Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/856/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219128 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113219128.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Kováčska 53, Košice, proti žalovaným: 1. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, 2. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o zaplatenie 3.983,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/472/2013-129 zo dňa 15.04.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,66 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.09.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 239,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.249,06 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 1 Vyhl. Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z.z.. Vecne argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalovaní spôsobili žalobcovi škodu tým, že sa dopustili neoprávneného odberu elektrickej energie, výška škody bola vyčíslená zákonným spôsobom na sumu 3.983,66 Eur, za obdobie od 22.10.2010 do 20.01.2011. Žalovaní napriek výzve dlžnú čiastku neuhradili, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol v zmysle citovaných ustanovení. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Faktúra zaslaná žalovanému bola splatná dňa 23.09.2010, preto súd zaviazal žalovaných k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. od 24.09.2010 do zaplatenia. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 239,- Eur a trovách právneho zastúpenia advokátom v sume 1.249,06 Eur, ktorá suma pozostáva: 5 úkonov právnej služby á 151,05 Eur + režijný paušál 2 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur, 2 x 8,39 Eur, náhrada cestovného dňa 22.10.2014 v sume 26,95 Eur + náhrada za stratu času 53,65 Eur, náhrada cestovného dňa 14.01.2015 v sume 26,38 Eur + náhrada za stratu času 55,92 Eur, náhrada cestovného dňa 15.04.2015 v sume 26,42 Eur + náhrada za stratu času 55,92 Eur + 20% DPH 208,18 Eur. 4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní poukazujúc na to, že im nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, pričom na predchádzajúce pojednávania sa riadne dostavili a žiadali o zastavenie tohto súdneho konania, nakoľko sa v danej veci vedie aj trestné konanie na Okresnom súde Skalice, kde si navrhovateľ (žalobca) takisto uplatňuje náhradu škody a preto považovali toto konanie za bezpredmetné. Ani uplatnená suma nie je správna z dôvodu čiastočnej úhrady vlastníkom p. F.. Dokazovanie vo veci samej neprebehlo, tak považujú rozhodnutie Okresného súdu Trnava za predpojaté a unáhlené. Dôkazy k veci sa budú predkladať v tejto veci na Okresnom súde Skalica v trestnom konaní sp. zn. 4T/85/2011. Žiadali preto zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na Okresný súd Trnava alebo aby Krajský súd Trnava celý návrh zamietol a nechal rozhodnúť vec v trestnom konaní na Okresnom súde Skalica, kde žalobca žiada náhradu škody v obdobnom znení. 5. Žalobca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa nevyjadril. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil v odvolaní zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a) a f), Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojím návrhom zo dňa 17.07.2013 doručeným okresnému súdu dňa 22.07.2013 voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal, aby ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť istinu vo výške 3.983,66 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 24.09.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 13Ro/142/2013-22 zo dňa 25.07.2013, proti ktorému podala v zákonnej lehote odpor žalovaná v 2. rade, v ktorom uviedla, že ona so žalovaným v 1. rade sa neoprávneného odberu elektrickej energie nedopustili. Žalovaný v 1. rade uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, žiadal, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že sa nedopustil neoprávneného odberu elektrickej energie. Kto elektrickú energiu neoprávnene odoberal, k tomu sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že spolu so žalovanou v období od 01.03.2010 do 31.12.2010 bývali na odbernom mieste elektriny - na adrese F. XX. Žalovaná v 2. rade uviedla, že bližšiu vedomosť o celej záležitosti nemá, vie iba to, že prišli za ňou nejakí páni z elektrární, dali jej podpísať protokol, ktorý podpísala z dôvodu, že bývala v rodinnom dome na adrese F. XX, kde bol zistený čierny odber elektriny. Na odbernom mieste elektriny - F. XX so žalovaným v 1. rade bývali asi od marca 2010 do decembra 2010. Peniaze za spotrebu elektrickej energie odovzdávali vlastníkovi nehnuteľnosti p. F.. Súd dňa 15.04.2015 pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí si zásielky - predvolania súdu na termín pojednávania v odbernej lehote neprevzali, vo veci boli už obaja vypočutí, v priebehu konania zmenu adresy neoznámili, preto súd mal za to, že sa zdržujú stále na adrese F. XXX, keďže zásielky sa nevrátili s označením dôvodu „adresát neznámy“, ale z dôvodu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky ust. § 101 ods. 2 O.s.p., preto pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade na základe Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 09.02.2010 s vlastníkom nehnuteľnosti F. F., bývali v rodinnom dome v obci F., súpisné číslo XX a to v období od 01.03.2010 do 31.12.2010. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike zo dňa 18.08.2010 (č.l. 8) vyplýva, že počas kontroly odberného miesta vykonanej v spolupráci s PZ SR bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie mimo určeného meradla na odbernom mieste F. XX, Y. D. G. XX. Zo záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním zo dňa 23.08.2010 vykonaného na rovnakom odbernom mieste - F. XX vyplýva, že bola vykonaná opakovaná kontrola odberného miesta za účelom odpojenia nemeranej odbočky pred elektromerom a riadneho zabezpečenia odberného miesta plombou. Dňa 23.08.2010 bol kontaktovaný zmluvný odberateľ pán F. F., o výsledku a priebehu kontroly bol riadne oboznámený. Neoprávnený odber bol zrušený. 10. Z listinného dôkazu - obžaloby Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 25.10.2013 podanej na Okresný súd Trnava dňa 28.10.2013 je zrejmé , že táto obžaloba bola podaná na obvinených H. B., H. G. , tzn. žalovaného v 1. rade a M. W. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom. Trestné konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4T/69/2013, vo veci zatiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. Na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 4T/85/2011 prebieha trestné konanie proti obvinenému H. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času mesiaca február 2010 do 20.00 hod. dňa 17.08.2010 v obci F. v rodinnom dome č. XX, ktorý mal v tom čase v prenájme na odbernom mieste č. 4213117401 nelegálne odoberal elektrickú energiu obvinený H. G.. Podľa správy Okresného súdu Skalica žalobca si v tomto trestnom konaní náhradu škody uplatnil. 11. Podľa obsahu žaloby (návrhu) sa ňou voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal, aby ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť istinu vo výške 3.983,66 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 24.09.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. Právo na náhradu škody je návrhom uplatnené podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z., pričom výšku náhrady škody žalobca vyčíslil výpočtom podľa vyhl. č. 154/2005 Z.z., ktorý výpočet je prílohou žaloby, v celkovej výške 3.983,66 Eur vrátane nákladov so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Svojho nároku sa domáhal na základe toho, že dňa 18.08.2010 bola poverenými zamestnancami žalobcu vykonaná kontrola meracieho miesta, pričom počas kontroly bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie mimo určeného meradla, z ktorého dôvodu s poukazom na ustanovenie § 39 písm. b) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie a žalobcovi bola spôsobená škoda v žalovanej výške. Vzniknutú škodu žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 3903096 vystavenou dňa 08.09.2010, splatnou dňom 23.09.2010. Napriek splatnosti faktúry k úhrade faktúry ani ku dňu pojednávania zo strany žalovaných nedošlo. 12. Z prednesu účastníkov bolo nesporným, že k tvrdenému neoprávnenému odberu elektrickej energie žalovanými na adrese F.. XX malo dôjsť v období od 16.02.2010 do 17.08.2010, tzn. za účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z., ktorý bol účinný do 31.08.2012. Správna je preto aj argumentácia žalobcu v návrhu týmto zákonom a Vyhl. Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z.z. 13. Práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike upravoval zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len Zákon o energetike), ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2005. Vo vzťahu k Občianskemu zákonníku išlo o predpis lex specialis, kedy príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú subsidiárne len vtedy, ak tento osobitný zákon neobsahuje vlastnú špeciálnu úpravu. Prvá hlava druhej časti tohto zákona zaoberajúca sa elektroenergetikou, medzi iným zakotvuje v ust. § 30 i práva a povinnosti odberateľa elektriny v domácnosti, za ktorého zákon označuje fyzickú osobu, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti (§ 2 písm. b) bod 24 zákona). Jednou z týchto povinností vyplývajúcou pre odberateľa elektriny v domácnosti podľa § 30 ods. 2 písm. b) je i povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Zároveň explicitne uvádza, že akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nameraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy je zakázaný (§ 30 ods. 4 cit. zák.). Odberné elektrické zariadenie zákon definuje v ust. § 34 ods. 9 Zákona o energetike ako zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť na prenosovú sústavu alebo na distribučnú sústavu alebo na elektrickú prípojku. 14. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom je odber: bez uzavretia zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení prenosovej sústavy alebo o pripojení distribučnej sústavy, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovanie odchýlky účastníka trhu, 4. prenesenia zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, 5. distribúcie elektriny. Podľa písm. b) tohto ust., neoprávneným odberom elektriny je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. 15. Podľa § 39 ods. 1 písm. c) neoprávneným odberom je odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 16. Podľa § 39 ods. 2 cit. zák. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 17. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, upravovala Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. V zmysle § 1 tohto právneho predpisu škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa ods. 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretia zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade: a) neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej triede, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnenej odobratej elektriny (ďalej len denná spotreba) zistenej podľa ods. 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického odberného zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadeniam, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných 6 mesiacov. 18. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, je teda neoprávnený odber elektriny, ktorý je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Jeho existenciu preukazuje poškodený, ktorého v tomto smere zaťažuje v konaní dôkazné bremeno. 19. Zákon č. 656/2004 <. Z.z. v platnom znení v rozhodnom čase pre daný prípad obsahoval osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere. Uvedená právna norma ako je uvedené aj vyššie predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Spôsob určenia výšky škody bol upravený preferovaním vyčíslenia skutočnej škody, zistenej na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade nemožnosti vyčíslenia škody uvedeným spôsobom bol výslovne upravený vykonávacím predpisom spôsob výpočtu škody. Zákonodarca v ustanovení § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. <. pojmovo odlíšil vyčíslenie škody a výpočet škody. Vyčíslenie škody podľa uvedeného ustanovenia má prednosť a realizuje sa na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Za takéto podklady možno považovať údaje o reálnej spotrebe neoprávnene odobratej elektrickej energie za rozhodné obdobie, merané meracím zariadením namontovaným prevádzkovateľom (elektromer). Pri výpočte škody sa potom vychádzalo z podkladov žalobcu, predložených v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu na odbernom mieste. 20. Zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike v spojení s vykonávacou vyhláškou upravoval spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý bol povinný dodávateľ dodržať a postupovať podľa neho. V súlade s § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. <. v platnom znení si žalobca mohol tiež uplatniť náklady na zistenie neoprávneného odberu. 21. Aj napriek takejto právnej úprave súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až 01.09.2012 a tiež vyhlášky č. 292/2012 Z.z., pričom ani jeden z uvedených predpisov nemá retroaktívne účinky. Dôvod použitia uvedených zákonov súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol. Obdobne sa nevysporiadal ani s obranou žalovaných, ktorá je vlastne aj odvolacou námietkou, že žalobca si predmetnú škodu už uplatnil voči žalovanému 1 v proti nemu vedenom trestnom konaní a súd nevenoval pozornosť, ani tvrdeniu, že časť uvedenej škody už bola zaplatená vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej neoprávnené odberu došlo. 22. Čo sa týka odvolacích dôvodov, nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že súd konal a rozhodol, pričom na to neboli splnené procesné podmienky. Pri preskúmaní rozsudku, však odvolací súd dospel k záveru, že nedostatočným odôvodnením a zmätočným posúdením nároku súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 23. V zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP platného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorý ma vyjadrenie v § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 24. Podľa opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesným práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie citovaných ustanovení procesného predpisu. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd preto musí vysvetliť dôvody, na ktorých je založené jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. 25. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Nie je zrejmé, prečo súd aplikoval na vec normu, ktorá v čase neoprávneného odberu ešte nebola účinná, nie je zrejmé, ako sa vzhľadom na vyjadrenia žalovaných vysporiadal so samotným zistením odberu elektriny v danom prípade aj mimo určeného meradla, nakoľko je pravdepodobné, že žalovaní elektrinu odoberali aj s určeným meradlom, bez starostlivého skúmania a vyhodnotenia všetkých ostatných vyššie naznačených rozhodujúcich skutočností nemôže stačiť pre záver, že ide i neoprávnený odber a že je následne daná zodpovednosť žalovaných (ako odberateľov) za škodu. Okrem uvedeného, v preskúmavanom rozsudku nebola dostatočne ozrejmená ani správnosť vyčíslenia výšky škody podľa použitej vyhlášky, keď súd i v tomto sa riadil iným právnym predpisom než na akom je založený výpočet žalobcu. 26. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku zrušil v celom rozsahu, vrátane závislého výroku o náhrade trov, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 27. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude znovu riadne vyhodnotiť výsledky celého dokazovania a to tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, vrátane vyhodnotenia výpovedí účastníkov, listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku a potom podľa zistených okolnosti ustáliť zodpovednosť žalovaných za škodu a v prípade danosti tejto zodpovednosti sa zaoberať i jej vyčíslením, tzn. posúdiť žalobou uplatnený nárok a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).