Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 28Sa/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200213 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3018200213.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: E. X., bytom Y. XXX/XX, XXX XX V. nad V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 745 323 8089 0 zo dňa 28.05.2018, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 04.07.2018 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 745 323 8089 0 zo dňa 28.05.2018, zamietajúceho odvolanie žalobkyne a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 745 323 8089 0 zo dňa 15.01.2018, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. 2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe vyjadrila nesúhlas so správnymi orgánmi zistenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %. Namietla, že v odborných posudkoch neboli zohľadnené všetky jej zdravotné problémy, nebol komplexne posúdený jej zdravotný stav, pričom postupom správnych orgánov boli porušené jej práva. 3. Žalobkyňa poukázala na vývoj svojho zdravotného stavu. Už vo veku 17 rokov jej zistili anémiu ťažkého stupňa, boli jej podané transfúzie. Po stabilizovaní zdravotného stavu podstúpila prvú operáciu oboch dolných končatín (haluxov) v roku 1994. Nosila ortopedické pomôcky, avšak bez efektu. Po niekoľkých rokoch sa jej znovu stupňovali bolesti a v roku 2004 postúpila ďalšiu operáciu pravej nohy, v roku 2005 následnú reoperáciu. Po stabilizácii zdravotného stavu nastúpila do zamestnania, kde v roku 2007 utrpela pracovný úraz - tržnozmliaždenú ranu distálneho článku, ablaciu nechtu zmliaždenia tkanív, II. prst - tržnozmliaždenú ranu s poškodením DIP kĺbu, kostné úlomky, lacerancia tkanív, I. - III. prsta pravej nohy. Po operácii sa snažila prekonávať bolesti, užívala tabletky, ktoré spôsobili krvácajúci vred žalúdka. Bolesti nôh pretrvávajú, zdravotný stav ľavej sa zhoršil. V roku 2017 podstúpila operáciu ľavej nohy. Funkcia oboch nôh je trvalo znížená. Následkom uvedených zdravotných problémov žalobkyni zistili v oblasti krížov na LS chrbtici pravostrannú skoliózu. Na základe imunoalergologického vyšetrenia z februára 2018 bol žalobkyni potvrdený 30 % pozitívny test na liek Ciprinol a bola jej zistená alergia na chinolóny. V máji 2018 sa podrobila ortopedickému vyšetreniu. Na nohách, ktoré ju stále bolia, sa jej vytvárajú otlaky, má problémy s hybnosťou, noha je atypická s trvalými deformitami, nutnosť korigovania ortopedickou obuvou. Od 16.11.2016 je stále práceneschopná až doposiaľ. Po uplynutí roka práceneschopnosti už nedostáva žiadne dávky, takže je bez finančných prostriedkov, v dôsledku čoho si nevie zabezpečiť potrebné ortopedické pomôcky a obuv. V petite správnej žaloby navrhla žalobkyňa zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) Správneho súdneho poriadku a vec vrátiť Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. 4. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, pričom ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Poukázal v konkrétnostiach na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia. Skutkový stav bol objektívne zistený, pri zdravotnom stave žalobkyne ide o trvalý postih bez možnosti ďalšieho operačného riešenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári sociálneho poistenia určili choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, strata II. - V. prsta alebo I. - III. prsta nohy, podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 35 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 %. Za iné zdravotné postihnutia - erozívna gastritída eradikovaný HP, v anamnéze krvácajúci ulcus v roku 2010, chronická rinosinusitída, neurasténia, varixy dolnej končatiny, stav po flebitíde v apríli 2018 s ľahkou chronickou venóznou insufiecienciou, v anamnéze dysplazia bedrového kĺbu vrodená, chronická urtika, sterilizácia v roku 2000, nadváha, nikotinizmus - posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 30 %. Podľa žalovaného bol skutkový stav žalobkyne zistený objektívne, pričom neboli identifikované diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaný poznamenal, že žalobkyňa k správnej žalobe nepripojila nové dôkazy ani neuviedla žiadne konkrétne námietky ohľadne posúdenia jej zdravotného stavu. 5. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 7. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP). 9. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa pridržiava obsahu svojej správnej žaloby. Už pred niekoľkými rokmi požiadala o invalidný dôchodok pre ochorenie, na ktoré trpí, avšak jej bolo povedané, že má ísť pracovať, nakoľko jej invalidný dôchodok nemajú z čoho vypočítať. Pracovala tak dlho, koľko vládala. Užívala tabletky, čím si privodila ochorenie žalúdka. Ochorenie jej nôh je dedičného pôvodu. Nemá v nohách stabilitu, najmä v dôsledku operácie pravej nohy po pracovnom úraze. Z dôvodu nestability trpí chrbtica. Zistili jej rednutie kostí. Je rozvedená, žije s ňou najmladšia dcéra, o ktorú sa musí starať. Žiada, aby správne orgány posúdili jej stav z ľudského hľadiska, nielen podľa tabuliek. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zdôraznila, že zdravotný stav žalobkyne bol posudkovými lekármi sociálneho poistenia zistený objektívne, nie sú rozdiely medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi. V prípade, že žalobkyňa disponuje novými lekárskymi správami o jej zdravotnom stave, môže ich pripojiť k novej žiadosti o invalidný dôchodok. 10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že na podklade žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok bol dňa 15.11.2017 posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý okrem vlastného vyšetrenia zohľadnil pri stanovovaní rozsahu zdravotného postihnutia aj prepúšťaciu správu z hospitalizácie na chirurgii v dňoch 26.11. - 29.11.2010, ORL vyšetrenie zo dňa 14.03.2016, gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 04.06.2014, 03.06.2015 a 16.08.2017, ortopedické vyšetrenie zo dňa 29.11.2016, 09.01.2017 a 18.08.2017. 11. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa mala v roku 2007 zlomený I., II. a III. prst pravej nohy. Odvtedy bola opakovane operovaná na pravej nohe pre valgózny palec, vykonaná bola artrodéza a reoperácia kostným štepom. Na II. až V. prste bola na tejto nohe vykonaná korekčná osteotómia. Noha je funkčne obmedzená len pri postavení sa na špičky. Je prítomné mierne plochonožie. Na ľavej nohe mala žalobkyňa operovaný valgózny palec, ktorý zrecidivoval. Je po operácii II. prsta ambulantne, kedy bola vykonaná déza (január 2017). V septembri 2017 podstúpila osteotómiu II. až V. metatarsu na ľavej nohe pre plochonožie a odstránenie kovu z V. metatarsu na pravej nohe. Ľavá noha bola v čase posúdenia ešte opuchnutá, je prítomné priečne aj pozdĺžne plochonožie, ale orientačne je funkcia nohy postihnutá len v prednej časti. Nakoľko pri chôdzi je okrem prednej nohy potrebná funkcia päty aj plosky, ktoré nie sú poškodené, posudkový lekár sociálneho poistenia prirovnal posúdenie funkcie prstov ľavej nohy k amputačnej strate II. až V. prsta a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 % (z možného rozpätia 15 % až 20 %), stanoviac za rozhodujúce zdravotné postihnutie diagnózu pes transversoplanus bilat., stav po opakovaných korekčných operáciách prstov bilat., s odkazom na kapitolu XV, oddiel G, položka 35 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pre miernu poruchu pravej nohy, pre opakované zápaly žalúdka a chronickú nádchu, navýšil posudkový lekár sociálneho poistenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 30 %, pričom záverom sa stotožnil so stanoviskom ortopéda, podľa ktorého plochonožie žalobkyňu obmedzuje na prácu s dlhodobou chôdzou a státím, inak ju neobmedzuje. 12. Rozhodnutím č. 745 323 8089 0 zo dňa 15.01.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie, zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, skonštatujúc u žalobkyne absenciu invalidity, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 13. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 745 323 8089 0 zo dňa 15.01.2018, podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla v ňom skutočnosti, ktoré neskôr prezentovala v správnej žalobe (k dôvodom odvolania viď skutočnosti opísané už v bode 3. rozsudku). 14. V nadväznosti na opravný prostriedok žalobkyne bol opätovne preskúmaný jej zdravotný stav iným posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorému žalobkyňa doložila nové lekárske správy, a to gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 04.12.2017, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 19.12.2017, cievne vyšetrenie zo dňa 25.04.2018 a ortopedické vyšetrenie zo dňa 11.05.2018. Pred posudkovým lekárom žalobkyňa uviedla, že nečaká na žiadne nové, závažné odborné vyšetrenia a svoj diagnostický zoznam nežiada doplniť. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 17.05.2018 posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že z medicínskeho hľadiska ide u žalobkyne o zlomeniny posledných článkov prstov I. až III. na pravej nohe a vbočených palcov, ktoré boli opakovane riešené operačne, naposledy v septembri 2017 so záverom metatarzalgia vpravo, ľavý palec s recidívou. U žalobkyne pretrváva funkčný postih v zmysle neschopnosti flexie prstov na oboch nohách. Žalobkyňa potrebuje ortopedickú obuv, ktorú doposiaľ nemá a vložky, nakoľko sa jej tvoria otlaky. Chôdza je bolestivá. Takémuto zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel G, položka č. 35 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, nakoľko z hľadiska odpadu na funkčnosť nohy sa rovná strate troch prstov. Nejedná sa o možnosť porovnania s položkou 57, nakoľko nejde o zlomeninu pätnej kosti s ťažkou deformáciou chodidla - jeho vyvrátením. Aj ostatné ochorenia, najmä vybočené palce, riešené operačne a vykonanou artrodézou vpravo, sú posudkovo významné, umožňujúce navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 30 %. U žalobkyne sa jedná o trvalý postih bez možnosti ďalšieho operačného riešenia, subjektívne ťažkosti uvádzané v odvolaní zodpovedajú dosiahnutým diagnostickým záverom. Posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku zo dňa 17.05.2018 skonštatoval, že nie je dôvod na zmenu záverov posudku zo dňa 15.11.2017. 15. Napadnutým rozhodnutím č. 745 323 8089 0 zo dňa 28.05.2018 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 745 323 8089 0 zo dňa 15.01.2018. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, do ktorého boli premietnuté závery odborného posudku o invalidite zo dňa 17.05.2018, vyplýva, že skutkový stav ohľadne zdravotného stavu žalobkyne bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom v rámci odvolacieho konania. Keďže aj opätovné odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne viedlo z ustáleniu rovnakej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %, k akej dospel už prvý odborný posudok o invalidite zo dňa 15.11.2017, so stanovením rovnakého rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 16. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem záverov posudkových lekárov poukázal aj na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe jej vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 17. Podľa 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 18. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnu-tia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhod-notenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 22. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 23. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí od procesnej aktivity žalobkyne a od jej schopnosti skutočnosti ňou uvádzané aj náležite podložiť relevantnými lekárskymi správami s primeranou výpovednou hodnotou, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom. Posudkový lekár v rámci odvolacieho konania zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť prirovnania rozhodujúceho ochorenia žalobkyne k položke č. 35 oddielu G kapitoly XV podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom tiež vysvetlil, pre aké dôvody (najmä medicínskeho charakteru) nie je možné toto ochorenie žalobkyne prirovnať k položke č. 57. 24. S poukazom na lekárske správy doposiaľ vypovedajúce o zdravotnom stave žalobkyne, ktoré predkladala aj počas odvolacieho konania pred Sociálnou poisťovňou, je dôvodné očakávať, že ochorenia, ktorými trpí, budú aj v budúcnosti vyžadovať častejšie návštevy lekárov špecialistov a že o podstupovaných lekárskych vyšetreniach, príp. zákrokoch, budú aj v budúcnosti stále pribúdať novšie a novšie lekárske správy, ktoré by Sociálna poisťovňa mohla brať do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľky o invalidný dôchodok. Na druhej strane je potrebné vnímať aj povinnosť Sociálnej poisťovne rozhodovať o uplatňovaných nárokoch v zákonných lehotách, čo neumožňuje správnym orgánom po neurčitý čas vyčkávať na prípadné ďalšie dôkazy, vypovedajúce o eventuálne sa zhoršujúcom zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok, ale naopak vyžaduje opierať rozhodnutie iba o známe a dostupné dôkazy, ktoré sú tu k dispozícii v reálnom čase. Takýmto dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom, je aj odborný posudok o invalidite obligatórne vypracúvaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pri uplatnenej žiadosti o invalidný dôchodok na podklade lekárskych správ predložených žiadateľom a tiež na podklade vlastného vyšetrenia žiadateľa. Aby sa v rozhodovacom procese eliminoval jednak subjektívny prvok posudzujúceho lekára, jednak prehliadnutie prípadnej progresie ochorení žiadateľa počas konania o jeho žiadosti, je v prípade odvolania podaného proti zamietajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní obligatórne vypracúvaný s istým časovým odstupom ďalší odborný posudok o invalidite, kde je možné zohľadniť aj novšie lekárske správy, ktoré boli vyhotovené v období po vydaní prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne do dňa realizácie opätovného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 17.05.2018 vyplýva, že žalobkyňa po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne predložila novšie lekárske správy, vypovedajúce o ďalšom možnom vývoji jej zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zohľadnil vo svojom posudku a reagoval na ne. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 17.05.2018 však vyplýva aj to, že hoci tu medzi oboma odbornými posudkami o invalidite žalobkyne bol primeraný časový odstup a hoci pri vypracúvaní druhého posudku boli k dispozícii aj závery ďalších lekárskych vyšetrení, tak v poradí druhý posudzujúci posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil závery prvého odborného posudku o invalidite zo dňa 15.11.2017 a tieto svoje odborné konštatácie, pre ktoré nerevidoval predchádzajúce posudkové závery, aj náležite odôvodnil. Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zohľadnil všetky relevantné, v danom čase dostupné dôkazy, vypovedajúce o jej vtedajšom zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil medicínskymi závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, myšlienkovým postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikoval príslušné právne normy. 25. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.