Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/147/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3799896964 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3799896964.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a členov senátu JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávnených: 1/ Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, 017 53 Považská Bystrica, IČO 30807484, 2/ BA One, s.r.o., , so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava-Staré mesto, IČO 36722316, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti povinnému: SVOS Stavebná, výrobná a obchodná spoločnosť, s.r.o., naposledy so sídlom Kukučínova 209/24, 017 01 Považská Bystrica, IČO 31630260, t. č. vymazaný z Obchodného registra SR, o vymoženie 13.743,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7. mája 2015, č. k. 1Er/2322/1999-19, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2. februára 2016, č. k. 1Er/2322/1999-35, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu v neprospech povinného za neprípustnú, zastavil ju a oprávneného 2/ zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 59,46 Eur k rukám súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Z písomného oznámenia oprávneného 1/ a spol. BA ONE s.r.o., Bratislava zo dňa 12.06.2009 a zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3 zo dňa 29.07.2008 v znení Dodatku č. 1 a Prílohy č.1 bolo preukázané, že oprávnený 1/ postúpil časť vymáhanej pohľadávky v sume 13 280,59 Eur spoločnosti BA ONE s.r.o. a vo zvyšku pohľadávky 462,41 Eur ostal oprávnený 1/ veriteľom. Vzhľadom na § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 a § 238 ods. 2 Exekučného poriadku spoločnosť BA ONE s.r.o., vstúpila do procesného postavenia oprávneného v časti postúpenej pohľadávky bez nutnosti vydania rozhodnutia súdu. Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že Okresný súd Trenčín č. k. 29CbR/143/2010-22 zo dňa 06.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2012, zrušil povinného bez likvidácie a povinný bol následne dňom 15.05.2012 z obchodného registra ex offo vymazaný. Nakoľko v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, obidvaja musia mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania. Túto spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania nemá práve povinný, ktorý bol z obchodného registra vymazaný a nemá právneho nástupcu (§ 20a ods. 2 OZ v spojení s § 18 ods. 1 OZ). Preto súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj bez návrhu zastavil. Súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v celkovej výške 171,01 Eur, avšak súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 59,46 Eur. Na ich náhradu podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku zaviazal oprávneného 2/, a to z dôvodu, že oprávnený 2/ v priebehu konania mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal v konaní preukázané, že oprávnený 2/ mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - výmaz povinného z obchodného registra, dospel k záveru, že je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazal oprávneného 2/. 2. Proti časti výroku uznesenia o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený 2/ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Namietal, že uznesenie je nezrozumiteľné, nejasné a len neprehľadne poukazuje na opravované časti. Ako celok pôsobí zmätočne. Je zároveň nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné odôvodnenie. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS 243/07. Namietal, že napadnuté rozhodnutie porušuje základné právo oprávneného 2/ na spravodlivé súdne konanie, a preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. K odvolaniu oprávneného 2/ zaslal súdny exekútor písomné vyjadrenie. Napadnuté uznesenie považoval za správne a jednotlivé časti výrokov za dostatočne odôvodnené. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 5. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. V predmetnej veci sa oprávnený 1/ návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.10.1999 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 13.743,01 Eur (414.022 Sk) s príslušenstvom, a to na podklade platobných výmerov Sociálnej poisťovne č. 360a/99_MZ a č. 360b/99_MZ zo dňa 10.05.1999. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.03.2015 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, a preto navrhol, aby súd konanie zastavil a zaviazal oprávneného 1/ a 2/ na úhradu trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra má odvolací súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/143/2010-22 zo dňa 06.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2012 súd zrušil povinného bez likvidácie a povinný tak bol ku dňu 15.05.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. 9. Oprávnený 2/ v odvolaní podanom proti časti výroku o zastavení exekúcie namieta nepreskúmateľnosť, resp. nedostatočnú odôvodnenosť písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 13. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, riadne odôvodnil aj výrok o trovách exekúcie. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06). 15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka odvolateľa týkajúca sa porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie. 16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 17. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 18. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 19. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 20. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 21. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ vyvodzuje z toho, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo v súlade s vyššie uvedenými závermi odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade odvolací súd nezistil odvolateľom vytýkané chyby, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).