Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213985 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113213985.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, K. J. XXXX/XX, G. H., 2/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, Y., 3/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, K. J. XXXX/XX, G. H., proti odporcovi: F. S., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, Y., o pozbavenie odporcu spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 3/ a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27Ps 3/2013-51 zo dňa 09. januára 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po citácii § 186 ods. 2 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že navrhovatelia podali návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bez toho, aby k nemu priložili lekárske vysvedčenie o duševnom stave odporcu. Súd vyzval navrhovateľov predložiť tento doklad s poučením, že ak predmetné lekárske vysvedčenie nepredložia, súd konanie zastaví. Nakoľko navrhovatelia na výzvu súdu nedoložili potrebné lekárske vysvedčenie, súd konanie zastavil. Rozhodnutie o nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania bolo odôvodnené aplikáciou § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/ a domáhali sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovatelia s rozhodnutím nesúhlasia, pretože k návrhu na začatie konania predložili zdravotný záznam pacienta zo dňa 12.06.2008 ako aj lekársku správu zo dňa 28.01.2011, z ktorých vyplýva, že odporcovi bola diagnostikovaná strata pamäti s ubúdaním mozgového tkaniva, odporca sa odmietal podrobovať akýmkoľvek lekárskym vyšetreniam, napáda navrhovateľov verbálne, pričom došlo aj k fyzickému ataku, produkuje proti navrhovateľom ako aj proti právnej zástupkyne v iných konaniach JUDr. G. I. rôzne podania, v ktorých ich krivo obviňuje. Napokon podaním zo dňa 25.09.2013 navrhli, aby si súd pripojil spis Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové č. ObU-TT-OVVS3-2013/10460, v ktorom bol odporca prejednávaný ako obvinený z priestupku proti JUDr. G.V., kde odporca znovu opakuje svoje vykonštruované predstavy, ktoré nie sú skutočné, všetkých osočuje a vyjadruje sa spôsobom, ktorý vzbudzuje pochybnosti o jeho duševnej spôsobilosti. Vytýkali súdu prvého stupňa, že o možnom následku zastavenia konania podľa § 186 ods. 2 O.s.p. navrhovateľov riadne nepoučil. Zákonodarca ponecháva na úvahe súdu (a teda nie obligatórne) požadovať predloženie lekárskeho vyšetrenia. Navrhovatelia nemajú reálnu možnosť zabezpečiť lekárske vyšetrenie odporcu, jedine podklady popisujúce a preukazujúce zdravotný stav odporcu, ktorými disponovali a ktoré aj súdu predložili. Odporca zásadne odmieta podrobiť sa akémukoľvek vyšetreniu. Z jednotlivých podaní odporcu je však zrejmé ako odporca vníma realitu, súd napokon nemusel hneď nariaďovať znalecké dokazovanie za účelom prvotného skúmania duševného stavu a navrhujú, aby súd nariadil odporcovi povinnosť podrobiť sa odbornému lekárskemu vyšetreniu, ktoré súd pre predbežné posúdenie veci pred znaleckým dokazovaním môže potrebovať. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj odporca. Dôvodil, že rozhodnutie bolo vydané na základe predložených príloh, ktoré boli získané nezákonným a protiprávnym spôsobom zo strany navrhovateľov a boli použité ako podklad falzifikáty príloh. Týmito prílohami je zdravotný záznam zo dňa 12.06.2008 ako aj lekárska správa zo dňa 28.01.2011, ktoré správy sa nezhodujú s originálmi Fakultnej nemocnice Trnava. V súčasnosti sa na podnet odporcu prešetrujú okolnosti nezákonného úniku informácií zdravotného stavu poškodeného. Odporca má strach zo situácie, ktorá je cielene nasmerovaná navrhovateľmi a poukázal na to, že dochádza k spochybňovaniu nárokov odporcu ako poškodeného v ďalších súdnych konaniach (uviedol konkrétne spisové značky). K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia 1/ až 3/ a uviedli, že nesúhlasia s tým, čo odporca (teda ich otec) uvádza vo svojom odvolaní. Akékoľvek manipulácie zo spisom z ich strany vylučujú, k žiadnym machináciám neprišlo, odvolanie odporcu považujú za nesúrodý, v mysli odporcu vykonštruovaný, nereálny tok myšlienok. Ak odporca napáda zastavenie konania prejavuje tak svoju nespokojnosť so zastavením konania a teda de facto požaduje pokračovanie v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovatelia vyhlasujú, že predložené dôkazy k návrhu sú pravé, pričom odporca skutočnosť, že ide o falzifikát nijakým spôsobom nepreukázal. Aj zo samotného odvolania, v ktorom navrhovateľov a ich právnu zástupkyňu vystupujúcu v iných konaniach ako aj súd obviňuje z nezákonného konania vyplýva, že odporca trpí duševnými ťažkosťami, ktoré mu neumožňujú správne vnímať realitu ako aj následky svojho konania a teda len podporuje návrh pre konanie o spôsobilosti na právne úkony. Navrhovatelia naďalej trvajú na tom, aby si súd vyžiadal spisový materiál Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové, č. ObU-TT- OVVS3-2013/10460, v ktorom bol odporca prejednávaný ako obvinený z priestupku proti JUDr. G.V. ich advokátke. V predmetnom odvolaní krivo obviňuje, ohovára a pošpiňuje mená rôznych ľudí. Vzhľadom k spochybňovaniu zdravotných záznamov sa ponúka taký postup, aby súd nariadil odporcovi povinnosť podrobiť sa odbornému lekárskemu vyšetreniu, ktoré bude tvoriť pre súd predbežné posúdenie veci pred znaleckým dokazovaním. Odporca k odvolaniu navrhovateľov písomne uviedol požiadavku, aby sa prvostupňový súd zaoberal otázkou ako a kto získal protiprávne nezákonným spôsobom zdravotné záznamy z Fakultnej nemocnice Trnava, ktoré prvostupňový súd akceptoval ako prílohy k predmetnému návrhu na ukradnutie identity. Čo sa týka priestupku proti JUDr. G.V., konanie nie je právoplatne skončené, pretože odporca sa odvolal. Podrobne poukázal na to, akým spôsobom sa vyvíjali jeho vzťahy k navrhovateľom. Má za to, že navrhovatelia majú záujem na pozbavenie ho svojprávnosti, aby mohli odporcu okradnúť o ostatný majetok a znemožnili dožiadať sa majetkových práv. Odporca považuje svoj zdravotný stav za bezproblémový, absolvuje bežné lekárske prehliadky. Žiada, aby nadriadené orgány posúdili činnosť prvostupňového súdu, či je možné vydať uznesenie bez pojednávania, bez znaleckých posudkov ohľadom zbavenia právnej spôsobilosti na právne úkony na základe falzifikátov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie s ohľadom na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že najskôr navrhovateľka 1/ uplatnila 21.05.2013 proti odporcovi návrh o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka. V návrhu uviedla, že odporca je otcom, v júni 2008 utrpel ťažký úraz hlavy, ťažký otras mozgu a odvtedy zostal bezorientovaný a bol hospitalizovaný, bolo mu nariadené psychiatrické vyšetrenie, čo však odmietol. Po tejto nehode sa zmenilo jeho správanie, osobnosť a reakcie na každodenné bežné situácie. Po rozvode s matkou navrhovateľov začal zo strany odporcu psychický teror, vyhrážky a nadávky, čo vyvrcholilo fyzickým napadnutím. Odporca si vymýšľa rôzne udalosti, že sa stali alebo že prežil určité situácie, ktoré sú však iba jeho výmyslom a fantáziou. Odporca opakuje, že jeho život nemá zmysel, jeho prioritou je ublížiť a zničiť život bývalej manželke, svojim deťom a ich rodinám. Odporca mal zdravotné problémy v januári 2011 kedy bol ošetrený na Centrálnom príjme fakultnej nemocnice Trnava a bola mu diagnostikovaná strata pamäti s ubúdaním mozgového tkaniva. Odporca sa odmieta psychiatricky liečiť, je zaujatý voči navrhovateľom ako aj voči ich advokátke JUDr. G.V., ktorú obviňuje z rozpadu rodiny a vedú sa priestupkové konania proti odporcovi. Psychické problémy pretrvávajú, gradujú, odporcu považuje navrhovateľka za nebezpečného pre svoje okolie a najmä vo vzťahu k nemu samotnému, nakoľko sa trvale a neprestajne vyhráža. K návrhu priložila zdravotný záznam odporcu zo dňa 12.06.2008 s diagnózou ťažký otras mozgu, správu z Centrálneho príjmu fakultnej nemocnice Trnava z 13.12.2010 so záverom periférny vestibulárny syndróm a uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru zo 06. mája 2013 podľa ktorého bolo trestné oznámenie JUDr. G.V., odovzdané Obvodnému úradu v Trnave na prejednanie priestupku. Podaním zo dňa 04.07.2013 navrhla navrhovateľka vstup ďalších účastníkov do konania a to súrodencov Z. S. a Z. H. rod. S. na strane navrhovateľov. Následne súd rozhodol o vstupe navrhovateľov do konania ako navrhovateľa 2/ Z. S. a navrhovateľku 3/ Z. H.. Prvostupňový súd výzvou zo dňa 16.08.2013 vyzval navrhovateľov, aby do spisu založili lekárske vysvedčenie o duševnom stave odporcu pod následkom zastavenia konania v zmysle § 186 ods. 2 O.s.p. Následne prvostupňový súd vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 186 ods. 2 O.s.p. ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zaradenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vyšetrenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredloží lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak sa konanie nezačalo na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo štátneho orgánu, súd podľa posúdenia okolností zváži, či uloží navrhovateľovi povinnosť v primeranej lehote predložiť lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného. Tento postup súdu nie je obligatórny a týka sa len prípadov, keď návrh na začatie konanie podal niekto iný ako štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie a keď nie je s ohľadom na všetky okolnosti zjavná dôvodnosť začatia konania. Povinnosť predložiť lekárske vysvedčenie sa bude týkať najmä prípadov, keď by týmto postupom mohlo dôjsť k podaniu nedôvodného alebo šikanózneho návrhu, bez opodstatnenia zasahujúceho do integrity fyzickej osoby. Takúto povinnosť súd uloží, zároveň stanoví primeranú lehotu na jej splnenie a ak sa takéto vysvedčenie v lehote stanovenej súdom nepredložilo, súd konanie zastaví. Je na úvahe súdu, či zvolí alebo nezvolí postup podľa § 186 ods. 2. Súd nebude požadovať lekárske potvrdenie, keď by sa takáto požiadavka stala podľa okolnosti prípadu zbytočná (R 36/1965). Prvostupňový súd vzhľadom na obsah podaného návrhu na začatie konania považoval za potrebné, aby navrhovatelia v primeranej lehote (15 dní od doručenia výzvy) zaslali súdu lekárske vyšetrenia o duševnom stave odporcu pod následkom zastavenia konania. V danom prípade sa nejavilo, že by požiadavka súdu mala byť nadbytočná, nakoľko nevyšlo najavo, že by nebolo potrebné požadovať predloženie lekárskeho vysvedčenia, pretože okolnosti daného prípadu nenasvedčovali tomu, že je vo všeobecnom záujme, aby konanie bolo uskutočnené a mohlo by dôjsť napr. k ohrozeniu života, pri zdraví a iných osôb. Keďže nešlo o takýto prípad, požiadavka súdu prvého stupňa predloženie lekárskeho vysvedčenia vzhľadom na okolnosti daného prípadu, bola dôvodná. K odvolacím dôvodom navrhovateľov odvolací súd uvádza, že námietka odvolateľov, že súd nepoučil navrhovateľov o možnom následku zastavenia konania, je v rozpore s obsahom spisu. Prvostupňový súd zaslal navrhovateľom výzvu zo dňa 16.08.2013, v ktorej je uvedené, že v predmetnej právnej veci vyzýva navrhovateľov zaslať do spisu lekárske vysvedčenie o duševnom stave odporcu pod následkom zastavenia konania podľa § 186 ods. 2 O.s.p., navrhovatelia si výzvu prevzali o čom svedčia doručenky, pričom vo vzťahu k navrhovateľke 1/ táto výzva bola doručená fikciou podľa § 47 ods. 2 O.s.p., pretože zásielku neprevzala v odbernej lehote. To však neznamená, že by sa písomnosť nemala považovať za doručenú bez ohľadu na to, či sa navrhovateľka 1/ o jej obsahu dozvedela. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia boli poučení o možnom následku zastavenia konania v prípade nedoloženia lekárskeho vysvedčenia o duševnom stave odporcu. K odvolacím argumentom odporcu odvolací súd nepovažuje za hospodárne sa vyjadriť, pretože zastavenie konania znamená, že v konaní sa ďalej nebude pokračovať, vec sa meritórne za súčasného stavu riešiť nebude. Záverom sa žiada dodať, že nemožno ponechať bez povšimnutia, že v súčasnej dobe miera posudzovania spôsobilosti na právne úkony a jej obmedzenia, resp. pozbavenia nadobudla iné rozmery. V medziach ústavného významu práv človeka aj Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí s postihnutím vníma súčasná odborná verejnosť (na Slovensku skôr právna veda a teória, pozn.) odlišne od čias minulých. Zdravotné postihnutie sa dnes nechápe už iba v medicínskom (individuálnom) rámci, ale svoj význam nadobúda rámec sociálny a právny, ktoré oproti minulosti väčšmi ingerujú hodnoty tvoriace substrát ľudských práv, ako napr. rešpekt a ochrana dôstojnosti (pozri napr. článok od autorov Jana Marečková a Maroš Matiaško pod názvom „Spôsobilosť k právnym úkonom v zahraničí; čas na reformu?“ uverejnený v Justičnej Revue, rok 2009, č. 5. s. 690). V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením/obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Bohužiaľ minulá, ale i terajšia prax všeobecných súdov svedčí skôr o preferovaní verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. (pozri nález Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012) So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko konanie mohlo byť začaté bez návrhu. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.