Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 14Sa/23/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200220 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200220.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: D. H., bytom S. nad D., Ul. H. XXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2019 a z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2019 a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2019, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15.01.2019 o zamietnutí jeho žiadosti zo dňa 08.02.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na to, že na základe nepriaznivého zdravotného stavu mu bol od 01.10.1999 priznaný „plný“ invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Dňa 14.06.2005, na základe rozhodnutia žalovaného č. 500-641/2005-4 bol posúdený ako plne invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % a poberal plný invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v sume 244,81 eur (7.375 Sk). V nadväznosti na uvedené bolo dňa 02.06.2005 vydané rozhodnutie o valorizácii takto priznaného invalidného dôchodku. Žalobca dôvodil, že ústredie žalovaného dňa 11.05.2006 vydalo rozhodnutie o znížení sumy invalidného dôchodku na sumu 104,86 eur (3.159 Sk), počnúc dňom 12.06.2006, ktoré mu nebolo nikdy doručené, a preto nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Bez splnenia tejto podmienky zostalo v platnosti stále pôvodné rozhodnutie o poslednej výške plného invalidného dôchodku, t. j. rozhodnutie zo dňa 02.06.2005, ktoré v skutočnosti potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sd/317/2006 zo dňa 19.11.2017. Týmto rozsudkom bolo zrušené aj valorizačné rozhodnutie zo dňa 19.06.2006. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 14Sd/157/2008 zo dňa 08.12.2008 boli zrušené aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.04.2008 a zo dňa 13.07.2007, pričom súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.05.2006 je nulitné, a to s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 25/2006. 3. Ďalej žalobca poukázal na to, že v jeho veci bolo ďalej vydané rozhodnutie ústredia žalovaného zo dňa 12.06.2009 o odňatí invalidného dôchodku, počnúc dňom 12.06.2006, ktoré však taktiež nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010. Ďalej rozhodnutie ústredia žalovaného zo dňa 14.09.2010 o odňatí invalidného dôchodku, a to počnúc dňom 12.06.2006, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 15Sd/53/2012 zo dňa 13.05.2013. Žalobca uviedol, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.10.2013 mu bol napokon priznaný plný invalidný dôchodok, a to počnúc dňom 18.01.2013. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že týmto dňom mu zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok. Od 14.06.2005 do 18.01.2013 žalovaný nevydal žiadne rozhodnutie o odňatí plného invalidného dôchodku a priznaní čiastočného invalidného dôchodku, ktoré by nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný preto nebol oprávnený vyplácať len čiastočný invalidný dôchodok, ale bol povinný vyplácať naďalej aj po 12.06.2006 plný invalidný dôchodok. Žalobca poukázal na to, že z obsahu rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 12Sd/307/2013 zo dňa 03.07.2014 a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/125/2014 zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že sa nezaoberali odňatím plného invalidného dôchodku a priznaním čiastočného invalidného dôchodku. Navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.01.2019 a zo dňa 13.05.2019. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 14Sd/157/2008-15 zo dňa 08.12.2008 boli zrušené rozhodnutia žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2008 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2007. V uvedenom rozsudku Krajský súd v Trenčíne zaviazal žalovaného, že môže vydať nové rozhodnutia o invalidnom dôchodku žalobcu, ktorý musí opätovne najprv rozhodnúť o odňatí invalidného dôchodku priznaného podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko rozhodnutie zo dňa 11.05.2006 neexistuje pre jeho rozpor s nálezom ústavného súdu č. 25/2006 zo dňa 11.07.2006. Rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2009 bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. od 12.06.2006 odňatý invalidný dôchodok. Uvedeným rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 14Sd/157/2008-15 zo dňa 08.12.2008. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 rozhodnutie žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2009 potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu následne na základe podaného odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010 zrušil a vec vrátil žalovanému, ústrediu na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2010 bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov od 12.06.2006 odňatý invalidný dôchodok. Uvedeným rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010. Rozhodnutie žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX zo dňa 22.03.2013 bolo rozsudkom Krajským súdom v Trenčíne, č.k. 15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.05.2013 zrušené a vrátené žalovanému, ústrediu na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.05.2013. Uvedeným rozhodnutím žalovaného, ústredia bolo rozhodnuté, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 18.01.2013 v sume 250,30 eur mesačne žalobcovi súčasne podľa § 293a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. zaniká od 18.01.2013 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 podľa § 263 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v sume 221,90 eur mesačne. Proti rozhodnutiu žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 podal žalobca návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014 uvedené rozhodnutie potvrdil s dátumom vzniku invalidity od 18.01.2013. Rozhodnutie krajského súdu následne na základe podaného odvolania potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 1So/125/2014 zo dňa 26.04.2016. Žalovaný poukázal na to, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2019. Uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával a žiadal, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) konštatoval, že o zmene dôchodku (kde priznaním invalidného dôchodku od 18.01.2013 mu súčasne od 18.01.2013 zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok) nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že z uvedeného vyplýva, že mu až do 18.01.2013 bol vyplácaný plný invalidný dôchodok, čo, ale nie je pravdou, pretože mu bol vyplácaný len čiastočný invalidný dôchodok, a to za celé obdobie od 12.06.2006 až do 18.01.2013. K tomuto neexistovalo akékoľvek právoplatné rozhodnutie týkajúce sa odňatia plného invalidného dôchodku a priznania čiastočného invalidného dôchodku, pričom tento postup nariaďoval krajský súd opakovane vo svojich rozsudkoch. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, pretože doteraz nepreukázal žiadne právoplatné rozhodnutie o odňatí plného invalidného dôchodku a priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.10.2013 nadobudlo právoplatnosť až 26.04.2016. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril. 7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd o veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je tu dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 8. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2019 týkajúce sa zamietnutia žiadosti žalobcu zo dňa 08.02.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. 9. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.1999 priznala žalobcovi podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení invalidný dôchodok od 11.07.1999 v sume 159,99 eur (4.820 Sk) mesačne s tým, že žalobca tento dôchodok poberal s postupnými valorizáciami. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2006 znížila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 12.07.2006 na 104,86 eur (3.159 Sk) mesačne. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2006 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zvýšila žalobcovi od 01.07.2006 invalidný dôchodok na 111,10 eur (3.347 Sk) mesačne. 10. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 18Sd/317/2006-33 zo dňa 19.11.2007 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.06.2006 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Mal za nepochybné, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2006 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko toto rozhodnutie nikdy nemohlo byť žalobcovi s právnymi účinkami doručené. Krajský súd v tomto smere konštatoval, že žalovaný nemohol následne vydať valorizačné (napadnuté) rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2006, a preto je v platnosti stále pôvodné rozhodnutie o poslednej výške tzv. plného invalidného dôchodku žalobcu. 11. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2007 rozhodla o tom, že žalobca má podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. od 12.06.2006 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 31.12.2003 v sume 105,89 eur (3.190 Sk) mesačne a súčasne, že mu od 12.06.2006 zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 01.01.2004. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.04.2008 rozhodla o tom, že žalobcovi podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. aj po preskúmaní zdravotného stavu naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.. 12. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 14Sd/157/2008-15 zo dňa 08.12.2008 rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.04.2008 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.07.2007 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. chýbajúce odôvodnenia. Zároveň uviedol, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2006 je nulitné v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č. 25/2006 zo dňa 11.06.2006 z ktorého dôvodu neexistuje rozhodnutie, ktorým by bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre skrátenie hrubého čreva operačne o 25 centimetrov, pričom záver posudkového lekára z roku 2008 je o karcinóme konečníka (rekta). 13. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.06.2009 žalobcovi podľa § 263 ods. 11, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala invalidný dôchodok od 12.06.2006. 14. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2009 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2009 zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom súčasne účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd dospel k záveru, že z obsahu administratívnych spisov nevyplývajú také skutkové zistenia, ktoré odôvodňujú odňatie invalidného dôchodku žalobcu podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 12.06.2006. 15. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2010 žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala invalidný dôchodok od 12.06.2006. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.03.2013 priznal žalobcovi od 18.01.2013 invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.01.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). 16. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.05.2013 rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.09.2010 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.03.2013 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že žalovaný náležite nezistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie tak, aby zdravotný stav žalobcu bol opätovne komplexne a objektívne medicínsky zhodnotený. V tomto smere vzhliadol nutnosť opätovne sa zaoberať mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ), ako aj s dátumom skutočného vzniku invalidity u žalobcu. 17. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 priznal žalobcovi od 18.01.2013 invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.01.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). 18. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 1So/125/2014 zo dňa 26.04.2016 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014 potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 19. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2019 podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 08.02.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013 nedoložil staršie lekárske vyšetrenia. Žalobca sa opakovane nedostavil k posúdeniu zdravotného stavu a podľa vyjadrenia posudkového lekára nemal z tohto obdobia ďalšie odborné nálezy, a preto Sociálna poisťovňa, ústredie posúdila zdravotný stav bez prítomnosti účastníka konania (žalobcu). 20. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústrediu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom uviedol, že sociálnu poisťovňu nežiadal o prehodnotenie zdravotného stavu, ale o doplatenie rozdielu medzi plným invalidným a čiastočným invalidným dôchodkom, na základe toho, že mu plný invalidný dôchodok nebol odňatý zákonným spôsobom, na základe právoplatného rozhodnutia o jeho odňatí. Žalobca dôvodil, že rozhodnutie zo dňa 14.09.2010 nikdy nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko voči nemo podal odvolanie, o ktorom rozhodol rozsudkom Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 15Sd/53/2012 zo dňa 13.05.2013 tak, že rozhodnutie zo dňa 14.09.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie sociálnej poisťovni. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sd/157/2008 zo dňa 08.12.2008, ktorým krajský súd okrem iného potvrdil, že neexistuje rozhodnutie, ktorým mu bol odňatý invalidný dôchodok. Od tohto rozsudku krajského súdu až do 18.01.2013 nebolo vydané žiadne iné právoplatné rozhodnutie sociálnej poisťovne o odňatí invalidného dôchodku. Žalobca žiadal o doplatenie rozdielu na invalidnom dôchodku od 12.06.2006 do 18.01.2013. 21. Podané odvolanie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaný) zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., žalobcovi nie je možné doplatiť rozdiel na invalidnom dôchodku za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. srávny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, 23. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať jednak z dostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne musí byť aj riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom znamená, že správny orgán sa vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami a dôkazmi, pričom svoje závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. Je jeho povinnosťou uviesť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil, v prípade ak rozhoduje odvolací orgán je potrebné, aby sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam. Nie je vecou správneho súdu, aby v prípade absencie takejto úvahy správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia, tento nedostatok odstraňoval tak, že úvahu správneho orgánu nahradí vlastnou, resp. je neprípustné, aby si správny súd v rámci súdneho prieskumu domýšľal dôvody pre ktoré bolo odvolanie zamietnuté a to na základe obsahu administratívneho spisu a výsledkov dokazovania vykonaného v administratívnom konaní. 24. V prejednávanej veci sa žalobca žiadosťou zo dňa 08.02.2018 domáhal doplatenia rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15.01.2019 žiadosť žalobcu zamietla, pričom toto rozhodnutie potvrdil žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2019. 25. Bolo zistené, že Sociálna poisťovňa od roku 2006 opakovane (dá sa dokonca povedať sústavne) rozhodovala a posudzovala nárok žalobcu na invalidný dôchodok. Uvedený stav bol podmienený skutočnosťou, že jednotlivé vydané rozhodnutia boli opakovane podrobované súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, pričom opakovane dochádzalo k ich zrušeniu. Genéza jednotlivých rozhodnutí je pritom podrobne opísaná v odsekoch 9 až 18 tohto rozhodnutia. Celý tento „proces posudzovania“ bol zavŕšený vydaním rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.10.2013, ktorým bol žalobcovi od 18.01.2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.01.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). Toto rozhodnutie bolo následne v rámci súdneho prieskumu vyhodnotené ako zákonné. Z výroku tohto rozhodnutia je pritom zrejmé, že sa týka obdobia od 18.01.2013. Nebolo zistené, že by správne orgány následne vydali nejaké rozhodnutie, ktoré by dopadalo na nároky žalobcu pred týmto obdobím. 26. Vzhľadom na uvedený stav žalobca dospel k záveru, že mu bol v období od 12.6.2006 do 18.1.2013 vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume ako mu vzhľadom na situáciu ohľadne vydaných a zrušených ( resp. nulitných ) rozhodnutí Sociálnej poisťovne prináležal. Z toho dôvodu podal žiadosť o doplatenie rozdielu na tejto sociálnej dávke. 27. Správny súd poukazuje na to, že správne orgány pri svojom rozhodovaní (a to v ani jednom z vydaných rozhodnutí) neuviedli konkrétne skutkové zistenia ohľadne toho, aká suma invalidného dôchodku bola žalobcovi vyplácaná v danom období a vyhodnotenie toho, aká suma mu mala byť vyplatená (vzhľadom na vydávané a neskôr zrušované rozhodnutia, ktoré boli v tejto veci vydané v období rokov 2006 až 2013 a obsah rozhodnutí súdov vydávaných v týchto právnych veciach) a to aj s poukazom na to, že nakoniec bol celý proces rozhodovania o jeho nároku na túto dávku zavŕšený rozhodnutím, ktoré sa týka výlučne obdobia po 18.01.2013. Prvostupňový správny orgán odôvodnil zamietnutie doplatku výlučne nepodrobením sa posúdeniu zdravotného stavu a závermi posudkového lekára z roku 2013. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že nežiadal prehodnotenie svojho zdravotného stavu, ale doplatenie rozdielu medzi „plným“ invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom. V tomto smere poukázal na to, že mu „plný“ invalidný dôchodok nebol odňatý zákonným spôsobom, teda na základe právoplatného rozhodnutia o jeho odňatí. V podanom odvolaní taktiež argumentoval súdmi konštatovanou nulitou rozhodnutia ústredia, ktorým mu mal byť odňatý „plný“ invalidný dôchodok. Na uvedenú zásadnú odvolaciu námietku, ktorá je následne aj žalobným bodom však žalobca nereagoval a stotožnil sa bez ďalšieho so závermi správneho orgánu prvého stupňa. Správne orgány pritom jasne a zrozumiteľne nevysvetlili svoj postoj k namietanej nulite rozhodnutia vo veci odňatia plného invalidného dôchodku, resp. k tomu, že uvedené rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Neuviedli, prečo považujú túto ťažiskovú námietku žalobcu za nedôvodnú a v nadväznosti na uvedené nie je zrejmé, prečo považujú posúdenie zdravotného stavu žalobcu (resp. závery posudkového lekára z roku 2013) za rozhodujúce pre posúdenie toho, či mu bola vzhľadom na neprehľadnú situáciu, ktorá vznikla opakovaným nezákonným rozhodovaním vo veci jeho invalidného dôchodku, vyplácaná dávka vo výške, ktorá mu prislúchala. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaný) i Sociálna poisťovňa, ústredie (I. stupňový správny orgán) svojim postupom zaťažili svoje konanie a rozhodovanie vadou nezákonnosti, ktorá viedla k zrušeniu žalobou napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d), § 191 ods. 3 písm. a) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov riadne a zrozumiteľne odôvodniť svoj postup a svoje úvahy, pričom je potrebné, aby reagovali na konkrétne tvrdenia žalobcu, z ktorých odvodzuje svoj nárok na doplatenie dôchodkovej dávky. 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).