Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/143/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200635 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200635.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela, JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: ŠHK 37 Piešťany, s.r.o., so sídlom ul. Hlboká 92, 921 01 Piešťany, IČO: 362 742 32, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, so sídlom ul. Florianska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1194589/2015 zo dňa 20.07.2015 a rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 9201402/5/167107/2015 zo dňa 22.01.2015, takto r o z h o d o l : I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1194589/2015 zo dňa 20. júna 2015 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 92014002/5/167107/2015 zo dňa 22. januára 2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku a vec vracia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 14.08.2015 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1194589/2015 zo dňa 20. júna 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201402/5/167107/2015 zo dňa 22.01.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 v sume 76.957,51 eur, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 60.377,02 eur a vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 16.580,49 daňovému subjektu ŠHK 37 Piešťany, s.r.o., IČO: 362 742 32, Hlboká 92, 921 01 Piešťany. 2. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zásadami správy daní ustanovených v § 3 daňového poriadku. Príslušné úrady svojim postupom porušili zásadu zákonnosti (nedodržaním § 25 ods. 4, 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, ako aj zásadu súčinnosti (správca dane sa nevysporiadal s vyjadreniami daňového subjektu podanými dňa 18.09.2014, pričom nevykonal vypočutie svedka - konateľa spoločnosti p. Rastislava Gelingera). Žalobca si v zdaňovacom období september 2013 uplatnil odpočítanie dane: a) z dodávateľskej faktúry č. 1020130908 zo dňa 30.09.2013 za technickú podporu pri zápasoch ŠHK 37 Piešťany, s.r.o. od dodávateľa CY DUST Slovakia, s.r.o., ul. Čkalovova č. 60, 921 01 Piešťany, SR, IČO: 464 819 23, vo výške: základ dane 52.853,00 eur, DPH 20%: 10.770,60 eur, spolu 64.623,60 eur, b) z dodávateľskej faktúry č. 1020130909 zo dňa 30.09.2013 za doplnenie osvetlenia zimného štadióna od spoločnosti CY DUST Slovakia, s.r.o. vo výške ZD: 330.934,55 eur, DPH 20% 66.186,91 eur, spolu 397.121,46 eur. Predmetom zdaniteľného obchodu medzi obchodnou spoločnosťou ŠHK 37 Piešťany, s.r.o. a obchodnou spoločnosťou CY DUST Slovakia, s.r.o. bolo na základe Zmluvy o dielo dodanie a doplnenie osvetlenia zimného štadiónu, plus technická podpora pri zápasoch ŠHK 37 Piešťany. Technická podpora bola žalobcovi poskytovaná v súvislosti s nutnosťou splnenia si všetkých zákonných povinností žalobcom pri organizovaní verejných športových podujatí v zmysle zák. č. 1/2014 Z.z.. Zákon o organizovaní verejných športových podujatí žalobcom ako obchodnou spoločnosťou - zároveň športovým klubom v zmysle zák. č. 300/2008 Z.z. - Zákon o organizácii a podpore športu (ustanovenia § 9 zákona). Žalobca podotýka, že predmet zdaniteľného obchodu nebol správcom dane, ani odvolacím orgánom žiadnym právne relevantným argumentom spochybnený. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venoval skúmaniu vzájomného vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou ŠHK 37 Piešťany, s.r.o. a mestom Piešťany, nakoľko objekt zimného štadióna má žalobca od mesta v nájme. Skutočnosť, na ktorú poukazuje správca dane v prvom stupni a žalovaný - schválenie modernizácie osvetlenia (dodatkom č. 4 k zmluve) už v roku 2010 - nemá vplyv na konanie žalobcu - teda na uzavretie zmluvy o dielo s obchodnou spoločnosťou CY DUST Slovakia, s.r.o. s iným predmetom zmluvy. Správca dane nemôže posudzovať a hodnotiť konanie žalobcu a jeho súladnosť s obsahom nájomnej zmluvy s mestom Piešťany, nakoľko táto otázka nie je predmetom konania v zmysle zákona o správe daní. Ak by sa mesto cítilo poškodené na svojich právach konaním žalobcu, ktoré by bolo v rozpore so zmluvou, či jej dodatkami, bránilo by sa domáhaním sa obrany svojich práv cestou podania žaloby na všeobecné súdy, čo sa do dnešného dňa nestalo. V zmysle dodatku č. 4 sa plánovala modernizácia osvetlenia, pričom riadne preukázaným zdaniteľným obchodom medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou CY DUST Slovakia, s.r.o. sa realizovalo doplnenie osvetlenia, čo je kvalitatívne odlišná aktivita. Žalobca považuje však skúmanie tohto vzťahu a výsledky vyhodnocované správcom dane za právne irelevantné, a to vo vzťahu k právu na odpočet DPH. Poukazuje, že žalovaný v napádaných rozhodnutiach nerozporuje ani žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami, či argumentami nespochybňuje existenciu zdaniteľného plnenia, z ktorého plynie pre žalobcu právny nárok na odpočítanie DPH na vstupe v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný uvádza, že nevykonal miestne zisťovanie na preverenie, či došlo k dodaniu predmetných svietidiel, že existenciu plnenia považoval za skutočnosť všeobecne známu, takže miestne zisťovanie nebolo potrebné vykonávať. Za skutočnosť všeobecne známu možno považovať fakt, že na zimnom štadióne v Piešťanoch bolo zhotovené LED osvetlenie, informácie o LED osvetlení Zimného štadióna Piešťany sú verejne dostupné napríklad na internetových portáloch. Správca dane nemal dôvod overovať skutočnosť všeobecne známu. Uvedené stanovisko však je v jasnom logickom rozpore s ďalším argumentom žalovaného, že v rámci výkonu daňovej kontroly neboli vykonané žiadne miestne zisťovania, ktorými boli potvrdené dodávky tovaru a správca dane neignoroval teda žiadne získané dôkazy. Dodávka predmetných svietidiel bola jasne potvrdená aj obsahom preberacieho protokolu zo dňa 30.09.2013. Uvedené vytvára jednoznačnú konštatáciu o existencii dodávky tovarov v zmysle Zmluvy o dielo, ako aj existencii zdaniteľného obchodu, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočet DPH, pričom zdaniteľný obchod riadne zdokladoval. Na strane 16 rozhodnutia žalovaného dokonca tento uvádza, že „materiálna existencia doplneného osvetlenia nebola správcom dane spochybňovaná.“ Existenciu zdaniteľného obchodu potvrdila aj existencia vypracovaného projektu na dielo: „Rekonštrukcia osvetlenia zimný štadión Piešťany“, ktorý bol riadne zhotovený obchodnou spoločnosťou Edecon, s.r.o.. Žalovaný uviedol, že „prvostupňový orgán na žiadnom mieste v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že nárok na odpočet DPH nebol daňovému subjektu uznaný z dôvodu neplatnosti zmluvy zo súkromnoprávneho hľadiska.“ To vytvára predpoklad, že žalobca riadne preukázal právny základ uplatňovaného nároku v podobe právne súladnej zmluvy o dielo. Žalovaný v napádaných rozhodnutiach nehodnotil rozpočtovú stránku zdaniteľného obchodu a zaoberá sa skúmaním vzťahov mimo vzťahu, z ktorého plynul zdaniteľný obchod. Svoje konanie žalovaný účelovo odôvodňuje odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/24/2012. Aj napriek skutočnosti, že dodanie tovaru v zmysle Zmluvy o dielo učinili obchodné spoločnosti, s ktorými CY DUST Slovakia, s.r.o. za účelom splnenia dodávky spolupracovala, tento samotný fakt žiadnym právne relevantným spôsobom neovplyvnil existenciu zdaniteľného obchodu, z ktorého si žalobca uplatňuje odpočet DPH. Za ďalšiu skutočnosť, že tieto obchodné spoločnosti ako dodávatelia vo vzťahu k CY DUST Slovakia, s.r.o. ako samostatné subjekty práva sú v čase vykonávania daňovej kontroly nekontaktné, so správcom dane nekomunikujú, nemôže byť dôvodom na zásah do zákonom garantovaného práva daňového subjektu na odpočet DPH v prípade, ak existenciu zdaniteľného obchodu riadne preukáže. Otázka právneho nástupníctva, či zloženia, alebo kontaktnosti obchodných spoločností v reťazci „za“ obchodnou spoločnosťou CY DUST Slovakia, s.r.o. sú pre priznanie nároku na odpočet DPH žalobcovi v zmysle doposiaľ uvedených skutočností právne irelevantné a arbitrárne. Počas daňovej kontroly a ani v protokole z nej správca dane netvrdil a ani nepreukázal, ktorá zo zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nebola splnená. Naopak, daňový subjekt si splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, keď preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Jediný dôvod, pre ktorý správca dane neuznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane a nepriznal odpočet dane vo výške 76.957,51 eur je argumentácia prvostupňového orgánu „možno konštatovať, že spoločnosť ŠHK 37 Piešťany, s.r.o. mala za cieľ získanie daňovej výhody - čerpanie nadmerného odpočtu“ „odvolací orgán hodnotí podnikateľské správanie daňových subjektov zúčastnených na sporných zdaniteľných obchodoch ako účelové, pričom v súhrne zistených skutočností je zrejmé, že daňovému subjektu išlo o získanie daňovej výhody.“ 3. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEU“) vo veci Mahagében (C-80/11) a Dávid (C-142/11): relevantné ustanovenia smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty „sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.“ 4. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 232/2002: „Ak daňový subjekt predložil správcom dane požadované účtovné doklady, splnil svoju zákonnú povinnosť a tak bolo na správcovi dane, aby jeho nárok na nadmerný odpočet uznal, alebo aby preukázal, že predložené doklady sú nevierohodné, či nesprávne, teda, že nezodpovedajú skutočnému stavu veci.“ 5. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojených veciach pod sp. zn. 7 Sž/124/01 a 7 Sž/131-137/01, ktoré možno vykladať v tom smere, že správca dane nemôže považovať dôkazné bremeno daňového subjektu za neunesené, ak má iba nepreukázané pochybnosti o tom, že tvrdenia daňového subjektu podložené dôkaznými prostriedkami sú pravdivé. 6. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 2 Afs/7/2006-107 z 25.10.2006: „ak preukazuje daňový subjekt nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty formálne bezchybným daňovým dokladom, ale o faktickom stave sú pochybnosti, je súčasťou dôkaznej povinnosti daňového subjektu preukázanie existencie zdaniteľného plnenia.“ 7. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6 Sžf/9/2011 „platiteľ dane z pridanej hodnoty musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.“ Dôkazné bremeno v tomto smere žalobca v tomto daňovom a vyrubovacom konaní jednoznačne uniesol a dokázal existenciu zdaniteľného obchodu. 8. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Judikatúra ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03) hovorí, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo prípadný podvod na inom stupni obchodu (Rozsudok NS SR 3 Sžf/1/2011). 9. Rovnako z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci „Iron Club“, sp. zn. 3 Sžf/1/2011 vyplýva, že: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. 10. Konštantnosť tejto judikatúry potvrdzuje aj napr. aj aktuálny rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžf/92/2014 zo dňa 30.04.2015. Najvyšší súd potvrdil argumentáciu Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 7 S/42/2014 zdôrazňujúc, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, avšak nie absolútne.“ V tomto rozsahu NS SR poukázal taktiež na skutočnosť, že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné.“ Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazné bremeno daňového subjektu tvoria skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.. O výklade daňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 241/07. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. 11. Správca dane netvrdil a už vôbec objektívnymi skutočnosťami nepreukázal, že daňový subjekt sa dopustil, resp. bol súčasťou daňového podvodu. A contrario preto platí, že vzhľadom na splnenie všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, správca dane nemal zákonnú právomoc toto právo daňového subjektu v ním uplatnenej výške neuznať. Správca dane sa vo veľkom rozsahu v napádaných rozhodnutiach pokúša spochybňovať a preukazovať skutočnosti na strane subdodávateľov dodávateľa zdaniteľného obchodu. Nemožnosť v daňovom konaní preukazovať skutočnosti iného subjektu ako subjektov zdaniteľného obchodu je ustálenou rozhodovacou praxou súdov (napr. Nejvyšší správní soud ČR, 5 Afs/131/2004), pričom uvedené zistenia pokladá žalobca za právne irelevantné vo vzťahu k nároku na odpočet DPH uplatňovaný z riadne preukázaného zdaniteľného obchodu. 12. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax plc uvádza taktiež, „zákaz zneužitia práva nie je irelevantný, pokiaľ dotknuté plnenia môžu mať iné odôvodnenia ako obyčajné dosiahnutie daňového zvýhodnenia.“ Je nevyhnutné dodať, že zákaz zneužitia práva ako súkromnoprávna zásada a korektív neobmedzeného výkonu subjektívnych práv by sa mal - v zmysle odbornej spisby - uplatňovať ako mechanizmus ultima ratio, a to v prípadoch, ak ostatné korektívy neobmedzeného výkonu subjektívnych práv riešenia neponúkajú. Okrem uvedeného podľa § 49 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 51 ods. 1 písm. a) nie je podmienkou uplatnenia odpočtu DPH zaplatenie a úhrada fakturovanej sumy (porovnaj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-274/10 Európska komisia vs. Maďarská republika). 13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.10.2015 uviedol, že platnosť a účinnosť Zmluvy o dielo, ktorú žalobca hodnotí ako právny základ zdaniteľného obchodu, nebola vskutku správcom dane žiadnym právne relevantným spôsobom spochybnená a vyvrátená, nemá žiaden vplyv na nepriznanie práva na odpočet DPH a správca dane by ani nemohol posudzovať platnosť a účinnosť predmetnej zmluvy, keďže k tomu ani nie je oprávnený. Rovnako existencia predmetu zdaniteľného obchodu - v danom prípade LED osvetlenia, nebola správcom dane spochybnená, avšak jeho samotná existencia ešte neznamená, že predmetné plnenie bolo dodané osobou uvedenou na spornej faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil odpočet DPH. Len samotné ústne potvrdenie sporných zdaniteľných obchodov p. E. ako bývalým konateľom dodávateľa - spoločnosti CY Dust Slovakia, s.r.o. - pričom ako bezprostredný dodávateľ okrem predložených faktúr žiadnym spôsobom nepreukázal, že zdaniteľné plnenia uskutočnil, nemal vedomosti, kto deklarované tovary a práce dodal, kto uskutočnil technickú podporu pri zápasoch, nemal vedomosti o tom, kto zhotovil osvetlenie zimného štadióna a kto dodal materiál na osvetlenie. Do zápisnice č. 571035/2015 zo dňa 26.05.2015 uviedol iba všeobecné informácie - podporu pri zápasoch vykonali ľudia spoločnosti IX-technik, s.r.o., ktorí zabezpečovali aj všetko ostatné - parkovanie, postup pri výpadkoch elektriny. Rovnako pri výmene svietidiel vedel uviesť iba dodávateľa - spoločnosť IX- technik, s.r.o. a vykonávateľa samotných montážnych prác - spoločnosť Bratislavské stavby, s.r.o.. O vyhotovenie revíznej správy nežiadal, stavebný dozor nebol vykonávaný. Jeho vyjadrenia nebolo možné verifikovať s priamymi dodávateľmi predmetných obchodov (spoločnosť IX-technik, s.r.o. a spoločnosť Bratislavské stavby, s.r.o.) z dôvodu ich nekontaktnosti. V danom prípade teda nešlo o detailnú nevedomosť o parciálnych vlastnostiach sporného zdaniteľného obchodu, ale prakticky len o veľmi všeobecné informácie, ktoré bývalý konateľ dodávateľa uviedol do spomenutej zápisnice. Správca dane a ani žalovaný žalobcom spomenutú projektovú dokumentáciu od spoločnosti EDECON, s.r.o. nespochybňovali (jej existenciu), pričom odovzdanie a prebratie predmetného diela na jej základe nepotvrdzuje jeho dodanie na spornej faktúre deklarovaným dodávateľom. Žalobca síce formálne predložil doklady, ktoré vyžadujú príslušné ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) pri uplatnení odpočtu DPH, avšak v procese daňovej kontroly nebola potvrdená aj ich materiálna stránka - skutočné dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ ide o porušenie zásady súčinnosti tým, že sa správca dane podľa tvrdení žalobcu nevysporiadal s jeho vyjadreniami zo dňa 18.09.2014 žalovaný uvádza, že správca dane požiadal žalobcu o doplnenie skutočností uvedených vo vyjadrení výzvou na predloženie dôkazov č. 9201402/5/4293212/2014 zo dňa 19.09.2014, v ktorej požadoval predloženie originálov dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré však nepredložil. O skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly bol žalobca informovaný vo výzve na predloženie dôkazov č. 9201402/5/4031845/2014, ktorú prevzal dňa 08.09.2014. V tejto výzve správca dane zhrnul všetky zistenia získané počas výkonu kontroly a žiadal preukázanie splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Svedok N. E. bol vypočutý v rámci doplneného konania dňa 26.05.2015, za prítomnosti konateľa žalobcu a splnomocneného zástupcu - spoločnosti ALFA AUDIT TAX, a.s. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 571035/2015 zo dňa 26.05.2015), preto táto námietka nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný je povinný prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyjdú najavo a teda v danom prípade, musel skúmať aj vzájomný vzťah medzi žalobcom a mestom Piešťany, tak ako je uvedené na strane 9 až 11 žalovaného rozhodnutia. Na podklade uvedeného žalovaný odmieta názor žalobcu, že skúmanie právnych vzťahov medzi ním a mestom Piešťany je právne irelevantné, avšak zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobca deklaroval uskutočnenie dodávky a montáže osvetlenia na zimnom štadióne v Piešťanoch ešte v roku 2011, Mesto Piešťany nepredložilo správcovi dane o týchto skutočnostiach žiadne doklady, pričom v záznamoch o obhliadkach uskutočnených dňa 26.01.2011, 14.02.2012, 17.01.2013 a dňa 21.01.2014 sa neuvádzajú údaje o investícii LED osvetlenia zimného štadióna, príp. o doplnení osvetlenia a ani v knihe údržby a opráv sa nenachádzajú záznamy o modernizácii osvetlenia, príp. o doplnení osvetlenia na Zimnom štadióne Piešťany. Žalobca deklaroval v zdaňovacom období september 2013 doplnenie LED osvetlenia od dodávateľa CY Dust Slovakia, s.r.o. za 397.121,46 eur, z ktorého si uplatňoval odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 66.186,91 eur, pritom predpokladaná suma za celkovú modernizáciu LED osvetlenia dohodnutá v Dodatku č. 4 nájomnej zmluvy bola cca 165.000 eur, čo je nižšia suma, ako deklaroval žalobca len za doplnenie osvetlenia - doplnenie 24 kusov takých istých svietidiel v celkovej hodnote 397.121,46 eur. K deklarovanému dodaniu „doplnenie LED osvetlenia“ žalobca nepodal prenajímateľovi, mestu Piešťany žiadosť (mesto Piešťany žiadnu takúto žiadosť správcovi dane nepredložilo), k čomu ho zaväzuje článok II., bod 3. Nájomnej zmluvy. Mesto Piešťany žiadny písomný súhlas k tejto investícii nevydalo. Citácia žalovaného rozhodnutia v časti, kde žalovaný poukazuje, že v rámci výkonu daňovej kontroly neboli vykonané žiadne miestne zisťovania, ktorými boli potvrdené dodávky tovaru, bola jeho reakciou na odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane ignoroval dôkazy a zisťovania iných správcov dane pri miestnom zisťovaní. V súvislosti so žalobcom spomenutou existenciou projektovej dokumentácie na doplnenie svietidiel vypracovanou spoločnosťou Edecon, s.r.o., Zmluvou o dielo so spoločnosťou CY Dust Slovakia, s.r.o. a rozpočtovou stránkou zdaniteľného obchodu, žalovaný zdôrazňuje, že žiadna z týchto okolností nepotvrdzuje, že sporný zdaniteľný obchod bol dodaný spoločnosťou uvedenou na spornej faktúre. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že sa správca dane i žalovaný rozsiahlym spôsobom zaoberali skúmaním vzťahov mimo vzťahu, z ktorého plynul zdaniteľný obchod, je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že správcovi dane nebolo preukázané, kto pre bezprostredného dodávateľa spoločnosť CY Dust Slovakia, s.r.o. vykonal technickú podporu pri zápasoch ŠHK 37 Piešťany a doplnenie osvetlenia zimného štadióna. Práve táto skutočnosť mala za následok nepriznanie žalobcom uplatňovaného práva na odpočítanie DPH. Aj v prípade, že je existencia predmetu zdaniteľného obchodu preukázaná, rovnako musí byť bezpodmienečne preukázané, že sporný obchod bol dodaný práve platiteľom uvedeným na faktúre. Citácia zo žalovaného rozhodnutia, v ktorej odvolací orgán hodnotí na podklade vykonaného dokazovania podnikateľské správanie zúčastnených daňových subjektov na sporných zdaniteľných obchodoch ako účelové, pričom daňovému subjektu išlo o získanie daňovej výhody je vytrhnutá z kontextu odôvodnenia žalovaného rozhodnutia. Dôvodom nepriznania práva na nadmerný odpočet DPH bolo nepreukázanie dodania zdaniteľného obchodu platiteľom uvedeným na sporných faktúrach zo strany žalobcu. V napadnutom rozhodnutí, ktoré vychádza zo zistení daňovej kontroly a z obsahu Protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9201402/5/5004530/2014 zo dňa 11.11.2014 (ďalej len „protokol“) sú na 17. a 18 strane uvedené presne označené ustanovenia zákona o DPH, ktorých porušenia sa daňový subjekt v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane dopustil. Rovnako je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že daňový subjekt v procese daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že sporné zdaniteľné obchody (dodávateľské faktúry č. 1020130908 zo dňa 30.09.2013 za technickú podporu a č. 1020130909 zo dňa 30.09.2013 za doplnenie osvetlenia zimného štadióna) boli dodané práve dodávateľom na nich uvedených - spoločnosťou CY Dust Slovakia, s.r.o. - čo je podmienka, ktorá vyplýva priamo z § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 zákona o DPH. Preto podľa názoru žalovaného žalobcom uvedené rozhodnutie ESD vo veci Mahagében (C-80/11) a Dávid (C-142/11) nezodpovedá zisteniam a ani argumentácii žalovaného v žalovanom rozhodnutí, keďže v danom prípade nebolo vyslovené žalovaným, že ide o daňový podvod zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného, predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Argumentácia žalovaného vychádza okrem daňového poriadku aj z rozsudku NS SR č. 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-7: Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca v ďalšom odseku argumentuje rozhodnutím Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 232/2002. V reakcii na túto námietku žalovaný uvádza, že aj keď judikatúra českých súdov nie je v Slovenskej republike záväzná, je možné z jeho strany sa vyjadriť v tom zmysle, že správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota. Žalovaný zastáva názor, že skutkový stav v zmysle rozhodnutia NS SR v spojených veciach sp. zn. 7 Sž/124/01 a 7 Sž/131-137/01, nie celkom zodpovedá prejednávanej veci, pretože správca dane vo veci daňového subjektu realizoval rozsiahle dokazovanie, o čom svedčí aj podrobné odôvodnenie žalovaného (i prvostupňového) rozhodnutia, pričom práve z neho je zrejmé, z akých dôvodov považovali finančné orgány dôkazné bremeno žalobcu za neunesené. Nasledujúce dve súdne rozhodnutia - rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp. zn. 2 Afs/7/2006-107 a rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 6 Sžf/9/2011, tak ako ich uvádza žalobca, plne zodpovedajú jeho dôkaznej povinnosti, avšak žalovaný nemôže súhlasiť s jeho tvrdením, že dôkazné bremeno v daňovom a vyrubovacom konaní jednoznačne uniesol. Pokiaľ ide o existenciu zdaniteľného obchodu, žalovaný poukazuje na jeho rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že žalobca nepreukázal dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom. Z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžf/136/2013 zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Na mieste, kde žalobca spomína judikatúru ESD - spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03 a uvádza rozsudok NS SR č. 3 Sžf/1/2011 (hodnotenie každej transakcie samostatne a neprenášanie prípadných nedostatkov alebo prípadného podvodu na inom stupni obchodu), dáva žalovaný do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/24/2012: S poukazom na § 24 ods. 2 a 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) za účelom získania objektívnej pravdy je správca dane povinný šetriť celý obchodný reťazec. Kontrolu dane v uvedenom rozsahu vykonal správca dane aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže dôjsť k odpočítaniu dane. Správca dane je povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými obchodnými partnermi. Právny názor formulovaný NS SR v uvedenom rozsudku jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že skutočnosti uvádzané prvostupňovým orgánom o nekontaktnosti subdodávateľov spoločnosti CY DUST Slovakia, s.r.o. sú bez právneho významu. Žalobca zároveň súhlasí s argumentáciou žalobcu, že od neho správca dane nemôže vyžadovať, aby v daňovom konaní preukazoval skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu, avšak primárne - ako vyplýva z už spomenutého rozsudku NS SR č. 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/78/2011-17 - je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Žalovaný súhlasí s tým, že nikdy netvrdil a objektívnymi skutočnosťami nepreukazoval, že daňový subjekt sa dopustil, resp. bol súčasťou daňového podvodu, pretože to ani nebolo jeho úlohou. Správca dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými obchodnými partnermi, čo zodpovedá jeho povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav, pričom takýto postup správcu dane má oporu aj v už označenom rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf/24/2012. Tvrdenie žalobcu, že z § 49 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nevyplýva, že zaplatenie a úhrada fakturovanej sumy nie je podmienkou uplatnenia odpočtu DPH, je pravdivé a žalovaný a ani správca dane nikde vo svojich rozhodnutiach netvrdili opak. Na záver žalovaný konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu i žalovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca ako platiteľ dane nepredložili dôkazy v súlade s § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré by preukazovali splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane, ani ich použitie na dodanie tovarov a služieb platiteľa dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH a z uvedeného dôvodu mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou CY Dust Slovakia, s.r.o.. 14. Správny súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 16.06.2016, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. 15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca ako daňový subjekt si splnil všetky zákonom stanovené podmienky, keď predložil všetky relevantné doklady, ktoré vyžaduje zákon. Materiálna stránka v danom prípade splnená bola, pretože ani žalovaným nebolo spochybnené, že došlo k rekonštrukcii osvetlenia. Žalobca spochybňuje právnu ako aj skutkovú argumentáciu žalovaného, a preto žiada, aby boli obidve napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušené. V prípade úspechu si žalobca uplatňuje náhradu trov konania. 16. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia a poukázal na to, že žalobca síce predložil správcovi dane formálne doklady, ktoré vyžaduje zákon o dani z pridanej hodnoty, avšak v procese daňovej kontroly nebola preukázaná materiálna stránka, nebolo preukázané, že obchod bol dodaný dodávateľom, ktorý bol uvedený na faktúre a táto podmienka vyplýva z ust. § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru ÚS a NS SR a to na rozsudok NS 2 Sžf/4/2009, v spojení s nálezom ÚS 3 ÚS 78/2011, z ktorej vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a daňový subjekt musí preukázať odôvodnenosť svojho nároku. Žalovaný uviedol, že pri spochybňovaní materiálnej stránky mal na mysli to, že nebolo preukázané žalobcom, že rekonštrukcia osvetlenia a práce okolo toho vykonal práve ten dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúre. 17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, 18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 19. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 3 daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 daňového poriadku (1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 20. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 21. Žalobca v podanej žalobe namietal, že správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zásadou zákonnosti a súčinnosti a dôkazné bremeno vo veci, ktorú nemá možnosť daňový subjekt zistiť, preniesol na žalobcu, čo má za následok nezákonnosť postupu správcu dane a tým aj nezákonnosť rozhodnutia, vydaním ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach. 22. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. Kontrolou správca dane zistil, že daňový subjekt si v zdaňovacom období september 2013 uplatnil okrem iných zdaniteľných plnení odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 1020130908 zo dňa 30.09.2013 za technickú podporu pri zápasoch ŠHK 37 Piešťany, s.r.o. od dodávateľa CY DUST Slovakia, s.r.o. vo výške 64.623,60 eur a z dodávateľskej faktúry č. 1020130909 zo dňa 30.09.2013 za doplnenie osvetlenia zimného štadióna od spoločnosti CY DUST Slovakia, s.r.o. vo výške 397.121,46 eur. 23. Správny súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci. 24. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že zistený skutkový stav bol postačujúci na posúdenie veci, nakoľko žalovaný ani správca dane v rámci posudzovania obchodných transakcií realizovaných medzi žalobcom a spoločnosťou CY DUST Slovakia, s.r.o. nepreverili dostatočným spôsobom vzťah subdodávateľov so spoločnosťou CY DUST Slovakia, s.r.o.. 25. Konateľ spoločnosti CY DUST Slovakia, s.r.o. v zápisnici zo dňa 26.05.2015 tvrdil, že technickú podporu vykonávala firma IX-technik, s.r.o., ktoré tvrdenia však neboli zo strany správcu dane riadne preverené, keď žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že vyjadrenia konateľa spoločnosti CY DUST Slovakia, s.r.o. nebolo možné verifikovať s priamymi dodávateľmi predmetných obchodov (spoločnosť IX-technik, s.r.o. a spoločnosť Bratislavské stavby, s.r.o.) z dôvodu ich nekontaktnosti. 26. Správca dane nedostatočne zisťoval pobyt konateľa spoločnosti IX-technik, s.r.o. Stanislava Lukáča, keď predvolanie na ústne pojednávanie sa vrátilo s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Správca dane síce požiadal o súčinnosť Okresné riaditeľstvo policajného zboru Trnava ohľadne doručenia predvolania Stanislava Lukáča, ale len na adrese Poronda 643/12, Zavar, avšak nevykonal zisťovanie pobytu, kde sa v skutočnosti zdržuje, napr. prostredníctvom Sociálnej poisťovne, cez evidenciu obyvateľov a podobne. 27. Správca dane nedostatočne zisťoval u subdodávateľa - obchodnej spoločnosti Bratislavské stavby, s.r.o., či vykonala doplnenie osvetlenia zimného štadióna a či v tejto súvislosti spolupracovala s pánom X., ktorého označil svedok N. E. ako osobu, s ktorou spolupracovala pri zabezpečení predmetného osvetlenia. 28. Preto záver správcu dane a žalovaného, že subdodávatelia boli nekontaktní, nemôže byť na ťarchu žalobcu, pokiaľ tento splnil formálne požiadavky na priznanie odpočtu DPH a pokiaľ správca dane ani žalovaní nespochybnili existenciu zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, vyplýva z ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia a zaťažiť tak daňový subjekt preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom je odôvodnené rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane. 29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane porušil zásadu súčinnosti, keď sa nevysporiadal s vyjadreniami daňového subjektu podanými dňa 18.09.2014, správny súd ju považoval za neopodstatnenú, nakoľko žalobca nekonkretizoval, s akými jeho vyjadreniami sa správca dane nevysporiadal, a preto nebolo možné preskúmať tento žalobný dôvod. 30. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane nevykonal vypočutie svedka p. N. E., správny súd ju považoval za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že dňa 26.05.2015 bol vypočutý svedok N. E. za prítomnosti konateľa žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica a svedkom podpísaná. 31. Správny súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia súm uvedených na faktúrach, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, práve naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 32. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že dodanie technickej podpory pri zápasoch ŠHK 37 Piešťany a doplnenie osvetlenia zimného štadióna fakturované faktúrami označený v napadnutých rozhodnutiach boli dodané spoločnosťami označenými na faktúrach, avšak vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné doplniť dokazovanie správcom dane a to vo vzťahu k subdodávateľom, za účelom zistenia, kto reálne dodal technickú podporu pri zápasoch ŠHK 37 Piešťany a doplnenie osvetlenia zimného štadióna fakturované faktúrami označený v napadnutých rozhodnutiach. 33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a domáhal sa toho, aby na jeho prípad boli aplikované, správny súd považuje túto námietku za neopodstatnenú a to s poukazom na rozsudok NS SR (č. k. 2 Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012) „Pokiaľ sa právny predchodca žalobcu v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. 34. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane založené na porušení práv daňového subjektu v súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu veci. 35. Za danej situácie má správny súd za to, že v novom konaní bude doplnené dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Pri ďalšom postupe daňových orgánov je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle ust. podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom správneho súdu. 37. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. 38. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.