Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/135/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116221069 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116221069.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu L., právne zastúpený C. proti žalovanému E., o zaplatenie 400 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 24Csp/115/2016-59 zo dňa 12. januára 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku III. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil 400 Eur, úroky vyčíslené ku dňu 10.11.2016 vo výške 459,03 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny 400 Eur vo výške 29,5 % ročne zo sumy 400 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 12,28 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. určil, že zmluvná podmienka z článku 3.1 Úvery pre obyvateľstvo Sadzobníka poplatkov J., a.s., platného od 10.06.2013 ako súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 je v časti Poplatkov za upomienky po omeškaní splátky vo výške 9,96 Eur za upomienku 1. a vo výške 24,90 Eur za upomienku 2. neprijateľnou zmluvnou podmienkou a výrokom III. priznal žalobcovi právo proti žalovanému na náhradu trov konania vo výške 96 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 poskytol právny predchodca žalobcu, J. L., a.s., ako veriteľ, žalovanému ako dlžníkovi úver 400 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou 24 mesačných splátok po 25,62 Eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 25.07.2013 a konečná splatnosť úveru bola dňa 25.06.2015. V zmluve bola určená úroková sadzba vo výške 29,50 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 33,82 % a priemerná RPMN predstavovala 48,52 %. Poskytnutý úver bol vyčerpaný v dohodnutej výške 400 Eur dňa 19.06.2013, z dlhu nebola uhradená žiadna čiastka. Výzvou na úhradu dlžnej sumy vo výške 546,31 Eur a vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa stala pohľadávka ku dňu 10.04.2014 predčasne splatnou. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere). Peňažný dlh žalovaného zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu podania žaloby sumu spolu 400 Eur istiny, dlžné úroky z istiny vyčíslené do 10.11.2016 v sume 459,03 Eur a poplatky 47,14 Eur (z toho 12,28 Eur bolo dlžné poistné + 2 ks upozornenia pred výzvou v cene bežnej listovej zásielky a suma 34,86 Eur predstavovala náklady na upomienku 1 vo výške 9,96 Eur a upomienku 2 vo výške 24,90 Eur). Úver ako celok bol splatný v dôsledku vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti ku dňu 10.04.2014, a nakoľko žalovaný peňažný dlh doteraz nezaplatil, s plnením peňažného dlhu sa dostal do omeškania. Súd nepriznal nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/350/2012 z 22.05.2014), podľa ktorého za neprijateľné podmienky treba považovať také zmluvné ustanovenia, ktoré oprávňujú banku, aby klientovi (spotrebiteľovi) účtovala 8,30 Eur za prvú upomienku a 28,21 Eur za výzvu. V prejednávanej veci sú poplatky za prvú upomienku vo výške 9,96 Eur a za druhú upomienku vo výške 24,90 Eur. Vo vyrubovaní poplatkov za výzvy na úhradu dlhu a upomienky obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem právneho predchodcu žalobcu. Na poplatok spojený s výzvou, resp. upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky nemá žalobca zákonný nárok, lebo poplatok je už zmluvne pokrytý dojednaným úrokom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky, ktoré spočíva v účtovaní takých poplatkov, možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Vzhľadom k tomu, že súd nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky (sadzby za upomienku 1 a 2 uvedené v Sadzobníku poplatkov 3.1 Úvery pre obyvateľstvo) vo výške 34,86 Eur, súd aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku rozsudku neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 96 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP nesúhlasil s výrokom II. rozsudku. V odvolaní uviedol, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní. Žalobca nebol oboznámený s posúdením prejudiciálnej otázky o neprijateľných zmluvných podmienkach. Súdu vytýkal, že vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú používa právny predchodca žalobcu, ktorým je J., a.s. a nie žalobca, a preto, podľa jeho názoru, neprimerane zasiahol do práv pôvodného veriteľa - bankovej spoločnosti - J., a.s., keď ho zároveň nevyzval na vyjadrenie sa k možnému posúdeniu uvedenej neprijateľnej podmienky. Podľa názoru žalobcu postup súdu prvej inštancie nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/337/2015 zo dňa 26.04.2016, podľa ktorého: „Súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienka aj ex officio. Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy), že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným spôsobom (porovnaj tiež § 100 ods. 1 O.s.p.), inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom, a tak bez ďalšieho vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Konanie vo veci samej je však možné začať len na základe návrhu účastníka konania“. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, pričom poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II. ÚS 117/70). Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému nároku na úhradu sumy 400 Eur, úrokov ku dňu 10.11.2016 vo výške 459,03 Eur, úrokov z istiny 400 Eur vo výške 29,5 % p.a. odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016, poplatkov vo výške 47,14 Eur a trov súdneho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Uplatnené nároky odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400 Eur, následne sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok a právny predchodca žalobcu si uplatnil právo na predčasné splatenie úveru a súčasne s úverom požadoval od žalovaného aj uhradenie príslušenstva pohľadávky, vrátane poplatkov spojených s upomienkami voči žalovanému a nákladov žalobcu vynaložených na úhrady poistného. 6. Uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 24Csp/115/2016-58, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.02.2018, bola pripustená zmena na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca J., a.s., IČO XX XXX XXX a na jeho miesto vstúpil ako žalobca L. M., a.s., IČO XX XXX XXX. 7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je v časti dôvodný. Výrokom I. (ktorý výrok nebol odvolaním žalobcu napadnutý) súd priznal žalobcovi sumu 400 Eur, úroky vyčíslené ku dňu 10.11.2016 vo výške 459,03 Eur, úroky zo zostatku istiny 400 Eur vo výške 29,5 % ročne zo sumy 400 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 12,28 Eur. Súd prvej inštancie výrokom II. určil, že zmluvná podmienka z článku 3.1 Úvery pre obyvateľstvo Sadzobníka poplatkov J., a.s., platného od 10.06.2013 ako súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 je v časti Poplatkov za upomienky po omeškaní splátky vo výške 9,96 Eur za upomienku 1. a vo výške 24,90 Eur za upomienku 2. neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 8. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka, používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná; v takomto prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu, aj bez osobitného návrhu a bez povinnosti vyhlasovať uznesenie, určiť v prebiehajúcom spotrebiteľskom spore zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Je však povinnosťou súdu umožniť sporovým stranám, aby sa mohli vyjadriť k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v opačnom prípade bude rozhodnutie súdu nepredvídateľné. V kontradiktórnom konaní majú strany sporu rovnaké práva vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tiež ku skutkovým a právnym okolnostiam. Túto možnosť má mať aj dodávateľ, v ktorého záujme je predložiť dôkazy a tvrdenia o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná, pričom postačuje, ak je zo strany súdu poskytnutá možnosť stranám sa vyjadriť k preskúmaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pokiaľ súd mienil určiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú, bol povinný poskytnúť stranám sporu možnosť vyjadriť sa k možnému určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Postupom, ktorým súd nedal možnosť stranám vyjadriť sa k tejto otázke, stranám znemožnil, aby uskutočnili im patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných prvkov práva na spravodlivý proces. Kontradiktórnosť konania je potrebné chápať tak, že sporové strany majú právo sa vyjadriť ku všetkým dôkazom a na kontradiktórnosť ako na princíp je potrebné prihliadať v každom sporovom konaní, teda aj v spotrebiteľskom spore. Zo strany súdu prvého stupňa ide o taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý nie je možné, vzhľadom na jeho povahu v odvolacom konaní, napraviť. 9. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu (§ 220 CSP). V danom prípade v bode 20 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Zdôvodňuje, že žalobca nemá zákonný nárok na poplatok spojený s výzvou, resp. upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky. Súd prvej inštancie odôvodňuje nepriznanie časti uplatňovaného nároku, avšak vo výrokovej časti napadnutého rozsudku absentuje konkrétne rozhodnutie o zamietnutí nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky. 10. Výrok rozsudku je vymedzený návrhom žalobcu tak, ako ho uviedol v žalobe, pričom je povinnosťou súdu rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 212 CSP). Výrokom súd presne, stručne a úplne vyjadruje riešenie otázky, ktorá je predmetom rozhodovania. Sám vyjadruje svoje stanovisko k žalobnému návrhu, preto musí výrokom presne určiť práva a povinnosti sporových strán. Ak mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný/opodstatnený len v časti, rozsudok mal obsahovať kombináciu výrokov, keď jedným výrokom žalobe v časti vyhovie a druhým výrokom žalobu v časti zamietne. Civilný sporový poriadok umožňuje súdu iba v dvoch prípadoch nerozhodnúť o celej prejednávanej veci, a to buď čiastočným alebo medzitýmnym rozsudkom. V prejednávanej veci však nebol vydaný ani čiastočný, ani medzitýmny rozsudok a súd mal teda rozhodnúť o celej časti nároku. Je irelevantné, že súd prvej inštancie sa s nárokom na úhradu poplatkov vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Jeho povinnosťou bolo o tomto nároku rozhodnúť. Len výrok rozsudku je totiž záväzný pre strany sporu, len proti výroku rozsudku môže strana sporu podať opravný prostriedok. Tým, že súd prvej inštancie vo výroku opomenul zamietnuť časť uplatneného nároku, porušil ustanovenie § 212 ods. 2 CSP. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a nadväzujúcom výroku III. (o nároku na náhradu trov konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP. 12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opakovane o uplatnenom nároku -poplatku za upomienku v sume 9,96 Eur a poplatku za upomienku v sume 24,90 Eur rozhodne, pričom sa vyporiada s relevantnými námietkami žalobcu, ktoré v priebehu konania, vrátane konania odvolacieho, uviedol. 13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).