu ďalšej Zmluvy o pôžičke č. X. a X. (č.l. 339 súdneho spisu). V priebehu konania tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd konštatovali, že dojednanie splatnosti pôžičiek na cca 3 mesiace, vzhľadom na výšku pôžičiek je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko už pri podpise zmlúv o pôžičkách bolo zrejmé, že nie je reálne možné, aby dlžník pôžičku v lehote splatnosti vrátil. Napriek skutočnosti, že podmienky poskytovaných pôžičiek sú žalobcom upravené tak, aby bola vylúčená aplikácia Zákona o spotrebiteľských úveroch (kde zákon kladie na dodávateľov vyššiu mieru povinností), žalovaní boli stále v zmysle Občianskeho zákonníka spotrebiteľmi a zmluvne založený vzťah medzi sporovými stranami bol vzťahom spotrebiteľským. Preto konanie žalobcu, ktorý „zadlžil“ spotrebiteľov pri plnej vedomosti o ich finančnej situácii a neschopnosti splácať pôžičky, navyšujúc poskytnuté istiny o neprimerane vysoké a neprijateľné zmluvné pokuty a úroky z omeškania, nemožno vyhodnotiť inak, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalobcu (v spojitosti s konaním zhotoviteľa diela) pritom nie je ojedinelý prípad, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. Ús 2337/21/21 zo dňa 19.07.2022. 55. Preto odvolací súd rozhodol, že je na mieste aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a o trovách súdneho konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) rozhodol v zmysle ustanovenia § 257, § 262 ods. 1, v spojení s ustanovením § 396 ods. 2 C.s.p.. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).