Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200131 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200131.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: T. L., bytom L. č. X., zastúpený Y. L., bytom M. L., L. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 2013/91509/27774/OPČSSZ zo dňa 28. novembra 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava č. 2013/91509/27774/OPČSSZ zo dňa 28. novembra 2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 2013/91509/27774/ OPČSSZ zo dňa 28.11.2013, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k. TN1/OSAP/ ZAM/2013/18911-004 zo dňa 17.9.2013. Potvrdeným rozhodnutím bol žalobca podľa § 36 ods. 2 písm. b) ods. 3, ods. 5 písm. e) zák.č. 5/2004 Z.z. (ďalej len zákon) vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 4.9.2013. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo záveru, že žalobca nespolupracoval s úradom keď sa dňa 4.9.2013 nedostavil na úrad za účelom preukázania aktívneho zamestnania a súčasne nepreukázal vážne dôvody upravené v ust. § 36 ods. 4 zákona o službách v zamestnanosti. 2. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil správny orgán prvého stupňa, ako aj s jeho právnym záverom. Skonštatoval, že žalobca bol dňa 10.4.2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe ním podanej žiadosti, pričom bol poučený o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti. Žalobca sa mal dostaviť na úrad dňa 4.9.2013, o tejto povinnosti bol riadne poučený dňa 12.6.2013. Žalobca sa v určenom termíne na úrad nedostavil, a preto bol s ním dňa 5.9.2013 spísaný úradný záznam o zisťovaní podkladov pre rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca uviedol, že dňa 4.9.2013 bol u lekára a na úrad sa dostavil v nasledujúci deň, t.j. 5.9.2013. 3. Žalobcove tvrdenia, ako aj ním predložené potvrdenie o lekárskom vyšetrení z 4.9.2013 nepovažoval žalovaný za právne relevantné pre zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vychádzal zo zistenia, že potvrdenie o lekárskom vyšetrení nemá náležitosti dokladu práceneschopnosti v zmysle § 36 ods. 4, písm. c), zákona o službách zamestnanosti a neboli dané ani vážne dôvody v zmysle § 36 ods. 5, písm. e), citovaného zákona, pretože žalobca nepreukázal práceneschopnosť relevantným a zákonným spôsobom a formou. Vzhľadom na uvedené bol daný zákonný dôvod na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný dodal, že žalobca môže byť podľa § 36 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. 4. Vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že v správnom konaní nebol prizvaný na ústne konanie, nemal možnosť nahliadnuť do spisu a navrhovať dôkazy, čím mu bola odňatá možnosť účinne obhajovať svoje práva. Podľa jeho názoru správny orgán nepostupoval v súlade so správnym poriadkom. 5. Zdôraznil, že si riadne splnil svoju povinnosť a dňa 5.9.2013, teda nasledujúci pracovný deň po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, svoju neúčasť riadne ospravedlnil potvrdením vydaným Y.. Y. Y.. Tvrdil, že nebol úradom nikdy poučený aké potvrdenie má v prípade pracovnej neschopnosti predložiť. Mal za to, že potvrdenie, ktoré predložil úradu obsahuje všetky podstatné náležitosti ako obsahuje potvrdenie, ktoré sa dá stiahnuť z oficiálnych web stránok www.upsvar.sk <http:// www.upsvar.sk> a ktoré slúži podľa úradu na ospravedlnenie dočasnej pracovnej neschopnosti. 6. Taktiež tvrdil, že žalovaný celú vec riadne neprešetril, objektívne nezistil skutkový stav veci a ani mu nebolo umožnené účinne obhájiť svoje záujmy. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a to z dôvodov uvedených už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že z potvrdenia o lekárskom vyšetrení z 4.9.2013 nevyplýva, že žalobca bol uznaný dočasne práceneschopným, ktorý dôvod zákon považuje za vážny dôvod podľa § 36 ods. 5, písm. e), zákona na účely § 36 ods. 2, písm. b) zákona. 8. Tunajší súd o veci už rozhodol rozsudkom č.k. 13S/26/2014-34 zo dňa 25.2.2015 tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e). O.s.p., keď dospel k záveru, že žalovaný sa nezaoberal fikciou doručenia prvostupňového správneho orgánu, čo v konečnom dôsledku malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súčasne súd poukázal na to, že z dôvodu, že správny orgán nezisťoval, či v danom prípade nejde o vážny dôvod v zmysle ust. § 36 ods. 4 písm. e) zákona , pričom uvedené patrí do právomoci správneho orgánu prvého stupňa. 9. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky toto rozhodnutie rozsudkom sp. zn. 10Sžso/26/2015 zo dňa 25.5.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd pri posudzovaní veci šiel nad rámec žalobných dôvodov. 10. Následne správny súd opätovne preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, pričom vzhľadom na skutočnosť, že od 1.7.2016 bol povinný na vec aplikovať ustanovenia zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len S.s.p.) vec posúdil v zmysle ust. § 491 v spojení s ust. § 199 ods. 1 písm. d) a § 203 S.s.p. a dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade s ust. § 51 S.s.p. blízkou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu. 11. Podľa § 491 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) zák.č. 162/2015 Z.z. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 13. Podľa § 203 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 36 ods. 2 zák.č. 5/2004 Z.z. úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia a) vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, b) nespolupráce s úradom alebo c) že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie. 15. Podľa § 36 ods. 5 zák.č. 5/2004 Z.z. za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje a) odmietnutie ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietnutie nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, b) odmietnutie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie bez vážnych dôvodov okrem odmietnutia účasti na aktivačnej činnosti formou menších služieb pre samosprávny kraj podľa § 52 a formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a, c) predčasné skončenie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie pred dohodnutým termínom bez vážnych dôvodov, d) nepreukázanie splnenia povinnosti podľa § 34 ods. 6 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až e), e) nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až e), f) nepredloženie dokladov podľa odseku 4 a § 19 odsekov 4 a 6 v termíne určenom úradom a ústredím, ak nedodržanie termínu spôsobil uchádzač o zamestnanie, g) nedodržanie liečebného režimu uchádzačom o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, h) nedodržanie povinností podľa § 34 ods. 5, 9, 17 alebo ods. 18 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až e). 16. Podľa § 36 ods. 4 zák.č. 5/2004 Z.z. za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje, a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy a b) zdravotný stav uchádzača o zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1, c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne, d) zdravotný stav blízkych osôb, 42) ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení sprevádzania, e) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad. 17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 2013/91509/ 27774/OPČSSZ zo dňa 28.11.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.k. TN1/OSAP/ZAM/2013/18911-004 zo dňa 17.9.2013, ktorým bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2, písm. b), ods. 3, ods. 5, písm. e), zákona o službách zamestnanosti, pretože nespolupracoval s úradom. 18. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol dňa 10.4.2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to na základe ním podanej žiadosti, pričom bol poučený o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti. 19. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca sa mal dostaviť dňa 4.9.2013 na úrad, pričom o tejto povinnosti bol riadne poučený dňa 12.6.2013. Žalobca sa v určenom termíne na úrad nedostavil. Prišiel až nasledujúci deň, teda dňa 5.9.2013 pričom s ním bol spísaný úradný záznam o zisťovaní podkladov pre rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca podľa obsahu tohto záznamu uviedol, že sa nemohol dňa 4.9.2013 na úrad dostaviť „lebo bol u lekára a dostavil sa na druhý deň.“ 20. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín dňa 17.9.2013 vydal rozhodnutie č.k. TN1/OSAP/ ZAM/2013/18911-004, ktorým žalobcu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 4.9.2013. Zo stručného odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že žalobca nespolupracuje s úradom a do dňa vydania rozhodnutia nepreukázal vážne dôvody upravené v § 36 ods. 4 zákona o službách v zamestnanosti. 21. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že sa nemohol dostaviť v daný deň na úrad z dôvodu zdravotných komplikácii, pričom ako dôkaz predložil potvrdenie o návšteve lekára. Výslovne uviedol, že sa dostavil na úrad hneď nasledujúci deň, pričom preukázal vážne dôvody svojej neúčasti, avšak príslušná pracovníčka napriek tejto skutočnosti jeho vysvetlenie, ako aj predložené potvrdenie ignorovala a odmietla. S poukazom na uvedené žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť. 22. V administratívnom spise sa nachádza doklad vystavený Y.. Y. Y. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku, ktorým žalobca preukazoval lekárske ošetrenie u odborného lekára, ktoré malo podľa jeho tvrdenia predstavovať prekážku, pre ktorú sa nemohol dostaviť na úrad v stanovený deň. Súčasťou súdneho spisu je aj lekárska správa od tohto lekára zo dňa 4.9.2013 10:24 hod., v ktorej je uvedené že žalobca sa sťažoval na bolesti C úseku s propagáciou do obidvoch horných končatín. Bolo konštatované, že C úsek chrbtice je predsunutý s doskovitým hypertonom horných trapézov, blokáda c/ Th, diagnóza: CCB syndróm bilaterálny M 53.1. žalobca dostal obstrek. 23. Z uvedeného potvrdenia bolo zistené, že žalobca absolvoval jednorazové odborné lekárske vyšetrenie v nemocnici mimo miesta svojho trvalého bydliska. Z uvedeného dokladu nevyplýva, že by bol uznaný za dočasne práceneschopného a žalobca to počas správneho konania (pri podaní vysvetlenia a v odvolacom konaní) netvrdil. Uvedené vyšetrenie označoval výlučne ako dôvod, pre ktorý sa nemohol v stanovený deň dostaviť na úrad. 24. Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že v stanovisku prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu je konštatované, že žalobcovi bolo dňa 5.9.2013, kedy podával vysvetlenie k veci, oznámené, že jediným relevantným dokladom je potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a nie potvrdenie o návšteve lekára. Mal byť teda poučený, že má predložiť takéto potvrdenie, napriek uvedenému poučeniu však takýto doklad ani v odvolacom konaní nepredložil. 25. Následne o podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia výslovne uviedol, že potvrdenie o vyšetrení vystavené Y.. Y. Y. nie je právne relevantné pre zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uvedené potvrdenie nie je z hľadiska jeho formy doklad práceneschopnosti, tak ako ho má na mysli ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona o službách v zamestnanosti. Pokiaľ ide o ust. § 36 ods. 5 písm. e) zákona len konštatoval, v danom konkrétnom prípade nedošlo k naplneniu tohto zákonného dôvodu, keďže účastník svoju práceneschopnosť nepreukázal relevantným a zákonným spôsobom a formou. 26. Správny súd konštatuje, že k vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie môže dôjsť len zo zákonom stanovených dôvodov. Jedným z takýchto dôvodov je v zmysle ust. § 36 ods. 2 písm. b) zák.č. 5/2004 Z.z. aj nespolupráca takto evidovaného uchádzača s úradom. Za takúto nespoluprácu pritom zákon považuje aj nedostavenie sa na úrad za účelom preukázania realizácie povinností stanovených v ust. § 34 ods. 4 a 8 zákona v stanovenom termíne, a to bez vážneho dôvodu. 27. Zákon ďalej stanovuje, že vážnym dôvodom, pre ktorý je možné takúto neprítomnosť uchádzača ospravedlniť je najmä jeho zdravotný stav, a to jednak posúdenie tohto stavu podľa § 19 ods. 1, dočasná pracovná neschopnosť uchádzača, ktorej začiatok a koniec sa preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj zdravotný stav blízkych osôb, ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára vyžadoval osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie uchádzačom. 28. V neposlednom rade zákon počíta s tým, že tu môžu objektívne existovať aj iné dôvody, pre ktoré je nedostavenie sa uchádzača na úrad ospravedlniteľné. Malo by ísť o dôvody vážne, ktoré objektívne spôsobili prekážku realizácie tejto jeho povinnosti a vzhľadom na svoj charakter a iné podstatné okolnosti je možné nimi uvedené nedostavenie sa na úrad ospravedlniť. Posúdenie závažnosti týchto dôvodov zákonodarca ponechal na posúdení správnych orgánov, pričom je zrejmé, že je vždy potrebné zobrať na zreteľ konkrétne okolnosti tej - ktorej veci. V zásade však možno uzavrieť, že nie je vylúčené, aby takýmto vážnym dôvodom bol aj zdravotný stav uchádzača, a to napríklad za situácie, že išlo taký akútny stav, ktorý si vyžadoval zdravotné ošetrenie, avšak nebol dôvodom pre uznanie postihnutého za dočasne práceneschopného. Ako bolo uvedené vyššie, vždy pôjde o posúdenie konkrétnej situácie a okolností danej, posudzovanej veci. 29. V predmetnej právnej veci nie je medzi žalobcom a žalovaným sporné, že žalobca bol na základe svojej žiadosti evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom mal povinnosť dostaviť sa dňa 4.9.2013 na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. Rovnako je nesporné, že v takto stanovený deň sa v skutočnosti nedostavil a prišiel až v nasledujúci deň. V úradnom zázname, ktorý by mal byť podľa jeho obsahu zápisnicou o úkone, ktorým boli zisťované podklady pre správne rozhodnutie, je zachytené, že ako dôvod svojej neprítomnosti výslovne uviedol, že „bol u lekára, prišiel na druhý deň“. Z predtlačeného textu tohto dokumentu taktiež vyplýva, že správny orgán považoval doklady, ktoré mal k dispozícii za dostačujúce pre rozhodnutie o veci a preto bolo zisťovanie podkladov zo strany účastníka ukončené. 30. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, v ktorom len lakonicky konštatoval, že uchádzač nepreukázal dôvody upravené v § 36 ods. 4 zákona. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu opätovne žalobca uviedol, že sa na úrad nedostavil z dôvodu zdravotných komplikácii, pričom mal za to, že preukázal vážne dôvody svojej neúčasti. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca počas správneho konania ani raz neuviedol, že dôvodom jeho nedostavenia sa na úrad by bola skutočnosť, že by bol práceneschopný. Svoje dôvody formuloval tak, že „bol u lekára“ a následne v odvolaní ako „zdravotné komplikácie, o čom svedčí potvrdenie od lekára“. 31. Napriek uvedenému žalovaný vyhodnotil vec tak, že predložené potvrdenie nie je dokladom o dočasnej práceneschopnosti a pokiaľ ide o ust. § 36 ods. 5 písm. e) zákona uviedol, že účastník svoju práceneschopnosť nepreukázal relevantným a zákonným dôvodom. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v podstate stotožnil vážny dôvod stanovený v ust. § 36 ods. 5 písm. c) z iným vážnym dôvodom podľa § 36 ods. 4 písm. e) zákona. Svoju úvahu v tomto smere pritom žiadnym spôsobom neodôvodnil. Aj zo stanoviska prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu je pritom možné usúdiť, že prax správnych orgánov ohľadne preukázania vážneho dôvodu nedostavenia sa na úrad je taká, že v prípade, že má tento dôvod pôvod v zdravotnom stave uchádzača je jediným relevantným dokladom, ktorý berú do úvahy potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Takýto výklad zákona však súd považuje za nesprávny. Tak ako už bolo uvedené vyššie vážny dôvod stanovený v ust. § 36 ods. 4 písm. c) a dôvod podľa §36 ods. 4 písm. e) zákona nie je možné stotožňovať. Prípad, keď dôvod neúčasti uchádzača (tak ako je tomu v prejednávanej veci) má pôvod v zdravotnom stave uchádzača a jeho následnom vyšetrení odborným lekárom, je potrebné posudzovať vec podľa konkrétnych okolností veci a urobiť záver, či preukazované skutočnosti predstavujú skutočne vážny dôvod, ktorý objektívne znemožnil uchádzačovi dostaviť sa na úrad. Na druhej strane je zrejmé, že nie každý zdravotný problém, resp. akékoľvek vyšetrenie u lekára predstavuje takýto vážny dôvod. Uvedené je potrebné posúdiť starostlivo podľa všetkých relevantných okolností veci, ako je napríklad charakter zdravotných ťažkostí, skutočnosť, či išlo o akútny stav, resp. či išlo vyšetrenie, na ktoré bol resp. musel byť uchádzač dopredu objednaný a podobne. 32. V predmetnej právnej veci sa v zmysle uvedeného žalovaný tvrdenými a preukazovanými dôvodmi žalobcu nezaoberal, vec riadne neposúdil podľa § 36 ods. 4 písm. e) zák. č. 5/2004 Z.z. a nezistil si ani v potrebnom rozsahu podklady pre takéto rozhodovanie, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo viedlo k zrušeniu rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. c/, e/ zák. č. 162/2015 Z.z.). 33. Súd záverom zdôrazňuje, že súdne konanie v prejednávanej právnej veci bolo začaté podľa V. časti O.s.p.. V zmysle ust. § 491 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z.z.. Podľa tohto nového procesného kódexu je táto právna vec vecou sociálnou podľa § 199 ods. 1 písm. d) S.s.p. a teda súd nebol pri jej prejednaní viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. (§ 203 S.s.p.). 34. Žalobca bol v konaní úspešný a z tohto dôvodu by mu patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).