Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200064 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200064.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: I. T., nar. XX.XX. XXXX, št. prísl. Alžírska demokratická republika, t.č. ÚPZC Medveďov, zastúpený: JUDr. Katarína Fajnorová, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č.p. PPZ-HCP-BA6-AV-19-50/2012 zo dňa 28.01. 2012 t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6- AV-19-50/2012 zo dňa 28. januára 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c),d),e) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.01. 2012 vydaným na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 38 Sp/16/2011-59 zo dňa 13.12. 2011 , ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-AV-197-7/2011 zo dňa 14.10. 2011 odporca zaistil navrhovateľa a zároveň rozhodol o jeho umiestnení v ÚPZC Medveďov na dobu do 29.02. 2012. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na skutočnosť, že navrhovateľ sa na území SR zdržuje neoprávnene, predchádzajúce rozhodnutie o zaistení, ktoré bolo zrušené v rámci súdneho prieskumu, bolo odôvodnené použitie právnej úpravy zák. č. 404/2011 Z.z. (§ 131 ods. 10) , nakoľko je pre navrhovateľa výhodnejšie. Za rozhodujúci odporca považoval obsah vyjadrenia účastníka zaznamenaný zápisnicou zo dňa 28.01. 2012, v zmysle ktorého nemá momentálne zabezpečené ubytovanie na území SR, ani žiadne finančné prostriedky, z toho dôvodu neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 89 ods. 1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.. V nadväznosti na potrebu skúmania, či sa jedná o zraniteľnú osobu poukázal na obsah vyjadrenia účastníka, ktorý výslovne uviedol, že žiada, aby sa s ním zaobchádzalo ako so zdravou osobou. Navrhovateľ bol síce viackrát hospitalizovaný, avšak vždy bol prepustený, nakoľko postačuje ambulantná liečba. Stanovená doba zaistenia bola odôvodnená s poukazom na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ako doba nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka z územia SR a je priamoúmerná dobe vystavenia cestovného dokladu a vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu vyhosteniu. V nadväznosti na existenciu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení bolo skonštatované, že rozhodnutie je vydané v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolaním doručeným KS v Trnave dňa 06.02. 2012 prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľ žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d)c)e) O.s.p. a pre porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje akýkoľvek odkaz na príslušné ustanovenie taxatívne vymedzujúce dôvody zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení cestou zaistenia. Nevysporiadalo sa s tým, že navrhovateľ je účastníkom azylového konania, keďže ešte stále plynie lehota na podanie rozkladu proti uzneseniu o zastavení azylového konania. Z toho dôvodu je treba navrhovateľa považovať za žiadateľa o azyl, ktorý sa na území SR zdržuje oprávnene. Bez ohľadu na odôvodnenie zrušujúceho rozsudku KS v Trnave č. 38 Sp/16/2011, ktorým bolo uložené vyhodnotiť zákonným spôsobom, či v prípade navrhovateľa sa jedná o zraniteľnú osobu sa odporca uspokojil s vyjadrením (psychicky chorého) navrhovateľa o tom, že nemá žiadne problémy a žiada, aby sa s ním zaobchádzalo ako so zdravou osobou, čo je v rozpore s jeho zdravotnou dokumentáciou a tým, že je na nepretržitej medikamentóznej liečbe. Rozhodnutie sa nevysporiadalo ani otázkou účelnosti a efektívnosti rozhodnutia v nadväznosti na prebiehajúce konanie, ani otázkou reálnej vyhostiteľnosti navrhovateľa. Rozhodnutie považuje za vydané na základe zistenia skutkového stavu nedostačujúceho pre posúdenie veci, jednak vzhľadom na nezabezpečenie si znaleckého posudku lekára ohľadne zdravotného stavu navrhovateľa a aj nezistenie si možnosti ubytovania po prepustení z ÚPZC Medveďov ako žiadateľa o azyl v zariadení Migračného úradu MV SR. Konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia trpelo vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia spočívajúcou v tom, že hneď po odovzdaní príkazu na prepustenie (v zmysle rozsudku KS Trnava) s ním bola spísaná zápisnica a bolo mu vydané nové rozhodnutie o zaistení, pričom napriek tomu, že trval na prítomnosti svojej právničky bola znemožnená jej účasť na výsluchu vo veci opakovaného zaistenia. Príkaz na prepustenie nikdy zrealizovaný nebol, navrhovateľ bol znovu zaistený predtým, ako by rozhodnutie bolo doručené jeho splnomocnenej zástupkyni. Vyššie uvedený postup je v rozpore s článkom 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko nedošlo k prepusteniu osoby v dôsledku realizácie rozhodnutia súdu , ktorý vyslovil nezákonnosť pozbavenia osobnej slobody. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 09.02. 2012 žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K postaveniu účastníka azylového konania uviedol, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo azylové konanie zastavené a rozhodnutie bolo predbežne vykonateľné. K posudzovaniu navrhovateľa ako zraniteľnej osoby uviedol, že žiaden z predložených dôkazov neosvedčuje navrhovateľa ako osobu so zdravotným postihnutím, zástupkyňou požadované vypracovanie znaleckého posudku na zdravotný stav navrhovateľa je v rozpore s prejavenou vôľou navrhovateľa. V nadväznosti na realizáciu zaistenia pred doručením rozhodnutia splnomocnenej zástupkyni poukázal na úpravu § 25 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Zdôraznil, že v prípade navrhovateľa je jasne preukázané, že sa jedná o cudzinca, ktorý nerešpektuje zákony SR, o čom svedčí aj jeho odmietnutie akceptovať právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z toho titulu, že aj v zmysle nového zákona o pobyte cudzincov je povinnosťou správneho orgánu uviesť konkrétny dôvod, presné zákonné ustanovenie, prečo je potrebné zabezpečiť výkon rozhodnutia cestou zaistenia. Odporca sa nevysporiadal dostatočne s právnym postavením navrhovateľa ako účastníka azylového konania na Slovensku, pretože v rozpore s týmto bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že sa na území SR nachádza neoprávnene. Nie je pravdou tvrdenie, že navrhovateľ nemal zabezpečené ani ubytovanie, ani finančné prostriedky. V súlade s praxou Migračného úradu ak je účastník žiadateľom o azyl (až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí azylové konanie), je mu poskytovaná strava a ubytovanie. V tejto súvislosti sa odporca nevysporiadal s úpravou tzv. Prijímacej smernice 2003/9/ ES článok 7 Úprava pobytu a slobody pohybu. Ak by aj mal za preukázané podmienky pre postup v zmysle ods. 3 článku 7, mal to písomne odôvodniť. Bez ohľadu na obsah písomného vyjadrenia k odvolaniu trvala na tom, že odporca sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s otázkou, či sa v prípade navrhovateľa jedná o zraniteľnú osobu, čo by podľa jej názoru malo byť zabezpečené vypracovaním znaleckého posudku na otázku, či je možné navrhovateľa posudzovať za osobu so zdravotným postihnutím. Časť argumentácie poukazujúcu na to, že doteraz nebola spochybnená právna spôsobilosť účastníka a preto nebol dôvod na vypracovávanie znaleckého posudku je nesprávna, pretože preukázanie zdravotného postihnutia neznamená automaticky obmedzenie právnej spôsobilosti danej osoby. Odporca sa nevyposporiadal riadne ani s účelnosťou a efektívnosťou zaistenia a následne vyhostiteľnosťou v nadväznosti na postavenie žiadateľa o azyl, na ktoré má navrhovateľ nárok až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude azylové konanie skončené. Zdôraznila nezákonnosť postupu, keď v sobotu dňa 28.01. 2012 príslušníci ÚPZC odovzdali navrhovateľovi príkaz na prepustenie, ktorý podpísal a v ktorom bol poučený o povinnosti vycestovať do 30 dní z územia SR, pričom toto bol postup len formálny, nakoľko reálne odporca ani neopustil priestory ÚPZC a hneď bol znovu kontrolovaný a predvedený na výsluch. Takýto postup je v rozpore s článkom 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí mať za následok prepustenie na slobodu, tak isto je v rozpore s § 90 zák. č. 404/2011 Z.z., v ktorom zákonodarca nepochybne pod pojmom prepustiť nemal na mysli len formálne odovzdanie príkazu na prepustenie bez realizácie prepustenia. Poverený zástupca odporcu v súlade s písomným vyjadrením napadnuté rozhodnutie zo dňa 28.01. 2012,ktoré bolo vydané na výkon právoplatného rozhodnutia o vyhostení v súlade so zákonom potvrdiť. K namietanému spôsobu prepustenia uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ bol skutočne prepustený z ÚPZC Medveďov na základe založeného príkazu. Podľa úradného záznamu bol o 09.10 hod. kontrolovaný cudzineckou políciou Bratislava, pred budovou ÚPZC Medveďov, následne bol predvedený, o čom sa tak isto nachádza v spise úradný záznam. K povinnosti skúmať a odôvodniť účel zaistenia poukázal na viazanosť správneho orgánu § 84 zák. č. 404/2011 Z.z., pričom primárne odporca skúmal možnosť aplikácie ust. § 89 ods. 1 písm. a), b), ale sám navrhovateľ uviedol, že nemá k dispozícii žiadne finančné prostriedky, ani možnosť ubytovania. Námietku nezohľadnenia azylového konania a postavenia navrhovateľa ako jeho účastníka považoval za irelevantnú s poukazom na ust. § 88 ods. 3. V súvislosti s rozhodovaním kontaktoval Migračný úrad, ktorý potvrdil, že rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo vykonateľnosť (nie je potrebné vyčkať na jeho právoplatnosť), a preto mohli vydať rozhodnutie o zaistení. K účelnosti zaistenia poukázal na to, že aj na základe doterajšej činnosti príslušníkov ÚPZC Medveďov je t.č. prísľub ambasády, že po preverení totožnosti navrhovateľa mu bude vydaný náhradný cestovný doklad. K námietke neposudzovania navrhovateľa ako zraniteľnej osoby zdôraznil, že sám účastník zásadne nesúhlasil s tým, že by mal byť zdravotne postihnutý, keďže nie je pozbavený svojprávnosti, jeho stanovisko je pre správny orgán záväzné. Zdôraznil, že zaistenie cudzinca na základe rozhodnutia zo dňa 28.01. 2012 bolo len rozhodnuté o pokračovaní zaistenia začatého na základe predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 14.10. 2011. Z toho, že prvým zaistením dňa 14.10. 2011 začala plynúť zákonná maximálna 6 mesačná lehota zaistenia vyplýva, že pri rozhodovaní o zaistení dňa 28.01. 2012 pri skúmaní postavenia navrhovateľa ako účastníka azylového konania sa malo vychádzať zo stavu, aký bol ku dňu 14.10. 2011, kedy navrhovateľ ešte nebol účastníkom azylového konania. Zároveň znovu zdôraznil na to, že rozhodnutie Migračného úradu o zastavení azylového konania bolo ku dňu 28.01. 2012 vykonateľné. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu na základe podaného odvolania postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z predloženého administratívneho spisu je preukázané, že na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-AV-197-6/2011- SAN zo dňa 14.10. 2011, ktorým bol navrhovateľovi zároveň uložený zákaz vstupu na územie SR na dobu 5 rokov, bol navrhovateľ v predchádzajúcom konaní rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-AV-197-7/2011-SAN zo dňa 14.10. 2011 zaistený podľa § 62 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 59 ods. 1 písm. b) d) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie o zaistení sa opieralo o existenciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, naplnenie skutkovej podstaty § 57 ods. 1 písm. b) bod 1 zák. č. 48/2002 Z.z., neexistencie prekážky vyhostiteľnosti a súladu s ust. článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe podaného odvolania bolo toto rozhodnutie rozsudkom KS v Trnave č. 38 Sp/16/2011 zo dňa 13.12. 2011 zrušené a vec bola odporcovi vrátená na ďalšie konanie. Dôvodmi pre zrušenie rozhodnutia bolo nedostatočné odôvodnenie v nadväznosti na stanovenie doby zaistenia a nevysporiadanie sa s otázkou, či vzhľadom na zdokumentovaný zdravotný stav je potrebné navrhovateľa považovať za zraniteľnú osobu v zmysle § 2 písm. k) zákona o pobyte cudzincov. Ďalším dôvodom boli procesné pochybenia v súvislosti s neposkytnutím možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie splnenia dôvodov pre zaistenie. Dňa 28.01. 2012 o 09.00 hod. bol navrhovateľ na základe príkazu na prepustenie z dôvodu § 90 písm. b) bod 2 zák. č. 404/2011 Z.z. prepustený z ÚPZC Medveďov na slobodu. Toho istého dňa o 10.00 hod. bola s ním v ÚPZC Medveďov spísaná pred správnym orgánom, referentom OCP PZ Bratislava, zápisnica obsahujúca vyjadrenie týkajúce sa zaistenia podľa zák. č. 404/2011 Z.z.. Z obsahu zápisnice preloženej navrhovateľovi do arabského jazyka vyplynulo, že v konaní má právničku, ktorá sa volá R., nevie uviesť jej priezvisko, pozná JUDr. Katarínu Fajnorovú, ktorá by mala zabezpečiť jeho premiestnenie z Medveďova do azylového tábora, dnes nevie zabezpečiť jej prítomnosť a súhlasí, aby sa úkony vykonávali v jej neprítomnosti. Nevie o tom, že by mal nejaké psychické problémy, nemá žiadne zdravotné problémy, necíti sa byť nijakým spôsobom zdravotne postihnutý a žiada, aby bolo k nemu pristupované ako k zdravému človeku. Nemá žiadne peniaze, ani zabezpečené ubytovanie počas pobytu na území SR, ani si ho nevie zabezpečiť. Nechce sa vyjadriť k rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, len sa nechce vrátiť domov. O zaistení žiada vyrozumieť jeho právničku, chce, aby jej bolo doručené rozhodnutie o zaistení. V ďalšom konaní bolo vydané napadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľa. Podľa § 2 písm.k) zák.č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (účinného do 31.12.2011 ) Na účely tohto zákona sa rozumie zraniteľnou osobou maloletý, osoba so zdravotným postihnutím, staršia osoba, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu alebo iným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, Podľa § 62 zák.č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (1) Policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel a) výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, b) výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu 23a) alebo c) jeho vrátenia podľa osobitného predpisu, 23b) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. (2) Podanie vyhlásenia podľa osobitného zákona 1) alebo požiadanie cudzinca o dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného cudzinca. Konanie podľa osobitného zákona 1) nie je zaistením cudzinca dotknuté. (7) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletého cudzinca, ktorý nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. Podľa § 59 ods.1 zák.č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (1) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak a) cudzinec nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, b) možno predpokladať, že cudzinec ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť, c) má byť cudzinec podľa medzinárodnej zmluvy vrátený na územie zmluvného štátu alebo d) cudzinec nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Podľa § 88 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (účinného od 01.01. 2012) (1) Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. (3) Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu 3) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. (4) Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Podľa § 84 ods.1 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak a) policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, b) štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, c) má byť štátny príslušník tretej krajiny podľa medzinárodnej zmluvy 78) vrátený na územie zmluvného štátu, alebo d) štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Podľa § 89 ods.1 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 131 ods.10 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné vzhľadom na preukázanie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. e)c)d) O.s.p.. Súd považuje za preukázané, že v konaní došlo k procesným pochybeniam v súvislosti s nezabezpečením prítomnosti splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, o ktorej mal správny orgán nepochybnú vedomosť. Aj v nadväznosti na zmätočné a čiastočne si odporujúce vyjadrenia uvedené v zápisnici a odvolacie dôvody sú okolnosti spísania a obsahu zápisnice spôsobilé privodiť pochybnosti o zákonnosti postupu správnych orgánov. (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.) Za závažné pochybenie súd považuje nerešpektovanie záverov vyslovených v zrušujúcom rozsudku KS v Trnave, kde bolo odporcovi uložené zákonom predpísaným spôsobom sa vysporiadať s tým, či vzhľadom na predložené lekárske správy a vedomosť o zdravotnom stave navrhovateľa je ho možné považovať za zraniteľnú osobu a vyhodnotiť prípadné dôsledky takéhoto záveru pri skúmaní podmienok pre zaistenie osoby. Vzhľadom na to, že odporca v novom konaní použil právnu úpravu zákona č. 404/2011 Z.z. absentuje v odôvodnení rozhodnutia vysvetlenie, prečo neboli, resp. nemohli byť využité miernejšie obmedzenia nahradzujúce inštitút zaistenia. (§ 89 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z.). Tak isto absentuje právne vysporiadanie sa s otázkou, či a prečo vzhľadom na neprávoplatne skončené azylové konanie ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia navrhovateľ nemal byť považovaný za osobu legálne sa zdržujúcu na území SR. (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.) Dôvodná je aj námietka nepreskúmateľnosti v nadväznosti na nesplnenie povinnosti uviesť v rozhodnutí o zaistení konkrétne ustanovenie § 84 zák. č. 404/2011 Z.z.. Bez ohľadu na vyslovený právny názor odporcu je v súlade s požiadavkou dostatočnej určitosti a následnej preskúmateľnosti rozhodnutia, ako aj s všeobecne akceptovanou judikatúrou súdov dôvodné vyžadovať splnenie povinnosti správneho orgánu uviesť konkrétny dôvod zaistenia, bez ohľadu na to, že žiadne ustanovenie zák. č. 404/2011 Z.z. takúto konkrétnu povinnosť neuvádza. Len pre úplnosť súd uvádza, že považuje za logický postup odporcu, keď v nadväznosti na účel zákonnej úpravy inštitútu zaistenia v zákone o pobyte cudzincov považuje za jedno konanie o zaistení celý procesný postup, od vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení bez ohľadu na to, že predchádzajúce rozhodnutie vo veci zaistenia bolo súdom zrušené a vec vrátená na nové konanie. Vzhľadom na to, že v takýchto konaniach prijatím novej právnej úpravy zák.č. 404/2011 Z.z. odporca nadobudol možnosť a povinnosť, vyhodnotiť, ktorá úprava je pre navrhovateľa výhodnejšia, je potrebné, aby aj v tejto časti bolo rozhodnutie dostatočne presvedčivo odôvodnené so všetkými súvislosťami. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko splnomocnená zástupkyňa na pojednávaní výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.