Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/23/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200048 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200048.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: I. X. s.r.o., so sídlom S. 8, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 24.01.2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.05.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 14.02.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 24.01.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.05.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 124.450,15 Eur, v podstate z dôvodu neuznania daňových výdavkov uplatnených žalobcom v roku 2015 na základe faktúr od dodávateľských spoločností C. D., s.r.o. a Z. s.r.o. 2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, pričom petitom správnej žaloby sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov majúcu základ v absencii presného a konkrétneho spôsobu zistenia základu dane a naň nadväzujúceho výpočtu daňovej povinnosti žalobcu. 3. Žalobca uviedol, že v zmysle § 17 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z.z.“) sa pri zisťovaní základu dane vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Žalobca pripomenul, že už v daňovom konaní poukazoval na skutočnosť, že v príslušnom roku zaúčtoval do daňových nákladov okrem iného aj pod položkou „Spotreba materiálu“ sumu 331.826,- Eur. Žalovaný vyčíslil sumu 556.682,50 Eur ako celkové položky zvyšujúce výsledok hospodárenia, neuviedol však o aké položky sa jedná. Z dodávateľských faktúr predložených správcovi dane vyplýva, že do spotreby bolo v roku 2015 účtovaných 4,848 % z nakúpených autosúčiastok. Na sklade zostali zásoby v hodnote 538.255,- Eur a v spotrebe je materiál v hodnote 255.498,- Eur. V tejto hodnote je vykázaný počiatočný stav vo výške 48.901,- Eur a iné nákupy vo výške 255.498,- Eur. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že celkové náklady na hospodársku činnosť sú menšie ako zvyšujúce položky. Preto záver správcu dane o sume zvyšujúcej výsledok hospodárenia je v rozpore so zákonom. 4. Žalobca tiež namietol neprihliadnutie na ustanovenie § 18 ods. 3 písm. k) zákona č. 595/2003 Z.z., v zmysle ktorého medzi daňové výdavky patrí aj daň z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), ak na jej odpočítanie platiteľ dane nemá nárok. Nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr za nakúpený tovar bol v sume 113.136,50 Eur spochybnený, kedy uvedená suma zvýši náklady v nadväznosti na spotrebu náhradných dielov. Vzhľadom k tomu, že náhradné diely nakúpené v hodnote 565.682,50 Eur bez DPH boli v roku 2015 spotrebované iba vo výške 4,848 %, t.j. 27.427,50 Eur, čomu prináleží DPH v nákladoch vo výške 5.485,54 Eur, bolo potrebné zo strany žalovaného prihliadať aj na túto skutočnosť. Na sklade v danom roku zostalo 95,1514 % náhradných dielov a len 4,848 % bolo zaúčtovaných v nákladoch. S touto námietkou sa žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal. 5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Žalobné námietky považuje za nedôvodné. To, aké výdavky (náklady) možno považovať za výdavky daňové, upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. Žalovaný uviedol, že trvá na právnych záveroch vo vzťahu k dodržaniu podmienok ustanovených v § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., ako aj rozloženiu dôkazného bremena. Správca dane a aj žalovaný postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na posudzovanú vec vzťahujú. Opodstatnenosť uplatnených daňových výdavkov, ktoré sú predmetom sporu, bola posudzovaná v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z., kde v § 2 písm. i) sú vymedzené tri podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa výdavok (náklad) mohol považovať za daňový výdavok. Ide o podmienku vecnosti, preukázateľnosti a zaúčtovania výdavku, pričom musia byť splnené súčasne všetky podmienky, t.j. musí byť preukázané, že výdavok je zaúčtovaný v súlade so zákonom o účtovníctve, výdavok skutočne (reálne) vznikol, bol použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, obsah účtovných dokladov zodpovedá skutočnosti, tovar alebo služba boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch. Správca dane viedol dokazovanie práve za účelom preverenia týchto podmienok, a to v súlade s ustanoveniami § 24, § 44 a § 45 daňového poriadku, pričom bola vykonaná nielen formálna kontrola dokladov, ale dokazovanie bolo zamerané aj na preverenie reálnosti obchodov, čo je taktiež jednou z podmienok na naplnenie zásady preukázateľnosti uplatneného výdavku v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. Reálnosť obchodov v prípade žalobcu v nadväznosti na dokazovanie vykonané správcom dane nebola preukázaná a jednoznačne nie je možné preveriť ani použitie náhradných dielov na daňové účely, nakoľko evidencia žalobcu v tomto smere je nepreukázateľná z dôvodu pochybenia žalobcu pri vedení evidencie, čo nesporne vyplýva z dokazovania správcu dane. V prípade žalobcu bol uprednostnený zistený skutkový stav pred formálnosťou dokladov a formálnym potvrdením obchodov. Bolo na žalobcovi, aby spoľahlivo a presvedčivo preukázal, že nákladová časť jeho účtovníctva v preverovaných veciach sa skladá z položiek, ktoré zodpovedajú skutočnému obsahu právneho úkonu (§ 3 ods. 6 daňového poriadku). 6. Žalovaný pripomenul, že skutkový stav bol zistený dostatočne a bol zabezpečený dostatok dôkazov, ktoré svedčia o tom, že závery správcu dane a žalovaného sú opodstatnené a ich rozhodnutia sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na vec vzťahujú. Z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného je zrejmé, o ktorých právach a povinnostiach žalobcu sa rozhodovalo, za akých podmienok je možné uplatniť si daňové výdavky na dani z príjmov, a zrejmé sú aj dôvody, pre ktoré daňové výdavky (náklady), ktoré sú predmetom sporu v tomto konaní, neboli žalobcovi uznané ako daňové výdavky, t. j. čo žalobca porušil, čo je dôvodom zvýšenia zdaniteľných príjmov a neuznania nákladov ako daňových. Taktiež hodnotenie dôkazov je v súlade s § 3 ods. 3 a ods. 6 daňového poriadku. Zo strany správcu dane ani žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnych procesných zásad daňového konania. Rozhodnutie správcu dane ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie veci, sú dostatočne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené. Obsahujú nielen zistený skutkový stav a ustanovenia právnych predpisov, ale aj vyčerpávajúce úvahy, ktorými sa správca dane a následne aj žalovaný pri hodnotení vykonaných dôkazov spravovali, ako aj závery, ku ktorým dospeli, ktoré sú vzájomne podporené príslušnými právnymi predpismi. 7. Žalovaný uviedol, že sa podrobne zaoberal zásadnými a relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, poukázal napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 236/06, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 4Sžf/30/2014, pričom uviedol aj dôvody preukazujúce nedôvodnosť námietok žalobcu. Poukazovanie žalobcu na nevysporiadanie sa s niektorými námietkami nemá oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ktoré majú náležitosti v súlade s ustanoveniami § 63 daňového poriadku, sú zrozumiteľné a riadne preskúmateľné. 8. Čo sa týka dane z pridanej hodnoty a vydaných rozhodnutí na dani z pridanej hodnoty, ktoré sú predmetom preskúmania v inom konaní, tieto konania nemajú podľa žalovaného vplyv na zákonnosť postupu správcu dane vo veci využitia dôkazov z iných konaní (aj dôkazov zabezpečených pri výkone kontroly na dani z pridanej hodnoty, ktoré boli prevzaté do tohto konania), čo je v súlade s § 24 ods. 3 a ods. 4 daňového poriadku. Dôkazy, ktoré správca dane prevzal z iných konaní, boli získané zákonným spôsobom. 9. Žalobca podľa žalovaného v žalobe poukazuje na § 18 ods. 3 písm. k) zákona č. 595/2003 Z.z., avšak pravdepodobne ide o § 19 ods. 3 písm. k) zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý bol predmetom preskúmania v odvolacom konaní a s ktorým sa žalovaný zaoberal a vysporiadal (str. 22 druhý odsek napadnutého rozhodnutia). 10. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko pojednávanie nepožadoval ani jeden z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem a vzhľadom na zrozumiteľne vyjadrený obsah žalobných námietok to správny súd nepovažoval za potrebné. 13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že do 10.04.2018 bolo obchodné meno žalobcu Z. I. D., s.r.o., U. XXXX/XXC, XXX XX T. I. nad D.. Zmena sídla na adresu S. 8, XXX XX H. je od 05.03.2019. Konateľom spoločnosti je od 20.11.2010 I. D. a od 11.03.2014 do 14.02.2019 aj S. D.. 14. Žalobca dňa 15.03.2016 podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015, evidované pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2016. V daňovom priznaní žalobca vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo upravený výsledok hospodárenia a základ dane nasledovne: - súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 630.836,10 Eur, - súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 602.621,09 Eur, - výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo upravený výsledok hospodárenia v sume 28.215,01 Eur, - položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sume 6.314,72 Eur, - položky znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sume 0,35 Eur, - základ dane v sume 34.529,38 Eur, - daň v sume 7.596,46 Eur. 15. Správca dane na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 26.02.2018 začal dňa 26.03.2018 kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 so zameraním na preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. 16. Dňa 21.02.2019 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX. 17. Z protokolu okrem iného vyplýva, že kontrolou účtovnej evidencie žalobcu správca dane zistil, že v účtovníctve žalobcu je evidovaná spotreba materiálu zaúčtovaná na ťarchu účtu 501 010 - Spotreba materiálu, pričom na dokladoch je ako dodávateľ uvedená spoločnosť C. D., s.r.o., U. XXX/X, U., IČO: XX XXX XXX. Išlo o faktúry: - č. XXXXX zo dňa 01.10.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 77.438,67 Eur, DPH 15.487,73 Eur, - č. XXXXX zo dňa 12.10.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 72.932,23 Eur, DPH 14.586,45 Eur, - č. XXXXX zo dňa 02.11.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 59.090,86 Eur, DPH 11.818,17 Eur - č. XXXXX zo dňa 06.11.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 74.740,71 Eur, DPH 14.948,14 Eur. 18. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že od 30.06.2015 sa konateľom a aj jediným spoločníkom spoločnosti C. D., s.r.o. stal U. F. zo G. U.. Spoločnosť C. D., s.r.o. zanikla (výmaz ku dňu 02.02.2016) zlúčením so spoločnosťou J. s.r.o., ktorej konateľom a jediným spoločníkom od 12.05.2015 bol S. R., G. I., M.. Z odpovede Daňového úradu Žilina na dožiadanie správcu dane bolo zistené, že spoločnosť J. s.r.o. sa na adrese sídla nezdržiava, zásielky sa vracajú späť ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Od januára 2016 podáva spoločnosť nulové daňové priznania pre DPH. 19. Správca dane za účelom preverenia nadobudnutia tovaru od deklarovaných odberateľov predvolal na ústne pojednávanie konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že tovar po úhrade faktúr priviezli na firmu. Nie je si jednoznačne istý vzhľadom na odstup času, o aký druh tovaru sa jednalo, pravdepodobne išlo o náhradné diely pre osobné a nákladné autá. Na spoločnosť C. D., s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom kamaráta C., ktorého celé meno si nepamätá. Osobne sa stretol s obchodným zástupcom spoločnosti C. D., s.r.o., ktorého meno si tiež nepamätá. Pri objednávkach jednotlivých dodávok tovaru jednal aj s kolegom, na ktorého meno si nevedel spomenúť, tento už s ním nepracuje, avšak tovar objednával osobne. Dopravu tovaru zabezpečoval dodávateľ. Kde sa tovar nakladal, to nevie, vykladal sa v sídle spoločnosti Autoservis I. D., s.r.o. Tovar vykladal I. D. osobne, alebo kolegyňa, ktorej meno uviesť nevedel. Tovar sa z auta vykladal ručne alebo vozíkom a umiestňoval sa do skladu. Dodaný tovar bol použitý pri údržbe a opravách áut, pričom niečo zostalo na sklade. I. D. na potvrdenie ním uvádzaných skutočností oznámil dodatočne správcovi dane mená svedkov - N. Y. a Y. I.. 20. Z výsluchu svedka N. Y. vyplynulo, že je zamestnancom žalobcu, pracuje ako automechanik a opravuje autá. V prípade neprítomnosti I. D., ak prídu náhradné diely, mu takúto skutočnosť oznámi. Ak dostane od neho pokyn, tak otvorí sklad a po umiestnení náhradných dielov dodávateľom do skladu následne sklad znovu uzamkne. Náhradné diely bývajú dodávané každý deň, jedná sa pritom zväčša o škatuľu náhradných dielov. O tom, že by v októbri, novembri alebo decembri 2015 prišiel na firmu celý kamión náhradných dielov, svedok nič nevie. Svedok konkrétne mená dodávateľov náhradných dielov nepozná, keďže to má na starosti a vybavuje si to žalobca. Ak aj príde nejaký dodávateľ, nepredstavuje sa menom, iba oznámi, že priniesol náhradné diely. Žiadny tovar s I. D. nevykladal ani neumiestňoval v sklade. Keď je konateľ na firme, svedok nič nerieši, keďže vtedy si všetko rieši konateľ. Svedok spoločnosť C. D., s.r.o. nepozná a nikdy o nej nepočul. Na otázku, či pracuje s takým tovarom, aký je uvedený na faktúrach, svedok uviedol, že áno. 21. Z výsluchu svedkyne Y. I. vyplynulo, že u žalobcu pracovala ako administratívny pracovník. K faktúram od spoločnosti C. D., s.r.o. uviedla, že si pamätá, že predmetné 4 faktúry jej priniesol I. D. a zadal jej úlohu, aby ich nahodila do počítača, do skladového systému. Mala urobiť príjemky na sklad. Zároveň jej povedal, aby všetky položky nenahadzovala, pretože by jej táto práca trvala aj celý rok. Mala nahodiť len niečo. Z faktúry, kde je približne 90 položiek, nahodila do skladového systému len asi 30 položiek. Svedkyňa spoločnosť C. D., s.r.o. nepozná, nikdy o nej nepočula. Pokiaľ ide o dodávateľov, spomenula si na spoločnosť J. s.r.o. z U., ktorá im dodávala náhradné diely niekedy aj dvakrát za deň. Niekedy to bol iba jeden náhradný diel, niekedy viac kusov v škatuli. K vykladaniu náhradných dielov uviedla, že žiadne ona sama ani s Martinom D. nevykladala zo žiadneho auta, pretože jej to vyslovene zakázal. Nemala nikdy nič vykladať a prenášať do skladu. Nepamätá si, že by v období októbra až decembra 2015 zaznamenala v spoločnosti vykladanie tovaru od spoločnosti C. D., s.r.o. z kamiónu alebo nákladného auta. 22. Z výpovede svedka U. F., bývalého konateľa spoločnosti C. D., s.r.o., vyplýva, že dňa 17.12.2015 odovzdal konateľovi nástupníckej spoločnosti S. R. účtovnú dokumentáciu spoločnosti C. D., s.r.o., ako vyplýva z preberacieho protokolu zo dňa 17.12.2015. V čase, keď bol konateľom, si sám viedol účtovníctvo. Ako predmet obchodovania uviedol elektroinštalačný materiál, pohonné hmoty a nejaké autosúčiastky. Spoločnosť C. D., s.r.o. nemala žiadny majetok, ani skladové priestory ani zamestnancov. Potvrdil, že so žalobcom v roku 2015 obchodoval, potvrdil vystavenie sporných faktúr aj to, že žalobcovi dodal náhradné diely. Faktúry boli zaúčtované v účtovníctve, tovar bol uhradený bankovým prevodom, DPH bola uhradená. S osobou Martina D. sa pozná už dlhšie. Objednávky náhradných dielov dojednávali osobne pri vzájomných stretnutiach pri káve. Išlo o subdodávky. Požadovaný tovar svedok objednal od svojho dodávateľa a poslal priamo na adresu žalobcu, nakoľko nedisponoval skladovými priestormi. Prepravu zabezpečoval svedkov dodávateľ. Na meno alebo názov dodávateľa si svedok nespomenul. Pri nakládkach tovaru nebol prítomný, nevie, kde sa tovar nakladal. Na otázku správcu dane, aby vysvetlil, prečo je v účtovníctve jeho spoločnosti zaznamenané nadobudnutie tovaru dňa 29.12.2015 a ako dodávateľ uvedená spoločnosť C. D., s.r.o., uviedol, že tovar mu dodávali slovenské spoločnosti a nadobudnutie tovaru v účtovníctve nevie vysvetliť. Zrejme sa to stalo chybou účtovníckeho programu alebo systému finančnej správy. 23. Správca dane sa pokúšal predvolať na výsluch aj S. R., konateľa spoločnosti J. s.r.o. - nástupníckej spoločnosti po spoločnosti C. D., s.r.o. Zásielka s predvolaním sa správcovi dane vrátila ako nedoručená s označením adresát neznámy. Prostredníctvom systému medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že osoba S. R. s identifikačnými údajmi uvedenými na osvedčení o pravosti podpisu neexistuje, číslo dokladu totožnosti bolo vystavené na iného občana Rumunska. 24. Druhá konateľka žalobcu - S. D. - k dodaniu tovaru od spoločnosti C. D., s.r.o. uviedla, že v sídle spoločnosti Z. I. D., s.r.o. na poschodí si zriadila kaderníctvo, kde pracovala ako kaderníčka a prišla do styku aj so zamestnancami, zákazníkmi a dodávateľmi. Spolu s manželom I. D. robila úhrady faktúr. Objednávky tovaru riešil I. D. sám, administratívna pracovníčka pani I. spracovávala doklady, účtovníctvo spracovávala externá účtovníčka pani Y.. V čase, keď pani I. nebola v práci a nebol tam ani jej manžel, preberala tovar od dodávateľov alebo kuriérov svedkyňa. Manžel jej oznámil príchod tovaru, zišla dolu a tovar prevzala. Tovar chodil aj 5x za deň. Keď prišla dodávka, vodič jej to pomohol zaniesť do skladu. Ak to nebolo ťažké, tovar do skladu zaniesla sama. Spoločnosť C. D., s.r.o. pozná, bola dodávateľom žalobcu. Dodávala tovar na nákladné aj osobné autá. Dodávka prišla viackrát za deň v mesiaci, tovar osobne preberala, niekedy ho vyložila sama, alebo spolu so šoférom. Tovar bol v papierových škatuliach, pri preberaní tovaru ju nevidel nikto. Meno konateľa spoločnosti C. D., s.r.o. nepozná. 25. Správca dane preveril kontrolné výkazy spoločnosti C. D., s.r.o., pričom zistil, že faktúry č. XXXXX zo dňa 01.10.2015 a č. XXXXX zo dňa 12.10.2015 nie sú uvedené v kontrolnom výkaze, v transakciách typu A1 žalobca nie je uvedený ako odberateľ tovaru. V transakciách typu B2 (dodávatelia) do dňa 29.12.2015 spoločnosť C. D., s.r.o. nenadobudla žiadny tovar. Nadobudnutie tovaru je uvedené až dňom 29.12.2015 v sume základ dane 1.723.731,60 Eur od dodávateľa C. D., s.r.o., čo znamená, že dodávateľ žalobcu deklaroval nadobudnutie tovaru od seba samého. Spoločnosť C. D., s.r.o. v type transakcií A1 uviedla dodanie tovaru viacerým odberateľom s dátumami dodania pred 29.12.2015. Podľa kontrolného výkazu pred týmto dátumom nemala spoločnosť žiadny tovar. Medzi odberateľmi figuruje aj žalobca, ktorému spoločnosť C. D., s.r.o. mala dodať tovar dňa 02.11.2015 (faktúra č. XXXXXXX) a dňa 06.11.2015 (faktúra č. XXXXXXX). Správca dane tiež z informačného systému Finančnej správy zistil, že daňové priznanie na DPH a kontrolný výkaz za 4. štvrťrok 2015 boli za spoločnosť C. D., s.r.o. podané dňa 25.01.2016 cez IP adresu č. XXXXXXX evidovanú na U. F. a následne dňa 27.01.2016 bolo podané opravné aj dodatočné daňové priznanie na DPH opätovne cez IP adresu U. F.. Taktiež správca dane zistil, že podľa výpisov z účtov spoločnosti C. D., s.r.o. neboli na jej účtoch evidované žiadne pohyby týkajúce sa úhrad dodávateľom tejto spoločnosti za tovar, ktorý mal byť následne dodaný žalobcovi. Na účtoch boli evidované príjmy od niekoľkých spoločností, vrátane žalobcu, ostatné pohyby sa týkali zväčša hotovostných výberov zrealizovaných U. F. prevažne v čiastkach 10.000,- Eur, a to aj viackrát za deň, v závislosti od výšky došlej platby. 26. Dňa 28.11.2018 na ústnom pojednávaní I. D. doplnil, že na spoločnosť C. D., s.r.o. ho nakontaktoval jeho kamarát C. D. zo G. U., ktorý mu poskytol telefonický kontakt na U. F.. Tovar sa vozil priebežne, odovzdal ho šofér na základe dodacieho listu, tovar preberal on alebo jeho zamestnanci. Nemal dôvod skúmať pôvod tovaru ani sa bližšie zaujímať o totožnosť osôb, ktoré mu tovar vozili. Obchody sa dojednávali telefonicky, písomný zmluvný vzťah nebol, dopravu zabezpečoval dodávateľ. Náhradné diely boli objednávané v nadväznosti na získané zákazky, kde zmluvné podmienky definovali povinnosť žalobcu vykonať opravy do 24 hodín od prijatia zákaziek a preto nemohol byť limitovaný nedostatkom skladových zásob. Ako dôkaz použitia zakúpeného tovaru môže poskytnúť dokumentáciu skladového hospodárstva a výpis zo skladovej evidencie. 27. Ďalšou kontrolou účtovnej evidencie žalobcu správca dane tiež zistil, že v účtovníctve žalobcu je evidovaná spotreba materiálu zaúčtovaná na ťarchu účtu 501 010 - Spotreba materiálu, pričom na dokladoch je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Z. s.r.o., C. XX, U., IČO: XX XXX XXX. Išlo o faktúry: - č. XXXXXXX zo dňa 15.06.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 70.673,30 Eur, DPH 14.134,66 Eur, - č. XXXXXXX zo dňa 30.06.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 65.165,08 Eur, DPH 13.033,02 Eur, - č. XXXXXXX zo dňa 30.07.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 32.833,10 Eur, DPH 6.566,62 Eur, - č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 52.475,58 Eur, 10.495,12 Eur, - č. XXXXXXX zo dňa 08.08.2015, predmet fakturácie „Náhradné diely“, základ dane 60.332,97 Eur, DPH 12.066,59 Eur. 28. Podľa výpisu z obchodného registra konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Z. s.r.o. bol od 08.12.2014 C. G. zo G. U.. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou M., s.r.o. (zrušená od 24.09.2015, deň výmazu 13.10.2015). Konateľom spoločnosti M., s.r.o. bol od 14.08.2015 M. V. zo G. U.. Spoločnosť M., s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia (zrušená 11.11.2015, deň výmazu 26.11.2015) so spoločnosťou J. s.r.o., ktorej jediným konateľom bol od 12.05.2015 S. R. z M.. Od 12.01.2019 bola spoločnosť J. zrušená bez likvidácie a dňom 26.02.2019 vymazaná ex offo. 29. Z kontrolných výkazov spoločnosti Z., s.r.o. správca dane zistil, že v transakciách A1 sú faktúrami č. XXXXXXX zo dňa 15.06.2015, č. XXXXXXX zo dňa 30.06.2015 a č. XXXXXXX zo dňa 30.07.2015 deklarované dodania tovarov pre iné spoločnosti ako žalobcu. Sumy a čísla faktúr zaúčtovaných v účtovníctve žalobcu nekorešpondujú s údajmi z kontrolného výkazu. V transakciách typu B2 spoločnosť Z. s.r.o. vykazuje nadobudnutie tovaru od Z. s.r.o., t.j. nadobudnutie od seba samého. 30. Z výsluchu svedka C. G. správcom dane vyplynulo, že ako konateľ spoločnosti Z. s.r.o. nikoho nepoveril na zastupovanie spoločnosti. Predmetom činnosti bol predaj pohonných hmôt a predaj auto dielov. Spoločnosť Z. s.r.o. nemala sklad, iba prenajatú kanceláriu v Trnave, od koho, to už nevie. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, ani majetok. Mal k dispozícii iba počítač a telefón, ktoré neboli evidované v majetku spoločnosti. S I. D. sa pozná dlhšie, navštevoval jeho servis a z komunikácie s ním zistil, že hľadá dodávateľov náhradných dielov a preto mu ponúkol svoje služby. Predmetom obchodov boli autosúčiastky. Od koho tovar nadobúdal, t.j. od akých dodávateľov, svedok uviesť nevedel. Našiel ich na internete. On bol sprostredkovateľ. Martinovi D. predával tovar nakúpený od dodávateľov, ktorí zabezpečili aj prepravu tovaru. Pri nakládkach tovaru nebol, nevie, kto tovar nakladal, následne vykladal a prevzal. Objednávky od I. D. sa uskutočňovali buď osobne alebo telefonicky. Svedok potvrdil vystavenie faktúr v mene spoločnosti Z. s.r.o. pre žalobcu. Faktúry vystavoval osobne. Účtovníctvo spoločnosti Z. s.r.o. viedol sám, k dispozícii ho už nemá, odovzdal ho Radoslavovi V., o čom predložil preberací protokol zo dňa 07.10.2015. Podľa svedka by preverované faktúry mali byť zaevidované v účtovníctve spoločnosti Z. s.r.o. Na otázku správcu dane nevedel vysvetliť, z akého dôvodu sú pod tými istými číslami faktúr, ako sú zaúčtované u žalobcu, evidované v kontrolnom výkaze iné spoločnosti na úplne iné sumy a taktiež nevedel vysvetliť skutočnosť, že podľa kontrolného výkazu dodal tovar sám sebe. Nevedel, prečo spoločnosť Z. s.r.o. nezostavila účtovnú závierku a nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014. Ako dôvod zlúčenia so spoločnosťou M., s.r.o. svedok uviedol rodinné problémy. M. V. už istý čas poznal a dohodol sa s ním, že mu odpredá obchodný podiel za symbolickú sumu. 31. Z výpisov z účtu spoločnosti Z. s.r.o. správca dane zistil, že na účtoch boli v roku 2015 evidované len príjmy od troch spoločností, vrátane žalobcu, ostatné pohyby sa týkali hotovostných výberov Pavla G., prevažne v čiastkach 10.000,- Eur aj viackrát denne, v závislosti od výšky predtým došlej platby na účet. Z bankových výpisov správca dane nezistil žiadnych dodávateľov spoločnosti Z. s.r.o., na účtoch neboli evidované žiadne pohyby týkajúce sa úhrad dodávateľom tovaru. 32. Dňa 28.11.2018 I. k objasneniu obchodov so spoločnosťou Z. s.r.o. uviedol, že kontakt na pána G. získal od C. D.. Objednávky realizoval väčšinou on sám telefonicky, nákup tovaru prejednal so G.. Predmetom obchodov boli štandardné náhradné diely používané na opravu nákladných a osobných vozidiel. Tovar sa vozil priebežne, k jeho pôvodu sa vyjadriť nevedel. Neskúmal ani pôvod tovaru, ani osoby, ktoré ho doviezli, nakoľko na to nemal dôvod. Ako dôkaz použitia zakúpeného tovaru môže poskytnúť dokumentáciu skladového hospodárstva a výpis zo skladovej evidencie. 33. Dňa 14.12.2018 bola správcovi dane doručená od žalobcu evidencia „Skladové položky - KP za sklad „Hlavný sklad“. Na evidencii je uvedený názov I. X., s.r.o. a dátum 03.12.2018. Predložená evidencia bola bez bližšej špecifikácie účtovného obdobia. 34. Žalobca navrhol predvolanie svedka Radoslava V.. Správca dane zistil, že v rovnakom čase, ale v inom konaní, sa snažil predvolať Radoslava V., avšak jeho predvolanie bol neúspešné a neúspešný bol aj pokus o jeho predvedenie príslušníkmi Policajného zboru. 35. Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.05.2019 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 124.450,15 Eur. Správca dane dospel k záveru, že reálne nadobudnutie tovaru (náhradných dielov) od dodávateľov C. D., s.r.o. a Z. s.r.o. sa nepotvrdilo. 36. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX zo dňa 24.01.2020 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožnil sa s rozsahom vykonaného dokazovania ako aj právnym posúdením veci. 37. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že aj keď žalobca tvrdí, že náhradné diely nadobudol a použil ich pri opravách automobilov, samo osebe to nepreukazuje, že takýto tovar nadobudol od deklarovaných dodávateľov. Jednoznačná verifikácia náhradných dielov v zmysle sporných faktúr od dodávateľských spoločností C. D., s.r.o. a Z. s.r.o. a ich následné párovanie na konkrétne opravy nie je možná. Svedok N. Y., ktorý pracoval ako automechanik u žalobcu, uviedol, že nemôže povedať, že presne tie diely, ktoré sú uvedené na faktúrach od spoločnosti C. D., s.r.o., montoval do vozidiel a ani podľa označenia dielov na faktúrach nevie presne určiť, do akého konkrétneho vozidla tieto diely patria, pretože nie je pri nich uvedený typ. Výpovede svedkov N. Y. a Y. I., ktorých žalobca navrhol vypočuť, nepotvrdili dodanie tovaru spoločnosťou C. D., s.r.o. Svedkovia podľa žalovaného neuviedli ani také skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať, že k dodaniu náhradných dielov uvedenou spoločnosťou mohlo dôjsť. Ani jeden zo svedkov spoločnosť C. D., s.r.o. nepozná. Y. I. videla u žalobcu len auto spoločnosti J., s.r.o. z Trenčína. 38. Z výpovede Y. I. okrem toho vyplýva, že účtovníctvo žalobcu bolo vedené v rozpore s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Svedkyňa uviedla, že na príkaz Martina D. nezaevidovala všetky položky z faktúr, čo má za následok, že celá skladová evidencia žalobcu nemôže poskytovať vierohodné údaje pre účtovanie pohybov na sklade. Nakoľko žalobca eviduje dodania náhradných dielov od viacerých subjektov, nebola predložená inventúra zásob, evidované a účtované boli len niektoré náhradné diely, nie všetky, preto nie je preukázané, ktoré náhradné diely boli v roku 2015 dodané a použité (od koho a v akom množstve). Odvolacia námietka žalobcu, že sa spotrebovalo len 4,848 % náhradných dielov ako aj následné prepočty žalobcu v odvolaní o stave zásob, nie je možné preukázať a preto podľa žalovaného nebolo opodstatnené na ne prihliadať pri určení daňovej povinnosti žalobcu. Ani svedok N. Y. ako automechanik pracujúci u žalobcu nevedel potvrdiť podľa faktúr, či diely uvedené na faktúrach montoval do vozidiel. 39. Hoci druhá konateľka žalobcu S. D. formálne potvrdila, že tovar dodávala spoločnosť C. D., s.r.o., jej tvrdenie nie je podporené žiadnymi dôkazmi. Jej tvrdenia sú podľa žalovaného len sprostredkovaním informácií, ktoré jej boli poskytnuté I. D.. 40. Skutočnosť, že spoločnosť C. D., s.r.o. mala dodať žalobcovi tovar v zmysle sporných faktúr, spochybňujú aj údaje z kontrolného výkazu spoločnosti C. D., s.r.o., keďže z nich vyplýva, že dodávateľ mal žalobcovi dodať tovar, ktorý ešte nemal k dispozícii. Spoločnosť C. D., s.r.o. nadobudla tovar až potom, ako bol dátum dodávky tovaru žalobcovi, a to sama od seba, čo je nelogické a nevierohodné. Okrem toho faktúry č. XXXXX zo dňa 12.10.2015 a č. XXXXX zo dňa 01.10.2015 nie sú vôbec uvedené v kontrolnom výkaze spoločnosti C. D., s.r.o. 41. Svedok Tomáš F., bývalý konateľ spoločnosti C. D., s.r.o., nevedel uviesť žiadneho zo subdodávateľov tovaru ani to, odkiaľ tovar pochádzal. Obmedzil sa len na formálne potvrdenie spolupráce, vystavenie faktúr a všeobecný popis obchodnej spolupráce. Nevedel vysvetliť fakt, že podľa kontrolného výkazu mal tovar dodávať sám sebe. Hoci mal 17.12.2015 odovzdať všetky účtovné doklady súvisiace so spoločnosťou novému konateľovi, je pozoruhodné, že z IP adresy U. F. boli dňa 25.01.2016 podané daňové priznanie na DPH a kontrolný výkaz za 4. štvrťrok 2015 spoločnosti C. D., s.r.o. Z toho vyplýva, že musel vedieť o skutočnostiach uvedených v kontrolnom výkaze, prípadne musel vedieť o osobe, ktorá tieto údaje do výkazov uviedla. 42. Výstupy, ktoré žalobca označil ako evidenciu použitia náhradných dielov a na základe nej by sa mali dať priradiť nakúpené náhradné diely k jednotlivým odberateľským faktúram, správca dane preveril a zistil, že obsahujú údaje z dvoch dodávateľských faktúr č. XXXXX zo dňa 01.10.2015 a č. XXXXX zo dňa 12.10.2015 od spoločností C. D., s.r.o. Uvádzaný variabilný symbol v predložených dokumentoch predstavuje číslo zákazky a nie číslo odberateľskej faktúry, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu, z čoho je zrejmé, že predložené výstupy nepredstavujú dôkaz, z ktorého by bolo možné náhradné diely identifikovať a priradiť k odberateľským faktúram. K položkám náhradných dielov nebol predložený číselník náhradných dielov a preto sa tieto nedajú identifikovať, teda zistiť, o aký druh náhradného dielu sa jedná. 43. Daňové orgány poukázali na to, že aj v prípade druhej dodávateľskej spoločnosti - Z. s.r.o. - údaje z jej kontrolných výkazov preukázali, že tovar uvedený na sporných faktúrach, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, nadobudla dodávateľská spoločnosť sama od seba, čo je nelogické a preto správca dane takéto nadobudnutie tovaru vyhodnotil ako sporné a pochybné. Okrem toho spoločnosť Z. s.r.o. nemala sklad, zamestnancov ani žiadny majetok. Potvrdenie dodania tovaru a vystavenia faktúr zo strany C. G. je len formálne a všeobecné bez možnosti overenia, keďže svedok nevedel uviesť žiadneho zo svojich dodávateľov, pôvod tovaru, spôsob prepravy a dodania, napriek tomu, že sám osobne mal obchod sprostredkovať. Správca dane tiež upozornil na to, že faktúrami č. XXXXXX zo dňa 15.06.2015, č. XXXXXX zo dňa 30.06.2015 a č. XXXXXX zo dňa 30.07.2015, na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky, sú priznané spoločnosťou Z. s.r.o. v kontrolných výkazoch dodania tovarov pre iné spoločnosti a nie pre žalobcu. Preto aj údaje z týchto kontrolných výkazov spochybňujú, že by malo dôjsť k dodaniu tovarov tak, ako je uvedené na faktúrach predložených žalobcom. 44. Žalovaný v rámci právneho posúdenia veci pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorej aplikácia nepredstavuje mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov a neumožňuje prehliadať absenciu splnenia podmienok, ktoré zákon č. 595/2003 Z.z. pre uplatnenie daňových výdavkov požaduje. V ustanoveniach uvedeného zákona sú vymedzené skutočnosti, ktoré tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Pri posudzovaní, či v prípade daňového subjektu má správca dane zohľadniť výdavky ako preukázateľné výdavky na účely dane z príjmov, je potrebné vychádzať predovšetkým zo základnej definície daňového výdavku (§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.), z ktorej vyplýva, že pre uznanie výdavkov ako daňových sú z daňového hľadiska rozhodujúce tri kritériá, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, musí byť súvislosť medzi konkrétnym výdavkom a zdaniteľným príjmom), preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol tak, ako to prezentuje daňový subjekt tvrdeniami a predloženými dokladmi) a podmienka zaúčtovania výdavku (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný tak, ako to ustanovuje zákon o účtovníctve), ak zákon neustanovuje inak (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/78/2014 zo dňa 26.05.2016). Na uplatnenie výdavku ako daňového v zmysle definície daňového výdavku musia byť splnené všetky kritériá. 45. Žalovaný skonštatoval, že pochybnosti, ktoré správca dane nadobudol v prípade dodania tovaru dodávateľmi C. D., s.r.o. a Z. s.r.o., boli opodstatnené, čím sa dôkazné bremeno prenieslo na žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že len predloženie formálnych účtovných dokladov, samotná úhrada faktúr a formálne potvrdenie dodania zo strany dodávateľa uvedeného na dokladoch, bez toho, aby jeho tvrdenia boli podložené ďalšími dôkazmi, nie je dostatočné. Je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie v skutočnosti poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku je síce jednou z podmienok, aby boli na základe príslušných dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Nie je úlohou správcu dane, aby vyhľadával dôkazy v prospech daňového subjektu, napr. zisťovaním, kto a akým spôsobom tovar dodal. Každý podnikateľský subjekt je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov, je zaťažený dôkazným bremenom a dôkazy, ktoré predkladá, musia byť jednoznačné a nevzbudzovať pochybnosti. Daňový subjekt síce nemá povinnosť preverovať si svojich obchodných partnerov a osoby, s ktorými koná a ktorým vypláca peniaze, avšak v prípade, že tak v rámci obozretného podnikania neurobí, sa sám vystavuje riziku, že následne, s odstupom času, na daňové účely nepreukáže opodstatnenosť uplatnenia svojich výdavkov. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca využil nejaké kontrolné mechanizmy, že by konal obozretne a preveroval si nejakým spôsobom podmienky obchodov so spoločnosťami C. D., s.r.o. a Z. s.r.o. Keby opatrenia prijal, mohol zistiť, či dodávatelia uvedení na faktúrach tovar skutočne dodávajú, kto je dodávateľom a prepravcom, čím by bolo možné dodania preveriť aj pri daňovej kontrole a posúdení opodstatnenosti uplatnenia daňových výdavkov z vystavených faktúr. Žalobca pritom sám uviedol, že neskúmal ani pôvod tovaru, ani to, kto ho vozil, čím sa sám dostal do dôkaznej núdze. 46. Ohľadne odvolacích námietok týkajúcich sa spochybneného nároku na DPH žalovaný uviedol, že žalobca ako registrovaný platiteľ tejto dane nemá v prípade spochybnenia nároku na odpočet DPH z faktúr, ktoré sú predmetom aj tohto administratívneho konania a nie sú uznané ako daňový výdavok, nárok na úpravu základu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015. Vychádzajúc z ustanovení § 19 ods. 3 písm. k) bod 2, § 21 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona nie je možné odpočítať, je daňovým výdavkom iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Ak DPH prislúcha k výdavkom, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom a nebola za minulé zdaňovacie obdobia účtovaná ako náklad, nie je daňovým výdavkom. 47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 49. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 50. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 51. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 53. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 54. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20210101>, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 55. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 56. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. 57. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 58. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 59. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, a) ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, b) ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov, c) prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b). 60. Po preskúmaní obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, resp. nebolo preukázané reálne dodanie služieb v zmysle sporných faktúr dodávateľmi označenými na uvedených faktúrach (C. D., s.r.o. a Z. s.r.o.), je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. V kontexte argumentačnej podpory záverov daňových orgánov správny súd nezaznamenal také kvalitatívne vlastnosti preskúmavaných rozhodnutí, aby bolo možné námietku o ich nepreskúmateľnosti považovať za dôvodnú. 61. Hoci väčšina judikatúry NS SR v oblasti daní je produkovaná v súvislosti s problematikou dane z pridanej hodnoty, správny súd je názoru, že právne závery, najmä v otázke rozsahu a spôsobu dokazovania ako aj rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, sú v mnohých prípadoch využiteľné aj pre riešenie sporných otázok súvisiacich s daňou z príjmov. NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.201, vyslovil, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“ NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014 uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017. 62. Podľa rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/97/2010 „správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štúdiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.“ 63. S uvedeným prístupom všeobecnej judikatúry k otázke daňového bremena a jeho rozloženia v daňovom konaní medzi daňový subjekt a správcu dane sa stotožnil aj ÚS SR, ako vyplýva z uznesenia I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ 64. Z doposiaľ citovanej ako aj ďalšej judikatúry NS SR k daňovým otázkam vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia obchodnej transakcie nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia daňového subjektu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (5Sžf/97/2010, 3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov (dodávateľov) kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov na cudzích štátnych príslušníkov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zrušenie a zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nezhoršuje to dôkaznú situáciu na strane správcu dane, resp. nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016). 65. Hoci správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach pomerne podrobne poukázali na zistenia (viď vyššie časť rozsudku opisujúcu priebeh administratívneho konania), ktoré ich viedli k záveru o nepreukázaní reálneho dodania tovaru dodávateľmi C. D., s.r.o. a Z. s.r.o., správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na niektoré fakty a z nich vyplývajúce skutočnosti, pre ktoré považuje právny záver daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena žalobcu za nielen správny, ale aj riadne odôvodnený: - svedkovia N. Y. a Y. I. ako zamestnanci žalobcu nezaevidovali situáciu, že by niektorá z deklarovaných dodávateľských spoločností v roku 2015 dodala fyzicky nejaký tovar žalobcovi, - obaja uvedení svedkovia mali skúsenosť s tým, že náhradné diely boli dovážané v kusoch, prípadne viac kusov v škatuliach, niekedy aj niekoľkokrát denne, čiže obvyklým postupom v podnikateľskej činnosti žalobcu bolo priebežné zadovažovanie náhradných dielov podľa aktuálne vybavovaných objednávok od zákazníkov, čo je v protiklade s výrazne objemnejšími dodávkami od spoločností C. D., s.r.o. a Z. s.r.o. bez nadväznosti na konkrétne objednávky vybavované žalobcom, - obe dodávateľské spoločnosti boli zrušené a zanikli zlúčením s inou spoločnosťou, pričom finálna nástupnícka spoločnosť J. s.r.o. je nekontaktná, jej konateľom jej cudzí štátny príslušník, ktorý je navyše nevystopovateľným subjektom z dôvodu nekorektných osobných údajov uvedených na dostupných dokladoch, - konatelia a súčasne spoločníci dodávateľských spoločností krátko po uskutočnení deklarovaných obchodov prestali obchodovať v danom trhovom segmente bez ekonomicky racionálneho zdôvodnenia tohto kroku, nedisponujú účtovníctvom zaniknutých spoločností, - ani jedna z dodávateľských spoločností nemala personálne ani materiálne predpoklady na uskutočňovanie deklarovaných obchodov, nedisponovala majetkom ani skladovými priestormi, - kontrolné výkazy oboch dodávateľských spoločností obsahujú totožný logický lapsus, keď každá zo spoločností tovar, ktorý následne mali predať žalobcovi, mala podľa kontrolných výkazov nadobudnúť sama od seba, spoločnosť C. D., s.r.o. ho navyše mala nadobudnúť časovo neskôr, ako ho mala predať žalobcovi, - bankové účty dodávateľských spoločností neposkytujú žiadne dôkazy o platbách potenciálnym dodávateľom tovaru sprostredkovanému žalobcovi, poskytujú však dôkaz o podobnom konaní konateľov, ktorí vždy, keď nejaké platby na účty prišli, obratom vykonávali hotovostné výbery vo vysokých sumách, - konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť ani k jednému zo subdodávateľov, od ktorých ako sprostredkovatelia mali nakupovať náhradné diely pre žalobcu, z čoho možno vyvodiť, že nemali s obchodovaním s uvedeným druhom tovaru žiadne skúsenosti, keďže ak by dané trhové prostredie poznali, nestalo by sa, že by si nevedeli spomenúť na názov alebo obchodné meno žiadneho zo subdodávateľov, - v nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že konatelia dodávateľských spoločností, nedisponujúci zrejme žiadnymi overenými kontaktmi z vlastnej podnikateľskej činnosti, ponúkli žalobcovi službu, ktorú si tento bez väčšej námahy mohol zrealizovať vo vlastnej réžii. Žalobca si teda nielenže nekontroloval pôvod tovaru, ako sám uviedol, ale jeho zadováženie zveril osobám, ktoré dovtedy s týmto druhom tovaru pravdepodobne nemali žiadne skúsenosti, resp. oveľa menšie ako sám žalobca. Konal tak napriek tomu, že mal v rámci nákupu náhradných dielov overené a zrejme aj stále fungujúce dodávateľsko- odberateľské vzťahy s inými dodávateľmi (napr. spoločnosť J. s.r.o.). Takéto experimentovanie s dovtedy jemu neznámymi dodávateľmi vypovedá o tom, že sa správal ako nedostatočne obozretný podnikateľský subjekt a dobrovoľne sa vystavoval riziku spojenému s obchodovaním s nepreverenými subjektmi. 66. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že žalovaný neprihliadol na tie ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorých medzi daňové výdavky patrí aj DPH, ak na jej odpočítanie platiteľ dane nemá nárok, správny súd zistil, že s touto otázkou sa žalovaný vyporiadal, keď uviedol (str. 22 napadnutého rozhodnutia), že žalobca ako registrovaný platiteľ DPH nemá v prípade spochybnenia nároku na odpočet DPH z faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania a nie sú uznané ako daňový výdavok, nárok na úpravu základu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015. Vychádzajúc z ustanovení § 19 ods. 3 písm. k) bod 2, § 21 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., je DPH, ktorú podľa zákona nie je možné odpočítať, daňovým výdavkom iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Ak DPH prislúcha k výdavkom, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom a nebola za minulé zdaňovacie obdobia účtovaná ako náklad, nie je daňovým výdavkom. Keďže žalobca nepreukázal reálnosť dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi (C. D., s.r.o. a Z. s.r.o.), neboli splnené podmienky hypotézy právnej normy umožňujúcej žalobcovi využiť ním namietaný benefit upravený zákonom č. 595/2003 Z.z. Úvahy žalobcu by boli akceptovateľné len v prípade, ak by faktúry vystavené dodávateľskými spoločnosťami preukazovali reálne dodanie fakturovaného tovaru. 67. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, majúcej základ v absencii presného a konkrétneho spôsobu zistenia základu dane a naň nadväzujúceho výpočtu daňovej povinnosti žalobcu správny súd uvádza, že tak, ako to vyplýva aj z preskúmavaných rozhodnutí, aplikáciou ustanovenia § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. sa výsledok hospodárenia žalobcu zvýšil o sumy, ktoré nemožno podľa zákona zahrnúť do daňových výdavkov (§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.), t.j. v jeho prípade o súčet fakturovaných súm uvedených na správcom dane účinne spochybnených faktúrach vystavených spoločnosťami C. VZT, s.r.o. a Z. s.r.o. Námietke žalobcu, že do spotreby v roku 2015 bolo zaúčtovaných len 4,848 % z nakúpených náhradných dielov, nie je možné priznať relevanciu pre zásadné spochybnenie vedenia skladovej evidencie žalobcu, keď priamo z výpovede svedkyne Y. I. vyplynulo, že na výslovný pokyn žalobcu neevidovala do skladu všetky položky, ale len niektoré. Z tejto výpovede vyplýva, že účtovníctvo žalobcu bolo vedené v rozpore s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Nezaevidovane všetkých položiek z faktúr má za následok, že celá skladová evidencia žalobcu nemôže poskytovať vierohodné údaje pre účtovanie pohybov na sklade. Nakoľko žalobca eviduje dodania náhradných dielov od viacerých subjektov, nebola predložená inventúra zásob, evidované a účtované boli len niektoré náhradné diely, nie všetky, preto nie je preukázané, ktoré náhradné diely boli v roku 2015 dodané a použité (od koho a v akom množstve). Tvrdenie, že sa spotrebovalo len 4,848 % náhradných dielov ako aj následné prepočty žalobcu v odvolaní a správnej žalobe o stave zásob, nie je možné preukázať či preveriť a preto sa aj správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že nebolo opodstatnené naň prihliadať pri určení daňovej povinnosti žalobcu. 68. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. V procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo, pričom sa zaoberal každou relevantnou námietkou žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 69. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil. 70. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.