Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200135 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200135.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: SANAGRO Senica s.r.o., so sídlom Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO: 35 922 206, zastúpeného advokátom Mgr. Milanom Trylčom PhD., so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21494074/2015 zo dňa 18.12.2015, t a k t o r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 21494074/2015 zo dňa 18.12.2015, rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 20889804/2015 zo dňa 25.09. 2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 04.03.2016 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 21494074/2015 zo dňa 18.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 20889804/2015 zo dňa 25.09.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 20 800 eur daňovému subjektu DELFIN-REAL, s.r.o., Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO: 359 222 06. 2. Správny súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava Oddiel: Sro, Vložka číslo: 17737/ T zistil, že obchodné meno obchodnej spoločnosti DELFIN-REAL, s.r.o., Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO: 359 222 06 sa od 22.11.2016 zmenilo na SANAGRO Senica s.r.o.. 3. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 4. Žalobca uzavrel s obchodnou spoločnosťou ASOR spol. s r.o., Robotnícka 54/7, Senica 905 01, IČO: 35 823 933 (ďalej len „spoločnosť ASOR spol. s r.o.“) zmluvu č. 16081/11, na základe ktorej sa obchodný partner zaviazal realizovať predmet zmluvy oproti záväzku žalobcu zaplatiť obchodnému partnerovi za vykonanie predmetu zmluvy dohodnutú odplatu. Predmet zmluvy obchodný partner vykonal riadne a včas, na základe čoho vystavil žalobcovi faktúru č. 30082/11 zo dňa 30.08.2011 na sumu 104 000 eur s dátumom splatnosti 30.09.2011 (dodávateľská faktúra č. DF30110014), ktorá suma bola žalobcom v lehote splatnosti uhradená. 5. Žalobca uviedol, že súčasťou daňového spisu je zmluva č. 16081/11, rozpočet predmetu zmluvy, preberací protokol o odovzdaní diela, splnomocnenie pána E. M. udelené spoločnosťou ASOR spol. s r.o. na zastupovanie pri plnení predmetu zmluvy, prehlásenie vtedajšieho konateľa spoločnosti ASOR, s.r.o. a pána L. V. o tom, že spoločnosť ASOR spol. s r.o. uzavrela zmluvu č. 16081/11, ktorej prílohou je aj rozpočet predmetu zmluvy, faktúra č. 30082/11 zo dňa 30.08.2011 na sumu 104 000 eur s dátumom splatnosti 30.09.2011, ktorú vystavila spoločnosť ASOR spol. s r.o. za vykonanie predmetu zmluvy žalobcovi, doklady preukazujúce úhradu sumy, na ktorú bola vystavená faktúra č. 30082/11 spoločnosti ASOR spol. s r.o. zo strany žalobcu, ktoré listinné dôkazy podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom preukazujú, že predmet zmluvy bol reálne vykonaný spoločnosťou ASOR spol. s r.o.. 6. Žalobca nedisponuje žiadnymi inými listinnými dôkazmi, ktorými by mohol pochybnosti správneho orgánu vyvrátiť. Žalobca namietal, že by na základe ním predložených listinných dôkazov nemal podľa názoru správneho orgánu uniesť dôkazné bremeno o tom, že údajne sporný zdaniteľný obchod mal byť vykonaný spoločnosťou ASOR spol. s r.o.. 7. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny orgán svoje rozhodnutie opiera len o nepriame dôkazy, ktorých uvedenie slúži výlučne k tomu, aby mohol voči žalobcovi vydať napadnuté rozhodnutie. Tvrdenie konateľa pána L. V., že nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť ASOR spol. s r.o. pre žalobcu vykonala predmet zmluvy, nemôže byť a nie je pravdivé, keďže sa na týchto dokumentoch nachádza jeho vlastnoručný podpis. Pán L. V. sa s obsahom a predmetom uzavretej zmluvy oboznámil pred jej podpisom. Navyše pán L. V. prehlásil a potvrdil, že predmet zmluvy bol skutočne spoločnosťou ASOR spol. s r.o. realizovaný a odovzdaný žalobcovi, o čom svedčí úradne overený podpis pána L. V. na prehlásení, ktoré je súčasťou daňového spisu. Pravdivosť tohto tvrdenia je však podľa názoru dostatočne preukázaná podpismi pána L. V. na zmluve, jeho prehlásení a na vystavenej faktúre, ktorých podpísanie by pán L. V. nevykonal, ak by nedošlo k realizácii predmetu zmluvy. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správny orgán počas správneho konania nepredložil L. V. predmetnú zmluvu, jeho prehlásenie a ako aj faktúru na vyjadrenie sa, či sa na týchto dokumentoch nachádza skutočne jeho podpis. Správny orgán od počiatku nemal záujem na zistení pravdivého a skutočného stavu veci. Nevykonal žiadny dôkaz, ktorý by mohol byť spôsobilý potvrdiť tvrdenia žalobcu a tým uniesť dôkazné bremeno tvrdení žalobcu. Správny orgán teda výslovne pochybil a porušil základné zásady daňového konania. 8. Žalobca namietal, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal s tým, že tvrdenia L. V. uvedené pri jeho výpovedi sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, na ktorých je podpis L. V., t.j. z akého dôvodu pri výpovedi popiera vedomosť o tom, že o údajne spornom zdaniteľnom obchode nemá mať vedomosť, keď zmluvu, faktúru a prehlásenie podpísal on, čo potvrdzuje skutočnosť, že údajne sporný zdaniteľný obchod bol dodaný spoločnosťou ASOR spol. s r.o., a že L. V. mal o tomto nepochybne vedomosť. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia už vôbec nevysporiadal ani s tým, z akého dôvodu neprihliada práve na vyššie uvedené listinné dôkazy predložené žalobcom, resp. prečo im nepripisuje dôkaznú váhu. 9. Žalobca namietal, že nie je zrejmý ani dôvod, pre ktorý pán L. V. nemá podľa jeho tvrdenia disponovať, resp., že nedisponoval ani v minulosti s účtovníctvom spoločnosti ASOR spol. s r.o.. Pán L. V. si pri podpise zmluvy ponechal originál zmluvy a zároveň tak by mal mať aj vystavenú faktúru a doklady preukazujúce úhradu dohodnutej ceny predmetu zmluvy spolu s preberacím protokolom o odovzdaní predmetu zmluvy. Z tohto je zrejmé, že tvrdenie L. V. nie sú pravdivé. Z informácií dostupných z obchodného registra vyplýva, že dňa 02.05.2012 bol pán L. V. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti ASOR spol. s r.o. a dňom 03.05.2012 sa stal novým konateľom tejto spoločnosti pán Milan Konečný, pričom bežnou praxou pri zmene v osobe konateľa je odovzdanie kompletného účtovníctva novému konateľovi. Ak pán L. V. odovzdal účtovníctvo spoločnosti ASOR spol. s r.o. novému konateľovi (čo je pri zmene v osobe konateľa povinnosťou konateľa strácajúceho túto funkciu), to odôvodňuje tvrdenie pána L. V., že nedisponuje účtovníctvom spoločnosti ASOR spol. s r.o.. 10. Žalobca nenesie a nemôže niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom obchodný partner realizoval predmet uzavretej zmluvy. Vykonanie predmetu zmluvy koordinoval a zabezpečoval aj pán E. M., ktorý oprávnenie k tomuto preukázal žalobcovi plnou mocou udelenou spoločnosťou ASOR spol. s.r.o.. 11. Žalobca namietal, že za tvrdenia správneho orgánu, že spoločnosť ASOR spol. s r.o. je nekomunikujúca, nepodáva žiadne daňové priznania, sídlo spoločnosti nie je označené, konateľ spoločnosti pán Milan Konečný sa na adrese sídla spoločnosti, ani na adrese trvalého pobytu nezdržiava, že nekomunikuje so správnym orgánom, nemôže a ani nenesie žiadnu zodpovednosť žalobca. Terajším stavom tejto spoločnosti nemožno odôvodniť napadnuté rozhodnutie a pripisovať ho na ťarchu žalobcovi. Navyše pán E. M. potvrdil, že konateľovi spoločnosti ASOR spol. s r.o. „pomáhal s administratívnou a aj zohnať pracovníkov“ a taktiež potvrdil, že „subdodávateľov zabezpečoval on i L. V..“ Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že údajne sporný zdaniteľný obchod bol vykonaný práve spoločnosťou ASOR spol. s r.o.. 12. Správny orgán porušil podľa názoru žalobcu základné zásady správneho konania, keď jednostranným spôsobom vyhodnotil dôkazy výlučne v neprospech žalobcu. S argumentáciou žalobcu sa nevysporiadal. Zároveň týmito nepriamymi dôkazmi, ktorých pravdivosť je navyše vyvrátená, odôvodnil napadnuté rozhodnutie tak, aby bol žalobca zaviazaný na zaplatenie dane a to bez toho, aby žalobcovi v odôvodnení jednoznačne uviedol, akým zákonom požadovaným spôsobom alebo dôkazom mal žalobca ešte navyše v porovnaní so žalobcom predloženými dôkazmi uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Zároveň správny orgán pričítal na ťarchu žalobcovi aj vykonané dôkazy vyplývajúce zo stavu spoločnosti ASOR spol. s r.o., za ktorý však žalobca nemôže zodpovedať. Týmto podľa názoru žalobcu nezákonným postupom a následným nezákonným rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie je tak zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobcovi nie je známy spôsob, ktorý je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, ktorým by žalobca mohol ešte inak preukázať to, že predmet zmluvy bol spoločnosťou ASOR spol. s r.o. pre žalobcu reálne uskutočnený. Žalobca poskytol správnemu orgánu v ním vedenom správnom konaní všetku súčinnosť. 13. Žalobca má za to, že ako daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno v správnom konaní, keď dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať a v prípade potreby predložiť správnemu orgánu a ktorými má preukazovať svoje tvrdenia. Nedostatky u dodávateľa zistené správnym orgánom nemožno pričítať žalobcovi, ak tento za tieto nemôže niesť zodpovednosť, čo nepochybne správny orgán v napadnutom rozhodnutí urobil, a to na ťarchu žalobcu. Rovnako tak po žalobcovi nemôže správny orgán požadovať predloženie dôkazov o skutočnostiach, ktoré sa žalobcu netýkajú a nastali u cudzieho subjektu. Správny orgán zároveň nemôže vykladať dôkazy výlučne v neprospech žalobcu. Správny orgán má povinnosť vysporiadať sa s protichodnými dôkazmi zrozumiteľne a dostatočne a uvedené uviesť v odôvodnení rozhodnutia. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.05.2016 uviedol, že námietku žalobcu a že dostatočným spôsobom preukázal, že predmet zmluvy bol reálne spoločnosťou ASOR spol. s r.o. vykonaný, považuje za nesprávnu a nedôvodnú z nasledovných dôvodov. Daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie august 2011 bolo zistené, že žalobca si v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie DPH 20% vo výške 20 800 eur na základe dodávateľskej faktúry č. 30082/11 od dodávateľa, ASOR spol. s r.o., s dátumom zdaniteľného obchodu 30.08.2011 (ďalej len „sporná faktúra“), ktorej predmetom zdaniteľného obchodu na faktúre uvedenom mali byť stavebné práce na základe zmluvy o dielo č. 1608/11 (ďalej len „sporný zdaniteľný obchod“). Zmluva o dielo č. 16081/11 zo dňa 15.08.2011 (ďalej len „zmluva o dielo“) bola uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. ako zhotoviteľom. Zmluvu o dielo mal za žalobcu podpísať Ing. L. Z., ktorý bol v období od 24.03.2009 do 09.04.2014 prokuristom žalobcu a podľa výpisu z Obchodného registra SR sa pri vykonávaní písomných úkonov mal podpisovať tak, že k obchodnému menu spoločnosti, za ktorú koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. 15. Podľa čl. II. bod 2.3 predmetom zmluvy o dielo mal byť „stavebné práce na objekt Horné Suroviny“ a to podľa bodu 2.3.1 realizácia stavebných prác, montážnych prác, dodávok, stavebných materiálov a zariadení v rozsahu projektovej dokumentácie a podľa objednávky, ktoré mali tvoriť nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Projektová dokumentácia a objednávky, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo, a z ktorých mal byť zrejmý rozsah stavebných prác, montážnych prác, dodávok, stavebných materiálov a zariadení podľa bode 2.3.1. zmluvy o dielo, k predmetnej zmluve o dielo priložené neboli. Podľa čl. IX bod 9.2 zhotoviteľ bol povinný ku dňu začatia preberacieho konania predložiť všetky doklady o vykonaných odborných prehliadkach, skúškach, atesty, certifikáty, projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia, ktoré rovnako k preberaciemu protokolu neboli predložené. Podľa čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo zhotoviteľ bol povinný ku dňu preberacieho konania predložiť doklady o odovzdaní stavebných a demolačných odpadov osobám oprávneným nakladať s odpadmi podľa zákona NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ktoré k preberaciemu protokolu neboli predložené. Podľa čl. XIV bod 14.5 zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. 16. Podľa zistení správcu dane je spoločnosť ASOR, spol. s r.o. nekomunikujúca, nepodáva daňové priznania, spoločnosť ASOR spol. s r.o. sa na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri SR nenachádza a jej súčasný konateľ, Milan Konečný, sa na adrese sídla spoločnosti ani na adrese trvalého pobytu nezdržiava. 17. Z dôkazov získaných správcom dane počas kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že dodanie sporného zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR spol. s r.o. sa nepreukázalo. 18. Zmluvu o dielo zo dňa 15.08.2011, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mali byť projektová dokumentácia a objednávky, ktoré predložené neboli, a predmetom ktorej mali byť stavebné práce na objekte Horné Suroviny, pričom podľa preberacieho protokolu zo dňa 29.09.2011 mali byť odovzdávané stavebné práce na objekte Dolné Suroviny, navyše ktorá pri podpise za objednávateľa (daňový subjekt) nemá uvedený dodatok označujúci prokúru podľa výpisu z obchodného registra SR, nemožno považovať za doklad, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR spol. s r.o., obzvlášť, keď z projektovej dokumentácie a objednávok, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o dielo mal byť zrejmý rozsah stavebných prác, montážnych prác, dodávok, stavebných materiálov a zariadení podľa bodu 2.3.1 zmluvy o dielo. Rovnako podpis osoby za objednávateľa na preberacom protokole o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 29.09.2011 neobsahuje dodatok označujúci prokúru podľa údajov Obchodného registra SR. 19. Podľa žalobcom namietaného prehlásenia L. V., mal byť súčasťou zmluvy o dielo zo dňa 15.08.2011 aj rozpočet, avšak rozpočet priložený k zmluve o dielo je až zo dňa 28.09.2011 a nie je z neho zrejmé s opravou akej konkrétnej hospodárskej budovy súvisí, na predmetnom rozpočte nie je označený objednávateľ, ani zhotoviteľ, nie je uvedené evidenčné číslo objektu, nejaví znaky jednoznačnosti. Námietka žalobcu, že postup pri zhotovovaní diela bol žalobcovi a spoločnosti ASOR spol. s r.o. zrejmý z predloženého rozpočtu v súvislosti s uvedeným, je v rozpore s logickým uvažovaním, keďže predmetný rozpočet je zo dňa 28.09.2011, z čoho je zrejmé, že pri zhotovovaní diela (t.j. od 15.08.2011 do dátumu prevzatia diela 29.09.2011) nemohol zhotoviteľ postupovať podľa predmetného rozpočtu. 20. Žalovaný uviedol, že sporná je i osoba, ktorá mala za zhotoviteľa odovzdávať sporný zdaniteľný obchod, keďže podľa výkonného riaditeľa žalobcu, Ing. L. Z., touto osobou mal byť E. M., vtedajší konateľ spoločnosti ASOR spol. s r.o.. L. V. vo svojom prehlásení však tvrdil, že on odovzdal sporný zdaniteľný obchod riaditeľovi žalobcu, L. Z.. Navyše prehlásenie L. V. zaslané ako príloha písomného vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 30.12.2013 predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon o správe daní v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. 21. Vtedajší konateľ bezprostredného dodávateľa, spoločnosti ASOR, spol. s r.o. L. V. spornú faktúru nevystavil, E. M. mal spornú faktúru predložiť L. V. k podpisu, L. V. nemal vedomosť o uskutočnení sporného zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR spol. s r.o.. Samotný E. M., ktorý napriek tomu, že zabezpečoval pracovníkov a subdodávateľov na realizáciu sporného zdaniteľného obchodu, dňa 07.02.2014 uviedol, že predloží zoznam pracovníkov do 10.02.2014, dňa 10.02.2014 uviedol, že zoznam pracovníkov a subdodávateľov predloží dňa 12.02.2014 a dňa 13.03. 2014 do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9212401/5/961566/2014 zo dňa 13.03.2014 uviedol, že si nepamätá meno osoby, ktorý vykonával práce deklarované spornou faktúrou a rovnako na ústnom pojednávaní vykonanom v ďalšom vyrubovacom konaní uviedol, že si nespomína, kto stavebné práce pre žalobcu vykonával. Pán E. M. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9212401/5/500435/2014 zo dňa 07.02.2014 uviedol, že stavebné práce fakturované na základe zmluvy o dielo boli reálne vykonané, avšak ani 07.02.2014, ani 13.03.2014 a ani 12.11.2014 si nevedel spomenúť, kto predmetné stavebné práce pre žalobcu vykonal. Ing. L. Z. vo svojej odpovedi uviedol, že dielo odovzdal E. M., že L. V. videl asi dvakrát (za obdobie od dňa podpisu zmluvy 15.08.2011 do dňa podpisu preberacieho protokolu 29.09.2011), neuviedol však kto práce fyzicky vykonal. Správca dane nespochybnil samotné vykonanie sporného zdaniteľného obchodu, ale skutočnosť, že mal byť sporný zdaniteľný obchod dodaný spoločnosťou ASOR spol. s r.o. a vykonané miestne zisťovanie tieto pochybnosti neodstránil. 22. Dňa 05.09.2013 bol L. V. vypočutý u správcu dane ako svedok. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený upovedomením č. 9212401/5/4028965/2013 zo dňa 03.09.2013, ktoré žalobca prevzal dňa 04.09.2013, svoje procesné právo klásť svedkovi otázky však nevyužil a na vypočutí svedka L. V. sa nezúčastnil. Žalobca mal možnosť preukázať prípadnú nepravdivosť tvrdení L. V.. 23. Správca dane nie je povinný napovedať žalobcovi, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, v danom prípade navyše neúplných, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Žalovaný poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, z ktorých vyplýva, že prvostupňový orgán vykonal rozsiahle šetrenie, postačujúce na to, aby mohol žalovaný s prvostupňovým orgánom zisteného skutkového stavu správne právne posúdiť vec a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. 24. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 09.12.2016 č.k. 20S/22/2016-50 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.12.2016. 25. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.10.2017, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca všetky listiny a dôkazy riadne predložil a správca dane preniesol zodpovednosť na žalobcu za subjekt, ktorý si nesplnil daňovú povinnosť, je porušením zásady daňového konania, ako aj v rozpore so zásadami právneho štátu. Mal za to, že dôkazná povinnosť žalobcu nemôže byť neobmedzená, v daňovom konaní bol zo strany žalobcu vyčerpaný celý predmet dokazovania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp.zn. 14S/14/2016, v ktorom správny súd pri identickom skutkovom stave žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil. 26. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o žalobné námietky, v celom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia a navrhuje žalobu zamietnuť. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že s poukazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí tunajšieho súdu sp.zn. 14S/14/2016 sa doplnilo dokazovanie ohľadne predmetnej veci, bol dovypočutý svedok L. V., ktorý bol konateľom spoločnosti ASOR spol. s r.o. v čase, keď sa mali uskutočňovať práce, ktorý uviedol, že dokumenty týkajúce sa realizácie diela podpisoval, avšak vykonaním prác splnomocnil p. M.. Pokiaľ ide o osobu L. V., tak uviedla, že tento je bezdomovcom a súčasný konateľ spoločnosti ASOR spol. s r.o. Milan Konečný, ktorý nebol v správnom konaní vypočutý nepreberá poštové zásielky z adresy kde má nahlásený trvalý pobyt. Okrem toho poukázala na to, že p. M. nevedel uviesť, resp. si nepamätal, kto vykonával predmetné stavebné práce. Za tohto stavu doplnenie dokazovania by v predmetnej veci pre žalobcu neprivodilo priaznivejšie rozhodnutie. 27. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 28. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 3 daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 daňového poriadku (1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 29. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 30. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. Kontrolou správca dane zistil, že žalobca si v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie DPH 20% vo výške 20 800 eura na základe dodávateľskej faktúry od dodávateľa ASOR spol. s r.o. č. 30082/11, s dátumom zdaniteľného obchodu 30.08.2011, keď daňovou kontrolou bolo zistené, že daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. 31. Správny súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci. 32. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že zistený skutkový stav bol postačujúci na posúdenie veci, nakoľko z vykonaného dokazovania v správnom konaní vyplýva rozpor v tvrdeniach svedka pána L. V., ktorý síce tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť ASOR spol. s r.o. pre žalobcu vykonala predmet zmluvy avšak na zmluve o dielo, jeho prehlásení a na vystavenej faktúre je jeho podpis, resp. v správnom konaní ani neboli predložené tieto listiny L. V., aby sa vyjadril, či sa na týchto dokumentoch nachádza skutočne jeho podpis. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že správny orgán ani žalovaný sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vôbec nevysporiadali s rozpormi, ktoré vyplývajú z tvrdení svedka pána L. V., a ktoré vyplývajú z predmetných listín. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Znamená to, že k tomuto účelu má správca dane využiť prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen pre správne určenie daňovej povinnosti) pre posúdenie toho - ktorého výdavku. Samozrejme voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť, a nemožno to ponechať iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. 33. Správny súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že skutočnosť, že spoločnosť ASOR spol. s r.o. v čase daňovej kontroly bola nekomunikujúca, nepodávala daňové priznania, na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri SR sa nenachádza a jej konateľ Milan Konečný sa na adrese sídla spoločnosti ani na adrese trvalého pobytu nezdržiaval, nemôže byť na ťarchu žalobcu. 34. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že možno mať pochybnosti o dodaní údajne sporného zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. a to na základe skutočnosti, že na zmluve o dielo nie je uvedený dodatok označujúci prokúru, pretože neuvedenie dodatku označujúceho prokúru, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu vykonaného v mene spoločnosti, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, kto a v mene koho právny úkon vykonal. 35. Správca dane nedostatočne zisťoval pobyt konateľa spoločnosti ASOR spol. s r.o. Milana Konečného, keď predvolanie na ústne pojednávanie sa vrátilo s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Z obsahu administratívneho spisu ani nevyplýva, či a akým spôsobom správca dane zisťoval, kde sa Milan Konečný zdržuje. Správca dane teda nevykonal zisťovanie pobytu, kde sa v skutočnosti zdržuje, napr. prostredníctvom sociálnej poisťovne, cez evidenciu obyvateľov a podobne. 36. Správny súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia súm uvedených na faktúrach, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, práve naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 37. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že zmluvu o dielo realizovala spoločnosť označená na faktúre, avšak vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné doplniť dokazovanie správcom dane a to vo vzťahu k odstránenie rozporov označených v bode 32. tohto rozsudku, za účelom zistenia, kto reálne vykonal dielo podľa predmetnej zmluvy o dielo. 38. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane založené na porušení práv daňového subjektu v súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu veci. 39. Za danej situácie má správny súd za to, že v novom konaní bude doplnené dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle ust. § 63 ods.5 Daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Pri ďalšom postupe daňových orgánov je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. 40. Správny súd v predmetnej veci vychádzal už z rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorá bola prejednávaná v konaní vedenom pod sp.zn. 14S/14/2016, keď dôvody, pre ktoré boli rozhodnutia správnych orgánov zrušené platia aj pre toto konanie, pretože tak žalobné dôvody ako aj argumentácia žalobcu je rovnaká, sporný zdaniteľný obchod mal byť dodaný obchodnou spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. na základe rovnakej zmluvy o dielo č. 16081/11 a rozdiel bol iba v tom, že daňová kontrola vykonaná správcom dane sa týkala iného zdaňovacieho obdobia - september 2011. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle ust. podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom správneho súdu. 42. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. 43. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.