Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/171/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608201863 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2010:3608201863.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1) O. V., bytom I. č. XXX, 2) B.. O. V., bytom I. č. XXX, 3) M. V., bytom I. č. XXX, 4) V. M., bytom v G. K., C. R.. XXX, 5) Q. I., bytom O., O. č. XXXX/XX, 6) M. V., bytom O., B. č. XXXX/X, navrhovatelia 1), 3) až 6) zastúpení navrhovateľom 2) ako advokátom, so sídlom v O., M. A.. X, 7) M. O., bytom Z. F. č. XXX, zastúpenej B.. M. O., advokátom so sídlom v O., W. A. č. XXXX/X proti odporcovi U. I., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke M. V., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. marca 2009, č.k. 5C/190/2008-206, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ 1) a navrhovateľka 7) sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC XXX/X o výmere 1.021 m2 ( zastavané plochy a nádvoria ) v k.ú. I. podľa geometrického plánu T.. A. K. č. XXX/XXXX zo dňa 8.7.2008 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu u navrhovateľa 1) 1-ica k celku, u navrhovateľky 7) 1/24-ina k celku. Zároveň určil, že navrhovateľ 1) je podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. KNC XXX/X o výmere 944 m2 ( zastavané plochy a nádvoria ) v k.ú. I. podľa predmetného geometrického plánu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/6-ina k celku a pozemku parc. č. KNC XXX o výmere 279 m2 ( zastavané plochy a nádvoria ) v k.ú. I. podľa predmetného geometrického plánu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/6-ina k celku. Určil, že spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KNC XXX/X o výmere 1.021 m2 ( zastavané plochy a nádvoria) o veľkosti 1/8-ina k celku, k pozemku parc. č. KNC XXX/X o výmere 944 m2 ( zastavané plochy a nádvoria ) o veľkosti 1/6-iny k celku a k pozemku parc. č. KNC XXX o výmere 279 m2 ( zastavané plochy a nádvoria ) o veľkosti 1/6-ina k celku, všetky pozemky v k.ú. I. podľa predmetného geometrického plánu patria do dedičstva po poručiteľke M. V., rod. W., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. č. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom 1) až 6) spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1.201,54 eur, na účet B.. O. V., advokáta a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke 7) trovy konania v sume 169,58 eur, na účet B.. M. O., advokáta. Vyslovil, že geometrický plán T.. A. K. č. XXX/XXXX zo dňa 8.7.2008, úradne overený Správou katastra O. pod č. XXX/XXXX dňa 14.7.2008, tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Po konštatovaní, že navrhovatelia osvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení a po ozrejmení okruhu účastníkov ( jednotliví podieloví spoluvlastníci sa môžu domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj len ohľadne svojich spoluvlastníckych podielov a v tomto prípade nemusia byť účastníkmi konania všetci účastníci hmotnoprávneho vzťahu, rovnako všetci právni nástupcovia sa môžu domáhať určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi patrí ďalší majetok - spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti ), pristúpil k vecnému prejednaniu sporu. Predloženými pozemnoknižnými vložkami č. XXX a č. XXX pre k.ú. I. a dedičskými rozhodnutiami mal preukázané, že navrhovateľka 7) je pôvodná pozemnoknižná podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností a navrhovatelia 1) až 6) sú právni nástupcovia pôvodných pozemnoknižných podielových spoluvlastníkov. Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva je podľa pozemnoknižných vložiek kúpa, resp. dedenie, pokiaľ vložky č. XXX a č. XXX pre k.ú. I. boli uzavreté a došlo v nich k zmenám podľa P. XXX/XXXX a P. XXX/XXXX. Tieto zmeny nemali podľa zistenia súdu vplyv na sporné pozemky, pretože sa jednalo o iné časti pôvodných pozemkov parcely č. XXX a č. XXX zamerané geometrickým plánom č. XXX/XX-XXX-XXX-XXX/K. zo dňa 20.11.1958. Mal za preukázané, že navrhovateľka 7), resp. právni predchodcovia navrhovateľov 1) až 6) boli zapísaní ako pozemnoknižní vlastníci pozemkov parcely č. XXX a parcely č. XXX v k.ú. I.. Sporné pozemky parcely č. XXX o výmere 279 m2 a parcely č. XXX o výmere 1.978 m2, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. I., boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXX, č. XXX a č. XXX v k.ú. I., čo vyplýva z geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 15.8.2000. Okresný súd nepovažoval za dôvodnú obranu odporcu, keď tento preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom tým, že boli vykúpené bývalým Československým štátom kúpnymi zmluvami z roku 1958 a sčasti vyvlastnené rozhodnutím zn. Výst. č. XXXX/XXXX zo dňa 28.3.1960 a následne prešli do majetku Slovenskej republiky. Nakoniec boli na neho delimitované, resp. prešli na neho v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov na základe protokolu o delimitácii zo dňa 1.5.1991. Predložené kúpne zmluvy považoval okresný súd neplatné s odôvodnením, že tieto nie sú datované, ktorá skutočnosť podľa práva platného v čase ich údajného uzavretia spôsobuje ich neplatnosť ( zákon č. 141/1950 Zb. ). V podrobnostiach ohľadne neplatnosti týchto kúpnych zmlúv poukázal na právne závery rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.10.1999, č.k. 8Co/393/1998-205, s ktorými sa stotožnil. Zároveň uviedol, že predložené vyvlastňovacie rozhodnutie zn. Výst. č. XXXX/XXXX zo dňa 28.3.1960 sa netýka spoluvlastníckych podielov navrhovateľov 1) a 7), resp. právnych predchodcov navrhovateľov 2) až 6), a teda sa netýka ani sporných pozemkov. Sporné pozemky preto boli na odporcu v katastri nehnuteľností zapísané bez právneho dôvodu. Okresný súd konštatoval, že iný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom odporca neuvádzal a z dokazovania ani nevyplýva, pretože sporné nehnuteľnosti boli v tzv. socialistickom užívaní a vlastníctvo navrhovateľov 1) a 7), resp. právnych predchodcov navrhovateľov 2) až 6) ako také nebolo spochybňované. Ďalšie navrhované dokazovanie nevykonal s odôvodnením, že vo vykonanom dokazovaní mal dostatočný podklad na rozhodnutie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeny napadnutého rozhodnutia a zamietnutia návrhu. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že z doterajšieho osudu pozemnoknižných parciel č. XXX, č. XXX a č. XXX vyplýva, že pozemnoknižne zapísaný stav, či právne nástupníctvo je formálne. S pozemkami sa v minulosti manipulovalo riadnymi právnymi aktami alebo právne neperfektnými úkonmi, ktoré znamenali, že vlastnícke vzťahy k častiam týchto pozemkov sa menili na základe právne perfektných, ale i právne neperfektných aktov, preto treba prihliadať v prvom rade na faktický užívací stav, ktorý sa zmenil v dôsledku jeho dlhodobého trvania aj na stav právny. Na základe predchádzajúcich súdnych konaní sa na časti pozemnoknižných parciel dostali úplne iní vlastníci, než pozemnoknižne zapísaní a tieto iné, než vlastnícky zapísané alebo fakticky realizované užívacie vzťahy sa zmenili rozhodnutiami aj na vzťahy vlastnícke. Poukázal na to, že odporca je reprezentantom a predstaviteľom celospoločenských záujmov a jeho hmotnoprávne i procesné postavenie je rovnaké ako u iných subjektov vlastníckych práv. Aj na odporcu sa vzťahujú ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva, dokonca aj ten predpoklad, že v prípade pochybností o oprávnenosti držby sa má za to, že držba je oprávnená. Zdôraznil, že v priebehu konania poskytol dostatok dôkazov o tom, že by splnil podmienky pre určenie vlastníckeho práva na základe vydržania vlastníckeho práva. Listiny, o ktorých platnosti sa v konaní pochybuje, odporca považoval za listiny, od ktorých odvodzuje dobromyseľnosť o držbe a užívaní nehnuteľností. Poukázal na to, že materská škôlka a jej príslušné pozemky v Obci I. slúžia tomuto účelu viac ako 50 rokov a celé generácie zástupcov obce boli a sú presvedčené o tom, že im prináleží vlastnícke právo k týmto pozemkom na základe listín, ktoré tvoria dôkazný materiál k podanej žalobe. Mal za to, že v krajnom prípade svedčí odporcovi vlastnícke právo z titulu vydržania vlastníckeho práva. Zdôraznil, že aj navrhovatelia rešpektovali súčasný právny vlastnícky stav, aj ich deti, vnuci, resp. iní príbuzní využívali sporné pozemky pre účely škôlky a pre účely všeobecného záujmu v Obci I.. Okresnému súdu vytýkal, že odmietol doplnenie dokazovania navrhnutými svedkami, ktorí majú vlastné poznatky, skúsenosti a vedomosti s tým, ako sa preskúmavaná vec v priebehu rokov vyvíjala. Zdôraznil, že aj keby bolo možné listinné dôkazy, predložené odporcom, označiť za neplatné problematické, či sporné, tieto dokazujú, že mohli byť spôsobilé vzbudiť reálny pocit u odporcu, že tieto pozemky sú vlastníctvom odporcu. Z tohto pohľadu prvostupňový súd sa vecou nezaoberal, neskúmal možný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a za týmto účelom nevykonal žiadne dokazovanie, a ktoré bolo navrhované, neakceptoval. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovatelia 1) až 6). Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že navrhovatelia a ich právni predchodcovia sa vždy považovali za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľností parcely č. XXX, č. XXX, k.ú. I.. Zastávali názor, že odporca nikdy nenadobudol sporné pozemky do vlastníctva vydržaním, pretože nesplnil zákonné podmienky vydržania. Vedel, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, sú v súkromnom vlastníctve viacerých fyzických osôb. Opomenul, že 14.4.1982 v liste bývalého predsedu MNV I. právnym predchodcom navrhovateľa uznáva MNV I. ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia neuznávajú vlastnícke právo odporcu, považujú ho za nelegitímne, získané nezákonným spôsobom, bez právneho dôvodu, v rozpore s platným právom. Vytýkali, že odporca sa nikdy nevyjadril k spôsobu, ako sa dostala Obec I. na list vlastníctva. Nepredložil žiadne dôkazy, že nadobudol vlastnícke právo legitímnou cestou. Predložené kúpne zmluvy považujú za právne neplatné a neperfektné s tým, že išlo o podvodné kúpne zmluvy s falošnými podpismi právnych predchodcov navrhovateľov, nakoľko právni predchodcovia navrhovateľov nikdy neodpredali sporné pozemky. Navrhovateľka 7) vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedla, že so svojím bratom M. C. a sestrou Q. P. neodpredali svoje spoluvlastnícke podiely bývalých pozemnoknižných parciel č. XXX a č. XXX, k.ú. I. odporcovi a nikdy svoje spoluvlastnícke podiely neodpredala ani rodina B. V. a O. M.. Zdôraznila, že odporca sa dostal na list vlastníctva protiprávne. Išlo o protiprávny a nezákonný zápis vlastníckeho práva na odporcu. Zjavne a preukázateľne došlo k protiprávnemu odňatiu a odcudzeniu vlastníckeho práva vlastníkom pozemkov. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie. V predmetnej veci súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že navrhovateľ 1) je podielovým spoluvlastníkom parcely č. KNC XXX/X v jednej polovici, navrhovateľka 7) v 1/24-ine, že navrhovateľ 1) je podielovým spoluvlastníkom parcely č. KNC XXX/X v podiele 1/6-ina, parcely č. KNC XXX v podiele 1/6-ina a určenia, že spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely č. KNC XXX/X v podiele 1/8-ina, k parcele č. KNC XXX/X o veľkosti 1/6-iny a k pozemku parcely č. KNC XXX o veľkosti 1/6-iny patria do dedičstva po poručiteľke M. V.. Ako vlastník nehnuteľností parcely č. KNC XXX vo výmere 279 m2 a parcely č. KNC XXX o výmere 1.978 m2 je v súčasnej dobe na LV č. XXX vedený odporca. Tieto boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXX, č. XXX a č. XXX. Pokiaľ okresný súd návrhu vyhovel s odôvodnením, že odporcom predložené kúpne zmluvy, ktorými preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva, sú neplatné, pretože tieto nie sú datované, ktorá skutočnosť podľa práva platného v čase ich uzavretia spôsobovala ich neplatnosť, krajský súd sa s jeho názorom stotožnil. Rovnako súhlasí aj s jeho názorom, že vyvlastňovacie rozhodnutie, na ktoré odporca v priebehu konania poukazoval, sa netýkalo spoluvlastníckych podielov navrhovateľov 1) a 7) ako aj právnych predchodcov navrhovateľov 2) až 6). Tieto skutočnosti nepochybne vyplývajú z obsahu spisu. Nemožno však ponechať bez povšimnutia tú skutočnosť, že odporca v priebehu konania poukazoval na to, že nehnuteľnosti obec, resp. jeho právni predchodcovia užívali v dobrej viere viac ako 40 rokov. Tvrdil, že užívanie nehnuteľností, ktoré boli zveľaďované v prospech obce, nebolo nikým spochybňované. Poukazoval na využívanie nehnuteľností s tým, že sa na nich nachádza materská škôlka. Možno teda vyvodiť, že nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam odvodzoval okrem kúpnej zmluvy aj titulom vydržania. V zmysle ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Inou skutočnosťou, na základe ktorej sa môže nadobudnúť vlastníctvo veci, je upravené v ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Prostredníctvom vydržania sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť, aby sa vzťahy z dlhotrvajúcej držby transformovali na vlastnícke právo. Subjektom vydržania môže byť fyzická aj právnická osoba, ktorá pre nadobudnutie vlastníckeho práva k veci musí spĺňať zákonné predpoklady. K zákonným predpokladom vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, ako aj nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby. Mať v držbe nemožno chápať len tak, že nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, ale tento musí s nehnuteľnosťou nakladať ako s vlastnou, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Na naplnenie dobrej viery nemôže postačiť tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá reálne usúdiť, že presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné. Podľa judikatúry súdov možno mať za to, že nepostačuje iba dobromyseľnosť, ale vyžaduje sa aj preukázanie nejakého právneho titulu. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. K oprávnenej držbe sa okrem výkonu práva vyžaduje aj titul nadobudnutia. V preskúmavanej veci sa okresný súd vôbec nezaoberal osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, prostredníctvom ktorého sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť, aby sa vzťahy z dlhotrvajúcej držby transformovali na vlastnícke právo. Nezaoberal sa ( okrem konštatovania, že sporné nehnuteľnosti boli v tzv. socialistickom užívaní ), či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady vydržania. Z hľadiska vecného posúdenia návrhu navrhovateľov prvostupňový súd preto rozhodol bez úplného zistenia skutkového stavu veci, keďže nevykonal dôkazy, ktoré sú podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci potrebné na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie a týkajúcich sa práve splnenia predpokladov vydržania. Odvolací súd dospel k opačnému záveru ako súd prvého stupňa a dokazovanie v uvedenom smere považuje za potrebné vykonať. V konaní nebolo vykonané dokazovanie k otázke užívania sporných nehnuteľností. Neboli vypočutí svedkovia, ktorí by sa vyjadrili či už k otázke preukazovania samotného právneho titulu ( oprávnenosti držby ) ako aj k samotnému užívaniu nehnuteľností, t.j. nepretržitosti a dlhodobosti trvania držby. Oprávnená držba je totiž faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi v prípadoch, keď právny vzťah subjektu k veci nie je doložený. Držba je oprávnená vtedy, ak držiteľ nakladá s vecou ako s vlastnou a vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Práve tvrdenie odporcu v tomto smere musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že jeho presvedčenie je skutočné a je dôvodné. Práve za týmto účelom navrhoval vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa vo veci nevykonal. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že preukázanie tohto tvrdenia zaťažuje práve odporcu. V danej veci nie je vylúčené ani vykonanie ohliadky na mieste samom, ktorou si súd sám vytvorí obraz o užívaní nehnuteľností ( napríklad, či je nehnuteľnosť ohradená, na aký účel sa využíva ) a podobne. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní doplnil dokazovanie v naznačenom smere, vykonané dokazovanie náležite vyhodnotil. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné o návrhu navrhovateľov rozhodnúť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ods. 3 citované zákona ). V novom rozhodnutí súdu prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .