Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 14Sa/34/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200328 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: Ing. M. Q., bytom Z. L., H. X/XX, právne zastúpeného JUDr. F. F., advokátom so sídlom B., Q. X proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. : SEĽUZ-118-6/2018-OdSP zo dňa 7. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo jeho odvolanie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietnuté a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 08.06.2018. Vydanie preskúmavaných rozhodnutí bolo iniciované samotným žalobcom, ktorý podal návrh na zvýšenie jeho dôchodkovej dávky. Prvotne orgán prvého stupňa žalobcovi čiastočne vyhovel, avšak žalovaný v odvolacom konaní jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne prvostupňový orgán konal v súlade s právne záväzným názorom žalovaného a vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi zvýšil dôchodok spätne od roku 2012 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia zo dňa 08.06.2018, nezapočítal mu však dvojnásobne dobu od 01.10.1966 do 31.12.1969), kedy pracoval na zvlášť nebezpečnej pyrotechnickej prevádzke s pyroelemantami. Na odvolanie žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie potvrdil. 2.) V podanej správnej žalobe žalobca zdôraznil, že z jeho pohľadu ide o vyriešenie dvoch problémov a to, aby nemusel vrátiť peniaze, ktoré mu už boli vyplatené za uznanie zvýhodneného zápočtu 2 rokov a 7 mesiacov a súčasne sa domáha zvýšenia a doplatenia dôchodku od prepustenia zo služobného pomeru. 3.) Následne žalobca obsiahlo opísal celkovú genézu ukončenia svojho služobného pomeru a uzavrel, že mal nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia fyzického veku 55 rokov t.j. od XX.XX.XXXX. Keďže „nadsluhoval“ až 1404 dní, nemala byť táto doba žalovaným nepovšimnutá. Ako sám uviedol, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mal konať oveľa objektívnejšie a svedomitejšie pri výpočte jeho výsluhového dôchodku, aby vo väčšej miere zhodnotil odslúženú dobu vojenskej služby a zohľadnil dvojnásobnú dobu z pyrotechnickej činnosti. Konkrétne poukázal na povinnosť dvojnásobne započítať dobu 1188 dní (01.10.1966 do 31.12.1969) kedy pracoval na zvlášť nebezpečnej pyrotechnickej prevádzke s pyroelemantami. Odkázal pritom na § 33 ods.9 zákona č. 76/1959 Zb. 4.) Ďalej žalobca poukázal na to, že keby išiel do dôchodku k XX.XX.XXXX ako 55 ročný, bol by mu priznaný dôchodok vo výške 7204 Kčs. Doplatil však na okolnosť, že musel v armáde slúžiť ešte 3 roky a 10 mesiacov naviac. V tejto súvislosti poukázal na výpočet jeho výsluhového príspevku v roku 1993. Rovnako vyjadril nespokojnosť s tým, že nebolo vzaté do úvahy odpracované obdobie pred 18. rokom jeho života, a to len z dôvodu, že na neho dopadá zákon č. 100/1988 Zb.. Uvedené považuje za diskrimináciu. S poukazom na uvedené žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5.) Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca bol rozkazom Federálneho ministra obrany č. 140 zo dňa 27.07.1992 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31.10.1992. Z dávkového spisu pritom vyplynulo, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len VÚSZ) č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.03.1993 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok v sume 3800 Kčs mesačne. Toto rozhodnutie bolo zrušené ďalším rozhodnutím VÚSZ zo dňa 18.03.1993, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Tento mu bol priznaný podľa § 132 zák.č. 100/1988 Zb. od 01.03.1993 s nárokom od XX.XX.XXXX, teda od dovŕšenia veku 55 rokov. Následne boli vydané rozhodnutia, ktorým bol starobný dôchodok žalobcu od 1.5.1998 považovaný za výsluhový dôchodok podľa § 91 ods.1 zákona č. 114/1998 z.z. a od 1.7.2002 za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods.13 zákona č. 328/2002 Z.z. 6.) V roku 2015 podal žalobca žiadosť o prepočítanie dôchodku, na ktorú VÚSZ reagoval listom zo dňa 22.04.2015. Následne žalobca opäť podal 18.05.2015 takúto žiadosť, ktorou žiadal o dvojnásobné započítanie doby kedy pracoval v pyrotechnickej prevádzke s pyroelementami. Na uvedenú žiadosť VÚSZ reagoval vydaním rozhodnutia zo dňa 17.06.2015, ktorým bola táto žiadosť zamietnutá ako nedôvodná. Následne podal žalobca opätovne žiadosť, ktorej bolo v časti vyhovené, a to rozhodnutím VÚSZ- XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 12.12.2017. Žalobca sa proti rozhodnutiu odvolal a žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne bolo vydané rozhodnutie, ktoré bolo ako zákonné potvrdené žalovaným. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu. 7.) Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, tak žalovaný poukázal na znenie Rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. 17 z 23.09.1988 a prílohu 2 k tomuto rozkazu. V tejto súvislosti uviedol, že z Výkazu dôb a kategórii funkcii rozhodujúcich pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie, ktoré vypracovalo Ministerstvo národnej obrany, a s ktorým žalobca 30.10.1982 svojim vlastnoručným podpisom vyslovil súhlas, je zrejmé, že doba od 01.10.1966 do 31.08.1969, ktorú žalobca žiada započítať dvojnásobným zápočtom bola zaradená do II. kategórie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nebolo možné započítať spornú dobu zvýhodnene, vzhľadom na to, že funkcia, ktorú v tomto období vykonával nebola zaradená ako funkcia I. kategórie, ale ako funkcia II. kategórie. Obdobie od 01.09.1969 do 31.12.1969, ktoré bolo zaradené do kategórie funkcii, mal žalobca pre nárok a výšku starobného dôchodku zhodnotené dvojnásobne ako zvýhodnene započítateľnú dobu, to jest celkovo po dvojitom zápočte 8 mesiacov. Súčasne žalovaný poukázal na to, že základ pre výpočet výsluhového príspevku nemôže byť použitý pre výpočet starobného dôchodku, nakoľko výsluhový príspevok bol priznaný a vypočítaný podľa zákona č. 76/1959 Zb. a starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. 8.) Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že v čl. 10 Smernice pre zvýhodnený zápočet vydanej RMNO 17/1988 je jednoznačne ustanovené, že pre zvýhodnený zápočet dôb pred 01.10.1988 platia predpisy, za ktorých bola vykonaná služba, ktorá sa započítava zvýhodnene. O zápočte týchto dôb rozhoduje náčelník príslušnej správy FMNO pokiaľ o ňom (teda o zápočte) už nebolo rozhodnuté. Nakoľko u žalobcu o zvýhodnenom zápočte obdobia od 01.10.1966 do 31.12.1969 už bolo rozhodnuté Rozkazom číslo TR NVS-MNO E č. 022/1970 a toto rozhodnutie bolo dňa 17.11.1970 zapísané do evidenčného listu a následne bola doba 2 roky a 7 mesiacov v súlade s čis. j.: 11/1975 zapísaná do výkazu dôb ako zvýhodnená doba I. kategórie funkcii, o zápočtoch tejto doby sa už podľa čl. 10 smernice pre zvýhodnený zápočet vydanej RMNO č. 17/1988 nerozhoduje. Z uvedených dôvodov zvýhodnený zápočet obdobia od 01.10.1966 do 31.12.1969 mal žalovaný zhodnotiť už pri priznaní starobného dôchodku Rozhodnutím č. j: 79155 z 18.03.1993, a to v l. kategórii funkcii. Toto však neurobil, čím ho výrazne poškodil. 9.) Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Konštatoval, že nie je daný žiaden dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 10.) Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP bez nariadenia pojednávania ( nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali), v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že správna žaloba nebola podaná dôvodne. 11.) Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol Rozkazom Federálneho ministra obrany č. 140 zo dňa 27.07.1992 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31.10.1992. Nie je pritom pre posúdenie veci podstatné z akého dôvodu došlo k tomuto prepusteniu. Z dávkového spisu vyplynulo, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia ( ďalej len VÚSZ) č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.03.1993 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok v sume 3800 Kčs mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že ku dňu prepustenia konal službu v ozbrojených silách po dobu 39 rokov 1 mesiaca a 3 dní. Toto rozhodnutie bolo zrušené ďalším rozhodnutím VÚSZ zo dňa 18.03.1993, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Tento mu bol priznaný podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. od 01.03.1993 s nárokom od 28.12.1988, teda od dovŕšenia veku 55 rokov. Pre účely starobného dôchodku bola zhodnotená doba 37 rokov 3 mesiacov a 3 dní, z toho v I. kategórii 30 rokov a v II. kategórii 5 rokov a v III. kategórii 2 roky. Pre zvýšenie dôchodku mu bola započítaná aj doba za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku na dôchodok a to od 28.12.1988 do 31.10.1992, celkovo 1363 dní. Následne boli pravidelne vydávané rozhodnutia valorizácii dôchodku. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX-DO/VÚSZ zo dňa 23.04.1998 bol starobný dôchodok žalobcu od 01.05.1998 považovaný za výsluhový dôchodok podľa § 91 ods.1 zákona č. 114/1998 z.z. a rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2002 bol od 01.07.2002 považovaný za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods.13 zákona č. 328/2002 Z.z. 12.) V roku 2015 podal žalobca žiadosť o prepočítanie dôchodku, na ktorú VÚSZ reagoval listom zo dňa 22.04.2015. Následne žalobca dňa 18.05.2015 opätovne podal takúto žiadosť, ktorou okrem iného žiadal dvojnásobné započítanie doby, po ktorú pracoval v pyrotechnickej prevádzke s pyroelementami. Na uvedenú žiadosť VÚSZ reagoval vydaním rozhodnutia zo dňa 17.06.2015, ktorým bola rozhodnuté, že sa dôchodok žalobcu nezvyšuje. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca včas nepodal odvolanie. 13.) Následne podal žalobca opätovne žiadosť, o ktorej bolo orgánom prvého stupňa rozhodnuté rozhodnutím VÚSZ-XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 12.12.2017 o zvýšení dôchodku spätne od roku 2012. Žalobca sa proti rozhodnutiu odvolal a žalovaný toto rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo opätovne rozhodnuté o zvýšení dôchodku žalobcu a uvedené rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu ako zákonné žalovaným potvrdené. 14.) Podľa § 52 ods.2 správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. 15.) Podľa § 133 ods.4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, najvyššia výmera starobného dôchodku je 3800 Sk mesačne, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórii funkcii. 16.) Podľa § 133 ods.4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, najvyššia výmera starobného dôchodku je 3800 Sk mesačne, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórii funkcii. 17.) Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods.2 a 3, § 91, § 92 ods.2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. 18.) Správny súd považuje za podstatné zdôrazniť, že o nárokoch žalobcu bolo od roku 1992, keby bol prepustený zo služobného pomeru vždy rozhodované rozhodnutím, ktoré mohol žalobca napadnúť opravným prostriedkom, pokiaľ s ním z akéhokoľvek dôvodu nesúhlasil, považoval ho za vecne nesprávne, nezákonné. Práve podanie opravného prostriedku slúži k oprave vadných rozhodnutí . Ak však účastník nepodá riadny opravný prostriedok, potom rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a nemalo by byť do neho zo strany správnych orgánov viac zasahované. 19.) Žalobca nepodal ani v jednom prípade, keď bolo rozhodované o jeho dôchodkových nárokoch ( priznanie dôchodku a jeho jednotlivé realizované valorizácie) riadny opravný prostriedok. Od roku 2015 podával len návrhy na zvýšenie dôchodku, ktorými sa snažil mimo odvolacieho konania a mimo systému mimoriadnych opravných prostriedkov, iniciovať rozhodovanie správnych orgánov v danej záležitosti. Riadny opravný prostriedok však nepodal a tak jednotlivé rozhodnutia ( o priznaní dôchodkovej dávky a jej zvyšovaní) nadobudli právoplatnosť a právnu záväznosť. 20.) Je potrebné pripomenúť, že právoplatnosť je štádium právnej sily rozhodnutia vyjadrujúce jeho trvalosť (nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť). Dňom právoplatnosti nastávajú právne účinky rozhodnutia a toto potom upravuje konečným a záväzným spôsobom právne pomery účastníka konania. Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej) tzv. rei iudicatae alebo aj rei administratae. Správny poriadok výslovne upravuje iba formálnu právoplatnosť. Existuje však aj materiálna právoplatnosť, ktorá sa vzťahuje na obsah rozhodnutia a znamená jeho nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť. 21.) Právoplatnosť, ako vlastnosť rozhodnutia, teda vo svojej podstate znamená, že obsah rozhodnutia je právne záväzný pre adresátov rozhodnutia ako aj pre správny orgán. Adresát rozhodnutia bude oprávnený (prípadne povinný) konať tak, ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia. Všetky ostatné subjekty sú povinné túto skutočnosť rešpektovať. 22.) Žalobca v podaných žiadostiach o zvýšenie dôchodku namietal nesprávnosť jeho výpočtu. Aj v podaniach, ktoré učinil pred správnym súdom konštatoval, že uvedené chyby sa týkajú už prvotného rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky z roku 1993. Otázka doby jeho služby, ktorá mala byť zohľadnená pri posudzovaní jeho nároku na dôchodkovú dávku predstavuje vo svojej podstate námietku, ktorá smeruje voči správnosti rozhodnutia o priznaní dôchodku v roku 1993. Správny súd pritom poukazuje na to, že žalobcovi bol priznaný dôchodok v najvyššej zákonom dovolenej sume ( v zmysle vtedy platných právnych predpisov). V rozhodnutí o priznaní dôchodku zo dňa 18.03.1993 bolo jasne a zrozumiteľne uvedené aká doba a v akej kategórii sa žalobcovi zohľadnila pri posudzovaní jeho nároku. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, nenamietal jeho nesprávnosť a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Takto priznaný dôchodok bol následne opakovane valorizovaný a zmenený na výsluhový dôchodok. Do roku 2015 žalobca voči jeho výške nič nenamietal. 23.) Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca od roku 2015 opakovane žiadal mimo odvolacieho konania resp. mimo režimu mimoriadnych opravných prostriedkov vyriešiť otázku, ktorá už bola de facto záväzne vyriešená. Vzhľadom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť správneho aktu je však posudzovanie takýchto otázok v ďalšom administratívnom konaní vylúčené a neprípustné. 24.) Napriek uvedenému sa správny orgán zaoberal žiadosťou žalobcu na zvýšenie jeho starobného dôchodku a v tejto veci vydal aj rozhodnutie, a to opakovane. Prvotne bolo o žiadosti žalobcu právoplatne rozhodnuté tak, že jeho žiadosť bola zamietnutá resp. bolo rozhodnuté, že sa jeho dôchodok nezvyšuje. Pri ďalšej žiadosti jej bolo čiastočne vyhovené a dôchodok bol od roku 2012 zvýšený tak, ako je uvedené vo výrokovej časti správneho rozhodnutia. Žalobca však nebol s takýmto zvýšením spokojný nakoľko pri tomto postupe nebola dvojnásobne zhodnotená doba od 01.10.1966 do 31.12.1969. Z tohto dôvodu podal aj správnu žalobu. 25.) Ako bolo uvedené vyššie, správny súd je toho názoru, že otázka započítania doby služobného pomeru bola už právoplatne ( a teda záväzne) vyriešená a preto nemala byť táto otázka opätovne riešená. Samotná skutočnosť, že ju správne orgány opätovne posudzovali, však v danom prípade neviedla k zrušeniu vydaných rozhodnutí, keď správny súd prihliadol na skutočnosť, že na základe týchto správnych právnych aktov bolo rozhodnuté aj o čiastočnom zvýšení dôchodku. Zákonnosť tejto časti rozhodnutia nebola medzi účastníkmi sporná a žalobcovi boli na jej základe vyplatené finančné prostriedky, ktoré v dobrej viere prijal. 26.) Správny súd teda pristúpil k prieskumu napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žalovaný riadne a zrozumiteľne žalobcovi vysvetlil ako bola otázka dvojnásobného započítania doby od 01.10.1966 do 31.12.1969 posudzovaná. Konkrétne uviedol, že v zmysle čl. 10 predpisu Fin-6-1, ktorý nadobudol účinnosť 01.10.1964 by mohlo k takémuto zvýhodnenému zápočtu dôjsť len v prípade, ak by posudzovaná osoba nezískala pre vznik nároku na starobný dôchodok potrebných 20 rokov služby v I. kategórii. V prípade žalobcu služobný pomer trval 30 rokov v I. kategórii, takže nebolo potrebné pristúpiť k takémuto zvýhodnenému zápočtu. Okrem toho poukázal na bod č. 4 prílohy č. 1 tohto predpisu. Uvedenému postupu nie je možné podľa názoru súdu nič vyčítať. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 27.) O trovách konania správny súd rozhodol s použitím ust. § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu trovy v súdnom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).