Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200802 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:5016200802.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: TENDERFOOD AB, s.r.o., so sídlom Žilina, Makovického 59/2, IČO: 46 398 228, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103759653/2016 zo dňa 19. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 103759653/2016 zo dňa 19. augusta 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Žiline sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103166649/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume 102 054,53 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014. Obsahom správnej žaloby bola i žiadosť žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 ods. 1 písm. a) SSP. 2. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že správca dane sa zameriaval na skúmanie obchodov u subjektov, s ktorými nemá priamy obchodný vzťah, dokonca ich ani nepozná. Mal za to, že bol zaškatuľkovaný ako subjekt, ktorý je zapojený do reťazového obchodu. Zdôraznil, že vykonáva medzinárodný obchod a nemôže si dovoliť mať pokazený kredit. Poukázal na rozsah svojej dôkazného bremena, a to, že nemá povinnosť skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi, ale jeho dôkazná povinnosť je preukázať pre uplatnenie dane na vstupe nadobudnutie tovaru od jeho dodávateľa a pred daň na výstupe prevod tovaru na ďalší subjekt. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a skutočnosť, že na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúry, dodacie listy, prepravné doklady CMR, bezhotovostné úhrady, manipuláciu s tovarom. Zdôraznil, že požiadavky správcu dane sú nesplniteľné. Taktiež poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, Optigen, Bond House v ktorých súdny dvor vyslovil, že odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora vo veciach uplatnenia odpočítania dane (C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics, C-484/03 Bond House, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft). 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právo na odpočítanie dane bolo v danom prípade zamietnuté z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie predmetných zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že predloženie faktúry je len jednou z podmienok na uznanie odpočítania dane. Aj v prípade, keď faktúra má všetky náležitosti daňového dokladu a je riadne zaúčtovaná v účtovníctve daňového subjektu, neznamená, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Splnenie formálnej stránky je nutnou podmienkou pre uznanie práva na odpočítanie dane, nie postačujúcou. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia. V prípade vzniku pochybností zo strany správcu dane reálne plnenie preukazuje kontrolovaný subjekt, ktorý musí vedieť reálne preukázať skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich dokladoch a v daňovom priznaní. V prípade, ak určité skutočnosti preukázať nevie, správca dane jeho tvrdenie v dokladoch alebo v daňovom priznaní neuzná. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Daň vykázaná dodávateľskými spoločnosťami na odberateľských faktúrach sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., nebolo preukázané, že z titulu reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 563/2009 Z.z. s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane. Uviedol, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Ale Súdny dvor vo svojej judikatúre rovnako konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží právo odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Rovnako súdny dvor pripustil, že nie je v rozpore s právo Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že žalobca mal sám preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré samé o sebe zneužívajú právo poskytované a vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. Žalobca však správcovi dane nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce bez pochybností reálnosť zdaniteľných plnení a tým aj opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr. 4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 31S/42/2016-57 zo dňa 18.01.2016 rozhodol o postúpení veci tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. 5. Tunajší súd uznesením č.k. 13S/13/2017-62 zo dňa 13.3.2017 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odkladný účinok. 6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,správny súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne. 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103759653/2016 zo dňa 19.8.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103166649/2016 zo dňa 18.05.2016. Potvrdeným rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume 102 054,53 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, keď žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľskými spoločnosťami Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., a A.P.P.I. spol. s.r.o.. 10. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným bolo zistené, že Daňový úrad Trenčín (ďalej správca dane) u žalobcu vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. za dodávku tovaru - mrazené kuracie prsia, a to konkrétne faktúry č. 1020140236 zo dňa 07.03.2014 v sume 65 423,23 eur, z toho DPH v sume 10 903,87 eur, fa. č. 1020140241 zo dňa 12.03.2014 v sume 70 856,95 eur, z toho DPH v sume 11 809,49 eur, fa. č. 1020140245 zo dňa 25.03.2014 v sume 68 664,96 eur, z toho DPH v sume 11 444,16 eur, fa. č. 1020140246 zo dňa 27.03.2014 v sume 67 381,63 , z toho DPH v sume 11 230,27 eur a fa. č. 1020140247 zo dňa 31.3.2014 v sume 66 343,68 eur, z toho DPH v sume 11 057,28 eura a taktiež od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. za dodávku mrazených kuracích pŕs, konkrétne z fa. č. 201400007 zo dňa 6.03.2014 v sume 68.276,74 eur, z toho DPH v sume 11.379,46 eur, fa. č. 201400009 zo dňa 13.03.2014 v sume 68 418 eur, z toho DPH v sume 11 403 eur, fa. č. 201400011 zo dňa 14.3.2014 v sume 68 418 eur z toho DPH 11403 eur a fa. č. 201400017 zo dňa 28.3.2017 v sume 68 544 eur, z toho DPH v sume 11 424 eur. 11. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., keď dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmto dodávateľom. Uvedená spoločnosť a aj jej konateľ Slavomír Profektuš boli nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali. Na adrese sídla dodávateľa sa v čase vykonávania daňovej kontroly nachádzali neobývané budovy v chátrajúcom stave na neudržiavanom pozemku. V čase miestneho zisťovania sa v objektoch dodávateľa nenachádzala žiadna osoba, na adrese dodávateľa sa nenachádzalo žiadne obchodné označenie a nebolo zistené, že by daňový subjekt na tejto adrese vykonával akúkoľvek ekonomickú činnosť. Zo skutočností známych správcovi dane tento uzavrel, že dodávateľ deklaruje vysokú hodnotu uplatneného práva na odpočítanie dane s výslednou vlastnou daňovou povinnosťou na úhradu v riadku 34 v sume 1113,28 eur. Vznik daňovej výhody bolo možné podľa správcu dane vyvodiť z toho, že dodávateľ žalobcu je nekontaktný a napriek vysokej daňovej povinnosti z uskutočnených dodávok v tuzemsku deklaruje vo vzťahu k štátnemu rozpočtu nízku bilanciu, ktorej opodstatnenie nebolo pred správcom dane vysvetlené. Dodávateľ okrem toho nie je od 28.2.2015 platiteľom DPH, nakoľko mu bola registrácia zrušená z dôvodu jeho nespolupráce s miestne príslušným správcom dane. 12. Okrem toho bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. nebola registrovaná na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR, hoci mala obchodovať s mäsom. Preverovaním skladových dokladov bolo zistené, že dodanie tovaru sa realizovalo na sklad skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Ani takýmto zisťovaním však nebolo správcom dane preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. 13. Konateľ žalobcu obchod s dodávateľom Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. opísal tak, že bol kontaktovaný dodávateľom emailom, telefonicky a neskôr aj osobne. Boli mu predložené ponuky a v prípade, že bola niektorá zaujímavá, bol uzavretý obchod. Objednávky boli zasielané konateľovi dodávateľa a dodávateľ zabezpečoval aj prepravu tovaru. Tovar sa vykladal v spoločnosti MRAZIARNE, a.s. Sládkovičovo a jedna dodávka bola realizovaná do skladu spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. v Novom Meste nad Váhom. Konateľ žalobcu taktiež uviedol chronológiu predaja za mesiace február a marec 2014 - pripárovanie dodávateľských a odberateľských vzťahov v časovom slede a navrhol vypočuť svedkov, a to pracovníka skladu v Novom Meste nad Váhom, svojich zamestnancov a vodičov, ktorí sú uvedení na prepravných dokladoch, ktoré sú priložené k faktúram. Uvedených svedkov správca dane nevypočul s tým, že by nemohli predložiť doklady preukazujúce dodanie tovaru dodávateľom a nebola zistená súvislosť medzi navrhovanými svedkami a preukázaním dodania tovaru. 14. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ohľadne tohto dodávateľa uzavrel, že zistenia správcu dane možno považovať za úplné, vzhľadom k nemožnosti, zo strany dodávateľa, preveriť zdaniteľné plnenie. Správca dane považoval predmetné faktúry za nevierohodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazujú oprávnenosť odpočítanie dane z pridanej hodnoty u platiteľa, pretože šetrením správcu dane sa nepodarilo zistiť, či spoločnosť Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. mohla tovar fyzicky nadobudnúť, či mala právo s ním nakladať ako vlastník a ďalej tento tovar predávať ako platiteľovi. 15. Správca dane neuznal žalobcovi taktiež právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., keď uvedený dodávateľ nepreukázal pôvod mäsa, jeho prepravu, nepredložil dôveryhodné dôkazy o tom, kto prepravu vykonával, nevedel ani kde bola nakládka mäsa. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nebola za kontrolované zdaňovacie obdobie registrovaná na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR ako obchodník alebo distribútor s mäsom. Konateľka uvedeného daňového subjektu k vykládke mäsa uviedla, že malo byť vyložené v skladovacích priestoroch MRAZIARNE a.s.. V období február - máj 2014 bola dodávateľom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o., pričom podľa vyjadrenia konateľa tejto firmy prepravu mrazeného mäsa zabezpečila spoločnosť DUO ZH, s.r.o.. Konateľka uvedenej obchodnej spoločnosti Z. nemá žiadnu vedomosť o činnosti tejto spoločnosti. Bolo zistené, že ide osobu, ktorá bola závislá na drogách. Spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemala žiadny majetok, nepodávala daňové priznania DPH a od 25.06.2014 je vymazaná z obchodného registra. Skladovateľ MRAZIARNE a.s., u ktorého sa mali skladovať a nakladať mrazené kuracie prsia, nedisponoval žiadnymi prepravnými a inými dokladmi, ktoré by preukazovali dodanie uvedeného tovaru práve dodávateľom A.P.P.I spol. s r.o.. 16. Správca dane si vyžiadal od Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava listinné dôkazy týkajúce sa spoločnosti Pyrosafestol s.r.o.. Z takto predložených dokladov bolo zistené, že v rámci konania pred úradom bol opakovane vypočutý H., ktorý uviedol, že vystavoval odberateľské faktúry na odberateľov A.P.P.I. spol. s r.o., Exporton s.r.o., R., s.r.o.. Daňové priznania za spoločnosť zostavil a odoslal sám. Údaje do jednotlivých riadkov si vymyslel. Takto postupoval od 14.9.2013 do 24.6.2014. Kontrolný výkaz DPH nepodával. Obchod prebiehal tak, že tovar objednal pre spoločnosti A.P.P.I. spol. s r.o., Exporton s.r.o., R., s.r.o.. Tovar bol prepravený priamo z Českej republiky do Sládkovičova. Potreboval prvého odberateľa z Českej republiky, aby sa obišla daňová povinnosť DPH. 17. Správca dane preveroval aj pohyb vozidiel s EČV, ktoré boli uvedené na dokladoch k predloženým dokladom o príjme tovaru cudzích ukladateľov a výdaji cudzích ukladateľov. Predmetné vozidlá boli evidované v evidencii o pohybe vozidiel v areáli skladovateľa a aj u prevádzkovateľa systému elektronického výberu mýta za jednotlivé mýtne transakcie. Na základe uvedeného správne orgány uzavreli, že tovar existoval a bol žalobcovi dodaný. Bolo však spochybnené, že ho dodal tovar uvedený na sporných faktúrach. 18. Správne orgány opätovne konštatovali, že sa nepreukázalo právo dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. nakladať s predmetným tovarom. Konateľ žalobcu Z.. H. Y. správcovi dane formálne potvrdil dodania tovarov uvedeným dodávateľom, no o materiálnom a reálnom uskutočnení týchto dodaní nepredložil relevantné dôkazy. Žalovaný na strane 18 svojho rozhodnutia záverom zhrnul, že zo zistení správcu dane vyplýva, že v spornom prípade neboli spochybnené dodávky tovarov platiteľom pre jeho odberateľov, spochybnený bol pôvod tovaru a autentickosť jeho dodania prostredníctvom spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. a A.P.P.I. spol. s r.o.. V zmysle zákona o DPH je predloženie dokladov len jednou z hmotnoprávnych podmienok pre uznanie odpočítania dane. Na strane 19 rozhodnutia žalovaný vo svojich úvahách pokračoval, keď uviedol, že dodávky tovaru, ktoré sú uvedené na sporných dokladoch v danom prípade faktúrach, neboli zo strany dodávateľov preukázané prostredníctvom ich vlastníckych práv, ďalej sa nepreukázalo, že tieto práva mohli daňové subjekty vystupujúce ako priamy dodávatelia ďalej prevádzať na iné osoby, v danom prípade na platiteľa (nesúlad podstaty § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH sa viaže na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 19. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 20. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 22. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 23. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 25. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. 26. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento nespochybňuje existenciu tovaru a jeho dodanie žalobcovi. Sporným zostalo, či spoločnosti, ktoré vystavili sporné faktúry (Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o.), boli aj skutočnými dodávateľmi mrazeného kuracieho mäsa tak ako bolo deklarované. Preukázanie uvedenej skutočnosti má pritom vplyv na následné posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH. Ďalšou podstatnou námietkou bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko podľa jeho názoru správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť. V neposlednom rade žalobca taktiež namietal, že na vec neboli riadne aplikované závery vyslovené Súdnym dvorom vo veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics, C-484/03 Bond House, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft). 27. Správny súd konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). 28. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40). 29. Európsky súdny dvor taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C - 80/2011 a C - 142/2011 (Mahagében Kft a Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúci nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH. 30. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora, z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora. 31. Správny súd pritom uvádza, že uvedené zistenia ohľadne zneužívajúce konania daňových subjektov zapojených do obchodného reťazca a uskutočnenie záveru ohľadne vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o tomto zneužívaní, nie sú bez ďalšieho totožné s trestnou zodpovednosťou týchto subjektov. Uvedenú povinnosť správnych orgánov nie je možné vykladať tak, že majú de facto vykonávať právomoci, ktoré sú zákonom zverené orgánom činným v trestnom konaní. Ich povinnosťou je na základe výsledkov vykonaného dokazovania učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania za účelom získania daňovej výhody na niektorom stupni obchodného reťazca a súčasne záver o tom, či sa z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti tej-ktorej veci vedieť musel. 32. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a žalovaného zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a vedomosti kontrolovaného subjektu o takomto konaní, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 1.12.2016. 33. V predmetnej právnej veci žalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie tak, ako je uvedené v odstavci 18 tohto rozhodnutia, keď svoje závery založil na nepreukázaní vlastníctva a oprávnenia nakladať s tovarom zo strany dodávateľov v nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 19 ods. 1 tohto zákona. Odhliadnuc od skutočnosti, že správca dane a žalovaný pri právnom posúdení opomenuli, že vyššie uvedené zákonné ustanovenia vychádzajú z konceptu tzv. ekonomického vlastníctva, ktoré nie je totožné s vlastníctvom v zmysle Občianskeho zákonníka, správny súd uvádza, že správne orgány sa na žiadnom stupni rozhodovania riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. sú poznačené daňovým podvodom. Žalovaný na strane 11 a 15 odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia rozviedol svoje úvahy o vytvorení umelého reťazca obchodov s cieľom získať daňovú výhodu, avšak v zmysle vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora sa relevantným spôsobom nezaoberal vedomosťou žalobcu o takom konaní, tak ako bolo uvedené vyššie. 34. S poukazom na vyššie uvedené súd nemohol inak len napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 Správny súdny poriadok), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. 35. K zvyšným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje, nakoľko pre zrušenie rozhodnutia postačuje, aby bola dôvodná čo i len jedna žalobná námietka, príp. jej časť. Napriek tomu sa správny súd aspoň v stručnosti vyjadruje i k ostatným žalobným námietkam. 36. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne nezákonného prenosu dôkaznej povinnosti tak, správny súd konštatuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či boli, resp. neboli v konaní preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je postavené na zásade, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, teda akési bremeno tvrdenia, ale tiež toto svoje tvrdenie doložiť, t.j. bremeno dôkazné. Toto svoje bremeno plní daňový subjekt v konaní vedenom správcom dane, pričom je v zmysle ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uviesť v daňovom priznaní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii, ktoré je povinný viesť alebo skutočnosti k preukázaniu ktorých bol vyzvaný správcom dane. Uvedená koncepcia logicky vychádza zo skutočnosti, že je to práve daňový subjekt, kto má povinnosť podávať daňové priznanie, v ktorom tvrdí určité skutočnosti a preto musí byť daňový subjekt aj tým, kto preukazuje správnosť týchto tvrdení. Ak správca dane doklady predložené kontrolovaným subjektom kvalifikovane spochybní, tak za tejto situácie je potom vecou daňového subjektu, aby predložil dôkazy alebo označil ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými preukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočet, resp. odstráni pochybnosti správcu dane, s ktorými bol zákonným spôsobom pred vydaním rozhodnutia oboznámený. Uvedenou požiadavkou sa automaticky extenzívnym spôsobom nerozširuje dôkazná povinnosť daňového subjektu. Na druhej strane, za takejto situácie (keď spravidla ďalšie dôkazy kontrolovaného subjektu už nebudú pochádzať z účtovníctva daňového subjektu) je potom na správnych orgánoch, aby dôkladne zvážili odmietnutie vykonania takto navrhnutého dokazovania a následne svoj postup aj riadne a precízne odôvodnili. 37. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu, žalobca bol teda v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).