Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811218136 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811218136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Aleny Záhumenskej, vo veci starostlivosti o mal. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matka - G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X a otec - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., X. cesta č. XX, t. č. bytom U., S. č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. novembra 2011, č. k. 12P/53/2011-27, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. novembra 2011, č. k. 12P/53/2011-27, bolo rozhodnuté tak, že súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletej P., naposledy ustálenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 4P/8/2008-23, zo dňa 22.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 19CoP/44/2008-33, zo dňa 26.08.2008, vo výške 2.500 Sk mesačne zvyšuje z tejto sumy na sumu 150 eur mesačne od 01.09.2011 s tým, že takto upravené výživné je otec povinný platiť k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do pätnásteho dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za obdobie 01.09.2011 až 30.11.2011 vo výške 201,03 eur povoľuje súd otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia v 10 eur mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom, podaným dňa 27.10.2011, matka žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú zo sumy 2.500 Sk mesačne na sumu 160 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011 s odôvodnením, že od posledného zvýšenia výživného v roku 2008 dcéra nastúpila na strednú školu, s čím má spojené zvýšené výdavky na učebné pomôcky. Otec maloletej si bol vedomý, že od posledného rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti náklady na maloletú vzrástli. S poukazom na svoj príjem bol ochotný na maloletú platiť počnúc dňom 01.09.2011 zvýšené výživné vo výške 120 eur mesačne a v priebehu konania súhlasil aj so sumou 130 eur mesačne. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že o vyživovacej povinnosti otca pre mal. dieťa naposledy rozhodol okresný súd rozsudkom, č. k. 4P/8/2008-23, zo dňa 22.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 19CoP/44/2008-33, zo dňa 26.08.2008, ktorým rozhodnutím bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. na sumu 2.500 Sk mesačne od 01.02.2008. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2008. V čase posledného rozhodovania o výživnom pre maloletú dosahovala matka čistý mesačný príjem vo výške 8.741 Sk /290,15 eur/ a otec čistý mesačný príjem vo výške 13.618 Sk /452,03 eur/. V tom čase matka bývala s maloletou v byte vo vlastníctve jej matky. Vyživovaciu povinnosť mala len k mal. P., bola nemajetná, na náklady spojené s bývaním platila mesačne sumu 1.200 Sk. Na stravu pre seba i maloletú prispievala matke sumou 3.000 Sk mesačne. Otec maloletej bol v tom čase rozvedený, žil s priateľkou a príjem mal len zo zamestnania, ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. Býval v rodinnom dome vo vlastníctve jeho priateľky, náklady na bývanie boli vo výške 4.500 Sk mesačne. Priateľka otca dieťaťa bola zamestnaná, príjem dosahovala vo výške 8.000 až 9.000 Sk mesačne netto. V tej dobe otec poukazoval na svoje náklady na cestovné do práce vo výške 2.500 Sk mesačne, na splátky úveru vo výške 2.038 Sk mesačne a platbu poistného vo výške 650 Sk mesačne. Zo mzdových listov otca maloletej za roky 2010, 2011 okresný súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie september 2010 až august 2011 bol vo výške 522,74 eur. Jeho príjem, teda od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti vzrástol v priemere o 70,71 eur mesačne. Príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom na maloletú podstatne znížil. Matka je od 01.06.2010 nezamestnaná a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Prievidza. Od marca 2011 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 53,32 eur mesačne, čo je jej jediný príjem. Za mesiac jún 2010 boli jediným príjmom matky vyplatené dávky v nezamestnanosti vo výške 135,10 eur a nemocenské vo výške 7,20 eur, za mesiace júl a august 2010 jediným príjmom matky boli nemocenské dávky vo výške 162,70 eur mesačne, za mesiace september a november 2010 jediným príjmom matky boli dávky v nezamestnanosti vo výške 150,10 eur mesačne a za mesiace október 2010, december 2010 a január 2011 dávky v nezamestnanosti vo výške 155,10 eur mesačne. Za obdobie od 01.02.2011 do 03.02.2011 boli matke vyplatené dávky v nezamestnanosti vo výške 15,10 eur. Posledný pracovný pomer matky, uzavretý so spoločnosťou O. - S., s.r.o., so sídlom v M., ktorá spoločnosť už neexistuje, skončil dohodou. Podľa zistení okresného súdu maloletá je od septembra 2011 je žiačkou prvej triedy denného štúdia v štvorročnom študijnom odbore, na X. v M.. Matka platí maloletej poistné na základe poistnej zmluvy, uzavretej dňa 31.10.1996 vo výške 202 Sk /6,71 eur/ mesačne. Maloletá sa v školskej jedálni nestravuje, stravuje sa doma, všetky jej potreby zabezpečuje matka. Maloletá sa už nevenuje basketbalu. Dcéra je zdravá, v poslednom období 3 - krát navštívila stomatológa, s čím mala zvýšené náklady. Matka platí maloletej mesačne za internet sumu 16,99 eur a má aj ďalšie náklady v súvislosti so štúdiom svojej dcéry, keď tejto zakupuje rôzne zošity, písacie potreby a podobne. V septembri 2011 mala zvýšené náklady v súvislosti s nástupom dcéry do školy, zaplatila okrem iného za pracovné zošity na anglický a nemecký jazyk sumu 36 eur. Matka sa maloletej skladá na stužkovú po 35 eur ročne. Škola, ktorú dcéra navštevuje, zabezpečuje pre žiakov v každom ročníku nejaké športové aktivity, vo februári 2012 by dcéra mala ísť na lyžiarsky výcvik do Q. S.. Dcére takisto dobíja kredit na telefón, mesačne môže ísť o sumu cca 10 eur. Ohľadne pomerov na strane otca okresný súd zistil, že tento prejavil ochotu platiť na výživu maloletej mesačne sumou 130 eur. Poukázal na to, že mu zamestnávateľ zráža zo mzdy na výživu maloletej mesačne sumu 20 eur, ale takisto aj ďalšiu sumu vo výške 19,90 eur, hoci zameškané výživné nemá žiadne. Podľa jeho názoru matka sa v minulosti mohla aj u jeho zamestnávateľa ako dojička zamestnať, ak by o takúto prácu záujem mala. O maloletú záujem neprejavuje, nestretáva sa s ňou, nie je s ňou v žiadnom kontakte, nad rámec výživného na ňu neprispieva ničím. Je stále rozvedený, žije s priateľkou v dome, ktorý patrí jej rodičom. Náklady na bývanie sú vo výške 150 eur mesačne. Pracuje v H., kde dochádza. Náklady s tým súvisiace má vo výške 66 eur mesačne. Platí zákonnú poistku na auto a takisto spláca úver v tej istej výške, ako tomu bolo pri poslednom rozhodovaní o výživnom v roku 2008. Priateľka je zamestnaná, pracuje v tej istej spoločnosti, ako on. Zarába asi toľko, čo on. V minulosti mal úraz, v tejto súvislosti 2 až 3 - krát do roka chodí do P. fakultnej nemocnice k neurológovi, s čím má náklady s cestovným. Okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Uviedol, že pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy a v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na základe zisteného skutkového stavu veci okresný súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Od posledného rozhodovania sa podstatne zmenili pomery u mal. dieťaťa, ktoré je o takmer 4 roky staršie. Toho času maloletá už navštevuje strednú školu. V súvislosti s vekom, rastom a návštevou strednej školy vzrástli náklady na maloletú. Od posledného rozhodovania o výživnom sa podstatne zmenili pomery aj u matky maloletej, keď táto je od 01.06.2010 nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, čím podstatne klesol jej príjem. Matka preukázala záujem zamestnať sa tým, že je stále v evidencii uchádzačov o zamestnanie od nasledujúceho dňa po strate posledného zamestnania. Vzhľadom na región, v ktorom matka žije a na to, že má len základné vzdelanie, je v hľadaní si zamestnania limitovaná. Od posledného rozhodovania sa zvýšil príjem u otca maloletej v priemere o 70,71 eur mesačne. Okrem výživného na dcéru si otec musí hradiť náklady na bývanie, na ktorých sa však musí podieľať rovnakou mierou aj jeho priateľka, ktorá je zamestnaná a dosahuje približne rovnaký zárobok, ako otec. Okrem nákladov na bývanie a cestovné do zamestnania a nákladov súvisiacich s návštevou lekára - neurológa, dva až trikrát ročne, ďalšie náklady, na ktoré je potrebné pri určení výživného na maloletú prihliadať, otec maloletej nemá. Pokiaľ ide o splácanie úveru otcom, platenie poistného, okresný súd poukázal na to, že výživné na maloletú má prednosť pred týmito výdavkami otca, pričom túto skutočnosť mali na zreteli súdy už v predchádzajúcom konaní vo veci /sp. zn. 4P/8/2008/, keď na tieto náklady otca neprihliadli, pretože ide o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť /§ 62 ods. 5 zákona o rodine/. Na základe zisteného skutkového stavu veci okresný súd považoval za primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca pre maloletú na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2011. Nedoplatok na výživnom za obdobie 01.09.2011 až 30.11.2011 vo výške 201,13 eur povolil súd otcovi zaplatiť v primeraných mesačných splátkach, s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že si je vedomý zvýšených životných nákladov maloletej, avšak jeho príjem klesol, k čomu predložil mzdový list za mesiac november 2011 s čistou mzdou vo výške 452,32 eur. Podľa jeho názoru matka sa nedostatočne zaujíma o získanie práce, pričom jeho zamestnávateľ dlhodobo ponúka prácu dojiča. Otec poukázal aj na to, že v rámci exekúcie na výživné sa mu stále zráža zo mzdy suma 20 eur napriek tomu, že nemá nedoplatok na výživnom. Pokiaľ ide o náklady na lyžiarsky výcvik maloletá si môže požičať lyžiarsku výstroj od svojej starej matky. V súvislosti s jeho pomermi sa mu mierne zvýšili náklady na dopravu do zamestnania. Auto pritom potrebuje, lebo nemá ustálenú pracovnú dobu. Po zrušení odmeny pre exekútora si myslí, že od 01.01.2012 je adekvátne výživné na maloletú v sume 120 eur mesačne. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. S poukazom na znenie ustanovení § 62 ods. 2, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyslovil názor, že okresný súd správne zistil pomery na strane účastníkov a rozsah ich zmien od predchádzajúcej úpravy výživného. Preto navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Podľa obsahu odvolania otec odôvodnil jeho podanie tým, že podľa jeho názoru okresný súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného nezohľadnil skutočnosti, podstatné pre mieru zvýšenia výživného na maloletú. V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletej, pričom vyživovacia povinnosť otca bola naposledy právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 4P/8/2008-23, zo dňa 22.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 19CoP/44/2008-33, zo dňa 26.08.2008, ktorým bolo určené výživné na maloletú vo výške 82.98 eur (2.500 Sk) mesačne od 01.02.2008. Na základe návrhu matky bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca. V zmysle uvedeného ustanovenia nebolo úlohou okresného súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej a tým prakticky revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná. Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu ohľadne jeho zistení, rozhodných pre posúdenie rozsahu zmien pomerov účastníkov konania od poslednej súdnej úpravy výživného zo strany otca, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku okresného súdu. S poukazom na správnosť záverov okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že zvýšenie výživného zo strany otca rozsudkom okresného súdu v danom prípade zodpovedá rozsahu preukázaných zmien pomerov na strane matky, ktorá sa aj podľa názoru odvolacieho súdu bez zjavného vlastného zavinenia dostala v dôsledku straty zamestnania do podstatne ťažšej ťaživej sociálnej situácie, ktorá jej objektívne neumožňuje zabezpečovať z vlastných zdrojov materiálne potreby maloletej v takom rozsahu, ako keď bola zamestnaná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu za súčasného stavu trhu práce pochybovať o tom, že matke sa nepodarilo nájsť si vhodné zamestnanie. Vyplýva to aj z potvrdenia úradu práce o trvaní evidencie matky, ako uchádzača o zamestnanie. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou skutočnosťou poznamenáva, že z evidencie uchádzača o zamestnanie vyplývajú pre uchádzača povinnosti, smerujúce k zabezpečeniu vhodného zamestnania a ich porušenie je sankcionované vyradením z tejto evidencie. Keďže u matky nebolo zistené takéto porušenie povinností, ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli z vykonaného dokazovania preukázané také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k objektívnemu záveru, že matka nemá záujem sa zamestnať tak, ako to tvrdí otec v odvolaní. Okresný súd dospel aj k správnym záverom o podstatnej zmene pomerov aj na strane maloletej, keď zmenu jej pomerov videl vo zvýšených výdavkoch nielen v súvislosti s vyšším vekom (v čase predchádzajúcej úpravy mala 11 rokov, teraz má 16 rokov), ale aj v súvislosti s nástupom na stredoškolské štúdium s maturitou. Nad rámec správnych úvah okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že zvýšenie výživného zo strany otca odôvodňuje v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj rast životných nákladov od poslednej úpravy výživného, vykonanej súdnym rozhodnutím v roku 2008. Na základe vývoja cenovej hladiny od roku 2008 v rozmedzí medziročného rastu od 4,0 % do 0,9 % (zdroj Eurostat), je možné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného došlo k priemernému nárastu cenovej hladiny v rozsahu okolo 10 %, na ktoré zvýšenie životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine nie je možné v tomto prípade neprihliadať. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že sa mu znížil príjem, odvolací súd poukazuje na to, že postup okresného súdu pri určovaní priemerného čistého mesačného príjmu otca bol správny, keď vychádzal z celkového čistého ročného príjmu otca. Zo mzdových listov otca je zrejmé, že jeho reálny mesačný príjem v rozhodnom období bol pomerne pohyblivý. Keďže podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné zohľadňovať zmenu pomerov na strane účastníka len za predpokladu, že táto zmena je nielen podstatná, ale aj trvalá, nemožno zo mzdového listu otca za mesiac november 2011 v prílohe odvolania, preukazujúceho čistú mzdu v uvedenom mesiaci vo výške 452,32 eur, vyvodiť záver, že ide o zmenu trvalého charakteru v zmysle uvedeného ustanovenia. Ak otec v odvolaní poukazoval, že v súvislosti s výživným je na jeho mzdu vykonávaná exekúcia, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť trvania tejto exekúcie, pričom Exekučný poriadok poskytuje povinnému dostatok právnych prostriedkov na jeho ochranu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak sa v exekúcii vykonávajú zrážky na výživné pre maloletú a nejde o zrážky na trovy exekúcie, zrážaná suma na výživné pre maloletú musí byť považovaná za súčasť súdom určeného výživného pre maloletú. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd na základe objektívne zisteného rozsahu zmien pomerov účastníkov zvýšil výživné na maloletú zo strany otca v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine. Preto považoval odvolanie otca za nedôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .