Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/104/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200547 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200547.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu R. B., bytom G.. O. XXXX/X, Trenčín, zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín so sídlom Trenčín, Jilemnického 1A, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. N.-TN-N.-P-XX/XXXX zo dňa 5. júna 2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia - upovedomenia, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu OR PZ v Trenčíne, č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 bolo podané oneskorene, pričom v rámci preskúmacej povinnosti dospel žalovaný k názoru, že nie sú zistené podmienky na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný pri preskúmaní odvolania žalobcu vychádzal zo skutkového stavu, že Okresný dopravný inšpektorát Okresné riaditeľstvo PZ v Trenčíne, rozhodnutím o priestupku č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 rozhodol, že žalobca dňa 14.06.2012 o 20,50 hod. viedol motorové vozidlo zn. F. F S. G.-XXXX. v G., po ul. S. v smere do centra mesta. Pri čerpacej stanici F. na ul. S. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou KRPZ OPP PMJ Trenčín. Kontrolou bolo zistené, že žalobca viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu podľa § 71 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z., č.p. T.-TN-T.-7-XXX/XXXX, právoplatné dňa 05.06.2012. Týmto konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. bola žalobcovi uložená pokuta 300 euro a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý trest začal plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 370/1990, s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, bol žalobca zaviazaný uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 euro. Predmetné rozhodnutie o priestupku prevzal žalobca osobne dňa 4. apríla 2013, pričom z doručenky je zrejmé že 1. neúspešný pokus o doručenie z výzvou na opakované doručenie sa uskutočnil dňa 15. marca 2013, opakované doručenie dňa 18. marca 2013 s tým, že v tento deň, t. j. 18. marca 2013 bola zásielka uložená na pošte. Pri posudzovaní včasnosti odvolania žalobcu vychádzal žalovaný zo skutočnosti, že rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 bolo žalobcovi doručené v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku náhradným doručením dňa 21.03.2013. Žalobca, napriek riadnemu poučeniu o 15 dňovej lehote na podanie odvolania, toto podal na poštovú prepravu dňa 19.04.2013, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Napriek tomu, že odvolanie proti priestupku bolo podané oneskorene, žalovaný preskúmal predložený spisový materiál a po jeho posúdení dospel k záveru, že nie sú zistené podmienky na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Proti tomuto upovedomeniu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutie OR PZ v Trenčíne, č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 prevzal dňa 4. apríla 2013 a dňa 19. apríla 2013, teda v rámci 15 dňovej odvolacej lehoty, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Napádané rozhodnutie - upovedomenie žalovaného č. N.-TN-N.-P-XX/ XXXX zo dňa 5. júna 2013 považuje žalobca za nezákonné, nakoľko žalovaný posúdil odvolanie žalobcu ako oneskorene podané, keď prvostupňové rozhodnutie považoval žalovaný za použitia fikcie doručenia ako doručené dňa 21. marca 2013. Žalobca vytýka prvostupňovému správnemu orgánu, že doručoval rozhodnutie na adresu, kde sa žalobca trvalo nezdržiava, pričom prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nepreveroval, či sa žalobca v mieste doručovania zdržiava alebo nie. Žalobca zdôraznil s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Cdo/94/2000, 8Sžo/181/2008, I. ÚS/119/07), že predpokladom fikcie doručenia je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručovania, hoci sa na tejto adrese v čase doručovania, ale aj počas plynutia úložnej doby zdržiaval. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal zaujal jednoznačné stanovisko, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 je potrebné považovať za oneskorené. Uviedol, že rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresné riaditeľstvo PZ v Trenčíne č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 bolo žalobcovi ako účastníkovi priestupkového konania doručené v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. tzv. náhradným doručením dňa 21. marca 2013, pričom žalobca odovzdal svoje odvolanie na poštovú prepravu dňa 19. apríla 2013, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Keďže odvolanie žalobca nepodal v zákonom stanovenej lehote, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. apríla 2013 a odvolanie odovzdané na poštovú prepravu dňa 19. apríla 2013 týmto možno považovať za oneskorené odvolanie. Žalovaný ako príslušný správny orgán v zmysle ustanovenia § 60 správneho poriadku preskúmal oneskorené odvolanie, napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom nezistil také skutkové alebo právne pochybenia v postupe prvostupňového správneho orgánu, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a súčasne dospel k záveru, že priestupok bol spoľahlivo zistený a zdokumentovaný a sankcia bola uložená v súlade so zákonom. K žalobcovej námietke, že na adrese, kde mu boli doručované zásielky, t. j. na adrese G.. O. XXXX/X, G. sa trvalo nezdržiava a býva v prenajatom byte na inej adrese žalovaný uviedol, že uvedená námietka žalobcu nemôže byť akceptovaná, nakoľko žalovaný sa o udávanom pobyte na adrese Q. M. č. XXXX, G. dozvedel až z predloženej žaloby. Žalovaný zdôraznil, že zo spisových materiálov č.p. N.- TN-N.-P-XX/XXXX a č.p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX je pritom zrejmé, že do dnešného dňa o zmene adresy na doručovanie písomností žalobca žalovaného neinformoval, napriek tomu, že od začiatku konania so žalovaným, resp. s prvostupňovým správnym orgánom písomne i osobne komunikoval a poštové zásielky si na adrese trvalého pobytu G.. O. č. XXXX/X, G. aj skutočne fyzicky preberal. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca dokonca i na podanej žalobe, v zastúpení advokátom JUDr. Róbertom Faturom zo dňa 3. júla 2013 uvádza len adresu trvalého pobytu G.. O. č. XXXX/X, G.. Zo šetrenia vykonanom v systéme registra obyvateľstva je pritom zrejmé, že žalobca mal v čase od začiatku konania až do súčasnosti trvalý pobyt práve na adrese G.. O. č. XXXX/X, G., pričom žiadny prechodný pobyt v čase od začiatku konania až do dnešného dňa prihlásený nemal. Žalovaný je toho názoru, že ani tvrdenie žalobcu o tom, že v čase doručovania rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne č.p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 býval v prenajatom byte na inej adrese (podľa tvrdenia žalobcu na adrese Q. M. č. XXXX, G., pričom nájomnú zmluvu žalobca priložil až k žalobe) nemôže byť dôvodom, ktorý by spochybňoval splnenie podmienok náhradného doručenia, nakoľko miesto trvalého pobytu žalobcu, kde bolo rozhodnutie o priestupku doručované, ako aj ním v žalobe uvádzaný pobyt v prenajatom byte, sa nachádzajú v jednom meste (v G.), na jednom sídlisku (na sídlisku V.), pričom sú to dokonca vzájomne sa križujúce ulice, a teda adresy vo vzdialenosti neďaleko od seba a neexistuje teda žiadna prekážka, ktorá by žalobcovi objektívne bránila na adresu doručenia sa dostaviť a takto sa o uložení zásielky dozvedieť. Žalovaný poukázal na judikát R 70/2002, podľa ktorého zdržiavaním sa adresáta v mieste doručovania treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania (t. j. nie mimo obce, mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda, ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Z vyššie popísaných dôvodov žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa 30.07.2013, č.k. 13S/104/2013-23, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.08.2013. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.) preskúmal napadnuté upovedomenie - rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), na ktorom sa účastníci pridržali svojich písomných podaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Krajský súd v Trenčíne pre úplnosť vo vzťahu k splneniu procesných podmienok súdneho prieskumu v prejednávanej veci uvádza, že upovedomenie žalovaného (Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín) č. N.-TN-N.-P-XX/XXXX zo dňa 5. júna 2013 je možné považovať za rozhodnutie, a teda je ho možné súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal Krajský súd v Trenčíne zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napr. bez odôvodnenia, či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu (uvedený záver vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.08.2012, sp. zn. 10Sžd/36/2011. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia - upovedomenia žalovaného č. N.-TN-N.- P-XX/XXXX zo dňa 5. júna 2013, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu OR PZ v Trenčíne, č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013 bolo podané oneskorene, pričom v rámci preskúmacej povinnosti dospel žalovaný k názoru, že nie sú zistené podmienky na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom preto, lebo žalobnú námietku žalobcu obsiahnutú v správnej žalobe vyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako neopodstatnenú. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - ide o právnu fikciu doručenia písomnosti. V administratívnom spise žalovaného je založené potvrdenie o doručení (doručenka) rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa o priestupku, č. p. T.-P-XXX/DI-TN-XXXX zo dňa 4. marca 2013, z ktorej krajský súd zistil nasledovné skutočnosti: - dňa 15.03.2013 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, - dňa 18.03.2013 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (18.03.213) uložil na pošte, - dňa 04.04.2013 žalobca prevzal zásielku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa, ktoré žalobca odovzdal na poštovú prepravu až dňa 19.04.2013, bolo podané oneskorene. Žalobca si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty 21.03.2013 sa považuje za deň doručenia, keďže deň 21.03.2013 pripadol na štvrtok a uvedený deň nebol sviatok. Keďže pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) tak začala žalobcovi plynúť dňom 22.03.2013 (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku), posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 05.04.2013, ktorý pripadol na piatok a uvedeného dňa nebol sviatok. Odvolanie žalobca odovzdal na poštovú prepravu dňa 19.4.2013, po uplynutí lehoty stanovenej v § 54 ods. 2 Správneho poriadku, teda oneskorene. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný správne aplikoval na daný prípad fikciu doručenia. Je potrebné si uvedomiť, že riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, že doručovateľ uskutočnil opakovaný pokus o doručenie, o ktorom adresáta vopred výzvou upovedomil, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázal (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012). K otázke doručovania rozhodnutia tzv. náhradným doručením Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v mieste bydliska v čase doručovania nezdržiaval, zaťažuje adresáta (v tomto prípade žalobcu), a nie odosielateľa zásielky (v tomto prípade správny orgán). Čestné prehlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 16.06.2011, sp. zn. II. ÚS/278/2011). Žalobca v súdenej veci nielenže nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, že sa v mieste doručovania (na adrese G.. O. XXXX/X, G.) v kritickom čase nezdržiaval, ale toto tvrdenie sa Krajskému súdu v Trenčíne javí ako nanajvýš účelové a zavádzajúce. Počas celého priestupkového konania uvádzal žalobca ako svoj pobyt adresu T. Vansovej 2743/2, Trenčín, a túto adresu uviedol aj na samotnej správnej žalobe. Pokiaľ by bol žalobca názoru, že v úradnej korešpondencii, t.j. na podaniach sa uvádza trvalý pobyt, takýto názor nemá oporu ani v správnom poriadku, ani v O.s.p., ani v inom právnom predpise. Na úradných podaniach (žalobe, vyjadrení, odvolaní) je potrebné uvádzať adresu, na ktorej si adresát zásielky preberá. Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia, ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie: - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, - doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, - nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, - doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, - adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nepochybil, keď v prejednávanej veci aplikoval fikciu doručenia a odvolanie žalobcu vyhodnotil ako oneskorene podané. Taktiež bol správny postup žalovaného, ktorý v zmysle ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. ako odvolací orgán preskúmal oneskorené odvolanie žalobcu a listom č. KRPZ-TN-KDI-P-33/2013 zo dňa 5. júna 2013 žalobcovi oznámil, že v rámci preskúmacej povinnosti dospel žalovaný k názoru, že nie sú zistené podmienky na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V súdenej veci žalovaný dôvodne ustálil, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o priestupku bolo podané oneskorene. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa zamieta. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.