Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 12Co/25/2026 8724203243 30. 07. 2026 JUDr. Katarína Krochtová ECLI:SK:KSPO:2026:8724203243.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zast. Advokátska kancelária LEGITY s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 53 063 040, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX G., právne zast. JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 814 74 Bratislava, IČO: 51 289 610, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13C/31/2024-29 zo dňa 05.09.2024, takto jednomyseľne rozhodol: I. Mení uznesenie vo výrokoch I. a II. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým by obmedzoval žalobcu a zasahoval do jeho výkonu užívacieho práva vyplývajúceho z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 29.6.2016 predmetom, ktorej je nájom bytu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu č. súpisné XXX – apartmánového domu časť D. postaveného na parc. reg. C, parcele č. XXX/XXX o výmere 800 m2 – zastavaná plocha a nádvoria so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach spoločných zariadeniach domu na príslušenstvo a k pozemku o veľkosti 475/10000, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. A. G.. II. Poučuje žalovaného o tom, že voči žalobcovi môže podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, prípadne konanie vo veci samej sa môže týkať nárokov na navrátenie pôvodného stavu alebo nárokov na nahradenie škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.“ 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 330 ods. 2, § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobca mu doručil dňa 07.08.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým by obmedzoval žalobcu a zasahoval do výkonu jeho užívacieho práva k bytu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí apartmánového domu časť D. číslo súpisné XXX, ktoré mu vyplýva z nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 663 a § 685 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že dňa 29.06.2016 uzavrel ohľadom predmetného bytu nájomnú zmluvu s vtedajším vlastníkom bytu H. B., na základe ktorej mu vzniklo právo užívať predmetný byt. Napriek tomu, že nájomný vzťah stále trvá, už zo strany predchádzajúceho vlastníka bytu – obchodnej spoločnosti Fermik s. r. o. došlo ku
konaniu, ktoré mu znemožňuje realizovať užívacie právo (výmena zámku a iné). Podľa žalobcu o týchto skutočnostiach má vedomosť aj žalovaný, ktorý je s najväčšou mierou pravdepodobnosti spriaznenou osobou so štatutárom spoločnosti Fermik s. r. o. – I. J. K., pretože podľa dostupných informácií žalovaný je zaťom menovaného. Vzhľadom na nemožnosť užívania predmetného bytu žalobca podal dňa 28.07.2024 návrh na neodkladné opatrenie voči spoločnosti Fermik s. r. o., ktorý návrh však zobral späť po tom, čo zistil, že byt č. XX bol spoločnosťou Fermik s. r. o. prevedený na žalovaného. Napriek existujúcemu nájomnému vzťahu, keď nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 29.06.2046, dochádza k nezvratnému stavu, keď žalobca napriek legitímnemu právu užívať byt č. XX nemôže toto právo realizovať. V byte č. XX sa nachádzajú hnuteľné veci žalobcu, ku ktorým mu je znemožnené sa dostať. Podľa názoru žalobcu uložením požadovanej povinnosti žalovanému by došlo k efektívnemu vyporiadaniu pomerov a poskytnutiu ochrany žalobcovi. Zároveň by akýmkoľvek iným spôsobom, ako spôsobom už vyplývajúcim z nájomnej zmluvy, nedošlo do zásahu práv žalovaného, t. j. došlo by k naplneniu princípu efektivity ako aj proporcionality. 4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil čiastočný výpis z LV č. XXXX, nájomnú zmluvu zo dňa 29.06.2016, výzvu na sprístupnenie bytu, vydanie vecí a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú adresoval žalovanému dňa 05.08.2024, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči J. s. r. o a späťvzatie návrhu a tiež kópie fotografií svedčiace o zásahu do zámku na dverách do bytu číslo XX. 5. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2024, ktorej vklad bol povolený pod číslom A./ XXXX. Nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako nájomcom a H. B. ako prenajímateľom dňa 29.06.2016. Predmetom nájomnej zmluvy je prenájom bytových priestorov – apartmánu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí apartmánového domu G. L. D. Podľa článku II. zmluvy, nájom bol dohodnutý na dobu určitú s účinnosťou od 29.06.2016 do 29.06.2046. V zmysle článku IV. zmluvy, zmluvné strany si dohodli mesačné nájomné vo výške 267,- eur, v ktorej sume bol zahrnutý poplatok za daň z nehnuteľností, komunálny odpad, vodné a stočné, ako aj náklady súvisiace s prevádzkou domu, príspevky do fondov opráv, avšak nebola v tom zahrnutá cena za elektrickú energiu a plyn spojené s užívaním predmetného bytu. Podľa článku IV. bod 2 zmluvy, nájomné je splatné za celé obdobie vopred a nájomné v sume 96.000,- eur bolo nájomcom už zaplatené jednostranným zápočtom zo dňa 29.06.2016, s čím obe zmluvné strany súhlasia. Listom zo dňa 05.08.2024 žalobca vyzval žalovaného, aby mu umožnil užívať predmetný byt a zároveň špecifikoval hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v byte č. XX. Z predložených kópií fotografií vyplýva, že na byte č. XX došlo k výmene zámku. 6. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal, že k predmetnému bytu má uzavretú nájomnú zmluvu podľa § 685 Občianskeho zákonníka, k uzavretiu ktorej došlo dňa 29.06.2016 a keďže nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú, má skončiť až dňom 29.06.2046. Žalobca preukázal, že už predchádzajúci vlastník bytu – spoločnosť Fermik s. r. o., mu výmenou zámku na dverách, a to napriek nájomnej zmluve, znemožnil užívanie predmetného bytu a ani žalovaný ako právny nástupca pôvodného vlastníka mu neumožnil byt č. XX užívať. Súd má za to, že žalobca osvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže preukázal, že k predmetnému bytu má uzavretú nájomnú zmluvu, z ktorej mu vyplýva nárok užívať predmetný byt a toto právo bolo porušené už predchádzajúcim vlastníkom bytu, pričom protiprávny stav pretrváva aj po zmene vlastníka bytu. 7. Pokiaľ sa právny predchodca žalovaného ako bývalý vlastník bytu a žalovaný ako súčasný vlastník bytu domnievajú, že žalobca užíva byt bez právneho dôvodu, napriek predloženej nájomnej zmluve, mal už predchádzajúci vlastník možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, a to podaním žaloby o vypratanie bytu, a nie svojvoľným konaním zamedzovať žalobcovi v ďalšom užívaní bytu. Napriek tomu, že žalovaný nevyužil možnosť ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom žaloby, naďalej udržiava stav, v dôsledku ktorého žalobca nemá možnosť realizovať užívanie bytu ako oprávnenie vyplývajúce z nájomnej zmluvy, čím podľa názoru súdu je splnená podmienka preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. 8. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj princípom proporcionality medzi ochranou poskytnutou právu jednej strany a zásahom, ktorý vyvolá nariadenie neodkladného opatrenia do práv protistrany. Súd dospel k záveru, že ujma, ktorá hrozí žalobcovi tým, že nemôže predmet nájmu využívať, je väčšia ako ujma, ktorá hrozí žalovanému, keďže podľa predloženej nájomnej zmluvy, nájomné za celé
obdobie malo byť uhradené jednorazovo, teda žalobca napriek úhrade nájomného nezískava adekvátnu protihodnotu vo forme užívania bytu. Nepochybne v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri zmene vlastníctva prenajatej veci nedochádza k zániku nájmu, ale nadobúdateľ vstupuje do právneho postavenia prenajímateľa, teda ak už došlo k zaplateniu nájmu, musí akceptovať užívanie prenajatej veci nájomcom, pokiaľ medzi zmluvnými stranami nedôjde k inému spôsobu vysporiadania. Z hľadiska princípu proporcionality súd vzal do úvahy aj ustanovenie § 340 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla. Z uvedeného vyplýva, že aj s poukazom na citované zákonné ustanovenie žalobca zodpovedá za škodu, ktorá by prípadne vznikla žalovanému v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia, a to za splnenia vyššie uvedených podmienok. 9. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu vyhovel. Keďže vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia možno konštatovať, že samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany ohrozených práv, súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale v zmysle § 337 ods. 1 ods. 2 CSP poučil žalovaného o procesných prostriedkoch, ktorými môže uplatniť svoje práva. 10. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že na súde prvej inštancie bolo vedené súdne konanie pod spisovou značkou 11C/3/2017, v ktorom si spoločnosť Fermik, s.r.o. uplatňovala svoje nároky proti H. B. ako žalovanému 1/, ktoré sa týkali určenia vlastníckeho práva k bytu číslo XX v katastrálnom území A. G., vypratania tohto bytu a vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie tohto bytu. V predmetnom konaní si zároveň spoločnosť Fermik, s.r.o. uplatňovala aj nároky voči A. B. ako žalovanému 2/ (súčasný žalobca). Tieto nároky sa týkali vypratania bytu číslo XX v katastrálnom území A. G. a vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu číslo XX v katastrálnom území A. G.. Napriek tomu, že predmetné súdne konanie sa začalo v roku 2017, tak až v roku 2023 B. B. (manželka žalobcu) oznámila súdu, že disponuje nájomnou zmluvou k bytu číslo XX. Počas celého konania vedeného pod spisovou značkou 11C/3/2017 žalobca nikdy nespomenul, že by mal nájomný vzťah k bytu číslo XX a žiaden takýto dôkaz ani nepredložil. V konaní vedenom pod spisovou značkou 11C/3/2017 rozhodol súd rozsudkom pre uznanie, na základe ktorého bolo určené vlastnícke právo k bytu číslo XX v prospech spoločnosti Fermik, s.r.o. a zároveň bola H. B. uložená povinnosť vypratať byt číslo XX. H. B. na základe toho byt číslo XX sprístupnil a následne protokolárne odovzdal I. K. ako štatutárnemu zástupcovi spoločnosti Fermik, s.r.o. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. 12. V danom prípade si žalobca odvodzuje svoj nárok na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2016, ktorú mal uzatvoriť s H. B.. Žalovaný poukázal na to, že táto nájomná zmluva sa zjavila až po tom, čo súd prvej inštancie vo veci 11C/3/2017 rozhodol. Poukázal aj na to, že H. B. o tejto nájomnej zmluve nemal žiadnu vedomosť, čo vyplýva aj z jeho výpovede pred orgánom činným v trestnom konaní, v rámci ktorej uviedol, že sa o nej dozvedel až dňa 31.01.2024. Podľa názoru žalovaného uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že nájomná zmluva zo dňa 29.06.2016 je sfalšovaná. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že manželka žalobcu B. B. na pojednávaní vo veci spisovej značky 11C/3/2017 konanom dňa 27.06.2022 na otázku o tom, kto užíva byt číslo XX, odpovedala, že majiteľ bytu H. B.. Žiadnu nájomnú zmluvu ohľadom užívania bytu číslo XX v prospech žalobcu nespomenula. Žalovaný popieral pravosť nájomnej zmluvy, a to z toho dôvodu, že táto zmluva bola predložená len vo fotokópii, pričom aj samotný H. B. ako „prenajímateľ“ čestne prehlásil, že podpis na tejto zmluve nie je jeho. Danú nájomnú zmluvu je potom potrebné hodnotiť ako neplatný právny úkon. 13. Žalovaný súčasne argumentoval protiprávnym konaním žalobcu, ktoré spočíva v neoprávnenom vniknutí do bytu číslo XX, a to v dňoch 19.01.2024, 25.01.2024, 30.01.2024 a 03.02.2024. Ku všetkým týmto skutkom bola privolaná policajná hliadka, pričom ani pri jednom jej príchode sa žalobca nepreukázal nájomnou zmluvou. Z uvedeného je potom zrejmé, že žiadna takáto nájomná zmluva neexistuje.
14. Žalovaný tiež poukázal na to, že vo vzťahu k žalobcovi sa vedú viaceré trestné konania, napríklad vo veci podvodu pri prevode vlastníctva k bytu číslo XX, vo veci podvodu pri uzatvorení nájomného vzťahu k bytu číslo XX s H. B., vo veci neoprávneného odberu elektrickej energie do bytu číslo XX a iné. 15. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný vyslovil názor, že dostatočným spôsobom preukázal, že žalobcom tvrdený nájomný vzťah k bytu číslo XX netrvá a ani nikdy nebol uzatvorený. Okrem toho žalovaný poukázal na to, že spoločnosť J., G. bola vlastníkom bytu číslo XX na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej s H. B., pričom účinky odstúpenia sú ex tunc. To znamená, že na H. B. sa hľadí ako keby nikdy ani nebol vlastníkom predmetného bytu, a preto ani nemohol uzatvoriť nájomnú zmluvu. 16. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podstatná časť odvolania obsahuje irelevantné a vecne nesúvisiace argumenty. Uviedol, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod spisovou značkou 11C/3/2017 si spoločnosť Fermik, s.r.o. uplatňovala svoje nároky voči jeho bratovi, a to H. B. v súvislosti s nehnuteľnosťou - bytom číslo XX. Voči žalobcovi si spoločnosť Fermik, s.r.o. vo vzťahu k bytu číslo XX neuplatňovala žiadne nároky. Žalobca poukázal aj na to, že jeho brat H. B. si v konaní vedenom pod spisovou značkou 11C/3/2017 bránil svoje práva poukazovaním na existenciu predmetnej zmluvy a pokladničného dokladu, pričom až na pojednávaní dňa 15.01.2024 prekvapivo uznal nárok spoločnosti Fermik, s.r.o. vo vzťahu k bytu číslo XX. Žalobca argumentoval aj tým, že vzhľadom na tom, že obchodná spoločnosť Fermik, s.r.o. sa v konaní vedenom pod spisovou značkou 11C/3/2017 domáhala vypratania bytu číslo XX vo vzťahu k jeho bratovi, žalobca nemal žiaden dôvod predkladať nájomnú zmluvu. Otázka vlastníckeho práva k bytu číslo XX, respektíve jeho vypratania, bola už rozhodnutá v rámci súdneho konania, avšak týkala sa výlučne nárokov spoločnosti Fermik, s.r.o. voči H. B. titulom právnych vzťahov uzatvorených medzi týmito subjektami, ktoré nemajú žiaden vplyv na platnosť či účinnosť nájomnej zmluvy. Vzťah žalobcu k bytu číslo XX nebol predmetom konania vo veci spisovej značky 11C/3/2017. Skutočnosť, že byt číslo XX v čase jeho nadobudnutia spoločnosťou Fermik, s.r.o. užíval žalobca, potvrdili svojimi výpoveďami v trestnom konaní aj konatelia tejto spoločnosti. 18. Žalobca uviedol, že je zaskočený konaním svojho brata H. B. k bytu číslo XX, keďže tento 6 rokov bránil svoje práva, pričom bez rozumného dôvodu všetky tieto skutočnosti následne poprel a uviedol, že ním predložené listiny a dokumenty v súdnych konaniach, boli sfalšované. Podľa názoru žalobcu tieto skutočnosti súvisia so zdravotným stavom a psychickými problémami H. B.. Preto aj tvrdenie žalovaného o tom, že H. B. nemal vedomosť o nájomnej zmluve, je potrebné brať s určitým nadhľadom a pri zohľadnení jeho zdravotného stavu. Žalobca nesúhlasil s výkladom žalovaného ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy medzi ním a H. B.. Žalobca uviedol, že nájomnú zmluvu s H. B. podpísal dobromyseľne, a to v čase, keď bol H. B. vlastníkom bytu číslo XX. Preto ak aj došlo k odstúpeniu od zmluvy, nemožno konštatovať že pôsobenie odstúpenia od kúpnej zmluvy spoločnosťou Fermik, s.r.o. ex tunc má vplyv aj na nájomnú zmluvu. Podľa žalobcu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že zánik kúpnej zmluvy k bytu číslo XX z dôvodu odstúpenia, má presah na nájomný vzťah titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej s v tom čase legitímnym vlastníkom bytu číslo XX. V súvislosti s trestnými oznámeniami na jeho osobu, na ktoré poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že ide o šikanózne správanie a podávanie nezmyselných trestných oznámení. Týmto sa snažia žalovaný a jeho právni predchodcovia úplne vyštvať žalobcu z bytu číslo XX. Žalobca tiež poukázal na to, že vo vzťahu k žalovanému, respektíve jeho právnym predchodcom, sa vedú viaceré trestné konania týkajúce sa bytu číslo XX a XX. Ide o podozrenie zo spáchania trestného činu vlámania, porušovania domovej slobody, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Ak žalovaný tvrdil, že je bežnou praxou žalobcu falšovať podpisy, či predkladať listiny obsahujúce sfalšované podpisy, žalobca uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenia. Žalobca uviedol, že má platne a účinne uzatvorenú nájomnú zmluvu a žalovaný je povinný ju rešpektovať.
19. Na základe uvedeného žalobca vyslovil názor, že dostatočne preukázal dôvodnosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Popieral tvrdenia žalobcu a dodal, že dôvod, pre ktorý nájomná zmluva zo dňa 29.06.2016 nebola nikdy predložená v konaní vedenom pod spisovou značkou 11C/3/2017 je ten, že táto zmluva neexistuje. Žalovaný poukázal na tvrdenie brata žalobcu - H. B., ktorý uviedol, že až do 31.01.2024 nemal žiadnu vedomosť o existencii takejto nájomnej zmluvy. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca sa snaží navodiť dojem, že jeho brat H. B. nie je psychicky v poriadku, čo však vylučuje posudok, podľa ktorého je tento psychicky spôsobilý na držanie alebo nosenie strelnej zbrane. Okrem toho žalovaný poukázal aj na trestné konanie, ktoré je vedené voči žalobcovi a jeho manželke pre spáchanie trestného činu podvodu. Žalovaný ďalej tvrdil, že je výlučným vlastníkom bytu číslo XX v katastrálnom území A. G., v tomto byte reálne býva, pričom byt predstavuje jediné jeho obydlie. Napriek uvedenému sa žalobca dopúšťa protiprávneho konania, a to tak, že sa do predmetného bytu opakovane vlámal. Žalovaný dodal, že uvádzané skutočnosti jednoznačne preukazujú, že tvrdená nájomná zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, neexistuje. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 21. K vyjadreniu žalovaného podal svoje vyjadrenie žalobca, ktorý zotrval na doterajšej argumentácii. Uviedol, že nájomná zmluva uzavretá medzi ním a H. B. je platným právnym úkonom a že v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/3/2017 neexistoval žiaden dôvod na predloženie tejto nájomnej zmluvy. Zdôraznil, že skutočným užívateľom bytu č. XX je on spolu so svojou manželkou, čo vyplýva aj z vyhlásení H. B. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie vo veci sp. zn. 11C/3/2017. Žalobca dodal, že byt nemôže užívať, hoci nájom je riadne uhradený a má trvať do roku 2046. 22. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove už skôr, a to uznesením č. k. 2Co/59/2024-168 zo dňa 16.12.2024 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 23. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Na základe toho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“ a „dovolací súd“) uznesením sp. zn. 1Cdo/67/2025 zo dňa 27.05.2026 uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 24. V bode 14.1. odôvodnenia rozhodnutia dovolací súd konštatoval: «Dovolací súd potom musí konštatovať, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, ako žalobca „osvedčil“ svoj nárok, keď súd pri svojom právnom závere osvedčenia vychádzal len zo žalobcom pripojenej listiny - kópie nájomnej zmluvy, pričom vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaný namietal jej neexistenciu. Ide pritom o zásadný argument, vyžadujúci si špecifickú odpoveď najmä v kontexte ďalších skutočností tvrdených žalovaným, existujúcich už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spochybňujú pravosť nájomnej zmluvy. Ide najmä o v rozhodnutí spomínanú zápisnicu z výsluchu pred OČTK, kde pôvodný prenajímateľ, H. B., popiera pravosť svojho podpisu na nej a jeho čestné prehlásenie, že nájomnú zmluvu neuzatváral. Odvolací súd preto odôvodnením, že nájomná zmluva nebola doteraz spochybnená, resp. jej pravosť vylúčená rozhodnutím súdu, pričom vychádzal len z jej fotokópie, nedal na žalovaným namietanú spornosť osvedčenia nároku žalobcu dostatočnú odpoveď a jeho rozhodnutie je tak arbitrárne. Treba mať totiž na pamäti, že nariadené neodkladné opatrenie zasahuje podstatným spôsobom do práv žalovaného, je preto nevyhnutné, aby súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažoval nielen nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva, ale aj jeho primeranosť (proporcionalitu) k právu druhej strany, ktorému má byť takýmto obmedzením poskytnutá ochrana.» 25. Na základe uvedeného Krajský súd v Prešove, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, znovu prejednal odvolanie žalovaného. 26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). 27. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym skutkovým zistením a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 28. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nezasahovať do užívacích práv žalobcu k bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX, k. ú. A. G., a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2016 uzavretej medzi H. B. ako prenajímateľom a vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti na jednej strane a žalobcom ako nájomcom na strane druhej. 29. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 30. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 31. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 32. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. 33. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. 34. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). 35. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. 36. Žalobca v prejednávanej veci žiadal o poskytnutie súdnej ochrany voči žalovanému ako vlastníkovi bytu, ktorý podľa jeho tvrdení zasahuje do jeho užívacích práv k bytu, ktoré žalobca odvodzuje z nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2016.
37. Žalovaný namietal, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim - spoločnosťou Fermik, s.r.o. ako vlastníkom bytu č. XX a H. B. ako kupujúcim, bol predmetný byt prevedený do vlastníctva H. B.. V dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny spoločnosť Fermik, s.r.o. odstúpila od kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc. O vlastníctvo k predmetnému bytu bol medzi týmito stranami vedený súdny spor na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/3/2017, v rámci ktorého súd dňa 15.01.2024 rozhodol rozsudkom pre uznanie. Rozsudkom pre uznanie bolo určené vlastnícke právo k bytu v prospech spoločnosti Fermik, s.r.o. a H. B. bola uložená povinnosť vypratať byt č. XX. Následne spoločnosť Fermik, s.r.o. previedla byt do vlastníctva žalovaného, čo vyplýva z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, k. ú. A. G., obec A. G., okres H.. Naznačenými skutočnosťami žalovaný preukazoval, že H. B., ktorý so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu, nebol nikdy vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Okrem toho žalovaný poukázal na tvrdenia H. B., ktorý v konaní pred orgánom činným v trestnom konaní uviedol, že o predmetnej nájomnej zmluve nemal k 31.01.2024 vedomosť. Žalovaný argumentoval aj čestným prehlásením H. B., ktorý uviedol, že podpis na nájomnej zmluve nie je jeho. Žalovaný sa teda bránil tým, že predmetná nájomná zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoje práva, je sfalšovaná. 38. Odvolací súd konštatuje, že osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť „prima facie“ zrejmá. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd nevykonávajú v prípadoch, ak rozhodujú o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dokazovanie tak, ako vo veci samej. To však nezbavuje súd povinnosti posúdiť osvedčenie nároku. Za osvedčenie nároku nemožno v okolnostiach danej veci považovať nájomnú zmluvu zo dňa 29.06.2016, keďže vtedajší prenajímateľ H. B. sám prehlásil, že takúto zmluvu so žalobcom ako nájomcom neuzatvoril a že jeho podpis ako prenajímateľa na tejto nájomnej zmluve je sfalšovaný. Uvedené tvrdenia sú osvedčené z listín, ktoré k odvolaniu pripojil žalovaný. 39. Aj keď odvolací súd v tomto konaní neskúma pravosť nájomnej zmluvy, resp. pravosť podpisov na nej, listiny pripojené žalovaným významným spôsobom spochybňujú osvedčenie nároku žalobcu. 40. Žalovaný tvrdil, že je vlastníkom bytu č. XX, čo dostatočne osvedčil. Tvrdil, že na H. B., ktorý mal žalobcovi prenajať predmetný byt č. XX, sa z dôvodu odstúpenia spoločnosti Fermik, s.r.o. od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny, hľadí ako keby vlastníkom nikdy nebol. Odstúpenie od zmluvy je hmotnoprávny inštitút odlišný od absolútne neplatného právneho úkonu, na ktorý súd prihliada ex offo. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zaniká právny titul, na základe ktorého nadobudol účastník zmluvy vlastnícke právo a obnovuje sa pôvodný právny stav. Nič na tom nemení ani zistenie, že súd prvej inštancie o vlastníctve k predmetnému bytu v prospech spoločnosti Fermik, s.r.o. rozhodol až dňa 15.01.2024, teda v čase, keď podľa tvrdení žalobcu mala nájomná zmluva už dávno, a to od 29.06.2016, existovať. Tieto zistenia nemajú vplyv na osvedčenie dôvodnosti nároku, ak pôvodný prenajímateľ H. B. sám popiera existenciu nájomnej zmluvy. 41. Nájomný vzťah je vo svojej podstate záväzkovým právnym vzťahom a zaväzuje len zmluvné strany a ich právnych nástupcov. Ak v súlade s § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Avšak H. B. ako pôvodný prenajímateľ (ide o tvrdenie žalobcu) existenciu nájomného vzťahu nepotvrdil, práve naopak, úplne ho vylúčil. 42. Ak žalovaný poukazoval na modus operandi žalobcu a jeho manželky ohľadom falšovania podpisov na listinách a na skutočnosť, že nájomná zmluva sa „zjavila“ až po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 11C/13/2017, k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že dané skutočnosti môžu dotvárať obraz o spôsobe fungovania žalobcu. Čo je však podstatnejšie, v kontexte listín predložených žalovaným, sa dôvodnosť nároku žalobcu, ktorého ochrany sa domáha nariadením neodkladného opatrenia, nejaví ako osvedčená. Žalobca sa môže voči žalovanému domáhať ochrany svojich práv vo veci samej. Nateraz však žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku v tom zmysle, aby bola potrebná
ingerencia súdu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Totiž vzhľadom na tvrdenie H. B. o tom, že nájomný vzťah neexistuje, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi voči žalovanému, ak žalovanému svedčí vlastnícke právo k objektu, ku ktorému tvrdí nájomný vzťah žalobca za situácie, že už na prvý pohľad je dôvodnosť nároku žalobcu zjavne oslabená. 43. Uvedené zodpovedá aj princípu proporcionality, keďže žalovaný je preukázateľne vlastníkom bytu. Avšak žalobca neosvedčil, že nájomné právo mu patrí v kontexte tvrdení pôvodného vlastníka predmetného bytu H. B. o tom, že on žiadnu nájomnú zmluvu so žalobcom neuzavrel. Podstatou konfliktu dvoch proti sebe stojacich práv je pre vyriešenie skutkovej situácie vždy preferencia jedného z práv na úkor toho druhého. Za danej situácie, keďže žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý je jeho obydlím, je potrebné poskytnúť vyšší stupeň právnej ochrany práve vlastníckemu právu, oproti právu žalobcu, o ktorom on tvrdí, že ide o nájomné právo, ktorého existencia už na prvý pohľad nie je dostatočne osvedčená. 44. Na základe uvedeného odvolací súd, súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 45. O trovách prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Na základe toho úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). 46. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Na základe toho úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 47. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore v zmysle aplikácie § 257 CSP. 48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.