Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/440/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511209095 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3511209095.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, proti žalovanému: F.. I. K., bytom Z. L. X/XXX, S., zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o zaplatenie 1.171,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. mája 2016, č. k. 6C/7/2012-198, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie svojím, v poradí druhým rozsudkom, v bode I. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.112,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.910,58 eur od 21.07.2009 do 16.08.2009, zo sumy 1.610,38 eur od 17.08.2009 do 10.09.2009, zo sumy 1.371,79 eur od 11.09.2009 do 11.10.2009, zo sumy 1.333,20 eur od 12.10.2009 do 20.09.2010, zo sumy 1.112,19 eur od 01.10.2010 do zaplatenia, všetko v zákonnej paričnej lehote tri dni od právoplatnosti rozsudku. V bode II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 89,80%. 2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval svoje zistenia z jednotlivých dôkazných prostriedkov a dospel k skutkovému záveru, že Obvodný úrad životného prostredia Myjava kolaudačným rozhodnutím č. 3179/ŽP/3304/94-Dn povolil užívanie stavby „rodinného domu“, postaveného na parc. č. XXX, k.ú. S., žalovanému a jeho manželke Z., rodenej S.. Z tvrdenia žalobcu a z výstupu jeho evidenčného systému bolo zistené, že žalovaný bol evidovaný ako zmluvný odberateľ elektrickej energie od 03.01.1995 do 24.06.2009 a od 25.062009 V.. Z. K.. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že medzičasom došlo k skončeniu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dodávke elektrickej energie, pretože od roku 2006 nebýval v dome - odbernom mieste, ale v ňom bývala jeho bývalá manželka, ktorá aj elektrickú energiu platila. Pohľadávka žalobcu predstavuje nedoplatok na úhradách za dodávku elektrickej energie za obdobie od 25.09.2008 do 24.06.2009 vo výške 1.112,19 eur s príslušenstvom. 3. Právny vzťah strán sporu a z neho vyplývajúce nároky posudzoval podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vzniku záväzkového právneho vzťahu - uzatvorením zmluvy, v zmysle zák. č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon). Právna úprava pre vznik záväzkového vzťahu nevyžadovala písomnú formu. Písomnú formu takejto zmluvy vyžadoval až zákon č. 70/1998 Z. z., resp. zákon č. XXX/XXXč Z. z. Nové právne predpisy aprobovali zmluvy uzatvorené podľa skoršej právnej úpravy, teda aj existenciU zmluvy o dodávke elektrickej energie medzi stranami sporu, uzavretej za účinnosti zákona č. 97/1957 Zb. Pokiaľ mal zmluvu s dodávateľom elektrickej energie uzavretú iba žalovaný, je vo veci pasívne legitimovaný on. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovaného s bývalou manželkou, podľa ktorého sa bývalá manželka žalovaného stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, kde bolo odberné miesto elektrickej energie, nemalo vplyv na predmetnú zmluvu - jej zánik. Žalovaný v konaní nepreukázal, že k zániku zmluvného vzťahu došlo aj na základe iných právnych skutočností. 4. Okresný súd nepovažoval za oprávnenú námietku premlčania nároku žalobcu, ktorý uplatnil žalovaný. Žalobca vyúčtoval dodávku elektrickej energie faktúrou č. 7010245295 zo dňa 20.07.2009, splatnou dňa 20.07.2009. Svoju pohľadávku proti žalovanému uplatnil na súde dňa 14.10.2011, teda v rámci trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. 5. Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v zmysle ktorého bol pomer úspechu žalobcu v konaní 89,80%. 6. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p., ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom predstavuje posúdenie otázky jeho pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že so žalobcom nemal uzavretú zmluvu o odbere elektrickej energie, ale túto mala uzavretú jeho manželka. Tým, že viackrát bola odpojená elektrina v dome, ktorého sa po rozvode stala výlučnou vlastníčkou jeho bývalá manželka, došlo k zániku zmlúv o dodávke elektriny a k vzniku nových zmlúv. Súd túto skutočnosť bližšie neskúmal a tiež nezistil, kedy konkrétne a s kým vznikla nová zmluva o dodávke. Bolo preukázateľne zistené, že žalovaný v inkriminovanom čase, v ktorom sa dodávala elektrina, za ktorú žalobca žiada zaplatiť, v dome nebýval, nebol jej vlastníkom, ani spoluvlastníkom a energiu odoberala jeho bývalá manželka. Táto je povinná zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Podľa jeho názoru, nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy je voči nemu nedôvodný, ale i premlčaný. Domnieva sa, že okresný súd si vec „značne zjednodušil a od počiatku ju prejednával tak, že je vopred jasný výsledok“. V danom prípade ide pre neho zanedbateľnú sumu, na druhej strane však ide o principiálnu vec, aby sa dodržiavali zákony, na čom mu ako bývalému poslancovi Národnej rady záleží. Jeho výsluch i výsluch jeho bývalej manželky bol „povrchný“, hoci výsluchy „sudkyňa mala zodpovedne vykonať“ a z ktorých sa dal spoľahlivo ustáliť skutkový stav vo veci, ako podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd sa sústredil „iba na to, ako zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy“. 7. Žalobca využil svoje právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 8. K jednotlivým námietkam žalovaného uviedol: i) námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nemal so žalobcom uzavretú zmluvu, považuje za irelevantnú. Z písomných a ústnych vyjadrení žalovaného uvedená okolnosť nevyplýva. Poukázal na konkrétne prednesy žalovaného v priebehu konania, v ktorých nenamietal, že práve on uzatváral zmluvu o dodávke elektrickej energie (po kolaudácii domu). Pokiaľ žalovaný uviedol, že došlo k zániku zmluvy o dodávke elektrickej energie a k vzniku novej zmluvy, túto skutočnosť žalovaný v priebehu konania nepreukázal. Nie je úlohou súdu, ani žalobcu preukazovať, že k takémuto zániku nedošlo. Uvedené vyplýva z tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Žalovaný nepredložil počas celého konania nijaký dôkaz, ktorým by preukázal zrušenie zmluvy s ním skôr ako dňa 24.06.2009 (pričom žalovaná faktúra sa týka obdobia do 24.06.2009). ii) tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom období v dome nebýval a elektrickú energiu odoberala jeho bývalá manželka, ktorá bola výlučnou vlastníčkou domu, kde bolo odberné miesto, považuje tiež za neopodstatnené. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva z jeho povinnosti zo zmluvy - ex contractu. Nie je rozhodné, kto reálne spotrebúval elektrickú energiu a kto platil faktúry vystavené na žalovaného. Zmluvnou povinnosťou žalobcu bola dodávka elektrickej energie do odberného miesta a povinnosťou žalovaného bolo platiť za túto dodávku dohodnutú cenu. Žalobca nie je povinný skúmať (ani by nebolo reálne možné, vzhľadom na veľký počet odberateľov), kto reálne odoberá elektrickú energiu na odbernom mieste. Je na ťarchu žalovaného, že nevyvíjal aktivitu smerujúce k ukončeniu predmetnej zmluvy, keď na odbernom mieste nebýval. iii) námietka premlčania nároku, ktorú žalovaný v konaní uplatnil, nie je opodstatnená. Zákon o energetike neustanovuje osobitnú dĺžku premlčacej doby v prípade zmluvy o dodávke elektrickej energie, preto sa premlčacia doba posudzuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka - všeobecná trojročná premlčacia doba, v rámci ktorej svoj nárok proti žalovanému uplatnili na súde. iv) vzhľadom na uvedené, žalovaný neuniesol v konaní nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. 9. Od 1. júla 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorým došlo k rekodifikácii doterajšieho súdneho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. 10. Intertemporálna úprava v § 470 ods. 1 CSP vyžaduje okamžitú aplikáciu novej procesnej úpravy, a to aj v konaniach, ktoré začali pred 1. júlom 2016. 11. Súčasne však platí v zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. V prejednávanej veci žalovaný uplatnil svoje procesné právo podaním odvolania 2. júna 2016, t. j. pred účinnosťou CSP, preto bolo potrebné posudzovať spôsobilosť odvolacích dôvodov podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy - O.s.p. 13. Krajský súd preskúmal vec v intenciách podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalovaného rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP. 14. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom v otázke jeho pasívnej vecnej legitimácie a v otázke premlčania nároku. 15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď na skutkový stav aplikuje okresný súd nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď na zistený skutkový stav síce aplikuje správny právny predpis, tento však nesprávne interpretuje. 16. Žalovaný v prejednávanej veci neuplatnil spôsobilý odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v otázkach podľa bodu 14. 17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, zväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávku) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obsahom záväzku sú práva a povinnosti dlžníka a veriteľa. 18. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 19. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje proti žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy, a to na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie, ktorá, ako bolo v konaní preukázané, bola uzavretá v čase kolaudácie rodinného domu, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 20. V čase uzatvorenia zmluvy sa zmluva o dodávkach elektrickej energie spravovala osobitnou právnou úpravou v zákone č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny - tzv. elektrizačný zákon. Zmluva podľa § 16 zákona nevyžadovala osobitnú písomnú formu. Neskoršie právnej predpisy upravujúce právne vzťahy pri dodávke elektrickej energie, rešpektovali zmluvy, ktoré boli zatvorené pred ich účinnosťou. 21. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že došlo k zániku zmluvy v dôsledku neuhrádzania platieb za dodávku elektrickej energie, svoje tvrdenia nepreukázal procesnými dôkaznými prostriedkami, nesplnil si teda svoju dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p., v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je právny záver, že zmluva o dodávke elektrickej energie medzi žalobcom a žalovaným zanikla až 24.06.2009 a až do tejto doby z nej vyplývali záväzky pre obe zmluvné strany, teda aj záväzok žalovaného platiť za dodanú elektrickú energiu na určené odberné miesto. 22. Záväzok zo zmluvy na strane žalovaného - platiť za dodanú elektrickú energiu existoval aj po zániku jeho manželstva a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorého nehnuteľnosť, kde bolo odberné miesto pripadla jeho bývalej manželke, pokiaľ preukázateľne nezanikol jeho zmluvný vzťah s dodávateľom elektrickej energie. 23. Pre úplnosť treba uviesť, že prípadný nárok žalobcu proti bývalej manželke žalovaného by nemal právne opodstatnenie, pretože s ňou nemal uzavretú zmluvu a bezdôvodné obohatenie na jej strane na úkor žalobcu by vzniklo iba vtedy, keby nemohol svoj nárok uplatniť proti zmluvnej strane z rôznych, právne významných dôvodov. 24. V prejednávanej veci ide o záväzkový právny vzťah, uzavretý podľa osobitného predpisu - zákon č. 79/1957 Zb., ktorý nemal vo svojich ustanoveniach úpravu premlčania. Vzhľadom na to, pre premlčanie potom platí všeobecná právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku, jeho ustanovenia § 101, ktoré zakotvuje trojročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práva na súde. 25. Vyúčtovacia faktúra za odber elektrickej energie za obdobie od 25.09.2008 do 24.06.2009 bola splatná 20.07.2009. Žalobca uplatnil svoj nárok proti žalovanému na súde 14.10.2011, teda v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, preto je námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania nároku, uplatnená neopodstatnene. 26. Zhrňujúc, odvolací súd preskúmaním veci nezistil, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je uplatnený oprávnene, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 27. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).