Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tos/113/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010871 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010871.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému W. K., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 24. novembra 2016, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. septembra 2016, sp. zn. 6Pp/177/2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného W. K. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 0T/64/2014 zo dňa 29.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/109/2014 zo dňa 18.09.2014 bol W. K. bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) s použitím § 138 písm. a), § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 18.09.2014 a ktorý po započítaní väzby vykonal dňa 11.06.2016. Následne odsúdený dňa 11.06.2016 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/18/2013 zo dňa 04.11.2014 za trestné činy obmedzovania osobnej slobody, ublíženie na zdraví a krádeže podľa §§ 183 ods.1, 156 ods.1, 212 ods.2 písm. písm. f) Tr.zák. vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý má predpokladane vykonať dňa 11.06.2018. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Nt/97/2015 zo dňa 15.12.2015 bol odsúdený preradený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Lehota na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od dňa 11.06.2016. Dňa 15.06.2016 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh W. K., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2016 uznesením sp. zn. 6Pp/177/2016 rozhodol tak, že podľa § 415 ods.1 Tr.por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. zamietol návrh odsúdeného W. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal sťažnosť odsúdený W. K., ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajkyne. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru spĺňa formálne aj materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. Uviedol, že spáchanie trestnej činnosti ľutuje, má snahu o polepšenie a prevýchovu a doterajší výkon trestu považuje za dostatočný. Poukázal na hodnotenie, kde jeho správanie a vystupovanie bolo hodnotené pozitívne a keďže plnil program zaobchádzania bola mu zmenená diferenciačná skupina z „C“ na skupinu „B“. Taktiež za dosahované výsledky mu bol zmenený stupeň stráženia na minimálny. Bol disciplinárne odmenený pochvalou za dlhodobé výsledky dosahované so všeobecným rozvojom osobnosti. Má zabezpečené bývanie po výkone trestu a je predpoklad, že na slobode povedie riadny život, nebude sa dopúšťať trestnej činnosti. V doplnených dôvodoch sťažnosti odsúdený uviedol, že nesúhlasí s hodnotením vypracovaným ústavom, pretože problémy nastali až po tom, čo úprimne povedal svoje názory pedagogičke. Taktiež nie je pravdou, že by sa nachádzal v ťaživej sociálnej situácii, bývať má kde a chce sa aj zamestnať. Preto žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu odňatia slobody s určením primeranej skúšobnej doby. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného W. K. nie je dôvodná. Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu. V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonaním príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky týkajúce sa jednak polepšenia odsúdeného vzhľadom na plnenie svojich povinností a svoje správanie vo výkone trestu a tiež splnenia podmienky očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, v tomto smere krajský súd dospel k záveru, že tieto nie sú splnené a to ani podmienka týkajúca sa plnenia povinností a správania odsúdeného vo výkone trestu. Krajský súd poukazuje na hodnotenie z ÚVTOS Ilava, ktoré podrobne konštatoval už súd prvého stupňa a z ktorého tiež vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom. Príkazy a nariadenia plní s pripomienkami a v kontaktoch nie vždy zachováva zásady slušného správania a vystupovania. Počas doterajšieho výkonu trestu bol jedenkrát disciplinárne odmenený pochvalou za zodpovedné vykonávanie činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, no bol i disciplinárne potrestaný pokarhaním za nedodržanie zásad slušného správania a vystupovania. Z hľadiska komplexného hodnotenia teda nemožno skonštatovať, že by odsúdený svojim vzorným plnením povinností a najmä správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. Taktiež je nutné poukázať na to, že v hodnotení je konštatované, že odsúdený k spáchanej trestnej činnosti má nekritický postoj. Aktuálne len čiastočne plní program zaobchádzania práve z dôvodu nekritickosti k spáchanej trestnej činnosti a jeho sebareflexia je na veľmi slabej úrovni, rezervy sú aj v oblasti postojov. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa hodnotenia nepriaznivá, vzhľadom na vysoké riziko sociálneho zlyhania najmä z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti pred výkonom trestu, opakované páchanie trestnej činnosti, voči ktorej je nekritický, ako aj z dôvodu výskytu konfliktov počas výkonu trestu. Záver hodnotenia je taký, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a toto nie je odporúčané. Pritom krajský súd považuje za nutné zvýrazniť, tak ako už konštatoval aj súd prvého stupňa, že v minulosti už bol W. K. viackrát súdne trestaný pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť aj násilného charakteru a to i k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je teda možné konštatovať, že ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv. Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd dospel k záveru, že v súčasnosti odsúdený nespĺňa zákonné podmienky na podmienečné prepustenie, pričom na rozdiel od okresného súdu skonštatoval, že ani správanie odsúdeného výkone trestu nie je také vzorné, že by spĺňalo zákonom vyžadovanú podmienku a to preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a správaním. Napokon v súčasnosti tiež nie je možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného po podmienečnom prepustení s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Krajský súd podotýka, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy, čo v prejednávanom prípade zistené nebolo. Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného W. K. za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.