Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010587 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814010587.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2016 prejednal odvolanie obžalovaného M. M. nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C., prechodne bytom E. A. XXX (u E. Z.), okr. E., t.č. v inej trestnej veci vo výkone trestu odňatia slobody v X. V. G. Z., na verejnom zasadnutí neprítomného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/175/2014 zo dňa 03.08.2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. per analogiam z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. f) Tr. por. s prihliadnutím na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2 Pv 484/13-3307 zo dňa 26.11.2014 pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., pretože hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry G. I., nar. XX. XX. XXXX a rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 27 C 123/2007 - 106 zo dňa 19. 03. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 08. 2009, bol zaviazaný platiť matke dcéry V. I. výživné 117 euro mesačne a to do 15. dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v E. A. a v mieste pobytu poškodenej v I. vyhýbal od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody tým, že dňa 05. 12. 2012 mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko C. ponúkol zamestnanie, o ktoré neprejavil záujem, taktiež neprejavil záujem o ďalšie ponuky, dňa 29. 04. 2013 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce vyradený pre nespoluprácu, následne bol nezamestnaný a pracoval len brigádnicky, pričom aj po prepustení z výkonu trestu 16. 10. 2014 bol zamestnaný a výživné neplatil a na výživnom zostal za uvedené obdobie dlhovať V. I. X.XXX eur, pričom čin spáchal, hoci bol dňa 17. 10. 2012 podmienečne prepustený z výkonu trestov odňatia slobody, ktorému boli uložené Okresným súdom Prievidza pod číslom 2 T 106/2010 a č. 1 T 59/2011 za trestné činy zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona a hoci bola rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3 T 114/2012 - 102 zo dňa 18. 07. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 03. 2013, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. M. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., pretože hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry G. I., nar. XX. XX. XXXX a rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 27 C 123/2007 - 106 zo dňa 19. 03. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 08. 2009, bol zaviazaný platiť matke dcéry V. I. výživné 117 euro mesačne a to do 15. dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v E. A. a v mieste pobytu poškodenej v I. vyhýbal od 05. 12. 2012 do 03. 02. 2014, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody tým, že dňa 05. 12. 2012 mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko C. ponúkol zamestnanie, o ktoré neprejavil záujem, taktiež neprejavil záujem o ďalšie ponuky, dňa 29. 04. 2013 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce vyradený pre nespoluprácu, následne bol nezamestnaný a pracoval len brigádnicky, pričom aj po prepustení z výkonu trestu 16. 10. 2014 bol zamestnaný a výživné neplatil a na výživnom zostal za uvedené obdobie dlhovať V. I. 2 691 euro, pričom čin spáchal, hoci bol dňa 17. 10. 2012 podmienečne prepustený z výkonu trestov odňatia slobody, ktorému boli uložené Okresným súdom Prievidza pod číslom 2 T 106/2010 a č. 1 T 59/2011 za trestné činy zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona a hoci bola rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3 T 114/2012 - 102 zo dňa 18. 07. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 03. 2013, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne. Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 22 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. Žiadal, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu alebo iný alternatívny trest. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla obhajkyňa obžalovaného zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože tento dlžné výživné zaplatil. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Alternatívne prokurátor navrhol za predpokladu, že výživné uhradené bolo, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodiť, pretože trestnosť činu podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zanikla. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť. Na verejnom zasadnutí z vyjadrenia obhajkyne obžalovaného, ale aj prítomnej V. I., matky mal. G. I. vyplynulo, že obžalovaný dlžné výživné v sume 2.808 € zaplatil na účet matky maloletej, a to dňa 02.05.2016. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., ak trestný čin nemal trvale nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu (vrátane odvolacieho konania). Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že ku dňu konania verejného zasadnutia obžalovaný uhradil ako dlžné, tak aj bežné výživné. Z trestného spisu pritom nevyplýva, že by neplatenie výživného obžalovaným na maloletú G. I., nar. XX.XX.XXXX, malo na túto trvalo nepriaznivé účinky. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. per analógiam zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol podľa § 285 písm. f) Tr. por. tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože trestnosť činu zanikla. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.