Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tos/89/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010751 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114010751.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému X. I., nar. XX.XX.XXXX v X., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2014 prejednal sťažnosť obžalovaného X. I. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8Tk/1/2014 zo dňa 18.9.2014 a takto r o z h o d o l : I. Podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného X. I. z a m i e t a . II. Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. sa písomný sľub obžalovaného X. I. ako náhrada za väzbu n e p r i j í m a. o d ô v o d n e n i e : Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín dňa 25.04.2014 podal na Okresný súd Trenčín obžalobu č.k. 1 Kv 34/13/3300-95 na obvineného X. I. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. V súvislosti s podozrením zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti bol X. I. uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0Tp/97/2013 zo dňa 25.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2Tpo/57/2013 zo dňa 12.12.2013 podľa § 87 ods. 2 z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), b), c ) Tr. por. vzatý do väzby. Väzba sa začala dňom 22.11.2013 o 10.15 hod. a bola nariadená vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava. Okresný súd Trenčín po podaní obžaloby rozhodol o ďalšom trvaní väzby obvineného uznesením zo dňa 9.5.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.5.2014, sp.zn. 23Tos/54/2014) tak, že obvineného ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por., pre ktoré bol vzatý do väzby, pretože dôvody jeho väzby naďalej trvali a zároveň žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Dňa 1.8.2014 Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok, sp.zn. 8Tk/1/2014, ktorým bol obžalovaný X. I. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 21.11.2013 asi o 22,15 hod. vošiel po návrate z krčmy do drevenice č. XXX v obci B. A., kde býval a v izbe na gauči našiel sedieť O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. A. č. XX, ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom spoločne konzumovali alkoholické nápoje a keď si obvinený X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú postriekané muštom, začal O.. L. F. vyčítať, že mu doma urobil neporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo k hádke a vzájomnému fyzickému konfliktu, pri ktorom obvinený X. I. pravdepodobne drevenou palicou o dĺžke cca 81,5 cm viackrát udrel O.. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným jednobritým kuchynským nožom o dĺžke čepele cca XX-XX cm a šírkou čepele cca 2,5 cm bodol najmenej sedemkrát do krku a hrudníka, následkom čoho O.. L. F. utrpel dve plytké rezné poranenia na koži krku vpravo pod sánkou, jeden plytký škrabanec kože krku vpravo, dve bodné poranenia dolnej časti krku, bodné poranenie dolnej časti krku v oblasti jugulárnej jamky, jeden nábod kože hrudníka vpravo a viacnásobné bodné poranenia hrudníka s trojnásobným priebodom horného laloka pravých pľúc, bodnorezné poškodenia magistrálnych ciev pre horný lalok pravých pľúc a poškodenie pľúcnice s následným vykrvácaním navonok a do pohrudničnej dutiny vpravo, ktoré zapríčinili traumaticko-hemoragický šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti O.. L. F., pričom O.. L. F. pri útoku utrpel i ďalšie zranenia, ktoré však v krátkodobom časovom horizonte nemohli spôsobiť jeho smrť, obvinený X. I. následne vyzliekol O.. L. F. donaha, všetko jeho oblečenie spálil v kuchyni v šporáku na tuhé palivo a jeho nahé telo odtiahol ku hnojisku nachádzajúcemu sa neďaleko drevenice, kam telo vyložil za pomoci dreveného konára a v kuchyni handrou a čistou vodou poumýval podlahu od krvi a nôž, ktorým spôsobil O.. L. F. smrteľné zranenia zahodil na doposiaľ nezistené miesto, pričom obvinený X. I. sa skutku dopustil napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/33/90 zo dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u obžalovaného X. I. dňa 05.01.1993, ktorým bol uznaný vinným za spáchanie okrem iného trestného činu vraždy podľa § 219 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Bol mu za to podľa § 145 ods.3 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2 Tr.zák. s prihliadnutím k § 37 písm.m) Tr.zák., v spojení s § 47 ods.1 písm.a), písm.b) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.3 písm.a), písm.b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods.1 písm.a) Tr.zák. mu bol uložený tiež trest prepadnutia veci a to: 1 ks drevený konár o dĺžke 0,80 metra a priemere 4 cm a 1 ks drevenej palice čiastočne okresanej z kôry, celkovej dĺžky 81,5 cm a priemere cca 4,7 cm. Podľa § 73 ods.2 písm.d), ods.4 Tr.zák. mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 287 ods.1 Tr.por. v spojení s § 261 ods.2 veta druhá Tr.por. bol zaviazaný uhradiť poškodenému A.. O. F., nar. XX.X.XXXX v B. A., trvale bytom B. A. č. XX, škodu vo výške 728,46 €. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť z dôvodu zahláseného odvolania obžalovaným a jeho obhajcom ihneď po jeho vyhlásení. Dňa 8.9.2014 boli Okresnému súdu Trenčín doručené písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného X. I., v rámci ktorého tiež žiadal o prepustenie z väzby na slobodu, pretože skutok sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe a rozsudku. Celé vyšetrovanie bolo zmanipulované príslušníkmi polície, ktorí na neho dňa 22.11.2013 po predvedení na oddelenie polície robili hrubý nátlak, bili ho a i keď žiadal o advokáta, toto mu odopreli. Z uvedeného dôvodu uvádzal to, čo chceli oni a nie to čo bola pravda. Preto skutok sa nestal tak, ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, obžalobe ani rozsudku okresného súdu. Pravda je taká, že on sa len bránil útoku poškodeného O.. F., ktorý na neho zaútočil nožom a chcel ho zabiť. Celá vec je vykonštruovaný a ničím nepodložený prípad. Okresný súd Trenčín dňa 18.9.2014 vypočul obžalovaného k žiadosti o prepustenie z väzby, pričom tento na nej zotrval. Po vypočutí obžalovaného prokurátor navrhol žiadosť obžalovaného zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru dôvody väzby u neho v nezmenenom rozsahu trvajú naďalej. Obhajkyňa obžalovaného poukázala na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa doposiaľ nie je právoplatný a v prípade prepustenia by obžalovaný nastúpil protialkoholickú liečbu, prípadne sa zamestnal. Jediným problémom obžalovaného bolo požívanie alkoholu, pričom mal záujem svoju chorobu liečiť. Do spáchania skutku tiež viedol život bez trestných stíhaní. Preto navrhla vyhovieť žiadosti. Obžalovaný okrem skutočností uvádzaných v žiadosti uviedol, že podľa jeho názoru u neho nie sú dané väzobné dôvody. Chcel by sa liečiť a nie je obava, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti a nemá dôvod utekať, nemal žiadneho komplica. Následne rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 18.9.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 tak, že podľa § 79 ods.3 Tr.por. v spojení s § 72 ods.1 písm.b) Tr.por. z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por. žiadosť obžalovaného X. I. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť obžalovaný X. I.. Krajskému súdu v Trenčíne bola trestná vec dňa 19.9.2014 predložená ako nadriadenému súdu na rozhodnutie jednak o podanom odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 1.8.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 (vec je vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 2To/94/2014) a tiež na rozhodnutie o podanej sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014. Dňa 24.9.2014 bolo krajskému súdu doručené písomné odôvodnenie sťažnosti obžalovaného zo dňa 22.9.2014. V písomných dôvodoch sťažnosti pomerne podrobne zopakoval svoju obranu uvádzanú už vo svojej žiadosti a tiež pred súdom prvého stupňa v rámci hlavného pojednávania, ktorej podstata spočívala v tom, že skutok, z ktorého je obžalovaný, sa stal inak ako je uvedený v obžalobe a tiež v rozsudku súdu prvého stupňa, pričom to bol práve poškodený O.. F., ktorý jeho ohrozoval nožom a chcel ho zabiť, pričom on sám sa len bránil jeho útoku. Taktiež poukázal na skutočnosť, že počas vyšetrovania veci bol vyšetrovateľom a ďalšími príslušníkmi polície fyzicky napadnutý a bolo mu odopreté od jeho zadržania dňa 22.11.2013 právo na obhajobu, čo sa doposiaľ nijako nerieši. Príslušníci polície ho fyzickým násilím, zastrašovaním a urážkami nútili k tomu, aby vypovedal tak ako oni chceli a teda musel vypovedať klamlivo. Preto žiadal, aby bolo začaté trestné stíhanie voči týmto príslušníkom polície. Uvedené skutočnosti písal aj dozorujúcemu prokurátorovi a taktiež na Generálnu prokuratúru SR, t.j., že sa nevedie trestné stíhanie v súlade so zákonom, pričom dozorujúci prokurátor nechce, aby sa všetko riadne vyšetrilo a vyšlo najavo. V ďalšej časti namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť. Žiadny trestný čin vraždy ako mladistvý nespáchal, to čo vtedy uviedol, vie len on a je to jeho vec. Preto sa toho netreba držať ani poukazovať na to. Tiež namietal súdom prvého stupňa uvádzanú skutočnosť, že nemá rodinné väzby a pri stretnutí s rodinnými príslušníkmi a známymi išlo o stretnutia za účelom konzumácie alkoholických nápojov. Toto sú len nepodložené závery a predpoklady. Taktiež sa nestotožnil s tým, že by mal byť agresívny. V ďalšej časti písomného podania uviedol, že po prepustení z väzby na slobodu, o ktoré žiada, sa bude zdržiavať v mieste prechodného pobytu v B. A. č. XXX, bude preberať úradné zásielky, bude sa dostavovať na predvolania a nebude páchať žiadnu trestnú činnosť. Taktiež nebude požívať alkohol, bude viesť normálny život, zabezpečí si brigádu a chce si dať do poriadku svoje osobné veci. Preto žiadal, aby bol prepustený z väzby na slobodu a aby bol vyšetrovaný na slobode. Krajský súd v Trenčíne dňa 24.9.2014 rozhodoval na neverejnom zasadnutí o podanej sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014, pričom zistil, že písomne odôvodnenú sťažnosť je podľa obsahu nutné posúdiť aj ako obžalovaným podaný písomný sľub v zmysle § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. na nahradenie väzby. Následne krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmajúc správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná, pričom podaný písomný sľub v zmysle § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. na nahradenie väzby, krajský súd neprijal. V prvom rade krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanovením Trestného poriadku, upravujúcim rozhodovanie o väzbe pred súdom a v tomto smere nezistil žiadne pochybenie. Vo veci bolo riadne začaté trestné stíhanie, obvinenému bolo v súlade so zákonom vznesené obvinenie, pre ktorý bola napokon podaná aj obžaloba, pričom obžalovaný bol za prítomnosti obhajcu vypočutý a mohol sa vyjadriť k svojej žiadosti a dôvodom väzby. Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok väzby, krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že dôvodnosť trestného stíhania je naďalej daná, pričom podozrenie, že skutok bol spáchaný a tento spáchal X. I. naďalej pretrváva a súčasne skutok, pre ktorý je stíhaný a bola podaná obžaloba, vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. Uvedenému záveru nasvedčujú doposiaľ zadovážené dôkazy, ktoré boli vykonané aj pred súdom prvého stupňa v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, na základe ktorých možno skonštatovať pretrvávajúcu dôvodnosť trestného stíhania. Pokiaľ ide o sťažnosťou obžalovaného vytýkané porušenie práv na obhajobu v prípravnom konaní, krajský súd uvádza, že takéto porušenie nezistil. Dňa 22.11.2013 bol X. I. po zadržaní vypočúvaný vyšetrovateľom v postavení podozrivého, kde po poučení v zmysle 34 ods.1, § 122 ods.1 Tr.por. o práve zvoliť si obhajcu a práve odmietnuť vypovedať uviedol, že obhajcu si nevolí (čo vyplýva aj z osobitného záznamu podpísaného X. I. na. č.l. 47 spisu) a vypovedať bude, pričom popísal udalosti zo dňa 21.11.2013 za akých došlo k skutku tvoriaceho predmet vyšetrovania. Dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods.1 písm.c) Tr.por. nastali vznesením obvinenia dňa 23.11.2013 a od tohto momentu mal X. I. ustanovenú obhajkyňu (sám si obhajcu nezvolil) a za jej prítomnosti aj toho istého dňa vypovedal. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že mal byť fyzickým násilím a nátlakom zo strany príslušníkov polície nútený k priznaniu, krajský súd uvádza, že pri jeho výpovediach dňa 23.11.2013 (po vznesení obvinenia) a dňa 25.11.2013 pred sudkyňou pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby bola prítomná obhajkyňa (resp. obhajca), pričom obvinený neuvádzal nič o násilí, resp. nátlaku voči nemu. Pritom pred sudkyňou pre prípravné konanie dňa 25.11.2013 obvinený uviedol: „Ja som bol vo veci vypočúvaný ako osoba obvinená dňa 23.11.2013 o 16:55 hod za prítomnosti mojej obhajkyne JUDr. Tomášovej, kde som popísal spáchanie skutku a kde som sa doznal k spáchaniu skutku, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Stalo sa to, čo sa stalo. Ja zotrvávam na výpovedi, ktorú som urobil pred vyšetrovateľom, nechcem na nej nič meniť. Zotrvávam na tejto v celom rozsahu. Ja chcem len uviesť, že som sa musel brániť, on chcel na mňa tiež útočiť nožom a som sa vlastne len bránil..... Svoju výpoveď, ktorú som urobil za prítomnosti obhajkyne som vnímal pri plnom vedomí, pamätám si na všetko, čo som vypovedal.“ Vzhľadom na uvedené sa potom súčasné tvrdenie o fyzickom násilí a nátlaku v prípravnom konaní javí ako účelové aj s poukazom na súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v tomto smere na hlavnom pojednávaní. Napokon pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že sa len bránil útoku poškodeného, krajský súd uvádza, že súd pri rozhodovaní o väzbe vychádza zo zadovážených dôkazov a nehodnotí dôkazy v takom rozsahu, ako tomu je na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, avšak v súčasnom štádiu trestného stíhania vzhľadom k doposiaľ zadováženým dôkazom aj krajský súd dospel k záveru, že tieto v rovine závažného podozrenia a zároveň rozumnej istoty naďalej svedčia pre záver o dôvodnosti trestného stíhania tak, ako je uvedené vyššie. Pokiaľ ide o samotné dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. tieto sú aj v súčasnosti podľa názoru krajského súdu v tomto štádiu konania prítomné. Dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. je naďalej daný skutočnosťou, že obžalovanému za obzvlášť závažný zločin vraždy, z ktorého je obvinený, reálne hrozí vysoký trest odňatia slobody a to na 25 rokov alebo doživotie. Úteková väzba je umocnená osobnými pomermi obžalovaného, ktorý je bezdetný, bez rodinných väzieb v mieste prechodného a trvalého pobytu tak, ako to konštatoval už súd prvého stupňa. Taktiež skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní skutku v podstate zahladzoval stopy umývaním miesta činu, pálením oblečenia, zahodením noža, ktorý sa doposiaľ nepodarilo nájsť, odôvodňuje naďalej obavu, že by obžalovaný maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že okresným súdom už bol vyhlásený neprávoplatný rozsudok, nakoľko nemožno vylúčiť ani doplnenie dokazovania vo veci po prípadnom zrušení rozsudku napadnutého odvolaním. Napokon je tiež daný dôvod preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom obava z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že obžalovaný už bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný a to aj za trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a to rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1T/33/1990 zo dňa 18.11.1992, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Krajský súd zaoberajúc sa následne ponúknutým sľubom obžalovaného dospel k záveru, že tento nemožno najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu považovať za dostatočné opatrenie a prijať ho. Zo znaleckého posudku znalcov psychiatrov vyplýva, že obžalovaný trpí duševnou chorobou a to syndrómom závislosti od alkoholu, pričom alkoholické nápoje požíva v značnej miere. Je premorbídne polymorfne štruktúrovaná osobnosť s nestabilnými a antisociálnymi rysmi so zvýšenou egocentričnosťou a absenciou empatie. V popredí klinického obrazu stoja zmeny v jeho osobnosti v zmysle tzv. alkoholovej deprivácie, čo sa prejavuje vystupňovaním premorbídnych osobnostných rysov v zmysle labilizácie afektivity, zvýšenej dráždivosti, impulzivity až explozivity, výrazným narušením sféry vyšších citov, sociálnych, etických, estetických a mravných noriem s deformovanou hierarchiou hodnôt, s tendenciou k dissociálnemu, sociálne neprijateľnému až agresívnemu správaniu voči okoliu. Pobyt obžalovaného na slobode pri pokračujúcom požívaní alkoholu je nebezpečný z protispoločenského hľadiska a ani splnenie ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby vzhľadom na osobnú charakteristiku obžalovaného nezníži riziko jeho protispoločenského konania. Krajský súd s prihliadnutím na tieto závery a skutočnosť, že aj prejednávaného skutku sa mal obžalovaný dopustiť pod vplyvom alkoholických nápojov, sľub obžalovaného na nahradenie väzy neprijal, pričom väzba obžalovaného je v súčasnosti adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím opatrením. Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť obžalovaného nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol a podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. neprijal písomný sľub obžalovaného X. I. ako náhradu za väzbu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.