Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/65/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201014 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3615201014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. F. XXXX/XX, proti žalovanej C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. F. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. B. G. K., advokátkou, so sídlom Z., R. O. XXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27.septembra 2018, č. k. 3C/126/2015-727 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v poradí druhým súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí: 1/ zostatok na bankovom účte S. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v S. S., a.s. v sume 611,64 eur, 2/ zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX, S. vedenom v S. S., a.s. v sume 206,17 eur, 3/ zostatok na zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX/ XXXX, vedenom v Z. S. S., a.s. v sume 1 599,21 eur, 4/ suma vo výške 23 500 eur zodpovedajúca kúpnej cene za predaj spoločného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu s. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX. Vo výroku II. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal veci pod bodom 1 až 3 v hodnote 2 417,02 eur. Vo výroku III. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal veci pod bodom 4 v hodnote 23 500 eur. Vo výroku IV. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 10 541,49 eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku V. štátu náhradu trov konania nepriznal. Vo výroku VI. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/415/2016-519 zo dňa 26.06.2017, ktorým bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne A. Y., svedkyne G. K. a listinným dôkazmi. Po doplnenom dokazovaní určil, že do BSM patrí 1/ zostatok na bankovom účte S. S., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v S. S., a.s. v sume 611,64 eur, 2/ zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX, S. D., vedenom v S. S., a.s. v sume 206,17 eur, 3/ zostatok na zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v Z. S. S., a.s. v sume 1 599,21 eur, 4/ suma vo výške 23.500 eur zodpovedajúca kúpnej cene za predaj spoločného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu s.č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX. Strany sporu zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v S. S., a.s. v sume 611,64 eur, zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX, S. D., vedenom v S. S., a.s. v sume 206,17 eur a zostatok na zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v Z. S. S., a.s. v sume 1 599,21 eur nerozporovali. Takisto tieto sumy nerozporoval ani Krajský súd v Trenčíne, ktorý tunajší súd zaviazal dodatočne preskúmať, či ďalšie sumy, ktoré prechádzali účtom žalovanej takisto nepatria do BSM. Súd k tomuto uviedol, že pokiaľ ide o zostatok zo staveného sporenia vo výške 4.504,07 eur, mal preukázané z výpisu z účtu žalovanej, že táto suma bola dňa 30.03.2012 presunutá na účet žalovanej. Ako vyplýva z výpovede svedkyne A. Y. zo dňa 22.03.2018 a tvrdení žalovanej tieto prostriedky boli spotrebované na investíciu do bytu a preto ich súd nezaradil do BSM, keďže boli počas trvania BSM použité na investície do spoločného bytu. Ďalej sa súd zaoberal platbami žalovanej z jej účtu. Z výpisu z účtu súd zistil, že žalovaná vyplatila 480 eur (rodičovské dávky svedkyne A. Y.), 200 eur (úhrada sporenia junior), 1.500 eur (vrátenie dlhu svedkyňou A. Y. na stavebné sporenie), 550 eur (úhrada stavebného sporenia A. Y.), 165,43 eur (splátka úveru svedkyne A. Y.) a vklad a následná platba 5.000 eur (zaslanie peňazí na účet E. S. zo strany W. Y.). Z výpovede svedkyne A. Y. a čestného prehlásenia W. Y. mal súd za preukázané, že obe dcéry využívali účet žalovanej a posielali cezeň finančné prostriedky, respektíve vykonávali platby, o čom svedčia aj poznámky pri jednotlivých platbách. Súd preto dospel k záveru, že nejde o finančné prostriedky žalobcu a žalovanej a tieto finančné prostriedky nemožno teda zaradiť do BSM. Súd sa ďalej zaoberal čiastkovými výbermi z vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 5.000 eur. Žalovaná tvrdila, že išlo o finančné prostriedky jej matky, ktorá si na účet žalovanej tieto prostriedky uložila z dôvodu, že nemala zriadený vlastný účet. Toto potvrdila vo svojej výpovedi dňa 28.11.2017 svedkyňa G. K.. Zároveň uviedla, že z vkladnej knižky vyberala žalovaná peniaze na jej požiadanie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 5.000 eur na uvedenej vkladnej knižke boli majetkom matky žalovanej C. K. a teda nepatria do BSM účastníkov konania. Následne sa súd zaoberal sumou 5.816,29 eur z vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX. S. G. K. svojou výpoveďou potvrdila, že ukladala na vkladnú knižku svoje finančné prostriedky. S. neskôr zostatok na vkladnej knižke vo výške 5.816,29 eur vložila časť finančných prostriedkov vo výške 4.519 eur na pohrebné poistenie, sumu 892,07 eur vložila na jej osobný účet vedený v S. S. č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Vzhľadom na uvedené ani táto suma nepatrí do BSM, keďže finančné prostriedky sú vo vlastníctve G. K.. Súd musel následne posúdiť, či úvery č. U XXXXXX-XX zo dňa 09.04.2013 a č. XXXXXX zo dňa 10.03.2010 patria do BSM účastníkov konania. Súd je toho názoru, že úvery napriek tomu, že zmluvy sú podpísané ako žalobcom tak aj žalovanou, nepatria do BSM. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2017 uviedol, že úvery boli poskytnuté na jeho účet. Časť úverov použil na splatenie skorších dlhov a časť použil na svoju osobnú potrebu (podnikanie a živobytie). Z uvedeného má súd za preukázané, že finančné prostriedky neboli použité na spoločnú domácnosť a slúžili len na súkromné účely žalobcovi. Preto súd tieto záväzky do BSM nezaradil. V neposlednom rade súd posúdil, že kúpna cena za spoločný byt vo výške 23.500 eur patrí do BSM. Táto suma bola prevedená na žalobcov účet, čo strany sporu nerozporovali. Časť zo sumy išla na splatenie jedného z úverov a zvyšok dostal na účet žalobca. Dohoda medzi stranami bola taká, že neskôr sa medzi sebou vyporiadajú, k čomu však preukázateľne aj vzhľadom na výpoveď svedkyne A. Y. nedošlo. Preto je potrebné túto sumu zaradiť do BSM. Vzhľadom na uvedené súd do BSM zaradil 1/ zostatok na bankovom účte S. S., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v S. S., a.s. v sume 611,64 eur, 2/ zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX, S. D., vedenom v S. S., a.s. v sume 206,17 eur, 3/ zostatok na zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX/ XXXX, vedenom v Z. S. S., a.s. v sume 1 599,21 eur, 4/ suma vo výške 23 500 eur zodpovedajúca kúpnej cene za predaj spoločného bytu č. 25, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu s.č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX a následne musel tento majetok vyporiadať. Žalobca z tejto sumy už uhradil sumu 12.680,07 eur na svoje dlhy. Súd priznal do výlučného vlastníctva žalovanej položky 1/, 2/ a 3/ v celkovej výške 2.417,02 eur, vzhľadom na to, že týmito zostatkami disponuje žalovaná a tá zároveň žiadala tieto položky priznať do jej výlučného vlastníctva. Vzhľadom na to, že kúpna cena za byt bola vyplatená žalobcovi, súd určil, že táto suma, čiže položka 4/ pripadne do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd následne musel rozhodnúť o vyrovnaní medzi žalobcom a žalovanou, pretože v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka sú podiely manželov rovnaké. Žalobcovi súd do výlučného vlastníctva prikázal položky v hodnote 23.500 eur. Žalovaná nadobudla majetok vo výške 2.417,02 eur. Celková výška BSM tak predstavuje sumu 25.917,02 eur. Podiel každej zo strán by mal predstavovať polovicu z tejto sumy, teda 12.958,51 eur. Žalovaná z uvedenej sumy však rozhodnutím súdu dostala len 2.417,02 eur a preto súd na vyrovnanie podielov zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej rozdiel medzi polovicou sumy BSM a nadobudnutou časťou žalovanou, čo predstavuje sumu 10.541,49 eur (12.958,51 - 2.417,02 = 10.541,49). Súd preto rozhodol tak, že žalobca je povinný žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej podielu zaplatiť sumu 10.541,49 eur. Vzhľadom na výšku sumy súd určil žalovanému lehotu na zaplatenie vyššie uvedenej sumy 60 dní. Právne vec posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania, z dôvodu pomerného úspechu strán v spore. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) Civilného sporového napadnutý rozsudok zmenil tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nasledovný majetok: 1/ zostatok na vkladnej knižke číslo: XXXXXXXXX/ XXXX vedený v S. S., a.s. v sume 5 816,29 eur, 2/ zostatok na bankovom účte, číslo: XXXXXXXXX/ XXXX vedený v S. S., a.s. v sume 7 651,64 eur, 3/ zostatok na vkladnej knižke číslo: XXXXXXXXX/ XXXX vedený v S. S., a.s. vo výške 5 206,17 eur, 4/ zostatok na zmluve o stavebnom sporení číslo XXXXXXX XXX vedený v Z. S. S., a. s. v sume X XXX,XX eur, 5/ zostatok na zmluve o stavebnom sporení číslo XXXXXXX 503 vedený v Z. S. S., a.s. v sume 1 599,21 eur, záväzky: 6/ záväzok voči spoločnosti T. L. G., a.s., G. námestie XX, D. na základe zmluvy „G." číslo U XXXXXX - 13, ktorý ku dňu zániku BSM predstavovala sumu 12 680,07 eur, 7/ záväzok voči W. Y. a A. Y., ktorý ku dňu zániku BSM predstavuje sumu 5700 eur, 8/ záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o bezúčelovom úvere č. XXX/XXXX zo dňa 11. decembra 2013, ktorý ku dňu zániku BSM predstavuje sumu 906 eur. Súd vyporiadáva majetok a záväzky podliehajúce režimu bezpodielového spoluvlastníctva nasledovne: majetok uvedený pod č. 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej, záväzky uvedené pod č. 6/, 7/ a 8/ je povinný zaplatiť žalobca. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie majetkovej podstaty sumu 22 032,22 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanej v rozsahu 100 %, resp. aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a prejednanie v prípade, ak Krajský súd v Trenčíne zistí splnenie podmienok na vrátenie veci podľa CSP. S názorom vysloveným v rozsudku súdu prvej inštancie nemôže ako žalobca súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov: 1/súd prvej inštancie nevykonal dokazovania tak, ako uvádza Krajský súd v Trenčíne v uznesení zo dňa 26. júna 2017, ktorým bol zrušený prvý rozsudok v tejto veci vydaný dňa 28. júna 2016. Krajský súd v Trenčíne prikázal vykonať' dôkazy tak, ako to uvádza napríklad v bode č. 17.4., ale najmä v bode č. 17.1 a 17.2, najmä so zreteľom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v uznesením pod bodom č. 13. Doplnenie dokazovania po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne nie je v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne, dokazovanie sa vykonalo výslovne tak, ako to uvádzala právna zástupkyňa žalovanej bez toho, aby boli vzaté do úvahy moje stanoviská, návrhy či vyjadrenia v tejto veci v procesnom postavení žalobcu. Jeho návrhy neboli akceptované, naproti tomu všetky návrhy právnej zástupkyne žalovanej boli akceptované bez výhrad, a to aj napriek tomu, že s predmetom sporu nemali absolútne nič spoločné. Súd mal teda, okrem iného, vykonať' dokazovanie aj na preukázanie dôvodnosti výberu a prevodov finančných prostriedkov z účtov žalovanej, so zreteľom na skutočnosť, či ide o bežnú vec, nakoľko je nepochybne preukázané, že žalovaná uskutočňovala prevody a výbery finančných prostriedkov bez toho, aby bol na to právne relevantný dôvod a preto takéto prevody a výbery finančných prostriedkov sú neplatné, podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd však takéto dokazovanie nevykonal, vykonal úplné iné dôkazy a to výlučne na základe návrhov žalovanej a jej právnej zástupkyne. Namietal, že je nepochybné, že žalovaná sa na rozvod manželstva pripravovala , taktiež sa pripravila aj na nasledovné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to najmä tým spôsobom, že vopred zo svojich vkladných knižiek, bankových účtov a stavebného sporenia vybrala značné sumy, pričom je nepochybné, že tieto výbery realizovala výlučne žalovaná, avšak tieto finančné prostriedky v čase zániku BSM (t.j. právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) existovali, o čom svedčí konanie žalovanej, keď po zániku BSM značnú časť týchto finančných prostriedkov opätovne vložila späť na účty, z ktorých boli vyberané, a žalovaná týmto spôsobom zatajila značnú časť finančných prostriedkov podliehajúcich režimu BSM. Zo samotného vyjadrenia žalovanej, keď aj napriek nesplneniu podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov, takúto žiadosť súdu podala a dokonca jej súd prvej inštancie vyhovel a jej vyjadreniu o výške dôchodku, je nepochybné, že žalovaná po zániku BSM rozvodom manželstva nemohla získať finančné prostriedky, ktoré po rozvode manželstva vkladala naspäť na účty, z ktorých boli vyberané, iným spôsobom, napríklad príjmom z dôchodku, prácou, nakoľko jej dôchodok nedosahuje takú výšku, aby mohla žalovaná finančné prostriedky usporiť, a preto je nepochybné, že tieto finančné prostriedky sú prostriedkami podliehajúcimi režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené svedčí aj z vyjadrení žalovanej z obdobia mimosúdnych rokovaní, keď popierala prakticky existenciu akýchkoľvek finančných prostriedkov na jej účtoch, avšak v súdnom konaní bol preukázaný opak, t.j. ich existencia. Takto príliš formálne poňatie spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aké zvolil prvostupňový súd je v rozpore s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko nevychádza zo zákonnej dikcie, že podiely obidvoch manželov sú rovnaké, práve naopak, takto poňaté vyporiadanie BSM dáva podstatne väčší podiel z majetku podliehajúceho režimu BSM žalovanej, na úkor žalobcu. Ohľadne záväzkov podliehajúcich režimu BSM uvádzal, že je nepochybné, že medzi záväzky podliehajúce režimu BSM patria: a/ záväzok voči spoločnosti T. L. G., a.s., G. námestie XX, D. na základe zmluvy „G." číslo U XXXXXX - XX, ktorý ku dňu zániku BSM predstavovala sumu 12 680,07 eur, b/ záväzok voči W. Y. a A. Y., ktorý ku dňu zániku BSM predstavuje sumu 5 700 eur, c/ záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o bezúčelovom úvere č. XXX/XXXX zo dňa 11. decembra 2013, ktorý ku dňu zániku BSM predstavuje sumu 906 eur. V konaní nebolo žiadnym objektívnym dôkazom preukázané, že by uvedené záväzky sa týkali len jedného z manželov, práve naopak, ide o spoločné záväzky, ktoré uhradil žalobca a preto je žalovaná povinná na vyrovnaniejeho podielu uhradit' mi jednu polovicu týchto záväzkov. Súdom tvrdené argumenty, že žalovaná o nich nemala žiadnu vedomosť, mali slúžiť na pokrytie mojich individuálnych potrieb, nie sú preukázané a sú ničím nepodložené. Prvostupňový súd absolútne opomenul nasledovnú skutočnosť a to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo jeho rozvodom dňa 30. júna 2014, avšak predaj nižšie špecifikovaného bytu dcére účastníkov konania A. Y. bol realizovaný až dňa 10. júla 2016 (v uvedený deň bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je dokonca s neskorším dátumom) a súčasne aj k úhrade záväzku voči spoločnosti T. L. G., a.s. došlo až po dátume 30. júna 2014 a z uvedeného vyplýva, že je absolútne nesprávny záver súdu o tom, že tento záväzok nepodlieha režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 25/1998. So zreteľom na vykonané dokazovanie považoval za nepochybné, že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nasledovný. 1/ Majetok - finančné prostriedky na účtoch v S. S., a.s.: a/ stav na bankovom účte Žalovanej, číslo bankového účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v S. S., a.s. a súčasne, aby správa o stave zostatku obsahovala aj pohyby na uvedenom bankovom účte za obdobie od 30. júna 2013 do 31. augusta 2014, a súčasne žiadať oznámiť, či žalovaná mala v S. S., a.s. aj iné bankové účty alebo vkladné knižky, a ak áno, oznámiť ich zostatok ku dňu 30. júnu 2014 a súčasne, aby správa o stave zostatku obsahovala aj pohyby na bankovom účte alebo vkladnej knižke za obdobie od 30. júna 2013 do 31. augusta 2014, b/ stav na bankovom účte Žalovanej, číslo bankového účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. S., a.s. a súčasne, aby správa o stave zostatku obsahovala aj pohyby na uvedenom bankovom účte za obdobie od 30. júna 2013 do 31. augusta 2014. So zreteľom na vykonané dôkazy, a to oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16. novembra 2015 (číslo listu 74), prehľad transakcií zo dňa 16. novembra 2015 (číslo listu 75 až 92), je nepochybne zistený stav na bankovom účte a vkladných knižkách žalovanej, pričom ide o finančné prostriedky, ktoré podliehajú režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď na vkladnej knižke číslo: XXXXXXXXX/XXXX vedený v S. S., a.s. je vedený ku dňu 30.06.2014 zostatok v sume 5 816,29 eur, na bankovom účte, číslo: XXXXXXXXX/XXXX vedený v S. S., a.s. je vedený ku dňu 30.06.2014 zostatok v sume 450,86 eur plus sporenie 160,78 eur, celkom 611,64 eur, ku ktorému je potrebné pripočítať sumu 7 040 eur za nedôvodné výbery kartou, či bankové prevody na iný účet, a teda správny zostatok na uvedenom účte má byť 7 651,64 eur a na vkladnej knižke číslo: XXXXXXXXX/XXXX vedený v S. S., a.s. je vedený ku dňu 30.06.2014 zostatok vo výške 206,17 eur, ku ktorému je potrebné pripočítať sumu 5 000 eur, nakoľko išlo o neodôvodnené výbery (a teda podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné), keďže do ich spoločného bytu a domácnosti sa minimálne od roku 2009 nič neinvestovalo, ktoré však podliehajú režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda finančné prostriedky podliehajúce režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na uvedenom bankovom účte predstavujú skutočne sumu 5 206,17 eur. Argumenty, vyhlásenie, či výpovede žalovanej a svedkyne A. Y., predložené na pojednávaní dňa 10.03.2016, sú zavádzajúce a špekulatívne. žalovaná dobre vedela, že sa rozvedú a napriek tomu cielene manipulovala s osobným účtom a vkladnou knižkou. Y. sa snažila dokázať, že finančné prostriedky, ktoré sa preukázateľné nachádzali na bankových účtoch a vkladných knižkách, ktorých bola ona výlučnou majiteľkou, boli v skutočnosti finančnými prostriedkami aj jej sestry G. K., jej matky, prípadne ich spoločných dcér a týmto spôsobom sa snaží znížiť rozsah finančných prostriedkov, ktoré podliehajú režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nepochybné, že finančné prostriedky na bankovom účte, resp. vkladnej knižke alebo stavebnom sporení sú vo vlastníctve toho subjektu, kto je ako majiteľ účtu vedený v evidencii príslušnej banky alebo peňažného ústavu, a preto je nepochybné, že vlastníkom finančných prostriedkov na svojich účtoch (vkladných knižkách, stavebnom sporení) je výlučne žalovaná a nie ďalšie subjekty, ako sa to snaží dokázať žalovaná. Okrem toho, súd mal povinnosť prihliadať aj na neodôvodnené výbery resp. presuny finančných prostriedkov, ktoré realizovala žalovaná tak, ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne. Súd prvej inštancie však aj napriek tomu, že mal k dispozícii výpisy z účtu, ktoré tieto finančné transakcie a operácie preukazovali, tieto vyhodnotil výlučne v neprospech žalobcu, aj napriek tomu, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že tieto finančné operácie boli vykonané so súhlasom žalobcu, a boli použité na pokrytie spoločných potrieb, práve naopak, preukazujú snahu utajiť finančné prostriedky a tým aj rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná okrem tvrdení jej sestry G. K. a ich dcér, nepredložila žiadny hodnoverný doklad a dôkaz o použití finančných prostriedkov, pričom aj predložené dôkazy sú absolútne nedôveryhodné, nakoľko ich predložili osoby, ktoré majú záujem na výsledku sporu a sú blízkymi osobami žalovanej. Ďalej vytýkal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, akým spôsobom dospel k svojim skutkovým zisteniam, ktoré sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k zisteniam, že finančné prostriedky na bankových účtoch a vkladných knižkách žalovanej sú vo vlastníctve iných osôb, keď' nepochybne zo zákona o bankách vyplýva, že majiteľ účtu je aj majiteľom finančných prostriedkov na bankovom účte, vo vzťahu ku ktorému je príslušnou bankou evidovaný ako majiteľ. Celkovo teda finančné prostriedky žalovanej na účtoch v S. S. predstavujú sumu 18 674,10 eur, z ktorej mu vznikol nárok na zaplatenie 50 percent, a to v sume 9 337,05 eur. 2/ Majetok - finančné prostriedky na účtoch v Z. S. S., a.s.: a/ žalovaná podľa výpisu z účtu číslo XXXXXXX XXX disponovala ešte v roku 2012 sumou 4 505,07 eur, pričom o existencii tohto stavebného sporenia nemal žiadnu vedomosť, pričom uvedená suma bola vyplatená na osobný účet žalovanej 29.03.2012, b/ žalovaná podľa výpisu z účtu číslo XXXXXXX XXX disponovala ku dňu 30. júnu 2014 sumou 1 599,21 eur, pričom ani o existencii tohto stavebného sporenia nemal žiadnu vedomosť, pričom z uvedeného vyplýva, že režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podlieha suma celkom 6 104,28 eur, pričom má nepochybný právny nárok na úhradu jednej polovice uvedenej sumy a teda 3 052,14 eur. Súd v odôvodnení rozsudku, v bode č. 13. uvádza, že suma vo výške 4 505,07 eur nepatrí do BSM, pretože prostriedky boli len presunuté na účet žalovanej a suma bola postupne spotrebovaná na rekonštrukciu bytu, avšak žalovaná absolútne žiadnym dôkazom nepreukázala a nedokázala, že by boli použité na rekonštrukciu bytu. Ako už uviedol, od roku 2009 sa do bytu neinvestovali žiadne finančné prostriedky. Uvedené skutočnosti boli nepochybne preukázané listinnými dôkazmi. 3/ Právo na zaplatenie sumy 6 340,03 eur, podľa dôvodov uvedených v samotnej žalobe. Ako žalobca sa domáhal taktiež nasledovných petitov rozsudku: Dlh - nesplatená časť úveru poskytnutého veriteľom T. L. G., a.s., G. námestie XX, D. na základe zmluvy „G." číslo U XXXXXX - XX, ktorá ku dňu zániku BSM predstavovala sumu XX XXX,XX eur, je povinný zaplatiť' žalobca v celosti. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6340,03 eur ako náhradu za polovicu žalobcom zaplatenej sumy uvedenej v bode 111. rozsudku veriteľovi T. L. G., a.s., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Preukázanie uvedených skutočnosti odôvodnil nasledovne: Z časti kúpnej ceny v sume 23 500 eur, ktorá predstavuje jeho päťdesiatpercentný podiel z celkovej kúpnej ceny v sume 47 000 eur, a to za byt č. XX na 2. p. bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, na ulici K. F., postaveného na parcele č. XXXX a tiež spoluvlastnícky podiel priestoru vo výške 83/5803 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp. č. XXXX, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. júla 2014, bolo mu ako žalobcovi vyplatené nasledovné plnenie, a to z úverového účtu vedeného v Z. S. S., a.s. a úhrada bola realizovaná zo strany kupujúcej A. Y. na jeho bankový účet, vedený v Z. banke, a.s. a to nasledovne: dňa 17. júla 2014 v sume 6 119,93 eur a dňa 13. augusta 2014 v sume 4 418 eur, ku ktorým je potrebné pripočítať aj sumu 282 eur, ktorú mu A. Y. zaplatila k nároku, nakoľko o sumu 282 eur krátila Z. stavebná S., a.s. poskytnutý úver, pričom súdu prvej inštancie ako dôkaz zaslal výpis z osobného účtu za júl XXXX z 07.08.2014 a výpis z účtu za august 2014 z 08.09.2014 preukazujúce dané úhrady. Celkovo mu teda bola zaplatená suma 10 819,93 eur. Zostatok sumy, do jeho zákonného podielu za byt, a to teda do sumy 23 500 eur, a teda suma 12 680,07 eur, bol použitý na úhradu spoločného záväzku (pričom k úhrade uvedeného spoločného záväzku došlo až po zániku BSM rozvodom manželstva), ktorý podlieha režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý vznikol na základe právneho úkonu - Zmluvy o úvere „G." číslo U XXXXXX - 13, ktorú spolu so žalovanou čerpal od spoločnosti T. L. G., a.s., G. E. XX, D., a teda ide o spoločný záväzok, ktorý vznikol za trvania manželstva a ktorý podlieha režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu mu vznikol právny nárok na úhradu jednej polovice záväzku, ktorý zaplatil, a to v sume 6 340,03 eur, pričom svoj nárok na úhradu uvedenej sumy riadne preukázal listinnými dôkazmi a dokladmi. Žalovanej ostal právny nárok na hodnotu jednej polovice vyššie špecifikovaného bytu, na základe písomného záväzku od A. Y., ako vlastníčky bytu. K problematike predaja ich bytu a za akú cenu uviedol, že cena ich 3-izbového prerobeného, zmodernizovaného a zatepleného bytu, o ploche 82,42 m 2 , s balkónom, na 1. poschodí, bola odvodená z dohodnutej ceny 47 000 eur, ktorý sa ich dcéra A. rozhodla odkúpiť len za jeho polovičný podiel t.j. 23 500 eur, preto je v Kúpnej zmluve uvedená len táto cena a len jeho účet na prevod tejto kúpnej ceny jemu - o čom žalovaná evidentne vedela a s čím evidentne aj súhlasila - čo aj potvrdila svojim podpisom v Kúpnej zmluve za seba a rovnako tiež aj za dcéru A. Y., na základe splnomocnenia od nej. Dcéra A. Y. bola v čase predaja a prevodu bytu ešte v W. a o všetkom bola riadne telefonicky informovaná a s čím aj riadne súhlasila. A to čo súd uviedol v rozsudku v odôvodnení v odseku 9. k výpovedi dcéry A. je čistá nepravda, teda klamstvo - evidentne zmanipulované právnou zástupkyňou žalovanej. Ako dôkaz, že žalovaná evidentne vedela, že cena za byt nebola len 23 500 eur predkladá Dohodu o plnomocenstve zo dňa 07.05.2014, ktorú žalovaná podpísala až 10.06.2017, predtým ju odmietala, overeným podpisom, keď sa mal pôvodne ich byt predať cez realitnú kanceláriu Bc. B. Z., z ktorej vyplýva, že z dojednanej predajnej ceny za byt by sa najskôr odpočítala ťarcha na liste vlastníctva bytu /tých 12680 eur/ a zo zvyšnej sumy by bolo každému z nich na ich účty vyplatené po 50 %. Nikdy by nesúhlasil s cenou za ich byt nižšou ako 47 000 eur, okrem toho, že ide o reálnu trhovú hodnotu bytu, keďže celú prerábku, modernizáciu a zateplenie bytu zaplatil len on z jeho peňazí, a to čo súd uviedol v rozsudku v odôvodnení v odseku 13. sú samé nepravdy, teda jedno klamstvo väčšie ako druhé! Finančné prostriedky 4 505 eur zo stavebného sporenia žalovaná rozdala ich dcéram, ako to jasne priznala na pojednávaní dňa 10.03.2016, čo evidentne potvrdzuje prepis zvukovej nahrávky založený do spisu podaním 17.05.2016. 4/ Právo na zaplatenie sumy 2 850 eur, podľa dôvodov uvedených v samotnej žalobe. Ako žalobca sa taktiež domáhal nasledovných petitov rozsudku: V. Dlh - nesplatená časť pôžičky poskytnutej veriteľkami W. a A. Y., ktorá ku dňu zániku BSM predstavovala sumu 5 700 eur, je povinný zaplatiť Žalobca v celosti. VI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 850 eur ako náhradu za polovicu žalobcom zaplatenej sumy uvedenej v bode V. rozsudku veriteľkám W. a A. Y., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené skutočnosti v konaní preukázal tak listinnými dôkazmi, pričom skutočnosť, že boli finančné prostriedky vrátené, sú taktiež potvrdené aj listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie ničím neodôvodnil zamietnutie uvedeného záväzku podliehajúceho režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ničím neodôvodnil stanovisko, že pôžička bola čerpaná bez vedomia žalovanej a pôžička mala byť použitá na jeho individuálne potreby, práve naopak, v konaní bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky použil výlučne na chod domácnosti. Taktiež žiadal, aby súd do pasív a teda záväzkov podliehajúcich režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnul aj nasledovný záväzok, ktorý vznikol za trvania manželstva a ktorý považuje za spoločný a teda solidárny záväzok. Ide o záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o bezúčelovom úvere č. XXX/XXXX zo dňa 11. decembra 2013, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške istiny 1 200 eur, pričom nesplatená časť istiny Úveru ku dňu zániku manželstva a teda aj zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje sumu 906 eur. So zreteľom na uvedené žiadal, aby súd do pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnul aj záväzok v sume 906 eur vyplývajúci z vyššie špecifikovanej Zmluvy o úvere a súčasne žiadal, aby v petite žaloby rozhodol, okrem petitu, ktorý je obsahom pôvodnej žaloby, aj nasledovne: Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o bezúčelovom úvere č. XXX/XXXX zo dňa 11. decembra 2013, a to v sume jeho zostatku 906 eur, ktorý sa zaväzuje zaplatiť žalobca, pričom žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 453 eur z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súhrnne uviedol, že súd prvej inštancie absolútne ignoroval nielen jeho návrhy, vyjadrenia, stanoviská a námietky, ale súčasne právne neudržateľným spôsobom interpretoval ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, keď zjavne v rozpore so zásadou rovnosti podielov účastníkov konania, prikázal do vlastníctva žalovanej viac aktív, resp. viaceré aktíva vôbec nezohľadnil, pričom bolo objektívnymi dôkazmi preukázané, že žalovaná disponuje väčším rozsahom majetku, ako mala na svojich účtoch, vkladných knižkách a stavebnom sporení ku dňu 30. júnu 2014. Je nepochybné, že žalovaná od vzniku manželstva sa dôsledne neriadila ustanovením § 144Občianskeho zákonníka, nakoľko prakticky od roku 1978 mala značnú výhodu v tom, že všetky náklady v súvislosti s chodom domácnosti znášal on a žalovaná teda počas doby 36 rokov mala priestor finančné prostriedky šetriť. V odôvodnení rozsudku sú uvedené nezmyselné, nepravdivé, či mylné výroky, ktoré súd použil na obhajobu vydaného rozsudku. K týmto vyhlásil, že sa nikdy nevyjadril, ani písomne, že by použil nejaký úver alebo pôžičku, ako je uvedené v bode č. 8. na podnikanie, či na súkromné osobné účely, ako to účelovo tvrdí a jeho krivo obvinila právna zástupkyňa žalovanej, či žalovaná, ale vždy výlučne na zabezpečenie základných životných potrieb pre rodinu, na domácnosť, na svoju osobnú potrebu a pod., vrátane splátok predošlých pôžičiek. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie, ako súd uviedol v bode č. 13., že zostatok zo stavebného sporenia vo výške 4 505,07 eur žalovaná spotrebovala na rekonštrukciu bytu. Túto sumu žalovaná rozdala ich dcéram, ako to priznala na pojednávaní dňa 10.03.2016, čo evidentne potvrdzuje prepis zvukovej nahrávky založený do spisu podaním 17.05.2016. Za mylné považoval aj tvrdenie súdu v bode č. 14. keď uviedol, že na jeho účte k 10.07.2014 bol zostatok vo výške 2 548,31 eur. Skutočnosť je taká, že to bolo - 2548,31 eur, teda mínus, čo znamená pasívum, čiže dlh. Tak ako to bolo na všetkých jeho účtoch v J. a v L. k 30.06.2014. Tvrdenie súdu v bode č. 18., ako je uvedený je jasný nezmysel. Evidentná nepravda, či nezmysel je aj opakované tvrdenie súdu v bode č. 10. Takéto tvrdenia súdu, ako aj ostatné, ako ich súd uviedol v odôvodnení rozsudku označil za zavádzanie a klamstvá právnej zástupkyne žalovanej a ako aj samotnej žalovanej a rovnako aj ovplyvnenými a zmanipulovanými vypočutými svedkyňami a ich spochybniteľnými listinnými dôkazmi, o hodnovernosti ktorých je dôvodné pochybovať'. Súčasne si uplatnil v tomto konaní aj nárok na náhradu trov konania a žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % proti žalovanej. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že obaja účastníci mali len čiastočný úspech vo veci, práve naopak. Vychádzajúc zo všetkých vyjadrení a stanovísk žalovanej, a to aj pred začatím súdneho konania, žalovaná odmietala akékoľvek ním vznesené finančné nároky a je teda zrejmé, že v tomto konaní bol výlučne úspešný ja a na strane žalovanej nie je možné uvažovať o žiadnom, ani len čiastočnom úspechu v tomto civilnom sporovom konaní. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v súlade s právnym názorom krajského súdu a na základe všetkých vykonaných dôkazov vyhodnotil čiastkový výbery zo všetkých účtov žalovanej. K výberu z účtu č. XXXXXXXXXX boli v konaní vykonané dôkazy, z ktorých vyplynulo, že prostriedky stavebného sporenia vo výške 4 505,07 eur boli len presunuté medzi účtami žalovanej a to ešte v roku 2012. Následne boli v BSM postupne spotrebované na úhrady nákladov za domácnosť, byt a úhradu investícií do bytu, ktoré boli vykonané žalovanou v rozsahu kúpa a montáž nového plastového okna, kúpa a montáž novej právajúcej podlahy a zhotovenie nových stierok v byte. K dvom výberom z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej sestry G. K., realizovaným vo výške 3 000 eur a vo výške 2 000 eur boli súdom taktiež vykonané dôkazy, a to čestné prehlásenie C. K. a svedecká výpoveď G. K.. Z predmetných dôkazov vyplynulo, že predmetné čiastkové výbery nepatria do BSM. Rovnako ak k výberom č. XXXXXXXXX/XXXX bolo vykonané dokazovanie, a to svedeckými výpoveďami A. Y. a čestným prehlásením W. Y., množstvom výpisov z účtu žalovanej. Súd prvej inštancie rovnako vykonal dokazovanie na zistenie skutočnosti, či úver č. U XXXXXX - 13 z 09.04.2013 a úver č. XXXXXX z 10.03.2010 boli použité na osobné účely žalobcu. Napriek tvrdeniam žalobcu o použití finančných prostriedkov na spoločnú domácnosť, ani jedným dôkazom nepreukázal účel použitia prostriedkov z oboch úverov a v celom rozsahu tak neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie tak, ako to vyplýva z rozhodnutia krajského súdu. Ďalej uviedla, že žalobca sa snaží vytvoriť fikciu, že kúpna cena za spoločný byt, ktorý predali dcére A. Y. bola vo výške 47 000 eur. K predloženému plnomocenstvu pre realitného agenta uviedla, že z tohto plnomocenstva vyplýva len jediná skutočnosť, a to zámer nájsť kupujúceho na kúpu spoločného bytu prostredníctvom sprostredkovateľa. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že kúpna cena za byt bola dohodnutá vo výške 23 500 eur. Za nesporné tiež považovala skutočnosť, že časť z kúpnej ceny vo výške 12 680,07 bola použitá na splatenie zostatku individuálneho úveru žalobcu č. U XXXXXX - 13 z 09.04.2013 a zvyšok kúpnej ceny vo výške 10 819,93 eur bol uhradený na osobný účet žalobcu. S kúpnou cenou za predaj spoločného bytu tak v celom rozsahu disponoval žalobca. K uvedeným skutočnostiam vypovedala svedkyňa A. Y., ktorá potvrdila, že dohoda bola taká, že celú kúpnu cenu prevedie na otcov účet a že rodičia sa medzi sebou dohodnú. Žalobca počas celého konania ignoroval výzvy súdu, aby preukázal svoje tvrdenia a predložil o nich dôkazy. Žalobca sa vo svojich vyjadreniach vždy odvolával, že predložil dôkazy, ale pri žiadnom svojim vyjadrení dôkaz nešpecifikoval. Z posúdenia jednotlivých dôkazov vyplýva, že ten, kto sa pripravoval na rozvod manželstva, bol práve žalobca. Úvery a pôžičky žalobcu sa vyšplhali do výške 40 000 eur, pričom účel ich použitia žalobca nedokázal zodpovedať a nedokázal preukázať ani jedným dôkazom. Žiadala, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. 4. Žalobca vo svojej odvolacej replike uviedol, že vyjadrenie žalovanej je plné neprávd, zavádzajúcich a nezmyslených tvrdení a vulgárnych prekrucovaní pravdy. K dohode o plnomocenstve s realitným agentom uviedol, že dohodu s realitným agentom uzavrel len z dôvodu, aby riadne došlo k zaplateniu ním dohodnutej kúpnej ceny za byt, z toho bola zaplatená ťarcha na byte, následne prevedený prepis na nového vlastnícka, a na záver zvyšok z kúpnej ceny agent previedol na predávajúcich po 50%. Tým, že žalovaná túto dohodu riadne pred notárom 10.06.2014 podpísala, dala evidentný súhlas na takúto transakciu, a zároveň potvrdila jeho nárok na zaplatenie sumy 6 340,03 eur, podľa bodu IV. jeho žaloby, a tým potvrdila, že uvedená dohoda je toho jasným dôkazom. K výroku v súvislosti s ich dcérou A. Y. , ako ich uvádza vo vyjadrení žalovaná, nie je ani slovo pravdy, len samé klamstvo. Žiadal zmeniť rozhodnutie okresného súdu v zmysle jeho návrhu v podanom odvolaní proti rozsudku z 05.12.2018. 5. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike uviedla, že podanie žalobcu neobsahuje žiadne relevantné, resp. nové skutočnosti, k skutočnostiam uvádzaným žalobcom sa už vyjadrila vo vyjadrení k odvolaniu. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Odvolací súd v danej veci už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.06.2017 uviedol, že na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vzťahujú zákonné ustanovenie § 143 až § 150 Občianskeho zákonníka a príslušná judikatúra. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov v rámci BSM sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie dlhov manželov podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom stranám alebo prikázaním dlhu jednému zo strán. Ak bol spoločný dlh zaplatený až po zániku ich BSM, potom v prípade, že bol zaplatený pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní, žiadnej zo strán sa k zaplateniu už neprikazuje. Je to v súlade so zásadou, že možno prikázať len existujúci majetok a nemožno teda rozhodnutím súdu /vo výroku/ prikázať už zaplatený dlh, či zaniknutú pohľadávku alebo zničenú vec. Pokiaľ sa niektorá zo strán po rozvode manželstva podieľala na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu. Táto skutočnosť sa potom premietne do výroku o povinnosti jedného zo strán zaplatiť určitú finančnú čiastku druhej strane na vyrovnanie jej podielu. Rovnakým spôsobom však nemožno postupovať ohľadne dlhu, ktorý síce vznikol za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, avšak vznikol zo zmluvy o úvere alebo pôžičke uzavretej len jedným z manželov samostatne. Dlh vzniknutý na základe takto uzavretej zmluvy o úvere a alebo pôžičke nie je spoločným záväzkom, ale záväzkom len toho z manželov, ktorý zmluvu uzavrel. Iba v prípade, že tieto finančné prostriedky boli vynaložené na kúpu určitej veci, t. j. že bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K záväzku manžela, ktorý takýmto spôsobom zabezpečil finančné prostriedky, a ktorý je povinný ich vrátiť z titulu úveru alebo pôžičky, a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva ako na prínos vynaložený na spoločný majetok. Finančné prostriedky tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Preto pri vyporiadaní BSM nemožno prihliadať k čiastkam, ktoré boli vybrané jedným z manželov z účtu a spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ však nešlo o prostriedky vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky s ktorými bolo nakladané v rozpore s § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide teda o posúdenie toho, či nakladanie s majetkom v konkrétnom prípade tvorí bežnú správu majetku. Na to, či právny úkon manžela je v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka bežnou správou majetku v BSM, či ju presahuje, je treba posudzovať z konkrétnych majetkových pomerov manželov, a je treba prihliadnuť aj k všeobecným zvyklostiam. Výber finančných prostriedkov z účtu nie je neplatný právny úkon, a to ani v prípade, že sa vymyká bežnej správe spoločného majetku, avšak konkrétny výber finančných prostriedkov z účtu pokiaľ presahuje rámec bežnej správy, je treba zaradiť do vyporiadania BSM, to znamená, že k takémuto výberu súd neprihliada. V takomto prípade, na tom z manželov, ktorý takýto výber finančných prostriedkov uskutočnil, je dôkazné bremeno ohľadne toho, akým spôsobom s finančnými prostriedkami naložil. V prípade, že finančné čiastky spotreboval pre seba, či spôsobom ktorý nepredstavuje uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne túto čiastku nespotreboval a ku dňu zániku BSM ňou disponoval, je treba finančné prostriedky vyporiadať ako súčasť BSM. Druhý z manželov, ktorý sa vyporiadanie takýchto výberov finančných prostriedkov domáha, nenesie dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že predmetné finančné prostriedky neboli ku dňu zániku BSM spotrebované. Jeho povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sa obmedzuje len na preukázanie, že finančné prostriedky boli nadobudnuté počas trvania manželstva a druhým manželom z účtu vybrané, prípadne na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu pri zistení, akým spôsobom bolo s takto vybranými finančnými prostriedkami naložené. Odvolací súd napokon poukázal aj na to, že i v období od ukončenia vedenia spoločnej domácnosti do zániku BSM sa nadobúda majetok do BSM so zákonnými výnimkami vyplývajúcim z § 143 Občianskeho zákonníka. 8. Súd prvej inštancie po vyslovení toho právneho názoru odvolacím súdom v danej veci doplnil dokazovanie a pri vyporiadaní BSM následne postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení a súdnej praxe. Odvolací súd preto považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v poradí druhý za vecne správny a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobcu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné: 9. Odvolacia námietka žalobcu smerujúca proti nezahrnutiu zostatku vo výške 5 816,29 Eur na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v S. S., a.s. do režimu BSM, nie je dôvodná. Dôkazy, ktoré boli na túto skutočnosť vykonané, výsluch svedkyne G. K. /č. l. 566/ a svedkyne A. Y. / č. l. 615/ jednoznačne potvrdzujú, že finančné prostriedky na uvedenom účte patrili G. K.. S. A. Y., dcéra strán na pojednávaní uviedla, že jej teta G. K. bola jednoduchá a v určitých veciach potrebovala pomôcť, najmä v úradných veciach, preto žalovaná mala oprávnenie nakladať s jej účtom, spoliehala sa na ňu ako účtovníčku. Uviedla aj to, že G. K. pracovala, svoju výplatu si dávala na účty a nemíňala na nič. Jej osobne G. K. požičala 5 000 eur a raz 2 000 eur a myslela si, že peniaze na viackrát požičala aj žalobcovi asi 5 000 eur. Svedkyňa G. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že uvedená vkladná knižka patrila jej, je slobodná a dispozíciu s vkladnou knižkou dala aj sestre, žalovanej s tým, že keby nejaké sumy chcela vybrať, tak aby jej ich ona vybrala. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že svedkyňa má dlhodobo zlý zdravotný stav, čo sa prejavuje pomalším rozmýšľaním. Finančné prostriedky vo výške 4 519 eur z vkladnej knižky svedkyňa použila na vlastné pohrebné poistenie, časť vložila na svoj druhý osobný účet a zvyšok minula na svoje životné náklady. Odvolací súd tieto dôkazy považuje za vierohodné a preto sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zostatok na hore uvedenom účte vo výške 5 816,29 eur nepatrí do vyporiadanie BSM žalobcu a žalovanej. 10. Odvolacia námietka žalobcu smerujúca proti nezahrnutie sumy 7 040 eur z titulu neoprávnených výberov z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v S. S., a. s. do režimu BSM, nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania k tejto skutočnosti a to výpoveďou svedkyne A. Y., čestného prehlásenia W. Y. a výpisu z tohto účtu /č. l. 75 - 92/ vyplýva, že špecifikované výbery, vklady a prevody na tomto účte boli vykonávané dcérami strán A. Y. a W. Y., ktoré tento účet používali z dôvodu, že žili vo K. I.. Výber sumy 480 Eur dňa 23.12.2013 predstavoval výplatu rodičovských dávok A. Y., ktoré boli zasielané na tento účet, príkaz na úhradu sumy 800 eur dňa 22.01.2014 predstavoval úhradu stavebného sporenia 2014 / čo vyplýva aj z poznámky pri tejto úhrade/, príkaz na úhradu sumy 200 eur dňa 26.02.2014 na sporenie junior, suma 2 445,88 eur dňa 11.06.2014 predstavovala Y. transakciu kredit, prevod z britského účtu E. S., suma 1 500 eur dňa 13.06.2014 predstavovala príkaz na úhradu stavebného sporenia, príkaz na úhradu 550 eur dňa 16.06.2014 na stavebné sporenie A. Y., suma 1 500 eur dňa 30.07.2014 vklad v hotovosti za účelom splácania úveru A. Y., suma 5 000 eur dňa XX.XX.XXXX vklad v hotovosti W. Y., prevod 5 000 eur dňa 26.08.2014 na účet vo K. I. E. S. od W. Y.. Ostatné výbery, ktoré boli realizované žalovanou aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavovali bežnú správu majetku v BSM, vzhľadom na majetkové pomery strán a okolnosť, že každá strana hospodárila samostatne, čo potvrdili obe strany sporu. 11. Odvolacia námietka žalobcu smerujúcu proti nezahrnutiu sumy 5 000 eur z titulu neoprávnených výberov z vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX vedenej v S. S., a. s., pod názvom „Y. C., S. G.“ nie je dôvodná. Jednalo sa o dva výbery suma 3 000 eur dňa 13.06.2014 a suma 2 000 eur dňa 16.06.2014. Podľa čestného vyhlásenia C. K. z č. l. 393 vyplýva, že svojej dcére C. Y. v roku 2006 - 2007 dala do úschovy 75 000 Sk, / 2489,54 eur/, aby jej ich vložila na vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/XXXX z dôvodu, že je sama a mala doma väčšiu hotovosť, ktorú jej na požiadanie vrátila v júni 2014. Pokiaľ ide o výber sumy 2 000 eur, podľa výpovede svedkyne G. K., takúto sumu požičala A. Y., či išlo o výber z danej vkladnej knižky z jej výpovede však jednoznačne nevyplýva. Odvolací súd je však toho názoru, že i keby uvedenú sumu vybrala žalovaná pre svoju potrebu, výber treba považovať za oprávnený vzhľadom k tomu, že strany sporu spolu nehospodárili, každý si hradil svoje potreby sám. 12. Žalovaný namietal, že žalovaná okrem tvrdenia jej sestry G. K. a ich dcér, nepredložila žiadny hodnoverný dôkaz o použití finančných prostriedkov, ich výpovede považoval za nevierohodné, nakoľko išlo o osoby, ktoré majú záujem na výsledku sporu a sú blízkymi osobami žalovanej. Odvolací súd sa s týmito námietkami žalobcu nestotožňuje. Výpovede svedkov, bez ohľadu na to či sú príbuzné, hodnotí súd z osobného kontaktu. Súd prvej inštancie vypočul svedkyne G. K., sestru žalovanej, A. Y., dcéru strán, a ich svedecké výpovede považoval za vierohodné dôkazy. Odvolací súd preto nevzhliadol dôvod na iné posudzovanie týchto dôkazov ako súd prvej inštancie. Napokon pripomína, že svedkyňa A. Y. a W. Y. sú dcérami aj žalobcu, teda aj medzi nimi ide o blízky vzťah. 13. Odvolacia námietka žalobcu smerujúcu proti nezahrnutiu sumy 4 505,07 eur zo stavebného sporenia č. účtu XXXXXXX XXX do vyporiadania BSM nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedená sumu bola zo stavebného sporenia prevedená na účet žalovanej č. 262554038/0900, vedený v Slovenskej S., a. a., dňa 30.03.2012. Podľa vyjadrenia žalovanej uvedenú sumu postupne spotrebovala na domácnosť, montáž plastového okna do bytu, kúpu a montáž právajúcej podlahy do bytu a zhotovenie nových stierok do bytu. Túto investíciu do bytu potvrdila aj svedkyňa A. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.03.2018. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne posúdil, že táto suma nepatrí do vyporiadania BSM, nakoľko bola na tieto účely postupne spotrebovaná. 14. Odvolacia námietka žalobcu o nevyporiadaní náhrady za polovicu žalobcom zaplateného úveru veriteľovi T. L. G. vo výške 6 340.03 eur, nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o poskytnutí úveru „G.“ č. U XXXXXX - 13 zo dňa 09.04.2013 bola uzavretí medzi veriteľom K. úverová banka, a. s., v mene ktorej konal na základe plnomocenstva T. L. G., so sídlom v D. a dlžníkom žalobcom a spoludlžníčkou žalovanou. Išlo teda o spoločný úver strán počas manželstva. Úver bol poskytnutý vo výške 13 831 eur, z ktorého suma 2 699,92 eur bola prevedená na účet klienta /žalobcu/ v J., suma 331 eur prevedená na účet T. L. G., a. s. na úhradu výdavkov, suma 2 830,45 eur prevedená na úhradu pohľadávky žalobcu aj žalovanej zo zmluvy č. XXXXXX na účet K., a.s., suma 4049,63 eur prevedená na úhradu pohľadávky žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXX na účet K., a.s., suma 3 095 eur prevedená na úhradu pohľadávky žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na účet K., a. s., suma 825 eur na úhradu pohľadávky žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na účet K., a. s.. Finančné prostriedky tak boli použité na refinancovanie troch úverom, v ktorých dlžníkom bol len žalobca a jedného úveru, kde dlžníkom bol žalobca aj žalovaná. Zvyšujúca suma 2 699,92 eur bolo prevedených na účet žalobcu, ktoré finančné prostriedky žalobca použil pre svoju potrebu. Táto skutočnosť vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní dňa 29.10.2015 aj dňa 28.11.2017. Spoločný úver zo zmluvy o poskytnutí úveru „G.“ č. U 229051 zo dňa XX.XX.XXXX bol poskytnutý veriteľom K. úverová banka, a. s., a dlžníkom žalobcovi a spoludlžníčke žalovanej vo výške 6 000 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu, uvedenú sumu z úveru použil výlučne on na svoje živobytie, lebo bol nezamestnaný. Z uvedeného je potom aj odvolací súd toho názoru, že úveru č. U XXXXXX - 13 zo dňa 09.04.2013 i keď bol poskytnutý obom stranám ako dlžníkom, bol výlučne použitý na refinancovanie úverov, ktoré použil pre svoju potrebu žalobca, rovnako tak aj hotovosť z úveru vo výške 2 699,92 eur použil žalobca pre svoju potrebu. Z úverov neboli kúpené žiadne veci, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania BSM ako spoločný majetok, preto predmetom vyporiadania nemôže byť žalobcom požadovaná náhrada za zaplatenie úveru. 15. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu sa týkajú nezahrnutia záväzku žalobcu vo výške 5 700 eur voči dcéram A. Y. a W. Y. a záväzku žalobcu vo výške 906 eur z titulu zmluvy o bezúčelovom úvere č. XXX/ XXXX z 11.12.2013. Tak ako už konštatoval odvolací súd, dlh vzniknutý na základe zmluvy o úvere alebo pôžičke uzavretej jedným z manželov samostatne nie je spoločným záväzkom, ale záväzkom len toho z manželov, ktorý zmluvu uzavrel. Iba v prípade, že tieto finančné prostriedky boli vynaložené na kúpu určitej veci, t. j. že bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že záväzok voči dcéram vznikol len žalobcovi, nakoľko sám uzavrel so svojimi dcérami zmluvu o pôžičke na sume 5 700 eur na potreby domácnosti, čo potvrdil na pojednávaní z 29.10.2015. Rovnako tak žalobca uzavrel aj zmluvu o bezúčelovom úvere č. 322/2013 z 11.12.2013 s veriteľom J. K. J., so sídlom L., čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Partizánke zo dňa 01.12.2015, č. k. 3C/43/2015-48, v ktorom bol žalobca na zaplatenie tohto dlhu zaviazaný /č. l. 180 - 185/. Ani v jednom prípade žalobca nepreukázal, že by za uvedené pôžičky získal majetkovú hodnotu, ktorá by mohla byť predmetom vyporiadania BSM. Preto nebol právny dôvod do vyporiadania BSM zahrnúť tieto záväzky žalobcu. 16. Odvolacia námietka žalobcu, že suma 23 500 eur z titulu predaja bytu na základe kúpnej zmluvy z 02.07.2014 nepatrí do BSM, nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02.07.2014 medzi stranami sporu ako predávajúcimi a A. Y. ako kupujúcou bol byt č. XX a spoluvlastnícky podiel XX/XXXX k pozemku parc. č. XXXX k. ú. Z., nachádzajúci sa v Z.9, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Predmetný byt podľa článku V. zmluvy bol predaný za kúpnu cenu 23 500 eur. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by táto kúpna cena predstavovala len podiel žalobcu. Výšku kúpnej ceny 23 500 eur za byt potvrdila aj vo svojej výpovedi svedkyňa A. Y.. Dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu sa pôvodne dohodli na vyššej kúpnej cene s právom vecného bremena pre žalovanú. K uzavretiu takejto kúpnej zmluvy s inou výškou kúpnej ceny však nedošlo, nakoľko banka, ktorá poskytovala kupujúcej úver na kúpu bytu, nesúhlasila so zriadením vecného bremena v prospech žalovanej. Odvolací súd je toho názoru, že na kúpnu zmluvu z 02.07.2014 je potrebné hľadieť ako na platný právny úkon. V prípade takto platnej dispozície s bytom po zániku BSM, tento už nemožno zahrnúť do vyporiadania BSM, vyporiadať bolo možné už len peňažnú sumu, ktorá bola za byt získaná. Predmetom vyporiadania BSM v danom prípade mohla byť už len suma 23 500 eur, ktorú získali strany sporu odpredajom bytu patriaceho do BSM, a ktorá bola vyplatená po zaplatení zostatku úveru, na účet žalobcu. 17. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 18. Úspešnej žalovanej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).