Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tos/71/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010751 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010751.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému X. I., pre prečin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. mája 2015, prejednal sťažnosť obžalovaného X. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8Tk/1/2014 zo dňa 24.4.2015 a takto r o z h o d o l : I. Podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného X. I. z a m i e t a . II. Podľa § 80 ods.1 písm.b) Tr.por. sa písomný sľub obžalovaného X. I. ako náhrada za jeho väzbu n e p r i j í m a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 8Tk/1/2014, zo dňa 24.apríla 2015 rozhodol vo výroku pod bodom 1/, že podľa § 72 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 79 ods. 2 Tr. por. zmenil u obžalovaného X. I. dôvody jeho väzby tak, že vypustil dôvod kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vo výroku pod bodom II./ podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného X. I. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, nakoľko dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por. naďalej trvajú. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal dňa 25.04.2014 na Okresný súd Trenčín obžalobu č.k. 1 Kv 34/13/3300-95 na obvineného X. I. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 21.11.2013 asi o 22,15 hod. vošiel po návrate z krčmy do drevenice č. XXX v obci B. A., kde býval a v izbe na gauči našiel sedieť JUDr. L. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. A. č. XX, ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom spoločne konzumovali alkoholické nápoje a keď si obvinený X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú postriekané muštom, začal JUDr. L. F. vyčítať, že mu doma urobil neporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo k hádke a vzájomnému fyzickému konfliktu, pri ktorom obvinený X. I. pravdepodobne drevenou palicou o dĺžke cca 81,5 cm viackrát udrel JUDr. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným jednobritým kuchynským nožom o dĺžke čepele cca 10-12 cm a šírkou čepele cca 2,5 cm bodol najmenej sedemkrát do krku a hrudníka, následkom čoho JUDr. L. F. utrpel dve plytké rezné poranenia na koži krku vpravo pod sánkou, jeden plytký škrabanec kože krku vpravo, dve bodné poranenia dolnej časti krku, bodné poranenie dolnej časti krku v oblasti jugulárnej jamky, jeden nábod kože hrudníka vpravo a viacnásobné bodné poranenia hrudníka s trojnásobným priebodom horného laloka pravých pľúc, bodnorezné poškodenia magistrálnych ciev pre horný lalok pravých pľúc a poškodenie pľúcnice s následným vykrvácaním navonok a do pohrudničnej dutiny vpravo, ktoré zapríčinili traumaticko-hemoragický šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti JUDr. L. F., pričom JUDr. L. F. pri útoku utrpel i ďalšie zranenia, ktoré však v krátkodobom časovom horizonte nemohli spôsobiť jeho smrť, obvinený X. I. následne vyzliekol JUDr. L. F. donaha, všetko jeho oblečenie spálil v kuchyni v šporáku na tuhé palivo a jeho nahé telo odtiahol ku hnojisku nachádzajúcemu sa neďaleko drevenice, kam telo vyložil za pomoci dreveného konára a v kuchyni handrou a čistou vodou poumýval podlahu od krvi a nôž, ktorým spôsobil JUDr. L. F. smrteľné zranenia zahodil na doposiaľ nezistené miesto, pričom obvinený X. I. sa skutku dopustil napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/33/90 zo dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u obžalovaného X. I. dňa 05.01.1993, ktorým bol uznaný vinným za spáchanie okrem iného trestného činu vraždy podľa § 219 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. V súvislosti s podozrením zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu bol obžalovaný X. I. uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0Tp/97/2013 zo dňa 25.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2Tpo/57/2013 zo dňa 12.12.2013 podľa § 87 ods. 2 z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), b), c ) Tr. por. vzatý do väzby. Väzba sa začala dňom 22.11.2013 o 10.15 hod. a bolo nariadené vykonávať ju v Ústave na výkon väzby Ilava. Okresný súd Trenčín po podaní obžaloby rozhodol o ďalšom trvaní väzby obžalovaného X. I. uznesením zo dňa 9.5.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.5.2014, sp.zn. 23Tos/54/2014 tak, že obžalovaného ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por., pre ktoré bol vzatý do väzby, pretože dôvody jeho väzby naďalej trvali a zároveň žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Dňa 1.8.2014 Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok sp.zn. 8Tk/1/2014, ktorým bol obžalovaný X. I. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedené vyššie, pričom obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.3 písm.a), písm.b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne bol obžalovanému uložený tiež trest prepadnutia veci, ako aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a bolo rozhodnuté o náhrade škody. Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd vTrenčíne uznesením sp.zn. 2To/94/2014 zo dňa 14. októbra 2014 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd po vykonaní dokazovania (na podklade zrušujúceho uznesenia krajského súdu), na hlavných pojednávaniach, naposledy dňa 24.apríla 2015 napadnutým uznesením vo výroku pod bodom I. podľa § 72 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 79 ods. 2 Tr. por. zmenil u obžalovaného X. I. dôvody jeho väzby tak, že vypustil dôvod kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vo výroku pod bodom II./ podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného X. I. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, nakoľko dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por. naďalej trvajú, pričom po vyhlásení napadnutého uznesenia zároveň rozhodol o zmene právneho posúdenia predmetného skutku tak, že skutok bude ďalej právne posudzovaný ako prečin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. Proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný X. I. len do výroku pod bodom II. (ďalej len výrok), ktorým bola podľa § 79 ods. 3 Tr. por. jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. V písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal na to, že dôvody jeho väzby neboli vôbec dané a žiadny z nich nie je daný ani v súčasnej dobe, pretože on po prepustení z väzby má možnosť naďalej bývať v mieste bydliska, kde sa zdržiaval aj pred spáchaním skutku, nie je možné pokračovať v trestnej činnosti, pretože obeť je nebohá a k jej spáchaniu došlo tak, že obaja účastníci konfliktu boli takmer rovnako pod vplyvom alkoholu. V súčasnej dobe, kedy vo väzbe nepožíva alkohol, nie je dôvod, aby sa správal agresívne a v tomto chce pokračovať aj po prepustení z väzby na slobodu. Sťažnosť odôvodnil svojím vlastnoručným podaním zo dňa 28.apríla 2015 aj obžalovaný X. I.. V jeho písomnom odôvodnení poukázal na to, že u neho nie sú dané ani dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pretože nemieni páchať trestnú činnosť ani v nej pokračovať, prípadne niečím hroziť a pokiaľ sa týka alkoholických nápojov, tieto ani v minulosti nekonzumoval pravidelne, pretože keď pracoval, tak nemohol popíjať. Ak ho niekto viní zo spáchania trestného činu vraždy v čase, keď bol mladistvý, tento trestný čin nespáchal a v uvedenej veci si podal návrh na povolenie obnovy konania. Vzhľadom na uvedené dôvody sa domáhal prepustenia z väzby na slobodu s tým, že dáva písomný sľub, že povedie normálny život, bude sa zdržiavať v mieste prechodného bydliska, nebude konzumovať alkoholické nápoje, nájde si zamestnanie a dostaví sa na súdne pojednávanie. Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc dňa 5.mája 2015 na neverejnom zasadnutí o podanej sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.apríla 2015, sp.zn. 8Tk/1/2014 zistil, že písomne odôvodnenú sťažnosť obžalovaného X. I. je podľa jej obsahu potrebné posúdiť aj ako obžalovaným daný písomný sľub v zmysle § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. na nahradenie jeho väzby. Následne krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmajúc správnosť výroku (výrok pod bodom II.) napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná, pričom daný písomný sľub v zmysle § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. na nahradenie jeho väzby, krajský súd neprijal. Krajský súd zistil, že okresný súd postupoval pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, upravujúcimi rozhodovanie o väzbe pred súdom a v tomto smere nezistil žiadne pochybenie. Vo veci bolo riadne začaté trestné stíhanie, obžalovanému bolo v súlade so zákonom vznesené obvinenie, pre ktorý bola napokon podaná aj obžaloba, pričom obžalovaný bol za prítomnosti obhajcu vypočutý a mohol sa vyjadriť k svojej žiadosti a dôvodom väzby. Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok väzby, krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že dôvodnosť trestného stíhania je naďalej daná, pričom podozrenie, že skutok bol spáchaný a tento spáchal X. I. naďalej pretrváva a súčasne skutok, pre ktorý je stíhaný a bola na neho podaná obžaloba, vykazuje v súčasnom štádiu trestného konania znaky prečinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák.. Takýto záver vyplýva z doposiaľ zadovážených dôkazov vykonaných aj pred súdom prvého stupňa v rámci dokazovania na hlavných pojednávaniach, na základe ktorých možno skonštatovať pretrvávajúcu dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného X. I.. Pokiaľ ide o samotné dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por. tieto sú aj v súčasnosti naďalej podľa názoru krajského súdu v tomto štádiu konania prítomné. Dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. je naďalej daný skutočnosťou, že obžalovanému za prečin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., pre ktorý je trestne stíhaný, reálne hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov. Tzv. úteková väzba je umocnená osobnými pomermi obžalovaného, ktorý je bezdetný, bez rodinných väzieb v mieste prechodného a trvalého pobytu tak, ako to konštatoval už súd prvého stupňa. U obžalovaného X. I. naďalej pretrváva aj dôvod tzv. preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom obava z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že obžalovaný už bol v minulosti viackrát súdne trestaný a to aj za trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a to rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1T/33/1990 zo dňa 18.11.1992, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov tak, ako to konštatoval nielen súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, ale už aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení z 11.februára 2015, sp. zn. 3Tos/7/2015, ktorým zamietol predchádzajúcu sťažnosť obžalovaného X. I. proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho prechádzajúca žiadosť o prepustenie z väzby. Krajský súd v Trenčíne prejednal na neverejnom zasadnutí aj obžalovaným ponúknutý písomný sľub ako náhradu za jeho väzbu a dospel k záveru, že písomný sľub nemožno prijať, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu ho nie je možné považovať za dostatočné opatrenie tak, ako na to poukázal už aj tunajší súd v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 11.februára 2015, sp. zn. 3Tos/7/2015, ktorým rozhodoval o predchádzajúcej sťažnosti obžalovaného X. I.. Zo znaleckého posudku znalcov psychiatrov totiž vyplýva, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, pričom alkoholické nápoje požíva v značnej miere. Podľa znalcov sa u neho jedná o premorbídne polymorfne štruktúrovanú osobnosť s nestabilnými a antisociálnymi rysmi so zvýšenou egocentričnosťou a absenciou empatie. V popredí klinického obrazu stoja zmeny v jeho osobnosti v zmysle tzv. alkoholovej deprivácie, čo sa prejavuje vystupňovaním premorbídnych osobnostných rysov v zmysle labilizácie afektivity, zvýšenej dráždivosti, impulzivity až explozivity, výrazným narušením sféry vyšších citov, sociálnych, etických, estetických a mravných noriem s deformovanou hierarchiou hodnôt, s tendenciou k dissociálnemu, sociálne neprijateľnému až agresívnemu správaniu voči okoliu. Pobyt obžalovaného na slobode pri pokračujúcom požívaní alkoholu je nebezpečný z protispoločenského hľadiska a ani uloženie ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby vzhľadom na osobnú charakteristiku obžalovaného nezníži riziko jeho protispoločenského konania. Krajský súd s prihliadnutím na tieto závery a skutočnosť, že aj prejednávaného skutku sa mal obžalovaný dopustiť pod vplyvom alkoholických nápojov, a aj napriek jeho nútenej abstinencii počas výkonu väzby, sľub obžalovaného na nahradenie väzy neprijal, nezistil ani podmienky na nahradenie väzby iným zo zákonných inštitútov, pričom väzba obžalovaného je aj v terajšom štádiu trestného konania, pred vykonaním hlavného pojednávania nariadeného okresným súdom na 15.mája 2015 stále adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím opatrením. Na podklade uvedených dôvodov preto krajský súd vo výroku pod bodom I. sťažnosť obžalovaného X. I. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol a vo výroku pod bodom II. podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. neprijal písomný sľub obžalovaného X. I. ako náhradu za jeho väzbu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.