Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/22/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200719 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200719.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: W. G. W. alias W. G. W. C.. alias W. G. W. W. U., nar. XX.XX. XXXX, št. prísl. Irak, t.č. miesto pobytu Holandsko, presná adresa neznáma, zastúpený: JUDr. Katarínou Fajnorovou, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ- HCP-BA8-AV-31-11/2011 zo dňa 21.11. 2011 t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP- BA8-AV-31-11/2011 zo dňa 21. novembra 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 62 ods. 1 písm. b) zaistil navrhovateľa a zároveň ho zaistil na čas nevyhnutne potrebný najviac do 21.05. 2012 a umiestnil ho v ÚPZC Medveďov. Odôvodnenie poukázalo na rozhodnutie Migračného úradu MV SR č. MU-3-22/DS-Ž-2011 zo dňa 15.04. 2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej právoplatné dňa 27.09. 2011 a skutočnosť, že pri kontrole dňa 21.11. 2011 vykonanej v Pobytovom tábore Rohovce bolo zistené, že navrhovateľ sa zdržiava na území SR neoprávnene, bez platného cestovného dokladu a povolenia príslušných orgánov. Poukázal na vyjadrenie účastníka v zápisnici dňa 21.11. 2011 k jeho príchodu na územie SR v roku 2007 s platným cestovným dokladom a vízom, žiadosť o azyl v Holandsku v roku 2008, návrat na územie SR a žiadosť o azyl v SR v roku 2011. Po odcitovaní príslušných ustanovení Kódexu schengenských hraníc, zdôraznení skutočnosti, že navrhovateľ sa zdržiava na území SR bez oprávnenia, postavenie jeho žiadateľa o azyl a potrebu výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia rady (ES) č. 343/2003 skonštatoval, že je preukázaná potreba zaistenia na výkon jeho prevozu podľa osobitného predpisu, pričom zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, účastník sa zdržiava na území SR neoprávnene, bez cestovného dokladu, platného víza alebo bez povolenia príslušných orgánov SR, nevlastní žiadne finančné prostriedky. Bola skonštatovaná existencia nevyhnutného podkladu rozhodnutia o zaistení, za ktorý odporca označil existenciu priepustky Laissez - passer evid. č. SK 000367 a rozhodnutie Migračného úradu SR o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu. Proti rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ cestou splnomocnenej zástupkyne a namietal nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. K otázke právneho posúdenia zdôraznil ust. článku 19 Dublinského nariadenia (Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003) a článku 7 Nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 upravujúceho realizáciu prevozu do iného členského štátu. Ani Dublinské nariadenie, ani Nariadenie Komisie nezmieňujú v súvislosti s tým možnosť využitia inštitútu zaistenia. Okrem toho je navrhovateľ v postavení žiadateľa o azyl, nakoľko sa bude rozhodovať o jeho žiadosti o azyl v Holandsku. Ust. § 62 ods. 1 písm. b) zák. č. 48/2002 Z.z. pripúšťajúce možnosť zaistenia cudzinca za účelom jeho prevozu je nad rámec spomínaných nariadení EÚ, je preto otázny jeho súlad s legislatívou EÚ. Existencie dokladu Laissez-Passer, ako aj rozhodnutia Migračného úradu je podkladom na vysvetlenie účelu prevozu navrhovateľa, nie účelu jeho zaistenia. Pobyt navrhovateľa nebol správnym orgánom neznámy, po celý čas sa zdržiaval buď v Pobytovom tábore Rohovce alebo na základe priepustky u kamaráta v Bratislave, pričom čakal na presun do Holandska. Spochybnil „neoprávnenosť pobytu“, nakoľko navrhovateľ sa až do uskutočnenia prevozu nachádza na území žiadajúceho členského štátu oprávnene. Vzhľadom na to nemôže byť uložené zaistenie v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K nedostatočnej odôvodnenosti rozhodnutia poukázal na judikatúru slovenských súdov, v zmysle ktorej bolo povinnosťou odporcu odôvodniť účel zaistenia a tak isto odôvodniť, prečo nebolo možné prevoz navrhovateľa uskutočniť zo slobody. Zdôraznil nesplnenie povinnosti správneho orgánu určiť a odôvodniť konkrétnu dobu trvania zaistenia, nakoľko je nepostačujúce len skopírovať relevantné ustanovenie zákona rámcovo určujúce rozmedzie, v ktorom sa môže správny orgán pri určovaní doby zaistenia pohybovať. Je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie určité a zrozumiteľné, z ktorého musí byť účastníkovi zrejmá aj presne stanovená doba, počas ktorej musí strpieť zásah do svojich práv spočívajúcich v obmedzení osobnej slobody. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.12. 2011 žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko je preukázané, že navrhovateľ sa zdržiava na území SR bez oprávnenia, je žiadateľom o azyl v Holandsku, bolo ho potrebné zaistiť na výkon prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 a Nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003, počas konania o zaistení navrhovateľ neuviedol, ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti a hodnoverné doklady, ktoré by boli predmetom posudzovania a nasvedčovali tomu, že je dôvod na jeho zaistenie. Nad rámec toho zdôraznil, že bolo povinnosťou správneho orgánu zohľadňovať, či možno cudzinca pokladať za dôveryhodnú osobu, pričom v prípade negatívneho vyhodnotenia už iba táto skutočnosť postačuje k negatívnemu rozhodnutiu o jeho zaistení. V nadväznosti na to poukázal, že navrhovateľ počas úkonov pred slovenskými orgánmi udával rôzne údaje týkajúce sa jeho osoby - mena a priezviska. Zdôraznil, že cieľom vydaného rozhodnutia nebolo siahať na práva garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo však treba zohľadniť záujem štátu na ochrane spoločnosti pred páchaním protizákonného konania. Tak isto pripomenul, že navrhovateľ nevyužil možnosť kontaktovať organizáciu IOM na vyriešenie svojej situácie. V predchádzajúcom konaní súd uznesením zo dňa 20.12. 2011 odvolanie odmietol ako oneskorene podané, v odvolacom konaní NS SR uznesením č. 1 SZa/3/2012 zo dňa 06.03. 2012 uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil mu preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom ospravedlnila svoju neúčasť splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa, súd preto pojednával v jej neprítomnosti. Poverený zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ sa na území SR zdržoval neoprávnene dva krát, prvý krát po tom, čo sa vrátil z Holandska a na podnet svojej zástupkyne požiadal o azyl, aj keď vedel, že azyl na SR nemôže dostať, druhýkrát po tom, čo právoplatne skončilo azylové konanie vedené na SR. Zotrval na stanovisku, že súčasná právna úprava neumožňuje, aby sa občan bez príslušného povolenia alebo dokladov a finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie svojich potrieb a prípadne na vycestovanie zdržiaval na území SR. Takéto osoby je dôvodné a účelné zaistiť za účelom realizácie ich vyhostenia, resp. iného zákonného dôvodu ich skončenia pobytu. Nesúhlasil s odvolacím dôvodom, že tunajším orgánom bol známy pobyt navrhovateľa, nakoľko tento bol známy len v čase do skončenia azylového konania, kedy sa zdržiaval (okrem vychádzok) v Pobytovom tábore. V danom prípade boli splnené zákonné podmienky na obmedzenie osobnej slobody a zrealizované zaistenie bolo nepochybne dôvodné a účelné, čoho dôsledkom bola aj skutočnosť, že t.č. je navrhovateľ mimo územia SR, nakoľko bol odovzdaný príslušným orgánom Holandského kráľovstva v zmysle Nariadenia Rady ES č. 343/2003 Z.z.. Na dôvodnosť zaistenia nemá vplyv ani skutočnosť, že navrhovateľ sa na našom území nedopustil žiadnej inej protiprávnej činnosti, nie je v záujme SR, aby sa na jej území zdržiavali osoby bez príslušného povolenia, resp. nespĺňajúce zákonné stanovené podmienky. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je preukázaná skutočnosť skončenia azylového konania vo veci žiadosti o udelenie azylu na území SR vzhľadom na zahájenie konania o prevzatí zodpovednosti podľa Dublinského nariadenia, nakoľko Holandské kráľovstvo ako členský štát zodpovedný za posúdenie skoršej žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu sa rozhodlo prijať navrhovateľa, ktorý sa t. č. zdržuje na území iného členského štátu bez povolenia, naspäť. Je preukázané udelenie priepustky (LAISSEZ-PASSER) vydanej pod referenčným číslom SK 000 367, na základe ktorej sa mal navrhovateľ dostaviť na transfer zo Slovenskej republiky do Holandského kráľovstva na Bratislava - letisko, do 18.01. 2012. V zápisnici o vyjadrení účastníka konania spísanej pod č. PPZ-HCP-BA8-AV-31-6/2011 dňa 21.11. 2011 na OCP PZ Dunajská Streda vo veci vyjadrenia týkajúceho sa neoprávneného pobytu na území SR navrhovateľ uviedol skutočnosti týkajúceho sa jeho legálneho príchodu na území SR, žiadosti o udelenie azylu v Holandsku v roku 2008, legálneho príchodu do SR na základe víza platného do 13.09. 2010, ďalšieho nelegálneho pobytu na území SR, žiadosti o azyl v SR v januári 2011. Potvrdil, že nemá finančné prostriedky ani na vycestovanie, ani na živobytie, na území SR nemá žiadnu rodinu a zaistenie sa nedotkne jeho rodinného alebo súkromného života. V ďalšom konaní bolo vydané rozhodnutie o zaistení a navrhovateľ bol umiestnený v ÚPZC Medveďov. Podľa §244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 59 ods.1 zák.č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, účinného do 31.12.2011 Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak a) cudzinec nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, b) možno predpokladať, že cudzinec ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť, c) má byť cudzinec podľa medzinárodnej zmluvy vrátený na územie zmluvného štátu alebo d) cudzinec nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, účinného do 31.12.2011 Policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel a) výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, b) výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu 23a) alebo c) jeho vrátenia podľa osobitného predpisu, 23b) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, účinného do 31.12.2011 Ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise 26a) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 6) Podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa článku 7 Nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 z 02.09. 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov. Praktické opatrenia pre prevozy 1. Prevozy do zodpovedného členského štátu sa môžu uskutočniť jedným z týchto spôsobov: a) na základe žiadosti žiadateľa o azyl k určitému stanovenému termínu; b) odchodom pod dozorom, pri ktorom je žiadateľ o azyl sprevádzaný až do miesta nástupu na palubu lode alebo lietadla úradníkom žiadajúceho členského štátu, pričom zodpovednému členskému štátu sa oznámi miesto, dátum a čas príchodu žiadateľa o azyl v dohodnutej lehote; c) eskortovaním, pričom je žiadateľ o azyl sprevádzaný úradníkom žiadajúceho členského štátu alebo zástupcom agentúry, poverenej žiadajúcim členským štátom vykonávať takúto činnosť, a odovzdať ho orgánom v zodpovedajúcom členskom štáte. 2. V prípadoch uvedených v ods. 1 písm. a) a b) má žiadateľ priepustku, ktorá je uvedená v článku 19 ods. 3 a článok 20 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 343/2003 a ktorej vzor je uvedený v prílohe IV tohto nariadenia, čo mu umožní vstúpiť do zodpovedného členského štátu a preukázať svoju totožnosť pri svojom príchode na miesto a v čase, ktorý mu bol určený pri oznámení rozhodnutia o prevzatí alebo vrátení zodpovedajúcim členským štátom. V prípade uvedenom v ods. 1 písm. c), sa priepustka vydá, ak žiadateľ o azyl nemá doklady totožnosti. Čas a miesto prevozu si príslušné členské štáty vopred dohodnú v súlade s konaním, uvedeným v článku 8. 3. Členský štát uskutočňujúci prevoz zabezpečí, aby sa všetky doklady žiadateľa o azyl pred odchodom žiadateľovi vrátili, zverili do úschovy členom eskorty, ktorí ich odovzdajú príslušným orgánom zodpovedajúceho členského štátu alebo aby sa odoslali iným vhodným spôsobom. Je treba prisvedčiť odvolacím dôvodom, namietajúcim, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade s § 47 Správneho poriadku ustanovujúceho základné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V podstate bolo odôvodnenie rozhodnutia založené na skonštatovanom splnení podmienok § 62 ods. 1 písm. b) zák . č. 48/2002 Z.z. s poukazom na preukázanie existencie Laissez - Passer a rozhodnutia Migračného úradu o skončení azylového konania. Odporca opakovane zdôrazňoval, že navrhovateľ sa na území SR zdržiava nelegálne, bez platného povolenia na pobyt, resp. iného cestovného dokladu, nevyhodnotil však vzájomnú súvislosť toho, že nepochybne je navrhovateľ v postavení žiadateľa o azyl v Holandskom kráľovstve. Zohľadňoval skutočnosť, že navrhovateľ nemá k dispozícii finančné prostriedky na vycestovanie a jeho ďalší pobyt na území SR, pričom si bol, resp. mal byť vedomý, že zaistenie na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu nemá priamy súvis s ust. § 59 ods. 1 písm. d) (zabezpečenie výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení ak cudzinec nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad, ani prostriedky na vycestovanie). Ustanovenie § 62 ods. 1 zák.č. 48/2002 Z.z. stanovuje oprávnenie policajta zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, teda zaistenie nie je automatickým dôsledkom existencie priepustky Laissez - passer a preukázania skutočnosti, že iná krajina prevzala zodpovednosť za azylové konanie cudzinca zdržiavajúceho sa na území SR bez povolenia slovenských štátnych orgánov. Dôvodnosť, resp. nevyhnutnosť zaistenia, ktoré je zásadným obmedzením osobnej slobody je potrebné dostatočne odôvodniť, v tejto súvislosti aj s prihliadnutím na komunitárnu úpravu realizácie prevozu do zodpovedného členského štátu. Treba prisvedčiť zástupkyni navrhovateľa aj v tom, že odporca sa nijako nevyposporiadal s otázkou, prečo nebolo možné zrealizovať prepravu podľa osobitného predpisu zo slobody navrhovateľa, zvlášť keď jeho vyjadrenia v zápisnici nijako nenasvedčovalo tomu, že by neakceptoval svoj prevoz do Holandska na pokračovanie v azylovom konaní. Takisto treba prisvedčiť aj námietke nedostatočne konkrétneho odôvodnenia uloženej lehoty zaistenia, ktorá bola stanovená do 21.05. 2012, pričom v priepustke bolo navrhovateľovi uložené dostaviť sa na transport do 18.01. 2012. V odôvodnení rozhodnutia chýba právne vyhodnotenie toho, prečo (zrejme) správny orgán predpokladá neuskutočnenie prepravy v stanovenom termíne a z čoho v nadväznosti na to vyvodzuje potrebu stanovenej dlhšej doby zaistenia a aké úkony mieni správny orgán v prevyšujúcej dobe zaistenia vykonať. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nedostatočne odôvodnené zrušiť (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd postupom v zmysle ust. § 250l v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.