Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13Scud/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200483 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5014200483.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: T. X. A., bytom ul. L. Xc/X, XX XXX K., X. republika, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého 4, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, za účasti účastníka: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 47 237 201, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16847-2/2014-BA zo dňa 15. januára 2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 16847-2/2014-BA zo dňa 15. januára 2014 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p..
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 11.04.2014, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 16847-2/2014-BA zo dňa 15. januára 2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.05.2014, sp. zn. 9Nds/33/2014 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trenčíne. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2014 a následne bola vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 11.06.2014.
Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, č. 46435-1/2013-CA zo dňa 07.10.2013 a odvolanie žalobcu zamietla.
Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím č. 46435-1/2013- CA zo dňa 07.10.2013 rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.01.2013 podľa slovenskej legislatívy s odôvodnením, že dňa 26.02.2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, Čadca, v čase kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj D.. F.. F. V., LL.M, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136 (táto obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ulici č. 76 v Čadci). Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať
slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11 (3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009.
Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že účastník konania (žalobca) je vedený v registri poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. od 01.01.2013. Zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina a do registra zamestnávateľov bol prihlásený od 01.02.2012. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia - Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Žalovaná uviedla, že v súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvsťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Kontroly zamerané na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov boli vykonané v sídle zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. V čase ohláseného začiatku vykonania prvej kontroly (26.02.2013) v sídle spoločnosti nebola zistená prítomnosť žiadneho zamestnanca, nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli D.. F.. F. V., LL.M, konateľa spoločnosti ACARTUS Slovakia, s.r.o., ktorá pre zamestnávateľa vykonáva účtovnícke práce. Dňa 04.03.2013 sa na adrese registrovaného sídla zamestnávateľa nachádzali konateľ zamestnávateľa a piati zamestnanci. V registrovanom sídle zamestnávateľa, kde sa nachádzajú doklady zamestnávateľa, nie je zriadená samostatná kancelária. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín mesačne. Podľa vyjadrenia konateľa zamestnávateľa všetci zamestnanci roznášajú letáky na požiadanie firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky, práca je zadávaná telefonicky, emailom alebo poštou a zamestnanci sa na miesto stretnutia dopravia individuálne. Kontrolou vykonanou dňa 05.11.2013 neboli zistené žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Žalovaná konštatovala, že kontrolou zameranou na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky sa nepodarilo preukázať na základe relevantných skutočností, že na žalobcu sa od 01.01.2013 vzťahuje slovenská legislatíva, v dôsledku čoho žalovaná dospela k záveru, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky v období od 01.01.2013 nevzniklo.
Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Namietal, že žalovaná v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistila skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. Poukázal na to, že v čase kontroly vykonanej od 26.02.2013 do 07.03.2013 neboli u zamestnávateľa zistené žiadne nedostatky. Zastával názor, že výsledky kontroly ako relevantné zistenia neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s poukazom na Správu o kontrole č. 34094-2/2013-CA neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky a nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Uviedol, že predmetná kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých zamestnancov zamestnávateľa v období od 01.02.2012 do 26.02.2013, pričom žiadne iné individuálne šetrenia týkajúce sa jeho osoby uskutočnené neboli. Počas kontroly bola predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a evidencia dochádzky, v dôsledku čoho tak bola predložená všetka dokumentácia zamestnanca, ktorú možno od neho rozumne požadovať. Logicky tak dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom jeho závislej činnosti bolo vyčerpané. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu táto skutočnosť absentuje, a teda uvedené dokumenty a výsledky kontroly neboli podkladom rozhodnutia napriek tomu, že boli riadne predložené. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná za účelom skúmania reálneho výkonu činnosti zamestnancov
zamestnávateľa žalobcu vykonala dňa 05.11.2013 kontrolu (kontrola 2), pričom výsledky kontroly 2 ako relevantné zistenia neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s poukazom na Správu o kontrole č. 48042-2/2013-CA neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky. Rovnako tak neboli uskutočnené žiadne individuálne šetrenia týkajúce sa jeho osoby. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná neposudzovala celú vec individuálne, len sa formálne vysporiadala so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne poukázanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu je nedostatočné a nezákonné, odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného stavu veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej uviedol, že žalovaná sa len obmedzila na všeobecné konštatovanie, že zamestnávateľ žalobcu je tzv. schránkovou firmou a miestom jeho podnikania nie je Slovenská republika, pričom toto svoje tvrdenie žalovaná dostatočne neodôvodnila a zároveň iné zistené skutočnosti v rámci kontroly a kontroly 2 pri vyhodnotení registrovaného sídla vo svojom rozhodnutí opomenula. Poukázal na to, že povaha práce zamestnancov si v zmysle pracovných zmlúv vyžaduje spravidla prácu v teréne, na území Slovenskej republiky, kedy prenajaté priestory zamestnanci nevyužívajú. Ďalej namietal aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov. Zastával názor, že žalovaná svojím konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi X. republiky.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia. K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa nevykonala individuálne šetrenie týkajúce sa žalobcu uviedla, že Sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu ku každému zamestnancovi tohto zamestnávateľa, t.j. aj vo vzťahu k žalobcovi. Zároveň uviedla, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška do poistenia totiž nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná. V danom prípade žalobca nemal vystavený formulár DP A1. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ prihlásil žalobcu do sociálneho poistenia od 01.01.2013 a podanie prihlášky nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie, správny orgán I. stupňa rozhodol, že žalobcovi týmto dňom nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Taktiež tvrdenie žalobcu, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi X. republiky, považovala žalovaná za neopodstatnené. U osôb s bydliskom v X. republike totiž existuje cudzí prvok, a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol.
Pribratý účastník konania WEBUNG, s.r.o. sa k žalobe nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.
Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Podľa § 250f ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 13.06.2014 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadrila k žalobe a predložila súdu úplný administratívny spis č. 16847-2/2014-BA.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe žalobcu a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci.
Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná výzve súdu zo dňa 13.06.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný administratívny spis žalovanej.
Krajský súd uvádza, že žalobca a zamestnávateľ žalobcu - účastník WEBUNG, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 47 237 201, boli účastníkmi správneho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., bolo potrebné doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo žalobcovi a účastníkovi WEBUNG, s.r.o. do vlastných rúk. V spise sa však originály doručeniek preukazujúce doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 46435-1/2013-CA zo dňa 07.10.2013 žalobcovi a účastníkovi WEBUNG, s.r.o. nenachádzajú (súčasťou spisového materiálu predloženého tunajšiemu súdu sú iba fotokópie týchto doručeniek).
Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť.
Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne doklady o doručení písomností správneho
orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd pre úplnosť dodáva, že z predloženej fotokópie doručenky zároveň vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa za účastníka konania WEBUNG, s.r.o. prevzala spoločnosť ACARTUS Slovakia, s.r.o. Z obsahu spisového materiálu a ani z fotokópie predmetnej doručenky však nevyplýva oprávnenie spoločnosti ACARTUS Slovakia, s.r.o. na preberanie zásielok adresovaných spoločnosti WEBUNG, s.r.o. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd nemá z obsahu spisového materiálu preukázané riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa zamestnávateľovi žalobcu.
Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania.
Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 16847-2/2014-BA zo dňa 15. januára 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný.
V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutí) a riadne doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa, nie je odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobcu posudzovali ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné rozhodnutie riadne doručí žalobcovi a účastníkovi WEBUNG, s.r.o. tak, aby súčasťou spisového materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi nejaké trovy konania okrem trov právneho zastúpenia vznikli, súd vyslovil, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 151 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).