Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/20/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200686 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200686.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: E. G., muž, nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Afganistan, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzanou Števulovou, Liga za ľudské práva, Hurbanovo námestie č. 5, Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava, Športová 10, Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BA8-AV-51-13/2011 zo dňa 10.11. 2011 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava č. PPZ-HCP-BA8- AV-51-13/2011 zo dňa 10. novembra 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 62 ods. 1 písm. a zák. č. 48/2002 Z.z. zaistil navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný najviac však na 6 mesiacov a zároveň ho umiestnil v ÚPZC Medveďov. Z rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľ bol vrátený na územie SR po tom, čo bol Políciou Českej republiky dňa 10.11. 2011 skontrolovaný v nákladnom priestore kamióna (idúceho z Turecka do Nemecka) na území ČR, pričom podľa jeho vyjadrenia cestoval pôvodne z Afganistanu cez Grécko s úmyslom vycestovať do inej krajiny Európskej únie, konkrétne do Rakúska. Po vypočutí orgánmi cudzineckej polície SR odmietol medzinárodnú ochranu SR, vyjadril sa odmietavo a negatívne k vyhláseniu o udelení azylu, súhlasil s administratívnym vyhostením a chce sa čo najskôr vrátiť do domovskej krajiny - Afganskej islamskej republiky. Vzhľadom na to, že nedisponoval cestovným dokladom, žiadnym osobným dokladom, finančnými prostriedkami na zabezpečenie starostlivosti o svoju osobu, ani na vycestovanie do domovskej krajiny, bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 10.11. 2011, na výkon ktorého bol navrhovateľ zaistený s poukazom na § 59 ods. 1 písm. b)d) zák. č. 48/2002 Z.z.. Zároveň správny orgán skonštatoval, že vykonané zaistenie nie je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, obmedzenie osobnej slobody je nevyhnutné z dôvodu existencie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, navrhovateľ vstúpil na územie SR bez oprávnenia, zdržiava sa na území SR bez oprávnenia, nemá prostriedky na vycestovanie a starostlivosť o svoju osobu a platný cestovný doklad opatrený vízom, resp. povolením na pobyt. Správny orgán skonštatoval splnenie podmienok v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne a namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko odporca neurčil dostatočne dobu zaistenia, nedostatočne odôvodnil, prečo pristúpil k zaisteniu a vôbec neodôvodnil, prečo nebolo možné realizovať administratívne vyhostenie bez pozbavenia navrhovateľa osobnej slobody a prečo mu nestanovil lehotu na vycestovanie. Tak isto sa nezaoberal otázkou vyhostiteľnosti navrhovateľa. Zdôraznil, že rozhodnutie o zaistení musí obsahovať konkrétne zdôvodnenie, z ktorého je zrejmá jeho efektívnosť a účelnosť a teda aj nutnosť aplikácie obmedzenia osobnej slobody cestou zaistenia. Skutočnosť, že navrhovateľ nechcel hneď po readmisii z ČR požiadať o udelenie azylu, nemôže byť automatickým dôvodom na jeho zaistenie, tak isto ako skutočnosť, že nepožiadal hneď o medzinárodnoprávnu ochranu. Namietal, že žiadosť o prijatie navrhovateľa do ÚPZC Medveďov bola zaslaná skôr, ako bolo rozhodnutie vyhotovené a doručené. Zdôraznil, že v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku je povinnosťou odporcu každé svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a osobitne to platí pre rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľ pozbavený osobnej slobody. Samotná existencia rozhodnutia o vyhostení nie je dostatočným podkladom pre zaistenie. Naviac ani v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nebola určená lehota na vycestovanie do krajiny pôvodu. Za vážny nedostatok považuje skutočnosť, že nebola konkretizovaná nevyhnutná doba zaistenia, ktorá by mala byť náležite odôvodnená s objasnením toho, čo znamená čas nevyhnutne potrebný a akým spôsobom správny orgán zabezpečuje, resp. počas doby zaistenia bude zabezpečovať výkon administratívneho vyhostenia tak, aby sa doba zaistenia minimalizovala. Formálna existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je dostatočným podkladom pre zaistenie bez skúmania otázky vyhostiteľnosti navrhovateľa. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil obsah zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania zo dňa 10.01. 2011, v ktorom súhlasil s administratívnym vyhostením, vyjadril záujem, čo najskôr sa vrátiť do Afganistanu, uviedol, že cieľovou krajinou jeho cesty bola výlučne Rakúska republika, neprejavil záujem o vyhlásenie k udeleniu azylu, odmietol medzinárodnoprávnu ochranu SR, odmietol kontaktovať medzinárodnú organizáciu v rámci pomoci a vyriešenia jeho situácie. Rozhodnutie vydané na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení a takto zisteného skutkového stavu považuje za efektívne a účelné, aj s poukazom na nerešpektovanie všeobecných právnych predpisov upravujúcich vstup na pobyt cudzincov na území SR. Pred vydaním rozhodnutia si odporca len informatívne zisťoval možnosť umiestnenia navrhovateľa v ÚPZC Medveďov. Navrhovateľ výslovne súhlasil s administratívnym vyhostením, vyjadril vôľu vrátiť sa do domovskej krajiny a nechcel využiť možnosť kontaktovať označenú mimovládnu organizáciu. Nebolo preto na mieste odôvodňovať, prečo nebolo možné zabezpečiť výkon rozhodnutia zo slobody a prečo nemohol využiť napríklad program dobrovoľných návratov IOM, ako to požadovala jeho zástupkyňa v odvolaní. Lehota na vycestovanie nebola navrhovateľovi poskytnutá vzhľadom na § 57 ods. 4 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Doba zaistenia bola stanovená v súlade so zákonom, vzhľadom na nemožnosť odporcu ovplyvniť dĺžku doby potrebnej na vybavenie náhradných dokladov. Nebolo dôvodné sa vysporiadavať s otázkou vyhostiteľnosti do domovskej krajiny, nakoľko navrhovateľ sám uviedol, že sa tam chce vrátiť, nemá tam problémy, nie je prenasledovaný políciou, nie je trestne stíhaný, ani nemá žiadne náboženské problémy, osobne nikdy nebojoval vo vojne, nie je v žiadnej politickej strane, ani v hnutí. V predchádzajúcom konaní krajský súd podané odvolanie ako oneskorene podané odmietol, Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č. 1 SZa/1/2012 zo dňa 28.02. 2012 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila, súd preto konal v jej neprítomnosti. Prítomná zástupkyňa odporcu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 59 ods. 1 písm. b)d) zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak b) možno predpokladať, že cudzinec ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť, d) cudzinec nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Podľa § 57 ods. 4 zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov Policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie alebo určí lehotu kratšiu ako sedem dní, ak a) možno predpokladať, že cudzinec ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť, b) cudzinec v konaní podľa tohto zákona uvedie nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby, alebo c) cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov Policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel a) výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov Ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise 26a) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 6) Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Obsahom pripojeného administratívneho spisu je preukázané, že navrhovateľ bol skontrolovaný (spolu s ďalšími piatimi cudzincami) orgánmi polície ČR dňa 24.10. 2011 v zaplombovanom nákladnom priestore kamióna smerujúceho z Turecka do Nemecka v priestore bývalého hraničného prechodu Lanžhot - Kúty. Po podaní vyjadrenia bol orgánmi ČR odovzdaný orgánom cudzineckej polície SR. V rámci zápisnice o podaní vysvetlenia č.p. PPZ-HCP-BA9-AV-51-6/2011 zo dňa 10.11. 2011 spísanej na OCP PZ Trnava, po tom, čo bol navrhovateľ v jazyku pashtu poučený podľa platných zákonných ustanovení, vyjadril sa k svojej ceste s cieľom v Rakúsku. Opísal cestu z Afganistanu cez Irán, Turecko a Grécko. V uzatvorenom kamióne sa mienili dopraviť až do Rakúska, na kamión začali búchať až keď sa im na mobilných telefónoch ukázal rakúsky operátor. V žiadnej európskej krajine nepožiadal o azyl a nepožiadal oň ani na Slovensku, nežiadal ani o poskytnutie inej ochrany a nežiadal ani vyrozumieť žiadnu organizáciu. Azyl na Slovensku nežiadal a chcel sa čo najrýchlejšie vrátiť domov, nechcel stratiť veľa času čakaním, kedy mu udelia azyl na území SR, lebo vie, že na území SR sa azyl neudeľuje. Rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BA9-AV-51-11/2011 zo dňa 10.11. 2011 odporca navrhovateľa administratívne vyhostil do krajiny pôvodu, t.j. Afganskej islamskej republiky alebo do ktorejkoľvek krajiny, ktorá ho prijme a zároveň mu určil zákaz vstupu na územie SR na päť rokov. S odkazom na § 57 ods. 4 písm. a) zákona o pobyte cudzincov mu neurčil lehotu na vycestovanie. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na splnenie podmienok v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, nezistenie prekážok administratívneho vyhostenia, nezáujem o medzinárodnú ochranu a pomoc mimovládnych medzinárodných organizácií. Zároveň vylúčil odkladný účinok prípadne podaného odvolania. V ďalšom konaní bolo vydané rozhodnutie o zaistení a navrhovateľ bol umiestnený v ÚPZC Medveďov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd skonštatoval, že podané odvolanie je dôvodné v časti, kde splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala nedostatočné odôvodnenie a určenie doby zaistenia. Súd si je vedomý, že samotný odporca nemôže ovplyvniť dĺžku doby zaistenia odvíjajúcu sa predovšetkým od doby zabezpečenia náhradných cestovných dokladov. Na druhej strane vzhľadom na význam a hodnotu osobnej slobody pre každého človeka je dôvodné požadovať od správnych orgánov, aby konkrétnejšie odôvodnili, aká je v danom prípade (aj vzhľadom na prax a skúsenosti z obdobných prípadov) dôvodne predpokladaná potrebná doba zaistenia. Tak isto je potrebné vysvetliť, akým spôsobom mienia správne orgány postupovať za účelom zabezpečenia náhradných dokladov a čo najrýchlejšieho zorganizovania vyhostenia navrhovateľa z územia SR. Za dôvodný súd považuje aj poukaz na chýbajúce odôvodnenie úvahy, prečo nebolo možné realizovať administratívne vyhostenie navrhovateľa bez pozbavenia jeho osobnej slobody. Správny orgán sa obmedzil na odkaz na rozhodnutie o administratívnom vyhostení, potrebnosť zaistenia na jeho realizáciu, nezáujem o poskytnutie medzinárodnoprávnej ochrany, všeobecné skonštatovanie, že navrhovateľ nemá prostriedky na starostlivosť o svoju osobu a vycestovanie a platný cestovný doklad. Tieto skutočnosti bez ďalšieho nepostačujú na preukázanie dôvodnosti obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa. Na to, aby bolo možné považovať rozhodnutie o zaistení, ktoré je jedným z najprísnejších zásahov do práva na osobnú slobodu, za zákonné, musí byť dostatočne odôvodnené ohľadne nevyhnutnosti aj účelnosti. Mimoriadne dôležité je dostatočným spôsobom odôvodniť nevyhnutnosť zaistenia v nadväznosti na konkrétnu osobu, jej správanie a okolnosti daného prípadu. Napadnuté rozhodnutie tak ako bolo vydané, nespĺňa tieto požiadavky. Napriek svojej rozsiahlosti sa sústreďuje na opísanie priebehu správneho konania, ale odôvodnenie zásadných právnych záverov, na základe ktorých bolo vydané, je len všeobecné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jeho splnomocnená zástupkyňa výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.