Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216010004 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3216010004.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému E. F., nar. X.X.XXXX v T. nad T., trvale bytom T. nad T., Ul. J.E. XXX/XX, trestne stíhanému pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 7. septembra 2016, prejednal odvolanie obžalovaného E. F. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 3T/2/2016 zo dňa 14. júna 2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. júna 2016, sp.zn. 3T/2/2016, bol obžalovaný E. F. uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák., z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 13.10.2015 v čase asi o 15.00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel v Bánovciach nad Bebravou na ulici B. č. XXXX/X k vchodovým dverám bytu č. XX na X. poschodí, v ktorom býva jeho sestra D. U., nar. XX.X.XXXX, zazvonil na zvonček, na čo mu sestra D. U. otvorila vchodové dvere, vošiel bez oprávnenia dovnútra, zavrel za sebou vchodové dvere a napriek jej nesúhlasu zotrval vo vnútri v byte a na chodbe a v kuchyni jej začal nadávať, biť ju päsťami do tváre a do tela, škrtil ju pod krkom, na čo poškodená spadla na zem, kde ju ešte bil a hovoril jej, že ju zabije, aj keď si to odsedí, len aby mal od nej pokoj, čím poškodenej spôsobil pomliaždenie hrudníkovej steny obojstranne s podliatinami, pomliaždenie nadlaktia vpravo s podliatinami, pomliaždenie tváre a krku s odreninami a podliatinami, pre ktoré zranenia bola citeľne obmedzená na bežnom spôsobe života po dobu 7-10 dní, najmä na pohybe, pre bolesti pravého ramena, tváre, krku a hrudníka, ako aj pri sťaženom dýchaní a pri osobnej hygiene. Za to bol odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba probačného dohľadu na 4 roky. Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej D. U., nar. XX.X.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré odvolanie podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V dodatočne podanom písomnom odôvodnení obžalovaný poukázal na to, že od hlavného pojednávania ubehla doba viac ako mesiac, než mu bolo doručené písomné vyrozumenie rozsudku. Poukázal na to, že pred hlavným pojednávaním žiadal sudcu, aby mu udelil bezplatného právnika. Nebolo mu vyhovené, hoci mu advokátka M. povedala, že má na to plný nárok. K uplatnenému nároku na bezplatnú obhajobu doplnil všetky potvrdenia, okrem výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktoré výdavky na lieky podľa lekárskeho predpisu je ťažké zdokladovať. Obžalovaný ďalej namietal správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu v súvislosti so za vinu mu kladeným ublížením na zdraví a nebezpečným vyhrážaním, ktorého sa nedopustil. Obžalovaný v dôvodoch odvolania zopakoval priebeh činu zhodne, ako pri svojich výpovediach počas doterajšieho trestného stíhania s tým, že poškodená nehovorila pravdu o skutku. Obžalovaný poukázal aj na zaobchádzanie s ním počas jeho zadržania políciou v súvislosti s predmetným skutkom, pričom namietal, že si nemohol overiť, čo sa fotí v rámci dokumentovania stôp na tele poškodenej. Obžalovaný zdôraznil, že sa cíti byť nevinný, v žiadnom prípade poškodenej neublížil a ani sa jej nijako nevyhrážal. Poškodená mu otvorila dvere bytu dobrovoľne, aj keď vedela, kto je za nimi. Dôvodom neprimeraného správania sa poškodenej voči obžalovanému sú majetkové spory ohľadom dedičstva rodičovského domu, pričom poškodená v rámci toho zasiela osočujúce listy, k čomu navrhol vypočuť nevestu poškodenej a svatku, ktorému návrhu okresný súd nevyhovel. Obžalovaný ďalej považoval za potrebné poukázať na to, že jeho sestra (poškodená) celý život pracovala v nemocnici. Má vynikajúce vzťahy s lekármi, ktorí sa neštítili napísať nepravdivé lekárske správy ako dôkazy, čo všetko jej mal obžalovaný údajne spôsobiť a ktoré zranenia jej obžalovaný nemohol spôsobiť z dôvodu následkov svojich predchádzajúcich šiestich operácií nôh. Obžalovanému tiež nie je jasné, prečo sestra odmietla podrobné lekárske vyšetrenie, keď bola v takom kritickom stave. Sestra mu zo života urobila peklo a obžalovaný má z nej neopísateľný strach, lebo je schopná urobiť všetko pre to, aby ho dostala do väzenia. Z tejto obavy sa rozhodol predať rodičovský dom a odísť natrvalo z Bánoviec do Prievidze, kde si kúpil byt. Obžalovaný ďalej vyjadril názor, podľa ktorého konajúci sudca okresného súdu je voči nemu zaujatý, čo obžalovaný vyvodzoval zo skutočnosti, že sudca nevyhovel návrhu obžalovaného podrobiť jeho a poškodenú vyšetreniu na detektore lži. Obžalovaný poukázal na to, že sa nepreukázala ani pravdivosť tvrdení poškodenej, že obžalovaný holduje alkoholu. V závere obžalovaný poukázal na to, že podľa neho do dnešného dňa neboli preukázané a predložené žiadne relevantné dôkazy o jeho vine. Preto žiada krajský súd o dôkladné prešetrenie tohto nezmyselného prípadu, ktorý zinscenovala jeho sestra. Je nevinný v plnom rozsahu a jeho prioritou je očistiť svoje meno od vykonštruovaných nezmyslov. Na základe toho navrhol, aby boli on a jeho sestra vyšetrení na „detektore lži“ a aby boli predvolaní MUDr. Gyuttment, MUDr. Staš, MUDr. Jurák, MUDr. Tvarožková, nevesta poškodenej E. U., svatka poškodenej pani R., probačný a mediačný úradník, psychiater MUDr. Kostar, aby bola predložená kompletná dokumentácia údajných zranení a aby poškodená predložila doklady k sieťkam na oknách jej bytu. K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje na rozdiel od obžalovaného za spravodlivý, zákonný a dôvodný. Rovnako sa nestotožňuje s tvrdeniami obžalovaného v súvislosti s nezákonným postupom, či už vyšetrovateľa PZ v prípravnom konaní alebo konajúceho sudcu v konaní pred súdom. Pokiaľ ide o obžalovaným navrhované dôkazy, prokuratúra tak, ako súd, je toho názoru, že nesúviseli so stíhaným skutkom, vykonať ich by bolo nadbytočné a neprimerane by to predlžovalo trestné konanie. Súd mal v čase rozhodovania dostatočne preukázaný skutkový stav už vykonaným dokazovaním. Poškodená zotrvala v podstatných skutočnostiach na svojej výpovedi z prípravného konanie, jej tvrdeniam nasvedčovali i zabezpečené lekárske správy v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a podporne i výpoveď svedkyne R. E.. Obžalovaný sám priznal, že pred skutkom pil alkohol a takisto sám priznal, že neoprávnene vošiel do sestrinho bytu a zotrval tam proti jej vôli. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že v podanom odvolaní namieta neustanovenie mu obhajcu z dôvodu jeho nemajetnosti a že vo veci rozhodoval voči nemu zaujatý sudca. Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že na žiadosť obžalovaného z dôvodu tvrdenej nemajetnosti ešte v prípravnom konaní opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.10.2015, sp.zn. 0Tp/430/2015, bol obžalovanému postupom podľa § 40 ods. 2 Tr.por. ustanovený obhajca z radov advokátov (D.. W. M.). Keďže sudca pre prípravné konanie dodatočne zistil, že obžalovaný má pravidelný mesačný príjem vo výške 425,58 €, je vlastníkom hnuteľného a nehnuteľného majetku a má na vkladnej knižke sumu 5.014,69 €, opatrením zo dňa 11.11.2016, sp.zn. 0Tp/430/2015 podľa § 40 ods. 6 Tr.por. zrušil ustanovenie obhajcu z dôvodu, že obžalovaný mal dostatočné prostriedky, aby uhradil trovy obhajoby. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený postup bol v danom prípade odôvodnený a správny, pričom novej žiadosti obžalovaného o ustanovenie obhajcu z dôvodu nemajetnosti by mohlo byť vyhovené jedine za súčasného preukázania podstatnej zmeny jeho pomerov obžalovaným, čo obžalovaný následne nepreukázal. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou obžalovaný správnosť nevyhovenia jeho opakovanej žiadosti o ustanovenie obhajcu z dôvodu nemajetnosti. Pokiaľ obžalovaný namietal zaujatosť konajúceho sudcu okresného súdu, ktorú vyvodzoval z nevyhovenia návrhu na vyšetrenie obžalovaného, ako aj jeho sestry na „detektore lži“, k tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný odôvodňoval svoj názor o zaujatosti sudcu procesným postupom sudcu, ktorý procesný postup podľa § 32 ods. 6 Tr.por. nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu podľa § 31 Tr.por. S poukazom na uvedené a na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvody zaujatosti konajúceho sudcu, uvedené v ustanovení § 31 Tr.por., odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaním obžalovaného namietanú zaujatosť konajúceho sudcu okresného súdu. Keďže odvolací súd nezistil v postupe predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku ani chyby odvolaním obžalovaného nevytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., bolo pristúpené k preskúmaniu zákonnosti a odôvodnenosti samotných výrokov rozsudku okresného súdu, napadnutých odvolaním obžalovaného. Z obsahu odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný namietal správnosť skutkových zistení okresného súdu preto, že okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a na základe nevyhovenia návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania mal správne dospieť k záveru, že pravdivá je výpoveď obžalovaného, nie výpoveď poškodenej. Odvolací súd k obžalovaným namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať. Nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov. V intenciách vyššie uvedených právnych záverov odvolací súd pristupoval aj k preskúmavaniu správnosti postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov v súvislosti s ustálením skutkových okolností, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý na neho bola podaná obžaloba. Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že odvolací súd bol povinný zamerať svoju prieskumnú povinnosť na postup okresného súdu pri hodnotení s tým, že odvolací súd nebol oprávnený sám vykonávať hodnotenie dôkazov, teda dávať stanoviská, ktorý dôkaz je pravdivý a ktorý nie, keďže dôkazy v odvolacom konaní nevykonával, pričom v prípade zistenia nesprávneho postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov, v dôsledku ktorého by bol odôvodnený záver o nesprávnosti skutkových zistení okresného súdu, by odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. nemohol sám rozhodnúť o inom skutkovom stave veci, ako to navrhoval obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd svoj záver o preukázaní, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu, vyvodil z výpovede poškodenej, proti ktorej výpovedi stála čiastočne odlišná výpoveď obžalovaného. Okresný súd tak stál pred úlohou posúdiť pravdivosť dvoch proti sebe stojacich výpovedí na základe obsahu ostatných vykonaných dôkazov. Okresný súd k riešeniu uvedenej otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné: „Z výpovede obžalovaného ako aj poškodenej ako aj z úradného záznamu príslušníkov OO PZ Bánovce nad Bebravou zo dňa 13.10.2015 vyplýva, že v čase skutku, t.j. po 15:00 hod do bytu poškodenej vošiel obžalovaný. Obžalovaný bol podľa vlastnej výpovede jednak pod vplyvom alkoholu (z merania cca 1 hod. po skutku vyplýva ešte úroveň alkoholu v krvi 0,75 promile) a taktiež ako sám uviedol "rozhorčenom" stave, keď jednak negatívne vnímal jeho prebiehajúce konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželkou ako aj list od poškodenej, ktorý našiel toho dňa v poštovej schránke. Obžalovaný sám pripustil, že nežiadal poškodenú o otvorenie vchodových dverí do bytového domu, nakoľko nepredpokladal, že by mu ich otvorila. Súd výpoveď obžalovaného v časti, kde uviedol, že do bytu poškodenej sa dostal bez toho aby on s týmto vyslovil nesúhlas a ona sama mu ich celé otvorila po tom, čo je povedal, kto je, považoval za nedôveryhodnú. Sám obžalovaný jednak pripustil, že poškodená by mu vchodové dvere do bytového domu neotvorila, taktiež v prípravnom konaní vypovedal ohľadom tejto okolnosti podstatne odlišne, keď uviedol, že počul ako kľúčom poškodená zvnútra odomkla, dvere poodchýlila asi na 30 cm, do medzery vopchala hlavu a opýtala sa ho, čo chce. On násilím dvere otvoril, normálne ich potlačil, aby sa dostal dnu a vošiel na chodbu, pričom poškodená mu vravela, že si to neželá a má ísť preč. Pričom pri odstraňovaní týchto rozporov uvádzal, iba že výpoveď na hlavnom pojednávaní je pravdivá a v čase výpovede z prípravného konania tomu neprikladal dôležitosť. Sám obžalovaný však vo svojej výpovedi dokonca aj potvrdil, že následne dochádzalo zo strany poškodenej k tomu, aby ho vyzývala, aby jej byt opustil čo on neurobil, pričom toto jeho konanie samo o sebe napĺňa znaky zločinu porušovania domovej slobody. V časti konania obžalovaného, kde sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví je zo záverov znaleckého dokazovania zrejmé, že zranenia sú spôsobené aktívnym konaním subjektu a ich vznik teda nebol pasívny ( jednoduchý pád na zem a pod.). Z výpovede obžalovaného aj poškodenej je zrejmé, že v čase skutku sa nachádzali v byte poškodenej iba obžalovaný a poškodená. Obžalovaný sám vo svojej výpovedi nevedel vysvetliť pôvod zranení u poškodenej, pripúšťal iba, že ju po vchode bo bytu držal oboma rukami za hlavu, následne popri nej prešiel v chodbe, na čo poškodená spadla na zem a neskôr ju oboma rukami odťahoval za hruď z okna. Obžalovaný nespochybňoval, že od jeho príchodu do bytu poškodenej do príchodu príslušníkov PZ sa poškodená nedostala do kontaktu s inou osobou. Obžalovaný vo svojej výpovedi spochybňoval samotný vznik resp. existenciu zranení, avšak táto je objektivizovaná nielen lekárskymi správami (ktorých zaujatosť obžalovaný spochybňuje iba z dôvodu, že poškodená v minulosti v predmetnej nemocnici pracovala), ale aj fotodokumentáciou pri výsluchu poškodenej zo dňa 13.10.2015, ktorá aspoň čiastočne zachytáva lokalizáciu a rozsah zranení poškodenej v tvárovej časti. Súdny znalec v znaleckom posudku potvrdil, že k vzniku zranení mohlo dôjsť tým spôsobom, ako vo svojej výpovedi uvádza poškodená a práve naopak na druhú stranu síce pripúšťa vznik niektorých zranení spôsobom uvádzaným vo výpovedi obžalovaným (niektoré oderky na tvári držaním hlavy poškodenej obžalovaným), avšak vylučuje pasívny vznik zranení napr. jednoduchým pádom poškodenej, ktorý vo svojej výpovedi uvádza obžalovaný. Znalec taktiež uvádza, že najzávažnejšie zranenia a to pomliaždeniny v oblasti hrudníka museli byť spôsobené opakovanými tupými údermi do oblasti hrudníka majúcimi dokonca strednú intenzitu ( čo by aj podľa znalca zodpovedalo poškodenou uvádzaným viacerým kopom obžalovaného, prípadne úderom päsťou ). Súd preto v tejto časti taktiež považoval výpoveď poškodenej za dôveryhodnú a výpoveď obžalovaného o skutkovom priebehu za nedôveryhodnú. Súd za irelevantné považuje obžalovaným tvrdené skutočnosti, že poškodená mala na nasledujúci deň po skutku sa prechádzať po Bánovciach nad Bebravou a tak nemohlo u nej vzniknúť poškodenie zdravia v takom rozsahu ako to vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, nakoľko obmedzenia v bežnom spôsobe života uvádzané znalcom neboli také, aby poškodenej neumožňovali prechádzanie sa po verejných priestranstvách ( keďže jej pohyb nebol znemožnený, iba pre bolesti na ňom bola obmedzená). V časti skutku nebezpečného vyhrážania súd poukazuje jednak na výpoveď poškodenej, ktorá jednoznačne popísala presnými výrazmi hrozby, ktoré jej obžalovaný adresoval, pričom obžalovaným opakovaná hrozba že aj keď bude sedieť, že ju zabije, jednoznačne po obsahovej stránke spĺňa vyhrážku smrťou takým spôsobom, že to mohlo u poškodenej vyvolať obavu o jej život a zdravie. Skutočnosť, že poškodená reálne aj pociťovala obavu o svoj život sa prejavila aj v jej správaní, keď si snažila privolať pomoc volaním na susedov, ale aj z časti jej výpovede na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, otvorila okno, chcela kričať von aby jej ľudia prišli pomôcť a taktiež, že z výrazu obžalovaného v tom čase išla hrôza. Obžalovaný vyslovenie akýchkoľvek vyhrážok popiera, aj keď nepopiera existenciu slovného konfliktu, keď uviedol, že na poškodenú skríkol: " pre ktorého krista mi zo života robíš peklo," a že si myslel, že prídu susedia, keďže z bytu bol krik a kričal aj on. Podporne v tejto časti súd o dôveryhodnosti výpovede poškodenej utvrdzuje aj výpoveď svedkyne E. z prípravného konania, ktorá síce samotné vyhrážky nepočula, ale počula veľký krik, nadávky, buchot a nárek, ktorý vychádzal z bytu p. D. U., a pre ktorý svedkyňa následne privolala príslušníkov PZ, pričom potom sa už na chodbe bytového domu nenachádzala a tak ani reálne tieto vyhrážky počuť nemohla. Súd bral do úvahy aj závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria u obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný je emočne nestabilnou osobou s nízkou frustračnou toleranciou, ktorý na menej štandardné situácie reaguje neuroticky, anxiózne depresívne a somatizujúco. V čase skutku u neho mohol byť prudký afekt zlosti potencovaný vplyvom alkoholu na báze instabilnej poruchy osobnosti, ktorá je neuroticky štruktúrovaná.“ Na základe preskúmania takto vysvetleného postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k zisteniu, či sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby, stal, odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu bol súladný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Ako vyplýva z vyššie citovaného, okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o pravdivosti výpovede poškodenej, pričom nepochybne tieto vysvetlenia majú úplnú oporu v obsahu spisového materiálu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vyplýva, z akého dôvodu okresný súd nevyhovel návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania. Keďže vyššie citované vysvetlenie postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu vychádza z obsahu vykonaných dôkazov a zároveň dáva vysvetlenie o vnútornom presvedčení okresného súdu, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia urobil logicky odôvodnené úplné skutkové závery, odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. Za správny a odôvodnený považuje odvolací súd aj postup okresného súdu v súvislosti s odmietnutím návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého obžalovaným navrhované výsluchy osôb sú zjavne nepotrebné. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že obžalovaným navrhované výsluchy osôb sa celkom zjavne netýkajú priamo okolností samotného skutku, o priebehu ktorého existuje verzia obžalovaného proti verzii poškodenej, ale uvedené návrhy sa týkajú len ďalších okolností, ktoré by mali podľa názoru obžalovaného potvrdzovať jeho tvrdenie, že poškodená klame. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je súladný s názorom okresného súdu, obsahy výpovedí obžalovaným navrhovaných osôb by nemohli objektívne priniesť také skutočnosti, majúce rozhodný vplyv na posúdenie toho, či poškodená klame, pretože aj zistenie prípadných sklonov alebo motívov ku klamstvu, by samé osebe nemohli byť okolnosťami pre vyvodenie odôvodneného záveru, že poškodená v danom prípade nevypovedala pravdivo o skutku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti podľa ustálenej súdnej praxe ani prípadné závery znalcov v trestnom konaní o existencii osobnostných, resp. chorobných sklonov vypočúvanej osoby ku klamstvu nemôžu byť samé osebe dôvodom pre vylúčenie pravdivosti výpovede takejto osoby v konkrétnom trestnom konaní, keďže samotné osobnostné sklony ku klamstvu nemôžu znamenať, že vypočúvaná osoba v konkrétnom prípade v trestnom konaní nevypovedá pravdu. Odvolací súd poukazuje pritom na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na konkrétne skutočnosti, o ktoré oprel svoj záver o pravdivosti verzie skutku, prezentovanej poškodenou, ktoré skutočnosti majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ktoré vysvetlenia odvolací súd považoval za súladné s postupom súdu pri voľnom hodnotení vykonaných dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd v súvislosti s návrhom obžalovaného na vyšetrenie na polygrafe (tzv. „detektore lži“) považuje za potrebné uviesť, že toto navrhované vyšetrenie je súdnou praxou považované za neprípustný (nezákonný) dôkazný prostriedok, ktorého výsledky nie je možné použiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Preto odmietnutie tohto návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania okresným súdom považoval odvolací súd za správne a súladné s ustanovením § 119 ods. 2 Tr.por. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd na základe správne zisteného skutkového stavu veci skutok tiež správne právne posúdil ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák. K obrane obžalovaného aj v dôvodoch odvolania, týkajúcej sa súhlasu dotknutej osoby so vstupom do jej obydlia, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť to, že účelom ustanovenia § 194 Tr.zák. je chrániť jedno zo základných práv každého, upraveného v čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ustanovenia obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Z doslovného znenia uvedenej ústavnej úpravy vyplýva, že do obydlia iného možno vstúpiť jedine v prípade udelenia súhlasu osoby bývajúcej v obydlí takým spôsobom, že to nevzbudzuje akúkoľvek pochybnosť o navonok prejavenej vôli. Odvolací súd rešpektuje, že takýto súhlas možno udeliť aj konkludentne (mlčky). Konkludentné konanie oprávnenej osoby, vyjadrujúce súhlas, však musí byť vyjadrené takým spôsobom, aby nevznikla akákoľvek pochybnosť o prejavenom súhlase oprávnenej osoby so vstupom do jej obydlia. Z uvedeného dôvodu v takomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemôže bez ďalšieho platiť, že mlčanie oprávnenej osoby pri otvorení dverí bez ďalšieho by znamenalo účinné vyjadrenie jej súhlasu so vstupom iného do jej obydlia. Preto akákoľvek pochybnosť o prejavenej vôli oprávnenej osoby sa musí vykladať v prospech ochrany práva dotknutej osoby na nedotknuteľnosť jej obydlia. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožnil s názorom obžalovaného, že ním v konaní prezentované okolnosti jeho vstupu do obydlia poškodenej by v danom prípade oprávňovali obžalovaného vojsť do obydlia poškodenej S poukazom na správne skutkové zistenia okresného súdu z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za správne aj právne posúdenie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. Keďže odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené na základe odvolania obžalovaného nezistil dôvod na zrušenie výroku napadnutého rozsudku o vine obžalovaného, v zmysle § 317 ods. 1, 2 Tr.por. preskúmal aj nadväzujúce výroky o treste z hľadiska prípadnej existencie chýb v zmysle § 371 ods. 1 Tr.por., keďže odvolaním obžalovaného neboli osobitne vytýkané chyby výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste. Z hľadiska preskúmavania výrokov o treste napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr.por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné. Na základe preskúmania výroku o treste napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr.por. Odvolací súd aj vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd správne ukladal úhrnný trest za viac trestných činov podľa § 41 ods. 1 Tr.zák, ktorý trest sa ukladá podľa trestnej sadzby toho trestného činu, sadzba ktorého je z viacerých trestných činov najprísnejšia. V danom prípade je najprísnejšou sadzba za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. (odňatie slobody na 3 až 8 rokov), pričom trestná sadzba za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. je 6 mesiacov až 2 roky odňatia slobody a trestná sadzba za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. je do jedného roka odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu pri prípadnej absencii viny obžalovaného aj zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. by tiež prichádzalo do úvahy ukladanie trestu obžalovanému za spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr.zák., za spáchanie ktorého je v osobitnej časti Trestného zákona určená trestná sadzba 3 roky až 8 rokov odňatia slobody. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolania zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.