Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/87/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200638 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200638.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu TESS - SERVIS, spoločnosť s ručením obmedzeným, Vrbovská cesta 2617/102, Piešťany, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Vajnorská 20, Bratislava proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/210138/2015 CI zo dňa 23.7.2015 t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1100902/210138/2015 CI zo dňa 23.7.2015 (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava sp. zn. 1095831/1/143989/2015 zo dňa 1.4.2015 ukladajúce mu podľa § 42 ods. 2 písm. p) zák. č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja pokutu vo výške 10.000 eur za správny delikt podľa § 25a ods. 1, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.2.2014 od dodávateľa ELERO, s.r.o. na základe faktúry prevzal vybraný minerálny olej PpKN 2710 19 91 s obchodným názvom DIEL MS 7000 v množstve 208 litrov, čím na daňovom území obchodoval s vybraným minerálnym olejom v obaloch väčších ako 150 litrov bez vydaného povolenia. Voči tomuto rozhodnutiu namietal, že výška uloženej pokuty je vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť porušenia zákona, resp. jeho následku a žiadnu škodu, zjavne neprimeraná, čím bola porušená zásada proporcionality. V tejto súvislosti uvádzal, že k porušeniu zákona došlo jednorazovo, neúmyselne a v malom rozsahu, napriek čomu mu bola uložená pokuta v maximálnej výške bez zohľadnenia zásad ukladania pokút zakotvených v § 42 ods. 4. Výšku pokuty považuje za neprimeranú, nepôsobiacu preventívne, ale likvidačne, jej vymáhanie by ohrozilo jeho podnikateľskú činnosť. Uvádzal, že správnymi orgánmi zistený skutkový stav nespochybňuje a je si vedomý, že sa dopustil správneho deliktu, avšak porušenia povinnosti sa dopustil jednorazovo, neúmyselne, minerálny olej nakúpil iba raz v roku 2014 ako konečný spotrebiteľ za účelom použitia do vlastného stroja elektroiskrovej hlbičky a štát tým nebol ukrátený na daniach ani odvodoch, nevznikla mu žiadna finančná ujma. Poukazoval na to, že zásada proporcionality je jedna zo základných zásad, ktoré sú správne orgány pri správnom trestaní povinné aplikovať, ako aj na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 32/2007 zo dňa 24.4.2008 týkajúci sa skutkovo obdobného prípadu, v odôvodnení ktorého súd okrem iného konštatoval, že uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, a že pokiaľ zákonodarca stanovil jednu výlučnú výšku sankcie 500.000,- Sk bez uvedenia kritérií na jej použitie, možno na základe výkladových pravidiel (princíp proporcionality, spravodlivosti a zdravého rozumu) dospieť k záveru, že stanovená výška sankcie sa vzťahuje na najzávažnejšie porušenia zákona, vrátane ich najzávažnejších dôsledkov. Princípu legitímneho očakávania, proporcionality a zdravého rozumu potom zodpovedá, že všetky delikty, ktoré nedosahujú túto úroveň, môžu byť postihované len nižšou sankciou, aj keď zákonodarca nestanovil výslovne rozpätie sankcií. Navrhoval rozhodnutia správnych orgánov v časti o pokute vo výške 10.000 eur zrušiť a uložiť mu pokutu vo výške 100 eur. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že vo veci, rovnako ako správca dane, postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Uvádzal, že colný úrad zakúpenie tovaru žalovaným - minerálneho oleja - DIEL MS 7000/2008, Dielektrikum ELF (TOTAL) baleného v 208 litrovom sude zistil v rámci výkonu daňového dozoru u predávajúceho subjektu. Nakoľko žalobca v zmysle § 25a ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. bol povinný v súvislosti s týmto nákupom požiadať colný úrad o povolenie na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom, čo nevykonal, dopustil sa správneho deliktu podľa § 42 ods. 2 písm. o) uvedeného zákona, za čo mu podľa § 42 ods. 2 písm. p) bola uložená pokuta 10.000 eur. Zákon pritom správcovi dane ukladá povinnosť uložiť pokutu v taxatívnej výške 10.000 eur bez možnosti použitia správnej úvahy, ako je tomu v prípade, keď právna úprava zakotvuje rozpätie ohraničené dolnou a hornou hranicou výšky pokuty. Správca dane je pri svojom rozhodovaní viazaný zásadou zákonnosti v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukazoval na to, že žalobca sa správneho deliktu dopustil ako právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti a jeho zodpovednosť za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je objektívna, teda je zodpovedný za dopustenie sa správneho deliktu bez ohľadu na akékoľvek subjektívne skutočnosti. Má za to, že námietky žalobcu týkajúce sa uplatnenia zásady proporcionality nie sú opodstatnené, pretože jej uplatnenie nemožno uprednostniť pred zásadou zákonnosti, t. j. pred povinnosťou colného úradu uložiť pokutu fixne stanovenú zákonom. Za nedôvodný považuje odkaz žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf 38/2007 zo dňa 24.4.2008, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v uvádzanej veci bola sankcionovaná nepodnikajúca fyzická osoba v čase, keď právna úprava zákona č. 98/2004 Z.z. nerozčleňovala protiprávne konanie subjektov na správne delikty a priestupky, pričom NS SR pokutu uložil podľa neskoršieho právneho predpisu upravujúceho pre porušovateľa priaznivejšiu sankciu, ktorá situácia v prípade žalobcu nenastala (neexistuje neskoršia právna úprava, ktorá by znížením výšky pokuty prehodnotila závažnosť konania žalobcu ako menšiu). Súd so súhlasom účastníkov prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Podľa § 25a ods. 1 zák. č. 98/2004 osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať s minerálnym olejom podľa § 4 ods. 2, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, minerálnym olejom podľa § 4 ods. 7 písm. e), minerálnym olejom podľa § 6 ods. 1 písm. e) a g) alebo tovarom, ktorý sa svojím zložením a vlastnosťami približuje k minerálnemu oleju a mohol by byť použitý ako pohonná látka, palivo, prísada do pohonnej látky alebo by bol na tieto účely ponúkaný (ďalej len "vybraný minerálny olej"), a ak je tento vybraný minerálny olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších ako 150 litrov, okrem vybraného minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19 87, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom (ďalej len "povolenie na obchodovanie"). Osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať s vybraným minerálnym olejom kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19 87, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie, len ak je tento vybraný minerálny olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších ako 230 litrov. Podľa § 42 ods. 1 písm. o) sa správneho deliktu dopustí právnická osoba fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplní povinnosť podľa § 25a ods. 1. Podľa § 42 ods. písm. p) colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. o) alebo písm. p) 10.000 eur. Podľa § 42 ods. 4 pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu. Nakoľko otázky týkajúce sa skutkového stavu veci a samotné dopustenie sa správneho deliktu žalobcom neboli medzi účastníkmi sporné, posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Colného úradu Trnava zo dňa 1.4.2015 o uložení pokuty bolo potrebné vykonať z pohľadu aplikácie príslušnej právnej normy a spôsobu jej aplikácie. Žalobca nespochybnil, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. o) zák. č. 98/2004 Z.z. a že tento právny predpis bolo potrebné aplikovať aj pri uložení sankcie. Namietal, že v súvislosti s určením výšky sankcie správny orgán mal aplikovať ustanovenie § 42 ods. 4 a v rámci toho prihliadnuť na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nekonkretizoval, z akých okolností prípadu by bolo dôvodné usudzovať o „jednorazovosti“ jeho konania (podľa obsahu odvolania proti rozhodnutiu colného úradu tovar rovnakého druhu žalobca používa vyše 20 rokov a bežne ho nakupoval 1 x za 5 rokov) a jeho neúmyselnosti (iba podľa tvrdenia v odvolaní nevedel o tom, že zakúpený tovar je minerálnym olejom), sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného. Ustanovenia zák. č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja colnému úradu neumožňuje uložiť za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, pokutu v inej výške ako je suma 10.000 eur. Táto suma je fixne stanovenou výškou pokuty pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie za nesplnenie povinnosti požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Zákonná úprava jednotnej výšky pokuty a objektívnej zodpovednosti porušovateľa povinnosti vylučuje možnosť aplikácie ustanovenia § 42 ods. 4 v porovnaní s pokutami ukladanými podľa ustanovení § 42 ods. 2 písm. b) a písm. o) zákona, ktoré obsahujú určenie rozpätia pokuty a súčasne je výrazom toho, porušenie ktorých povinností zákonodarca považuje za viac, či menej závažné. V súlade s názorom žalovaného v danom prípade nebolo dôvodné ani zohľadnenie právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v konaní o preskúmaní rozhodnutia o uložení pokuty uloženej fyzickej osobe bez oprávnenia na podnikanie, v ktorom k moderácii výšky pokuty došlo s poukazom na článok 50 ods. 6 Ústavy SR (Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie) za situácie, keď aplikovaný právny predpis (zák. č. 239/2001 Z.z.) v čase rozhodovania súdu obsahoval pre porušovateľa predpisu priaznivejšiu právnu úpravu, v rámci ktorej súd výšku uloženej pokuty určil (3Sžf 32/2007). Z vyššie uvádzaných dôvodov súd dospel k záveru, že sa žalovaný a správny orgán prvého stupňa svojim postupom a rozhodnutím vo veci nedopustil pochybenia v neprospech žalobcu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, a že na základe nesporne zisteného skutkového stavu rozhodli jediným spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu (§ 42 ods. 2 písm. p/ zák. č. 98/2004 Z.z.), ktorá skutočnosť je súčasne podľa § 198 ods. 1a 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) prekážkou zmeny výšky uloženej sankcie v prospech žalobcu. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, tomuto účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.