Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 2To/30/2025 8724010682 16. 06. 2026 Mgr. Ivo Maruščák ECLI:SK:KSPO:2026:8724010682.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.06.2026, v trestnej veci proti obžalovanej ml. A. B. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona účinného od 06.08.2024, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných ml. A. B. a ml. C. D., proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/49/2024 zo dňa 27.06.2025, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej ml. A. B. a odvolanie obžalovanej ml. C. D.. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 27.06.2025, sp. zn. 6T/49/2024 boli uznané za vinné obžalované ml. A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona účinného od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona účinného od 06.08.2024, ml. C. D. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona účinného od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a ml. E. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona účinného od 06.08.2024, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - obžalovaná ml. A. B., ml. C. D. a ml. E. B. dňa 29.04.2023 vo večerných hodinách v čase po 19.20 hod. stretli pred miestnou krčmou nachádzajúcou sa na pravej strane ulice od kina F. na ul. G. H. I. X v C. J. J., (ďalej len poškodený) ku ktorému sa prihovorili a chceli od neho cigaretu, ktorú im poškodený odmietol dať a pokračoval pešo domov na adresu trvalého pobytu smerom po ulici K. v meste C. do obce J. K. po štátnej ceste H., pričom ho obžalované počas toho prenasledovali a v blízkosti čerpacej stanice D. na ul. K. v C. ho prvý krát fyzicky napadla ml. A. B. tým spôsobom, že ho kopla do ľavého vonkajšieho členka, na čo poškodený spadol na zem a zacítil silnú bolesť v ľavej nohe, kde týmto konaním mu spôsobila zlomeninu vonkajšieho členka ľavej nohy s dobou liečenia najmenej 20 týždňov, po tomto sa poškodený postavil a snažil sa obžalovaným ujsť a pokračoval v zrýchlenej chôdzi ďalej do obce J. K., okres C., pričom asi po prejdení 2 km v mieste lokalizácie 49.134141 severnej šírky a 20.399214 východnej dĺžky pred obcou J. K. v blízkosti hydinárskej farmy L. ho menované spoločným konaním opätovne napadli a to tak, že obžalovaná ml. A. B. ho jeden krát udrela sklenenou fľašou po hlave, táto sa na jeho hlave rozbila a poškodený spadol na zem a tam ho menovaná obžalovaná spoločne s ml. C. D. kopali nohami a udierali rukami do rôznych častí tela, kde za ten čas obžalovaná ml. E. B. dávala pozor na možný pohyb osôb alebo motorových vozidiel a počas toho ako poškodený ležal na zemi a svojimi rukami si bránil hlavu pred ich útokmi, ho obžalovaná ml. A. B. začala prešacovať a z jeho vnútorného vrecka bundy, ktorú mal na sebe, mu vybrala peňaženku zn. Wild s dokladmi a finančnou hotovosťou 120 Eur, mobilný telefón Samsung Galaxy X Cover 5, krabičku cigariet zn. Bacco a modrý zapaľovač, kde po tomto konaní z uvedeného miesta obžalované spoločne ušli preč smerom na mesto C. a počas toho, ako utekali, ml. A. B. úmyselne poškodila odcudzený mobilný telefón a zahodila ho, z peňaženky vybrala
finančnú hotovosť vo výške 120 Eur a túto rozdelila podľa zásluh a ml. E. B. dala finančnú hotovosť vo výške 20 Eur za to, že jej pomáhala a sebe nechala finančnú hotovosť vo výške 100 Eur a vrátili sa spoločne do mesta C., čím sa týmto spoločným násilným konaním obžalované zmocnili cudzej veci a spôsobili poškodenému škodu v celkovej výške najmenej 225 Eur a taktiež mu spôsobili tržnozmliaždenú ranu hornej pery, tri tržnozmliaždené rany v temennej oblasti s dobou liečenia najmenej 10 dní a kožné odreniny oboch palcov s dobou liečenia najmenej 5 dní. Za to obžalovaným prvostupňový súd uložil: ml. A. B. podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, pričom výkon trestu jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na 3 roky, pričom jej bola uložená povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ml. C. D. podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov, kde výkon trestu jej bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou na 3 roky. Súčasne bol zrušený výrok o treste z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/59/2024 zo dňa 12.11.2024 a ml. E. B. podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona (pod dolnú hranicu trestnej sadzby) s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. (Uvedená obžalovaná odvolanie nepodala). Vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal všetky tri obžalované spoločne a nerozdielne nahradiť: poškodenému J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, J. K., D. C. škodu vo výške 1.799,- eur, poškodenej spoločnosti M. N. E., A., O. X, H., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 327,64 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, J. K., D. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Obžalovaná ml. A. B. (prostredníctvom obhajcu P. P. Q.) napadla prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. K výroku o druhu a výmery trestu namietala neodôvodnenú disproporciu medzi jej trestom (30 mesiacov) a trestom ml. D. (26 mesiacov), ktorá má v registri trestov 3 záznamy a spáchala skutok počas predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. K výroku o náhrade škody namietala závery znaleckého posudku J. C.. Poukázala na silnú podnapitosť poškodeného a alternatívnu verziu, podľa ktorej si poškodený mohol zlomeninu členka spôsobiť sám pádom v opitosti. Navrhla zrušiť výroky o treste (uložiť trest miernejší, resp. upraviť minimálne v rovnakej výmere ako u obž. D.) a náhrade škody a poškodeného s nárokom odkázať na civilné konanie. Obžalovaná ml. C. D. (prostredníctvom obhajcu J. R. S.) podala odvolanie smerujúce výlučne proti výroku o náhrade škody. Namietala nedostatok príčinnej súvislosti medzi jej konaním a zranením poškodeného. Argumentovala tým, že bola uznaná vinnou výlučne zo zločinu lúpeže, a nie z prečinu ublíženia na zdraví. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by poškodeného kopla do členka a spôsobila mu zranenie. Navrhla preto napadnutý výrok o náhrade škody zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Krajská prokurátorka (intervenujúca) na verejnom zasadnutí označila napadnuté rozhodnutie za zákonné, spravodlivé a vecne správne vo všetkých napadnutých výrokoch. Navrhla obe odvolania zamietnuť ako nedôvodné. Splnomocnenec poškodeného P. M. G. vo svojom vyjadrení navrhol odvolania zamietnuť ako nedôvodné. Zdôraznil, že obžalované sa priznali k vine v plnom rozsahu a akceptovali skutkovú vetu obžaloby, čím stratili možnosť spochybňovať príčinnú súvislosť a rozsah škody či zranení. Rozsudok považuje za zákonný a správny. Na základe včas podaného odvolania oprávnenými osobami postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im prechádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (všetky mladistvé obžalované urobili vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa ich vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané len čo do výroku o treste v prípade obž.ml. B., resp. u obž.ml. B. a D. aj do výroku o nároku na náhradu škody, preto preskúmaval len napadnuté výroky rozsudku a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú v celom rozsahu nedôvodné. Obhajoba oboch obžalovaných zakladá svoje opravné prostriedky na spochybňovaní príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaných a zranením (zlomeninou členka) poškodeného J. J.. Tento argumentačný postup obhajoby je však z procesného a materiálneho hľadiska neprijateľný vykonaným a súdom prijatým vyhlásením o vine všetkých troch obžalovaných na hlavnom pojednávaní dňa 27. júna 2025. Podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásenie o vine znamená, že obžalovaný bezvýhradne priznáva spáchanie skutku tak, ako je opísaný v obžalobe, a súhlasí s jeho právnou kvalifikáciou. Bezprostredným procesným dôsledkom prijatia vyhlásenia o vine je skrátené dokazovanie, kedy súd nevykonáva dokazovanie o vine obžalovaného a skutková veta obžaloby – skutkový stav opísaný v obžalobe, vrátane spôsobeného následku a príčinnej súvislosti - sa stáva nesporným základom pre rozhodnutie o vine, ale aj pre rozhodovanie o náhrade škody v adhéznom konaní. V prejednávanej veci boli súčasťou skutkovej vety obžaloby všetky okolnosti skutku, vrátane popisu útoku na poškodeného, odcudzenia jeho vecí a spôsobenia konkrétnych zranení. Obe odvolateľky vyhlásením o vine výslovne a dobrovoľne potvrdili pravdivosť celého opisu skutku. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 2Tost/15/2021, resp. napr. R 88/2012) obžalovaný, ktorého vyhlásenie o vine bolo súdom prijaté, nemôže v odvolacom konaní úspešne namietať nedostatok príčinnej súvislosti medzi ním uznaným konaním a následkom, ktorý je priamo vymedzený v skutkovej vete obžaloby. Príčinná súvislosť a zavinenie sú vyhlásením o vine považované za nesporne preukázané. Pokus o spochybňovanie znaleckého posudku traumatológa (tvrdenie ml. B. o možnom samostatnom páde poškodeného) alebo popieranie účasti na fyzickom útoku (tvrdenie ml. D.) je procesne neprípustné a v rozpore so zásadou zákazu popierania vlastného uznania viny. Inak povedané, obžalované sa prijatím vyhlásenia o vine vzdali práva na vykonávanie dokazovania ohľadom viny a skutkových okolností. V dôsledku toho v odvolacom konaní už nemôžu úspešne namietať nedostatok príčinnej súvislosti alebo spochybňovať znalecký posudok J. C. tvrdením, že zlomeninu si poškodený mohol spôsobiť sám pod vplyvom alkoholu. Takáto argumentácia je v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR procesne neprípustným pokusom o revíziu právoplatne prijatého vyhlásenia o vine. Skutkový stav, podľa ktorého zranenia poškodeného vznikli v dôsledku lúpežného napadnutia obžalovanými, je pre odvolací súd záväzný a nemenný. Obhajoba ml. C. D. namietala, že by nemala zodpovedať za škodu na zdraví poškodeného (bolestné a regres poisťovne), keďže nebola uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví, ale iba zo zločinu lúpeže, a že nebolo preukázané jej priame fyzické zapojenie do spôsobenia zlomeniny členka poškodeného. Táto právna argumentácia je však z hľadiska trestnoprávnej teórie a ustálenej judikatúry k spolupáchateľstvu podľa § 20 Tr. zákona neudržateľná. Objektívna stránka spolupáchateľstva predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikátov R 15/1967 a R 36/1973) sa za spoločné konanie považuje nielen stav, keď všetci spolupáchatelia naplnia všetky znaky skutkovej podstaty, ale aj stav, keď konanie každého zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku tvoria jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne. Toto spoločné konanie môže prebiehať súčasne alebo postupne, pokiaľ na seba časovo nadväzuje a predchádzajúca činnosť je bezprostrednou a nutnou súčasťou ďalšej činnosti (porovnaj Rč 49/2009-I.). V zmysle judikatúry sa za spolupáchateľstvo (a nie iba účastníctvo) považujú aj také čiastkové úlohy, akými sú vylákanie obete („volavka“), stráženie („stena“), či krytie ústupovej cesty (porovnaj R 1/1980, Rč 6/1993 a Rč 23/1994). Subjektívnou podmienkou spolupáchateľstva je úmysel smerujúci k spáchaniu činu spoločným konaním, čo ho zásadne odlišuje od súbežného páchateľstva (R 36/1973). Dohoda o takomto spoločnom konaní pritom nemusí byť výslovná, postačuje aj dohoda konkludentná, vyplývajúca z koordinovaného správania na mieste činu. Z ustanovenia § 20 Tr. zákona vyplýva, že každý zo spolupáchateľov zodpovedá tak, ako keby trestný čin spáchal sám. To znamená, že každému zo spolupáchateľov sa pripisuje celá škoda, prospech alebo celkový rozsah trestného činu. Všetky tri obžalované spáchali skutok ako tzv. spolupáchateľky v zmysle § 20 Tr. zákona. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. R 37/1985 alebo sp. zn. 1To/4/2018) pri spolupáchateľstve
teda nie je podmienkou, aby každý zo spolupáchateľov realizoval všetky úkony smerujúce k spôsobeniu následku. Spolupáchatelia zodpovedajú za spoločné konanie vedené spoločným úmyslom ako celok. V civilnoprávnej rovine (ktorá upravuje nárok na náhradu škody v zmysle § 287 Tr. poriadku) platí zásada vyjadrená v § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (solidárne). Lúpežný útok na poškodeného predstavoval jednotný, časovo a miestne prepojený skutkový dej. Konanie obžalovaných tvorilo reťaz spoločných činností, ktoré vo svojom celku viedli k „premoženiu“ poškodeného a vzniku zranení. To, že konkrétny úder či kop spôsobujúci zlomeninu členka fyzicky realizovala ml. B., je pre zodpovednosť ml. D. za tento následok bezpredmetné. To, že fyzický útok vedúci k zlomenine členka bezprostredne vykonala ml. A. B., je z hľadiska solidarity za škodu bezpredmetné, keďže aj po jej útoku všetky tri obžalované s rovnakým úmyslom za použitia násilia poškodeného okradnúť (lúpež) ďalej poškodeného prenasledovali a svoj čin aj dokonali, pričom útok obž.ml. B. na fyzickú integritu (členok) poškodeného bol zjavne len prostriedkom k následnému lúpežnému napadnutiu, inak povedané, tomu predchádzajúci prostriedok umožňujúci dosiahnutie sledovaného cieľa. Všetky tri obžalované zahrnuli do svojho úmyslu, a teda niesli rovnakú vôľu poškodeného násilne premôcť (a pritom prípadne spôsobiť aj zranenie) a okradnúť. Preto je solidárna zodpovednosť všetkých troch obžalovaných za škodu na zdraví (bolestné u obžalovaného a regresné náklady zdravotnej poisťovne M.) daná v plnom rozsahu. Rozhodnutie Okresného súdu Poprad uložiť im povinnosť k úhrade škody spoločne a nerozdielne je vecne správne a plne v súlade so zákonom. Obžalovaná ml. A. B. prostredníctvom obhajcu namietala nerovnováhu medzi jej trestom (30 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky s probačným dohľadom) a trestom ml. C. D. (26 mesiacov). Poukazovala na to, že ml. D. mala v čase činu bohatšiu trestnú minulosť a dopustila sa ho v čase plynutia skúšobnej doby. Súd zdôrazňuje, že pri individualizácii trestov je kľúčová miera trestnej zodpovednosti vyjadrená aj počtom a závažnosťou spáchaných trestných činov. Odvolací súd pripomína, že pri individualizácii trestov je kľúčový rozsah a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ml. A. B. bol ukladaný úhrnný trest za dva trestné činy (zločin lúpeže a prečin ublíženia na zdraví), kým ml. C. D. bol ukladaný trest len za jeden trestný čin (zločin lúpeže) v posudzovanom prípade. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, sa pri jednočinnom alebo viacčinnom súbehu viacerých trestných činov ukladá úhrnný trest, ktorého výmera musí reflektovať spáchanie viacerých deliktov. Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že ml. B. sa aktívne dopustila aj ublíženia na zdraví na chránenej osobe. Je na mieste ešte zvýrazniť ako správne sumarizoval aj okresný súd, že v prípade obžalovanej ml. A. B. boli zistené skutočnosti spojené s poruchami správania sa, kedy v jej prípade bolo nariadené neodkladné opatrenie spojené s dočasným odňatím zo starostlivosti rodičov a odovzdanie do ústavnej starostlivosti zariadenia na zabezpečenie odbornej diagnostiky, diagnostického centra, ktoré na menovanú podalo správu súvisiacu s problémami pri adaptácií a zaznamenanými konfliktami verbálneho aj fyzického charakteru, pričom v jej prípade došlo k upokojeniu správania sa, je však impulzívna a správanie je nepredvídateľné. A. B. v registri trestov má evidovaný jeden záznam súvisiaci s odsúdením z roku 2023 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, o ktorého zvyšku na základe novely Tr. zákona, účinnej od 06.08.2024 bolo rozhodnuté, že tento sa nevykoná. V Ústrednej evidencii priestupkov má 7 záznamov za priestupky. Rozdiel 4 mesiacov vo výmere trestu je preto plne opodstatnený. Okolnosť, že ml. D. mala predchádzajúce odsúdenia, bola správne vyriešená uložením súhrnného trestu a zrušením predchádzajúceho rozhodnutia (výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/59/2024 zo dňa 12.11.2024). Uložený úhrnný trest ml. B. vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom a povinnosťou podrobiť sa psychologickej starostlivosti považuje odvolací súd za primeraný, spravodlivý a zodpovedajúci všetkým zákonným kritériám ukladania trestov mladistvým. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v konaní predchádzajúcom rozsudku ani v napadnutých výrokoch o treste a náhrade škody. Prvostupňový súd sa detailne a správne vysporiadal so všetkými podmienkami ukladania trestov mladistvým aj nárokov poškodených v adhéznom konaní - poškodenému J. J. škodu vo výške 1.799,- eur, z toho sumu 1.574,- eur ako bolestné určené znaleckým posudkom a sumu 225,- eur ako hodnotu zničených či odcudzených osobných vecí), poškodenej spoločnosti M. N. E., A. regresné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 327,64 eur. Z uvedených dôvodov boli odvolania obžalovaných ml. A. B. a ml. C. D. podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté ako nedôvodné. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.