Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 22Co/20/2026 8726201051 07. 07. 2026 JUDr. Viera Kandriková ECLI:SK:KSPO:2026:8726201051.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore navrhovateľa: AQUACHILL s.r.o., so sídlom Galovany 53, 032 11 Galovany, IČO: 54 769 213, proti odporcom: 1./ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. 2./ A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, D., oboch zastúpeným Mgr. Katarínou Rusnákovou, so sídlom Velické nám. 5, 058 01 Poprad, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 12C/18/2026-25 zo dňa 24.03.2026 jednohlasne takto rozhodol: I. Potvrdzuje uznesenie II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozhodol takto: ,,I. U k l a d á odporcovi 1. a odporcovi 2. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili navrhovateľovi v užívaní veci plavidla - typ: houseboat 9,5 x 6, druh: malé plavidlo, s názvom F., evidenčné číslo E., rok stavby 2023, lodné osvedčenie č. E., v rozsahu dohodnutom v Nájomnej zmluve zo dňa 10.09.2023. II. U k l a d á odporcovi 1. a odporcovi 2. povinnosť, aby strpeli výkon práv a povinností navrhovateľa vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy zo dňa 10.09.2023 k plavidlu - typ: houseboat 9,5 x 6, druh: malé plavidlo, s názvom F., evidenčné číslo E., rok výstavby 2023, lodné osvedčenie č. E. a zároveň ukladá odporcom 1 a 2 povinnosť, aby umožnili navrhovateľovi v tomto rozsahu užívanie plavidla. III. U k l a d á odporcovi 1. a odporcovi 2. povinnosť, zdržať sa konania , ktorým by prenechali plavidlo - typ: houseboat 9,5x 6, druh: malé plavidlo, s názvom F., evidenčné číslo E., rok stavby 2023, lodné osvedčenie č. E. do faktického užívania tretím osobám, a to akoukoľvek formou a v akomkoľvek rozsahu. IV. P o u č u j e odporcov, že môžu v postavení žalobcu podať proti navrhovateľovi v postavení žalovaného na okresný súd v obvode sídla navrhovateľa v pozícii žalovaného žalobu o vypratanie / vydanie veci/, prípadne o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V. P o u č u j e odporcov, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo ak súd vyhovie žalobe vo veci samej. VI. P r i z n á v a navrhovateľovi proti odporcom v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.” 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie citoval § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 333, § 334, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa navrhovateľ domáha neodkladnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v zdržaní sa konania odporcov znemožňujúcich navrhovateľovi výkon práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 10.9. 2023 k predmetu nájmu - plavidlu označeného typu. Navrhovateľ zdôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov a naliehavosť vydania rozhodnutia hrozbou znemožnenia mu výkonu podnikateľskej činnosti - poskytovania ubytovacích služieb prostredníctvom uvedeného plavidla zákazom jeho využívania uplatneným väčšinovým spoluvlastníkom veci. Navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia a predloženej nájomnej zmluvy svedčí právo nájmu k predmetnej hnuteľnej veci v rozsahu dohodnutom zmluvou. Osvedčenie skutočností tvrdených navrhovateľom týkajúcich sa dispozície hnuteľnou vecou považoval súd prvej inštancie za dostatočné a rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodnosť žaloby vo veci samej súd prvej inštancie nevylúčil. 4. Konštatoval, že ak dôjde k zmene vlastníka prenajatej veci, nový vlastník vstupuje do právneho postavenia prenajímateľa. Už raz prenajatú vec bez riadneho ukončenia nájomného vzťahu nemôže jej nový väčšinový vlastník prenajať počas trvania nájomnej zmluvy ďalšiemu nájomcovi. V takom prípade je totiž možnosť prenajímateľa plniť ďalšiu nájomnú zmluvu právne nemožná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Súd prvej inštancie pritom nespochybnil oprávnenie väčšinového spoluvlastníka rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou i jej prenajatím za podmienok stanovených ust. § 139 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“) Za daného stavu mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľ osvedčil potrebu požadovanej dočasnej úpravy, ktorou je potrebné zabrániť odporcom v znemožnení mu výkonu oprávnení vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. 5. Uviedol, že poučil odporcov v súlade s ust. § 337 ods.1,2 CSP o ich práve o možnosti podania žaloby vo veci samej domáhať sa vydania veci pri preukázaní jej neoprávneného užívania navrhovateľom a o právnych následkoch s tým spojených. Uzavrel, že neodkladné opatrenie nezasiahne neprimerane do práv odporcov, keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia s odkazom na ust. § 340 ods. 1 CSP prijíma následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene podaný návrh. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 a 262 CSP a navrhovateľovi ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov v plnom rozsahu. 7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade. Odporcovia v 1. a 2. rade zastávajú názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky a predpoklady spočívajúce v osvedčení naliehavosti dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov a taktiež, že skutkový stav prezentovaný navrhovateľom, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodol, je odlišný, k čomu predložili nasledovné tvrdenia dôkazy na ich preukázanie. Dotknuté plavidlo – hausbót – bolo vytvorené spoločnou činnosťou odporcov v 1. a 2. rade a spoločníka a konateľa navrhovateľa A. G.. Tieto tri osoby sa podieľali rôznymi spôsobmi, podľa svojich schopností a možností, na vybudovaní plavidla. Od počiatku medzi nimi existovala dohoda, že plavidlo nadobudnú do podielového spoluvlastníctva a budú na ňou poskytovať ubytovacie a iné služby prostredníctvom obchodnej spoločnosti F. E.. Zhotovitelia, ktorí k veci nadobudli vlastníctvo originárnym spôsobom, mali dohodnuté aj to, že predmetnú obchodnú spoločnosť založia a budú viesť A. G. a odporca v 1. rade a podiely na zisku z prenájmu plavidla sa budú vlastníkom (všetkým trom zhotoviteľom) vyplácať podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Pôvodná dohoda bola medzi uvedenými osobami taká, že plavidlo si nechajú zaevidovať na príslušnom úrade na všetkých troch, pričom však konateľ navrhovateľa ho nechal napokon zaevidovať len na svoju osobu. Tu odporcovia zdôraznili, že evidencia plavidla a z nej vyplývajúci zápis, má len evidenčný charakter a nesvedčí o vlastníctve plavidla. 8. Uviedli, že podieloví spoluvlastníci hodlali uzavrieť ako prenajímatelia nájomnú zmluvu pre navrhovateľa ako nájomcu, ktorej predmetom mal byť nájom plavidla pre obchodnú spoločnosť na výkon jej podnikateľskej činnosti, a to v čase, kedy v spoločnosti navrhovateľa figurovali ako spoločníci a konatelia A. G. (súčasný spoločník a konateľ) a odporca v 1. rade. K uzavretiu nájomnej zmluvy však nikdy nedošlo, napriek výzvam odporcu v 1. rade. Z pripojenej sms komunikácie medzi A. G. a odporcom v 1. rade zo dňa 13.08.2024 a 28.09.2024 vyplýva, že doposiaľ plavidlo nebolo predmetom žiadneho nájmu a A. G. neinformoval ani v tejto komunikácii odporcu v 1. rade o existencii skoršej nájomnej zmluvy. Poukázali na komunikáciu zo dňa 13.08.2024, 10.47 hod. - odporca A. G.: „Inak my sme nikdy nepodpísali tú zmluvu, že hb (pozn. hausbót) ide do nájmu firme (pozn. F. E.) a sú tam aj podiely rozpísané... To by sme tiež mohli, keď prídem domov...“ „... Nech to máme oficiálne aj pred daňovým a
všeobecne, že zisky firma z H. (pozn. hausbót) ktorý má v nájme...“. Odpoveď A. G. odporcovi v 1. rade zo dňa 28.09.2024, 9.51 hod.: „To sme cez nájom riešili.“ Na to reakcia odporcu v 1. rade: „Jj ale nikdy sme to nepodpísali...“ a odpoveď A. G.: „Jj áno však jasne môžeme.“. 9. Uviedli, že jediný spoločník navrhovateľa a odporcovia uzavreli dňa 18.11.2024 kúpnu zmluvu, ktorou chceli ošetriť viaceré vzťahy súvisiace s plavidlom a jeho prevádzkovaním, ako aj záväzky dovtedy im vzniknuté. Uvedenou kúpnou zmluvou A. G. previedol spoluvlastnícke podiely k plavidlu na odporcov s tým, že priamo v kúpnej zmluve prehlásil, že plavidlo nie je predmetom práv akýchkoľvek tretích osôb, teda vrátane práva nájmu – čl. III. ods. 2. kúpnej zmluvy. O existencii navrhovateľom predloženej nájomnej zmluvy sa odporcovia dozvedeli po prvýkrát až prevzatím týmto odvolaním napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Odporca v 1. rade nemal ani v období, počas ktorého bol spoločníkom a konateľom navrhovateľa žiadnu vedomosť o tom, že existuje akákoľvek platná nájomná zmluva k plavidlu. V zmysle nájomnej zmluvy predloženej navrhovateľom je zrejmé, že nájomca = navrhovateľ bol povinný platiť nájomné v dohodnutej lehote splatnosti. Žiadne doklady ani dôkazy o existencii nájomnej zmluvy ani žiadne doklady či stopy o úhrade nájomného sa nenachádzali v rozhodnom čase v účtovníctve navrhovateľa. 10. Z dôvodu, že A. G. nikdy odporcov ako podielových spoluvlastníkov neinformoval o existencii nájomnej zmluvy, a to ani v kúpnej zmluve zo dňa 18.11.2024, nikdy – ani dodatočne - 1 rok po jej tvrdenom uzavretí nielenže v komunikácii s odporcom v 1. rade tohto nevyviedol z „omylu“ o existencii skoršej nájomnej zmluvy, ale potvrdil, že v blízkej budúcnosti uzavrú nájomnú zmluvu k plavidlu v prospech navrhovateľa, o existencii skoršej nájomnej zmluvy a platení nájomného niet v účtovníctve navrhovateľa ani stopy, zastávajú odporcovia názor, že A. G. dodatočne vyhotovil nájomnú zmluvu s dátumom 10.09.2023 a to až potom, čo odporcovia ako vlastníci plavidla vykonali svoje práva a rozhodli v hlasovaní o hospodárení so spoločnou vecou potom, čo odporca v 1. rade previedol svoj obchodný podiel u navrhovateľa na A. G.. Z tohto dôvodu bolo dňa 16.04.2026 podané oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Ako dôkaz priložili trestné oznámenie a potvrdenie o jeho podaní. 11. Vzhľadom na uvedené odporcovia zastávajú názor, že navrhovateľ súdu prvej inštancie spolu so svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zrejme predložil antidatovanú nájomnú zmluvu, aby tvrdil existenciu skoršieho práva nájmu navrhovateľa, ktorému žiadal poskytnúť neodkladným opatrením ochranu. Odporcovia však zdôrazňujú, že o existencii tvrdenej skoršej nájomnej zmluvy 1/ nemali žiadnu vedomosť až do momentu doručenia neodkladného opatrenia a 2/ ak by sa aj ukázalo, že nájomná zmluva nie je antidovaná, tak rozhodne A. G. ako menšinový podielový spoluvlastník veci, ku ktorej vzniklo podielové spoluvlastníctvo všetkých troch zhotoviteľov plavidla originárnym spôsobom, nebol oprávnený vec prenechať do nájmu tretej osobe. Neodkladným opatrením tak bola poskytnutá dočasná ochrana nejestvujúceho práva nájmu navrhovateľa a zároveň bolo zasiahnuté do vlastníckych práv odporcov. 12. Odporcovia s poukazom na svoje tvrdenia a predložené dôkazy zastávajú názor, že niet žiadneho nároku navrhovateľa, ktorému by sa mala poskytnúť nariadeným neodkladným opatrením ochrana. 13. S poukazom na uvedené odporcovia zastávajú názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané po nesprávnom zistení skutkového stavu a preto navrhujú, aby odvolací súd rozhodol tak, že zruší uznesenie súdu prvej inštancie. Odporcovia si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Vo vzťahu k odvolaniu podal vyjadrenie navrhovateľ. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Odvolanie odporcov je postavené na tvrdení, že Nájomná zmluva zo dňa 10.09.2023 neexistuje, resp. bola antidatovaná. Odmieta tvrdenie odporcov, že Nájomná zmluva nebola nikdy podpísaná. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa 10.09.2023 medzi ním ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom. V čase uzavretia Nájomnej zmluvy bol výlučným vlastníkom houseboatu, čo preukazuje lodné osvedčenie zo dňa 08.09.2023. Bol teda v čase uzavretia Nájomnej zmluvy plne oprávnený s vecou disponovať bez súhlasu kohokoľvek iného.
15. Odporcovia sa odvolávajú na elektronickú komunikáciu medzi ním a odporcom 1/ zo dňa 13.08.2024 a 28.09.2024 a tvrdia, že z nej vyplýva neexistencia Nájomnej zmluvy. Opak je však pravdou. Poukázal na to, že dňa 13.08.2024 o 10:47 hod. mu napísal odporca 1/: „Inak my sme nikdy nepodpísali tú zmluvu, že hb ide do nájmu firme a sú tam aj tie podiely rozpísané... To by sme tiež mohli, keď prídem domov... Nech to máme oficiálne aj pred daňovým a všeobecne, že zisky firma z H. I. ktorý má v nájme." Na túto správu dňa 28.09.2024 o 9:51 hod. odpovedal: „To sme cez nájom riešili." Odporca v 1. rade reagoval: „Jj ale nikdy sme to nepodpísali..." Na čo uviedol: „Jj áno však jasne môžme, dáme to dokopy keď prídeš." Svojou odpoveďou „To sme cez nájom riešili" výslovne potvrdil existenciu nájomného vzťahu medzi ním ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom. Týmto potvrdil existenciu nájomnej zmluvy. Jeho záverečná správa „Jj áno však jasne môžme, dáme to dokopy keď prídeš" sa netýkala uzavretia nájomnej zmluvy. V tom období medzi nimi prebiehali rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy na prevod spoluvlastníckych podielov k houseboatu (kúpna zmluva bola uzavretá 18.11.2024). Keď napísal „dáme to dokopy keď prídeš", mal na mysli práve tieto prevody - nie uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá v tom čase už existovala. 16. Z komunikácie je zrejmé, že odporca v 1. rade mal vedomosť o tom, že nájomný vzťah existuje. Otázkou pre neho nebola neexistencia nájmu, ale formálne zosúladenie zmluvnej dokumentácie pre účely daňového úradu - sám písal, že chce mať vec „oficiálne aj pred daňovým", čo predpokladá vedomosť o fakticky fungujúcom nájomnom vzťahu. 17. Pre úplnosť uviedol, že odporcovia v odvolaní výslovne potvrdzujú, že „hodlali uzavrieť ako prenajímatelia nájomnú zmluvu pre navrhovateľa ako nájomcu, ktorej predmetom mal byť nájom plavidla pre obchodnú spoločnosť na výkon jej podnikateľskej činnosti, a to v čase, kedy v spoločnosti navrhovateľa figurovali ako spoločníci a konatelia A. G. (súčasný spoločník a konateľ) a odporca v 1. rade. 18. Taktiež poukázal na to, že odporcovia sami v odvolaní uvádzajú, že uzavreli dňa 18.11.2024 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov k houseboatu medzi ním (A. G.) a odporcami. Táto kúpna zmluva priamo nadväzuje na ich predchádzajúcu elektronickú komunikáciu s odporcom v 1. rade z augusta a septembra toho roku. V podstate došlo k naplneniu toho, o čom sa bavili, t. j. že hneď ako sa odporca v 1. rade vrátil zo zahraničia, („dali sme to dokopy") uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou usporiadali vlastníctvo k houseboatu. Ak by v danom čase neexistovala žiadna nájomná zmluva, podpísala by sa aj nájomná zmluva. Keďže nájomná zmluva existovala, nebolo potrebné to ďalej riešiť. 19. Taktiež pre objasnenie situácie navrhovateľ uviedol, že napriek tomu, že odporca v 1. rade bol v rozhodnom čase spoločníkom a konateľom navrhovateľa, spoločnosť reálne prevádzkoval on. Odporca v 1. rade sa o záležitosti spoločnosti aktívne nezaujímal. V danom čase (aj v súčasnosti) pracuje v zahraničí, kde vykonáva sezónne brigády, a v zime pracuje ako vlekár. Všetky záležitosti týkajúce sa výstavby, financovania a prevádzkovania houseboatu riešil osobne on, pričom s odporcom v 1. rade to komunikoval na diaľku cez elektronickú komunikáciu. Odporcovi v 1. rade riadne oznámil, že bola uzavretá písomná nájomná zmluva na houseboat, a teda o tomto nájomnom vzťahu mal vedomosť. Ak odporca uvádza, že o nájomnej zmluve nevedel, uvádza účelovo nepravdivé tvrdenia. 20. Pokiaľ odporcovia ďalej poukazujú na prehlásenie v čl. III ods. 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2024, podľa ktorého predmet kúpy nie je zaťažený právom nájmu tretích osôb, k tomu navrhovateľ uviedol, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy bol odporca v 1. rade spoločníkom a konateľom navrhovateľa. Prehlásenie v čl. III ods. 2 Kúpnej zmluvy obaja chápali vo vzťahu k cudzím tretím osobám, t. j. subjektom stojacim celkom mimo navrhovateľa a jeho spoločníkov. 21. Pokiaľ odporcovia v odvolaní tvrdia, že v účtovníctve navrhovateľa sa nenachádzajú žiadne stopy o existencii nájomného vzťahu, ani o úhrade nájomného, toto tvrdenie považuje navrhovateľ za nepravdivé. Nájomné bolo riadne uhradené a riadne zaúčtované. Konkrétne bolo nájomné uhradené nasledovne: dňa 1.12.2023 bola uhradená suma 4 x 250 eur, celkom 1.000 eur, a to v hotovosti; dňa 29.11.2024 bola uhradená suma 4.344,18 eura, bezhotovostným prevodom. Úhrada nájomného je riadne evidovaná v účtovníctve navrhovateľa. Existenciu a výšku uhradených nájomných platieb preukazuje nasledovnými účtovnými dokladmi: účtovná závierka za rok 2023, 2024, kde sú nájomné platby zaúčtované v riadku Služby (účtová skupina 51), analytická kniha evidencie za roky 2023 a 2024, z ktorej vyplýva zaúčtovanie jednotlivých nájomných platieb na príslušnom analytickom účte skupiny 51.
Tvrdenie odporcov, že v účtovníctve navrhovateľa niet žiadnych stôp po nájomnom vzťahu, je teda v rozpore s predloženými účtovnými dokladmi. 22. Odporcovia v odvolaní uvádzajú, že podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu a tvrdia, že Nájomnú zmluvu on dodatočne vyhotovil a antidatoval. Toto tvrdenie navrhovateľ odmietol. Nájomnú zmluvu podpísal dňa 10.09.2023. O existencii nájomnej zmluvy mal odporca v 1. rade vedomosť, čo preukazujú všetky ním uvádzané tvrdenia a predložené doklady. Ak by nájomná zmluva skutočne neexistovala (ako tvrdia odporcovia), musela by byť takáto zmluva uzavretá dodatočne v roku 2024, k čomu nikdy nedošlo. K predloženej fotokópii nájomnej zmluvy uviedol, že ide o overenú fotokópiu originálu Nájomnej zmluvy, ktorú vyhotovil preto, aby ju predložil súdu ako dôkaz. Overená fotokópia osvedčuje výlučne to, že fotokópia zodpovedá predloženému originálu v čase overenia. Odporcovia ho v trestnom oznámení krivo obvinili, že sfalšoval pravosť osvedčovacej doložky v osvedčení pravosti podpisu na nájomnej zmluve. V prvom rade uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o osvedčenie pravosti podpisu, ale o vyhotovenie overenej fotokópie listiny. Taktiež uviedol, že overovacia doložka je pravá, čo je jednoducho overiteľné na notárskom úrade. Nikdy žiadnu overovaciu doložku nesfalšoval. Samotné podanie trestného oznámenia nepredstavuje dôkaz o tom, že by antidatoval zmluvu, alebo sfalšoval overovaciu doložku. Súd v konaní o neodkladnom opatrení nie je viazaný podaným trestným oznámením. Pre úplnosť uviedol, že v okamihu, keď bude trestné oznámenie odmietnuté, podá trestné oznámenie na odporcu v 2. rade pre krivé obvinenie. 23. Na nariadenie neodkladného opatrenia zákon vyžaduje hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nároku, nie jeho definitívne preukázanie. Táto podmienka je podľa názoru navrhovateľa splnená a vyplýva z listín, ktoré boli súdu predložené. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľ splnil mieru pravdepodobnosti vyžadovanú zákonom. Skutkové tvrdenia a dôkazy predložené v tomto konaní hodnoverne osvedčujú dôvodnosť nároku. Nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné a primerané s ohľadom na skutkový a právny stav. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná vznikom a udržiavaním protiprávneho stavu a hrozbou vzniku majetkovej ujmy v dôsledku nemožnosti výkonu podnikateľskej činnosti. Odporcovia mu aktívne bránia v užívaní houseboatu, fyzicky mu znemožňujú prístup k predmetu nájmu a houseboat protiprávne prenechali do užívania spoločnosti F. E.. Navyše odporca v 1. rade bez jeho súhlasu protiprávne previedol profil navrhovateľa na platforme F. vrátane existujúcich potvrdených rezervácií hostí na svoju novú spoločnosť F. E.. Každý deň trvania tohto protiprávneho stavu mu spôsobuje bezprostrednú, konkrétnu a ťažko napraviteľnú majetkovú ujmu stratu výnosov z ubytovacích služieb, stratu rezervácií a reputačnú ujmu. 24. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. 25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné. 26. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 29. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 30. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
31. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 32. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov strán. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. 33. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, predbežný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo/3/2010). 34. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma povinnému. 35. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie práva, ale aj osvedčenie ohrozenia tohto práva tak, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo dotknutého subjektu vážne ohrozené. Práve rýchlosť rozhodovania pri neodkladnom opatrení musí byť podmienená preukázaním takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú intervenciu súdu, najmä za predpokladu, že sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe skutočností tvrdených žalobcom. Osvedčenie opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko pravdepodobné. V prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. 36. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Obdo/15/2022 zo dňa 31.5.2022, publikovaného v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 3/2022 pod č. 28/2022, existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov, posudzuje odvolací súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Odvolací súd môže doplniť alebo zopakovať dokazovanie v zmysle § 384 CSP, je však vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení.
37. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade: - zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili navrhovateľovi v užívaní veci plavidla - typ: houseboat 9,5 x 6, druh: malé plavidlo, s názvom F., evidenčné číslo E., rok stavby 2023, lodné osvedčenie č. E., v rozsahu dohodnutom v Nájomnej zmluve zo dňa 10.09.2023; - strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy zo dňa 10.09.2023 k plavidlu - typ: houseboat 9,5 x 6, druh: malé plavidlo, s názvom F., evidenčné číslo E., rok výstavby 2023, lodné osvedčenie č. E. a zároveň ukladá odporcom 1 a 2 povinnosť, aby umožnili navrhovateľovi v tomto rozsahu užívanie plavidla; - zdržať sa konania, ktorým by prenechali plavidlo - typ: houseboat 9,5x 6, druh: malé plavidlo, s názvom F., evidenčné číslo E., rok stavby 2023, lodné osvedčenie č. E. do faktického užívania tretím osobám, a to akoukoľvek formou a v akomkoľvek rozsahu. 38. Svoje vyhovujúce rozhodnutie súd prvej inštancie založil na závere, že navrhovateľ osvedčil právo nájmu k plavidlu – houseboat, ev. č. E. v rozsahu dohodnutom nájomnou zmluvou zo dňa 10.09.2023 a úkony odporcov znemožňujúcich navrhovateľovi výkon práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. 39. Po preskúmaní odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec posúdil správne, keď dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil ohrozenie svojho práva a že existujú podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcom v 1. a 2. rade v rozsahu, v akom ho navrhovateľ vymedzil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 40. Vychádzajúc z listín, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu vo vzťahu, ku ktorému žiada poskytnúť bezodkladnú ochranu. Navrhovateľ osvedčil: - kópiou nájomnej zmluvy zo dňa 10.09.2023 (na č.l. 5 a 6 spisu), že medzi A. G. ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom bola uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi predmet nájmu, a to plavidlo - houseboat s názvom F., ev. č. E. spolu s príslušenstvom a vnútorným a vonkajším vybavením za účelom výkonu podnikateľskej činnosti v rozsahu podľa podnikateľského oprávnenia nájomcu. V čl. I. bod 1 nájomnej zmluvy prenajímateľ vyhlásil, že je výlučným vlastníkom plavidla - houseboat s názvom F., ev. č. E.. V čl. VII. nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli nájomné vo výške 3.000 eur ročne. - predložením Lodného osvedčenia E. (na č.l. 7 spisu), že A. G. bolo dňa 08.09.2023 Dopravným úradom v Žiline vydané lodné osvedčenie na plavidlo – F. ev. č. E. s dátumom platnosti do 06.09.2028. V uvedenom osvedčení je A. G. označený ako vlastník a prevádzkovateľ dotknutého plavidla. - podložením kópie kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2024 (na č.l. 8 a 9 spisu), že A. G. ako predávajúci previedol na odporcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich spoluvlastnícke podiely na plavidle – F. ev. č. E. o veľkosti 2/5 k celku (odporcovi v 1. rade) a 1/5 k celku (odporcovi v 2. rade). V čl. II. kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 1 eura. V čl. 1 bod 1 kúpnej zmluvy A. G. ako predávajúci vyhlásil, že je výlučným vlastníkom plavidla – F. ev. č. E.. V čl. III bod 4 kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú oboznámené s lodným osvedčením na plavidlo – F. ev. č. E.. - výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, vložka č. 90027/L (na č.l. 4 spisu), že A. G. je od 17.01.2026 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti F. E. (navrhovateľa). 41. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy majetkovým právam navrhovateľa ako nájomcu pri výkone podnikateľskej činnosti na predmete nájmu. Z dôkazov predložených navrhovateľom: – oznámenia odporcu v 2. rade o rozhodnutí spoluvlastníkov o udelení súhlasu s využívaním plavidla – F. ev. č. E. spoločnosťou F. E., E. E. C. XXXX/XX, D., J.: XX XXX XXX na podnikateľské aktivity, vrátane poskytovania ubytovacích služieb, o výške nájomného v sume 500 eur mesačne za celý predmet nájmu a o uzavretí písomnej nájomnej zmluvy o prenájme plavidla tejto spoločnosti (na č.l. 10-11 spisu);
– oznámenia odporcu v 2. rade o rozhodnutí spoluvlastníkov o ukončení súhlasu s využívaním plavidla spoločnosťou F. E., o ukončení ústnej nájomnej zmluvy o prenájme plavidla spoločnosťou F. E. a o zákaze užívať plavidlo na akúkoľvek činnosť v spoločnosťou F. E. (na č.l. 11-12 spisu); - nájomnej zmluvy zo dňa 20.02.2026 uzavretej medzi prenajímateľom (A. G. a odporcami v 1. a 2. rade) a nájomcom F. E. o prenájme plavidla – F. ev. č. E. s chýbajúcim podpisom A. G. (na č.l. 17-18 spisu); - emailu od spoločnosti F. zo dňa 20.02.2026 o odstránení A. G. z pozície spoluhostiteľa z profilu spoločnosti - navrhovateľa na platforme F. (na č.l. 14 spisu), je nepochybne osvedčené bezprostredné ohrozenie, že odporcovia v 1. a 2. rade vykonávajú úkony, ktorými bránia navrhovateľovi v pokojnom užívaní plavidla, napriek uzavretej nájomnej zmluve, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je doposiaľ platná a účinná. 42. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri prevode vlastníckeho práva k prenajatej veci dochádza ex lege k prechodu práv a povinností z nájmu, pričom nadobúdateľ automaticky vstupuje do právneho postavenia pôvodného prenajímateľa. Pokiaľ predchádzajúci nájomný vzťah nebol platne ukončený, nový väčšinový vlastník nie je oprávnený predmetnú vec znovu prenajať tretiemu subjektu. Prípadné uzavretie novej nájomnej zmluvy za takýchto okolností by založilo jej absolútnu neplatnosť z dôvodu počiatočnej právnej nemožnosti plnenia, keďže prenajímateľ nie je objektívne spôsobilý vec odovzdať do užívania ďalšiemu nájomcovi. Uvedený záver pritom nijakým spôsobom nepopiera zákonné právo väčšinového spoluvlastníka rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka; toto oprávnenie však nemožno realizovať na úkor už trvajúceho nájomného vzťahu, ktorý pre účely nariadenia nedôkladného opatrenia navrhovateľ osvedčil. 43. Odvolací súd konštatuje, že to, či nájomná zmluva zo dňa 10.09.2023, bola alebo nebola uzavretá alebo či je neplatná, a či navrhovateľ ako nájomca platil nájomné, bude predmetom dokazovania vo veci samej, za predpokladu, že odporcovia podajú žalobu o vypratanie /vydanie veci/, ako ich o tom podľa § 337 ods. 1 CSP poučil súd prvej inštancie vo výroku IV. napadnutého uznesenia. Bez vykonania dokazovania vo veci samej v tomto štádiu konania ani odvolací súd nemôže zaujať právny názor o veci samej. Nateraz navrhovateľ osvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na jeho práve ako nájomcu z nájomnej zmluvy, a z toho vyplývajúcu aj nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu s cieľom predísť prípadnej majetkovej ujme z dôvodu nemožnosti užívania prenajatého plavidla na podnikateľskú činnosť. 44. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 45. Odvolací súd uvádza, že postavenie subjektu, proti ktorému nariadené neodkladné opatrenie smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením (§ 340 ods. 1 CSP) - (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp.zn. 3Obdo/1/2017). Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene podaný návrh. 46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi nebola náhrada trov odvolacieho konania nepriznaná, pretože mu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli a procesne neúspešným odporcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).